Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/172/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227780 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2114227780.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar. X.X.XXXX, adresa S., A. M. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária SOPKO, s.r.o., so sídlom Trnava, Paulínska 24, IČO: 47 631 741, proti žalovaným: 1. P. S., nar. X.XX.XXXX, adresa W. O., O. X, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Kapitulská 6, IČO: 51 436 108, 2. neb. O. P., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy adresa W. O., o zaplatenie 2.222,10 Eur (pôvodne 4.158,66 Eur) s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/301/2014-239 zo dňa 18.2.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2 r u š í a konanie vo vzťahu ku nej z a s t a v u j e . II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1 p o t v r d z u j e . III. Žalovanému 1 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (už len o zaplatenie 2.222,10 Eur z titulu náhrady škody) zamietol a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, že od 9.6.2012 užívali žalovaní (ako nájomcovia) na základe Zmluvy o nájme bytu byt nachádzajúci sa na ulici Na M. č. X v S., ktorého vlastníkom (ako prenajímateľ) je žalobca; byt bol žalovanými vyprataný najneskôr dňa 20.7.2014, nájomná zmluvy bola ukončená na základe Dohody o skončení nájmu zo dňa 7.8.2014; byt bol teda žalovanými ako nájomcami užívaný dva roky a 41 dní. Žalobca žiadal o priznanie náhrady škody a „náhrady nákladov spojených s uvedením bytu do pôvodného stavu" vo výške 2.222,10 Eur - návrh v tejto časti nepodložil žiadnymi dokladmi (napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a pod.); požadovaná suma bola určená na základe vlastného vyčíslenia žalobcu (vlastná práca, odhad hodnoty materiálov a pod.). K preukázaniu stavu bytu po odsťahovaní sa žalovaných žalobca doložil fotografie (na č.l. 145 až 160), ktoré však neboli zhotovené bezprostredne po odsťahovaní sa žalovaných z bytu (prvé fotografie boli zhotovené 8 dní po odsťahovaní sa, ďalšie v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov); naviac fotografované boli iba detaily bytu, ktoré nebolo možné stotožniť s bytom samotným (teda nie je bezpečne zrejmé že boli vyhotovené v predmetnom byte). Z fotografií predložených žalovanými (na č.l. 125 až137) je zrejmé, že byt bol udržiavaný, čistý, bez zrejmých poškodení - fotografie však nie sú časovo identifikovateľné. Podľa svedeckých výpovedí svedkov P. Q., H. F. P. a Y. M. byt pri vyprataní žalovanými bol v dobrom stave, bez poškodení uvádzaných žalobcom, toto tvrdili i samotní žalovaní. Podľa svedeckých výpovedí svedkov G. O. a D. X. bol byt poškodený, čo tvrdil aj samotný žalobca; uvedení svedkovia však neuvádzajú také poškodenia alebo opotrebenie takého rozsahu, ktoré by prekračovalo rámec bežného užívania. Podľa správy MUDr. P. F. zo dňa 28.2.2017 je žalovaná v 2. rade liečená s diagnózou cystická fibróza - pri tejto diagnóze je potrebné prísne dodržiavanie hygieny prostredia. 3. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to pribratie do konania znalca, ktorý by určil hodnotu poškodenia predmetného bytu po tom, ako žalovaní ukončili nájom, resp. by určil hodnotu prác a opráv v súvislosti s uvedením bytu do pôvodného stavu - tento dôkaz súd nevykonal, a to s ohľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu nie sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady škody, preto vykonanie takéhoto dôkazu by nemalo pre súd žiadnu hodnotu, a bolo by nehospodárne a procesne neefektívne; iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené stranami sporu či ich zástupcami. 4. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie hmotnoprávnych ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443, § 488, § 489, § 682 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len OZ), s poukazom na judikát R 55/1971. 5. