Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/71/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218009 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2114218009.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: Ing. Eduard Haršányi, bytom H. XX/ XX, N. M., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Eduard Haršányi, Hlavná 81/37, Pusté Úľany, IČO: 33 890 072, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Ing. Ing. Jozef Belavý, bytom N. X, podnikajúci pod obchodným menom Ing. Ing. Jozef Belavý - ALBIDUS, ALBULUS, s miestom podnikania Pavlice 3, IČO: 18 031 102, o 12.641,94 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. októbra 2017 č. k. 23Cb/122/2014-270, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.194,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 9.194,30 eur od 2.7.2014 do zaplatenia; II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 11,05 %. 2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2 Obch. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3 a § 517 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 2 ods. 1 a 2 vety druhej a § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „ZoÚVV“); § 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „ZoÚUPV“); § 1 ods. 1, §7 ods. 1 a § 8 ods. 1 veta prvá zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ZoNPP“). 3. Vecne dôvodil tým, že nebolo sporné, že žalobca zasial jačmeň na pozemkoch v katastrálnom území N., parcelné čísla 300/d6, 300/d8 (v nej je aktuálne zahrnutá dodatočne aj parcela 300/d7), 300/d9 (pôvodne č. 300/d8), 300/d10 (pôvodne č. 300/d9) a v katastrálnom území O. parcelné čísla 683/d1 a 683/d2 a taktiež to, že úrodu jačmeňa nechal skosiť žalovaný dňa 2.7.2012 spoločnosti SEMA HŠ Sládkovičovo, ktorú následne u seba uskladnil a odpredal. Medzi stranami bolo sporné, či bol žalobca oprávnený užívať predmetné pozemky. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca na základe zmluvy zo dňa 1.10.2010 (v znení jej „Dodatku k zámennej zmluve na užívané pozemky“ zo dňa 2.10.2010) so spoločnosťou Strýček s.r.o. sa dohodli na tom, že spoločnosť Strýček s.r.o. ako užívateľ ornej pôdy v katastrálnom území N. na parcelách č. 683/d1, 683/d2, 300/d6, 300/ d7, 300/d8, 300/d9 o celkovej výmere 9,2044 ha (8,2221 ha + 0,9823 ha) prenecháva žalobcovi do užívania uvedené pozemky a žalobca ako užívateľ ornej pôdy v katastrálnom území N. na parcelách č. 300/d2, 300/d3, 300/d4 o celkovej výmere 7,9494 ha prenecháva spoločnosti Strýček s.r.o. do užívania uvedené pozemky. Predmetná zmluva podľa jej obsahu, bez ohľadu na to, ako bola formálne nazvaná („zámenná zmluva“), bola súdom prvej inštancie posúdená ako nepomenovaná zmluva v zmysle § 269 ods. 2 Obch. z., keď napriek mylnému názoru žalovaného, v danom prípade nešlo medzi zmluvnými stranami o zámennú zmluvu v zmysle § 611 O. z. V tomto smere sa prvoinštančný súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej predmetná „zámenná zmluva“ sa netýkala zámeny vlastníctva, ale zámeny užívania pozemkov, keď k zámene užívaných pozemkov medzi spoločnosťou Strýček s.r.o. a žalobcom došlo v záujme hospodárnosti ich poľnohospodárskej výroby. Z nájomných zmlúv zo dňa 1.10.2007 uzavretých medzi žalovaným, K. D. a C. D. ako prenajímateľmi a spoločnosťou Strýček s.r.o. ako nájomcom vyplýva, že v čase, keď žalovaný skosil úrodu jačmeňa na parcelách č. 300/ d8 (pôvodne č. 300/d7), 300/d9 (pôvodne č. 300/d8), 300/d10 (pôvodne č. 300/d9) v katastrálnom území N. a na parcelách č. 683/d1 a 683/d2 v katastrálnom území O., bola spoločnosť Strýček s.r.o. oprávneným nájomcom predmetných pozemkov a vzhľadom na zmluvné dojednania so žalobcom o zámene užívania uvedených pozemkov, žalobca oprávnene užíval predmetné pozemky. Napriek tvrdeniam žalovaného, tento v konaní nepreukázal zánik predmetných nájomných zmlúv predtým, ako došlo k skoseniu úrody jačmeňa na uvedených pozemkoch dňa 26.6.2012. Žalobca utrpel skosením a odpredajom úrody jačmeňa škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktorý tento jačmeň vedome a úmyselne skosil, uskladnil a následne odpredal. Konanie žalovaného (spočívajúce v skosení a odpredaji úrody jačmeňa) bolo vedomé a úmyselné, čo žalovaný v konaní sám opakovane uviedol. Prvoinštančný súd konštatoval naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi v zmysle § 420 O. z. a pokiaľ išlo o výšku škody, keďže nebolo dostatočne preukázané, aké bolo skutočné množstvo jačmeňa na sporných pokosených pozemkoch, vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky škody z dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný v konaní uviedol, že skosil približne 20 - 22 ton jačmeňa, tzn., že minimálne uvedené množstvo úrody jačmeňa nie je medzi stranami sporné. So žalobcom predloženej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi X. J. a spoločnosťou Strýček s.r.o. zo dňa 1.10.2007 nemal prvoinštančný súd preukázané, že by sa predmetná zmluva týkala náhradného pozemku parcelné číslo 300/d6 s výmerou 1,2289 ha vyčlenených X. J. do náhradného užívania, preto v tejto časti nepovažoval žalobcov nárok na náhradu škody voči žalovanému za dôvodný. Rovnako tak vo vzťahu k pozemku s parcelným číslom 300/ d9 o výmere 0,9823 ha, ktorý bol predmetom Dodatku k zámennej zmluve zo dňa 2.10.2010 nepreukázal žalobca súdu existenciu nájomného vzťahu prenajímateľa (ktorému bol predmetný pozemok pridelený ako náhradný pozemok do dočasného užívania) so spoločnosťou Strýček s.r.o., preto v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný neoprávnene zožal úrodu jačmeňa z pozemkov o celkovej rozlohe 6,9904 ha, a to z parcelného čísla 300/d8 (pôvodne č. 300/d7) v k. ú. N. o výmere 3,991 ha, z parcelného čísla 300/d9 (pôvodne č. 300/d8) v k. ú. N. o výmere 0,4251 ha, z parcelného čísla 683/d1 v k. ú. O. o výmere 2,5112 ha a z parcelného čísla 683/d2 v k. ú. O. o výmere 0,6550 ha. Z vyjadrenie spoločnosti Agrosema, s.r.o. a vyjadrenia Poľnohospodársko- obchodného družstva Abrahám vyplýva, že v roku 2012 bol priemerný výnos jačmeňa z jedného hektára 6,175 tony. Z faktúry č. 0342012 zo dňa 14.9.2012 vyplýva, že žalobca dodal odberateľovi ODO - Odbytové družstvo obilnín Trnava, sladovnícky jačmeň za jednotkovú cenu 213 eur/tona bez DPH, resp. za jednotkovú cenu 250 eur/tona bez DPH. Vzhľadom na to, že z predloženej faktúry nebol zrejmý dôvod rôznych jednotkových cien jačmeňa, súd vzal za relevantnú a odôvodnenú sumu 213 eur/tonu. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že výška škody spôsobenej žalovaným žalobcovi bola vo výške 9.194,30 eur (6,9904 x 6,175 x 213). Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny (t. j. spôsobenej škody vyjadrenej v peniazoch) aj úroky z omeškania. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by bol býval žalovaného vyzval na uhradenie škody, omeškanie žalovaného s plnením z tohto dôvodu nastalo až nasledujúcim dňom, ako bola na súd doručená žaloba, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 9.194,30 eur od 2.7.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. 4. Proti tomuto rozsudku, ako vyplynulo z obsahu odvolania, podal čo do vyhovujúcej časti, t. j. čo do povinnosti uloženej žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.194,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 9.194,30 eur od 2.7.2014 do zaplatenia (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), ako aj do uloženej povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 11,05 % (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie), odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že žalobca nie je oprávneným užívateľom pozemkov, na ktorých zasial jačmeň a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť. 5. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.1.2018 k odvolaniu žalovaného vyplynulo, že žalovaným uvádzané skutočnosti v odvolaní a dôkazy pripojené k odvolaniu sú pre vec irelevantné, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Odvolací súd podľa § 34 C. s. p. po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a vecne správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Žalobca užíval pozemky v čase, keď žalovaný na týchto pokosil jačmeň na základe právneho titulu, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, pričom z konania na súde prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, že mu škoda vznikla a v akej výške, preto je tak nesporne oprávnenou osobou v súvislosti s týmto zodpovednostným vzťahom, napriek výhradám žalovaného v odvolaní, ktoré už vznášal aj na súde prvej inštancie a s ktorými sa prvoinštančný súd vyporiadal. 9. Z pohľadu zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na poľných plodinách (nie na pozemku) nie je rozhodujúce, aký právny vzťah bol medzi žalobcom a vlastníkom, resp. užívateľom pozemkov, na ktorých žalobca zasial poľné plodiny (jačmeň) tu (spoločnosť Strýček s.r.o.). Povinnosťou žalobcu bolo preukázať vznik škody a v tomto smere v rozsahu priznanej náhrady súdom prvej inštancie dôkazné bremeno uniesol, preto žaloba bola v časti ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie žalobcovi 9.194,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 9.194,30 eur od 2.7.2014 do zaplatenia jednoznačne oprávnená. 10. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04). 11. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, priznaných žalobcovi. 12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 v spojené s § 255 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v odvolacom konaní neúspešnému, preto rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).