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu žalobcu (v zostávajúcej časti, ktorá ostala predmetom konania po predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu - teda o zaplatenie sumy 2.222,10 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody) nie je možné vyhovieť. Prvým dôvodom pre zamietnutie návrhu bola skutočnosť, že žalobca (na ktorom jednoznačne spočívalo dôkazové bremeno) nedokázal bezpečne a bezpochybne preukázať jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady škody, a to protiprávne konanie žalovaných z ktorého mala škoda vzniknúť. Žalovaní sa totiž z bytu odsťahovali najneskôr dňa 20.7.2014, pričom podľa ich tvrdení, ale aj podľa tvrdení troch v konaní súdom vypočutých svedkov (P. Q., H. F. P. a Y. M.) byt zanechali v stave, ktorý nekorešponduje so stavom ako ho popisuje žalobca, keď byt bol podľa svedkov zbežne poupratovaný, neboli v ňom poškodenia závažného charakteru. Naopak podľa svedeckých výpovedí svedkov G. O. a D. X. byt bol poškodený, čo tvrdil aj samotný žalobca. Proti sebe tak stoja tvrdenia žalobcu a žalovaných, v pomyselnom pomere 2 + 1 ku 3 + 2 v prospech tvrdení žalovaných, čo súd nemohol neakceptovať. Naviac svedkovia P. Q. („pri návštevách v byte bolo čisto ... v byte nič nebolo poškodené", „pri sťahovaní žalovaná v 2. rade s jej matkou byt upratovali", „počas bežných návštev svedok nezaregistroval žiadne poškodenia alebo neporiadok", „pri sťahovaní neboli v byte žiadne škody, nevidel rozbité okná, steny neboli mastné ani extrémne zašpinené, neboli poškodené, nevidel v byte hojdačku alebo diery po nej"), H. F. P. („byt bol udržiavaný v čistote, nakoľko žalovaná 2. trpí cystickou fibrózou, a je potrebné aby sa zdržiavala vo veľmi čistom prostredí", „pri odsťahovaní nebol byt žiadnym spôsobom poškodený, žalovaní ho poupratovali", „pri vypratávaní ... byt nebol nijakým spôsobom poškodený, okrem dochytaných stien, a v kuchyni bola pod umývadlom vydutá podlaha") a Y. M. („byt nebol poškodený, nebolo poškodené ani zariadenie, byt nebol špinavý, byt bol bežne užívaný; pri sťahovaní stav bytu bol zhruba taký ako keď sa doň žalovaní nasťahovali, bol uprataný", „pri sťahovaní v byte nebolo žiadne poškodenie, neboli rozbité okná, v stenách neboli diery ani poškodené veraje, v byte sa nikdy nenachádzala hojdačka") do bytu nielen chodili počas doby jeho užívania žalovanými, ale hlavne boli pri sťahovaní sa - opúšťaní bytu žalovanými a potvrdili, že byt netrpel žiadnymi závažnejšími nedostatkami resp. poškodeniami. V tejto súvislosti súd uvádza, že nepovažuje za spochybnené a nedôveryhodné svedectvo Y. M. (ako na to poukazuje právny zástupca žalobcu) len preto, že si nepamätá detaily ohľadom farieb kachličiek v kúpeľni alebo dispozíciu toalety - pre odstup času je nepresnosť vo vnímaní niektorých detailov normálna a bežná. Čo sa týka žalobcom predložených fotografií ktoré majú preukazovať stav bytu po jeho opustení žalovanými, tieto neboli zhotovené bezprostredne po odsťahovaní sa žalovaných z bytu (prvé fotografie boli zhotovené 8 dní po odsťahovaní sa žalovaných, ďalšie fotografie v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov), a naviac fotografované boli iba detaily, ktoré nebolo možné stotožniť s bytom samotným - nie je bezpečne zrejmá časová ani miestna súvislosť vyhotovenia fotografií s predmetným bytom a jeho stavom v čase po odsťahovaní sa žalovaných z neho. Súd sa zároveň zaoberal aj zhodnotením fotografií predložených žalovanými z ktorých mal za zrejmé, že byt bol počas doby ako ho užívali udržiavaný, čistý, bez zrejmých poškodení - je však pravdou že z týchto fotografií nie je zrejmý dátum ich vyhotovenia. Napokon, v prospech tvrdení žalovaných o riadnom užívaní, o udržiavaní a čistote (teda o stave) bytu svedčí aj tvrdenie žalovanej 2. (potvrdené správou MUDr. P. F. zo dňa 28.2.2017), že žalovaná je liečená s diagnózou cystická fibróza a pri tejto diagnóze je potrebné prísne dodržiavanie hygieny prostredia. Nesúlad s tvrdením žalobcu o poškodení bytu žalovanými je zrejmý aj so skutočnosti, že v dohode o skončení nájmu bytu, ktorú uzavreli strany sporu dňa 7.8.2014, absentuje akákoľvek zmienka o poškodení bytu, resp. jeho zariadenia, alebo o požiadavke na náhradu škody, ktorú by mali žalovaní uhradiť (žalobca žalovaným iba oznámil že na byte sú nedoplatky, o žiadnych škodách nehovoril) - súdu nie je zrejmé, prečo žalobca už vtedy (teda 19 dní po opustení bytu žalovanými, a 11 dní po zhotovení prvých fotografií) neupozorňoval na stav bytu, neavizoval požiadavku na jeho opravu alebo uvedenie do pôvodného stavu, resp. na náhradu škody. Z uvedených dôvodov zostali pochybnosti súdu o žalobcom tvrdených poškodeniach bytu žalovanými - tieto mal odstrániť žalobca, nakoľko dôkazové bremeno spočívalo na jeho strane; za takejto situácii sa potom žalobca s preukazovaním zavinenia žalovaných za údajne spôsobenú škodu dostal do dôkazovej núdze (návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania už nenavrhoval aj napriek konštatovaniu súdu, že nemá za preukázané poškodenie bytu priamo žalovanými), ktorú musel súd vyhodnotiť v jeho neprospech a v prospech žalovaných. 6. Ďalším dôvodom prečo súd prvej inštancie návrh v časti náhrady škody zamietol (aj ak by sa došlo k záveru, že poškodenie bytu spôsobili žalovaní) bola skutočnosť, že nebolo preukázané také poškodenie bytu žalovanými (ako nájomníkmi), ktoré by sa vymykalo pojmu „obvyklého opotrebovania" predmetu nájmu - bytu. Podľa svedkov P. Q., H. F. P. a Y. M. neboli v byte pri jeho opustení žalovanými žiadne závažnejšie poškodenia, svedkovia G. O. a D. X. uviedli že po skončení nájmu (boli v byte cca. po týždni ako sa z neho odsťahovali žalovaní) sa v ňom nachádzali staré veci ktoré tam nechali žalovaní, v byte bol neporiadok a špina, boli zašpinené steny a zárubne, znečistená bola kuchynská linka a sporák, na podlahe v kuchyni boli rozídené spoje medzi jednotlivými dielami, v kúpeľni sa nachádzala pleseň, v byte boli rozbité dve okná, znečistená bola záchodová misa, v kúpeľni sa nachádzali psie výkaly. Čo sa týka žalobcom predložených fotografií prvoinštančný súd ich vyhodnotil nasledovne: fotografie na č.l. -145- ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, pravá horná zobrazuje chladničku oblepenú samolepkami - nejedná sa o poškodenie zariadenia ako takého (o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" by sa jednalo napr. v prípade devastácie zariadenia, ktoré by spôsobilo jeho nefunkčnosť), ľavá stredná zobrazuje zdvihnutú lištu podlahy - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade vytrhnutia alebo odstránenia lišty), pravá stredná zobrazuje zatečenie plafónu - uvedený stav nemohli spôsobiť nájomníci predmetného bytu, ale asi vznikol vytopením z horného bytu, ľavá spodná zobrazuje špáry medzi prvkami podlahy - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade vytrhnutia alebo odstránenia podlahy), pravá spodná zobrazuje dva háky zapustené do steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" (o také by sa jednalo napr. v prípade väčších dier v stene), fotografie na č.l. -146- ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, pravá horná zobrazuje nefunkčný ovládač žalúzií - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" by sa jednalo napr. v prípade odtrhnutia žalúzií, ich polámania a pod.), ľavá stredná zobrazuje rozbitú / prasknutú časť jednej tabuľky spodného okna na balkónových dverách - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade kompletného alebo rozsiahleho vybitia skla), pravá stredná zobrazuje plynový sporák - nie je zrejmé poškodenie tohto zariadenia, ľavá spodná zobrazuje chýbajúce tiahlo na skrinke - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by chýbali celé dvierka), pravá spodná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, fotografie na č.l. -147- ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, ľavá stredná zobrazuje znečistený digestor - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie, ľavá a pravá spodná zobrazujú znečistenú rúru na sporáku - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie, fotografie na č.l. -148- ľavá a pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie sa má jednať, ľavá stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, pravá stredná zobrazuje opadanú omietku pri okennom ráme - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, spodná zobrazuje pokreslené žalúzie a znečistený okenný rám - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade odtrhnutia žalúzií, ich úplného zničenia), fotografie na č.l. -149- ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie sa má jednať, pravá horná zobrazuje prasknuté sedátko na toalete - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade úplného polámania sedátka, resp. ak by chýbalo), ľavá stredná zobrazuje chýbajúci kryt na svietidle - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, ľavá spodná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, pravá spodná stredná zobrazuje rozbitú / prasknutú časť okna - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade kompletného alebo rozsiahleho vybitia skla), fotografie na č.l. -150- ľavá horná zobrazuje lepiacou páskou prichytený vypínač - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by vypínač úplne chýbal), pravá horná zobrazuje chýbajúcu časť mechanizmu kľučky dverí - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by kľučka bola úplne rozbitá, resp. ak by chýbala), ľavá stredná zobrazuje elektrickú zásuvku uvoľnenú zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by zásuvka úplne chýbala), pravá stredná zobrazuje pokreslené žalúzie a znečistený okenný rám - je totožná so spodnou z č.l. -148-, spodná zobrazuje znečistené okraje vane - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie, fotografie na č.l. -151- horná zobrazuje znečistené okraje vane - je totožná so spodnou z č.l. -150-, stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie sa má jednať, pravá spodná zobrazuje olúpané zrkadlo - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, stredná spodná zobrazuje znečistenie okraja vane - je totožná so spodnou z č.l. -150-, nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, pravá spodná zobrazuje znečistenie dlažby - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie, fotografie na č.l. -152- ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, pravá horná zobrazuje ohnutú lištu na žalúziách - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by žalúzie boli úplne vytrhané, resp. by chýbali), ľavá stredná zobrazuje roztrhnutý roh čalúnenia taburetky - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade zlomenia, resp. úplného zničenia zariadenia), pravá stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, ľavá, stredná a pravá spodná zobrazuje znečistenie dvierok na skrinkách a šuplíkoch - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie, fotografie na č.l. -153- ľavá horná zobrazuje odlepenú kryciu lištu - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by lišta bola zlomená, resp. úplne vytrhaná, resp. by chýbala), pravá horná zobrazuje odštiepenie z dverí pri otváracom mechanizme - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade zlomenia dverí alebo diery v nich), ľavá druhá a tretia z vrchu - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, ľavá spodná zobrazuje znečistenie elektrického ohrievača - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie, pravá spodná zobrazuje elektrickú zásuvku uvoľnenú zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by zásuvka úplne chýbala), fotografie na č.l. -154- pravá horná zobrazuje elektrickú zásuvku uvoľnenú zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by zásuvka úplne chýbala), stredná horná zobrazuje odštiepenie z dverí - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade zlomenia dverí alebo diery v nich), ľavá druhá z vrchu zobrazuje chýbajúci kryt na svietidle - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, pravá stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, ľavá tretia z vrchu - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, ľavá spodná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, pravá spodná zobrazuje čiastočne uvoľnenú garnížu zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by garníža bola zlomená, resp. úplne vytrhaná, resp. by chýbala), fotografie na č.l. -155- všetky fotografie zobrazujú škrabance na podlahe - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by podlaha bola polámaná, resp. vytrhaná, resp. by chýbala), fotografie na č.l. -156- ľavá a pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, ostatné fotografie zobrazujú škrabance a preliačiny na podlahe, a špáry medzi prvkami podlahy - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by podlaha bola polámaná, resp. vytrhaná, resp. by chýbala), fotografie na č.l. -157 a 158- všetky fotografie zobrazujú škrabance a preliačiny na podlahe, a špáry medzi prvkami podlahy - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by podlaha bola polámaná, resp. vytrhaná, resp. by chýbala), fotografie na č.l. -159- ľavá a pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať, ľavá a pravá stredná zobrazujú znečistenie dlažby - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistenú dlažbu, spodná zobrazuje znečistenie priestoru pod vaňou - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené priestory, fotografie na č.l. -160- všetky fotografie zobrazujú znečistenie stien - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie" počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené steny. 7. Z vyššie uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že nebolo preukázané také poškodenie bytu žalovanými (ako nájomníkmi), ktoré by sa vymykalo pojmu „obvyklého opotrebovania" predmetu nájmu - v konaní nebola totiž preukázané taká miera poškodenia, ktorá by výrazným spôsobom presahovala rozumnú mieru rizika a očakávania pri takej činnosti, akou je prenájom bytu za pomerne dlhú dobu jeho užívania (niečo viac ako dva roky). Aj keď svedkovia O. a Sabo uviedli viaceré poškodenia bytu, napr. že sa v ňom nachádzali staré veci, v byte bol neporiadok a špina, zašpinené steny a zárubne, znečistená kuchynská linka a sporák, na podlahe v kuchyni rozídené spoje medzi jednotlivými dielami, pleseň v kúpeľni, rozbité dve okná, znečistená záchodová misa, psie výkaly v kúpeľni, ani jedno z týchto údajných poškodení sa podľa súdu nedá považovať za opotrebenie predmetu výrazne presahujúci bežný rámec užívania bytu počas doby dvoch rokov. Byt bol nepochybne určený na bývanie, a tak ho žalovaní aj spolu s ostatnými členmi domácnosti užívali - predmet nájmu však nemôže byť vrátený v totožnom stave v akom bol na začiatku nájomného vzťahu odovzdaný prenajímateľom, vždy je potrebné prihliadnuť k opotrebeniu veci (teda bytu a bytového zariadenia), ktoré bolo zapríčinené užívaním. Všetky žalobcom vyššie uvedené a fotografiami zdokumentované „poškodenia" sú len výsledkom bežného, každodenného užívania bytu určenému k bývaniu ľudí, ktorí si ich priestor určený na bývanie zariaďujú, dopĺňajú tak, aby bol pre nich čo najvyhovujúcejší - preto stopy po tejto činnosti sú opodstatneným následkom užívania bytu. Aj na základe uvedeného možno potom konštatovať, že opotrebenie bytu pri jeho odovzdaní žalovanými zodpovedalo obvyklému opotrebeniu vyplývajúceho zo spôsobu užívania veci. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v časti náhrady škody požadovanej vo výške 2.222,10 Eur, aj spolu s príslušenstvom, zamietol. 8. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere - žalobca bol úspešný v časti 48,24% (konanie v časti sumy 84,21 Eur síce vzal späť samotný žalobca, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcom považoval za zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu - § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku), žalovaní bol úspešní v časti 51,76%; uvedené sa vzťahuje tiež na požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci pred podaním žaloby na súd vyčíslenej vo výške 318,18 Eur, a spočívajúcich v poštovnom vo výške 3,60 Eur. 9. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd po doplnení dokazovania sám rozhodol a zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp. ak nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec znovu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. V prvej časti odvolania venujúcej sa porušeniu právnej povinnosti poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave a na ust. § 670 a § 682 OZ citované odvolacím súdom s tým, že krajský súd určil, ktoré zákonné ustanovenia sa majú na skutkový stav aplikovať. S poukazom na citované ustanovenia zdôraznil, že je nesprávnym záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal protiprávne konanie žalovaných, z ktorého mala škoda vzniknúť. Povinnosťou žalobcu nie je konštatovať konkrétne vymedzené faktické správanie žalovaných, z ktorého mala škoda vzniknúť. Žalovaní ako nájomcovia zodpovedali za škody na byte už len tým, že mali byť v nájme, pričom boli povinní starať sa o to, aby na byte škoda nevznikla. Je irelevantné, či škodu spôsobili žalovaní a akým spôsobom alebo iné osoby. Žalovaní nezodpovedajú len za škodu, ktorá vznikla náhodou (§ 683 ods. 1 OZ). Rovnako ako v skoršom, tak ani v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie podľa odvolateľa v odôvodnení sa náležite nezaoberal okolnosťami vytknutými Krajským súdom v Trnave, najmä ako sa súd vysporiadal s tým, že väčšina fotografií bola vyhotovená s odstupom pár dní po odchode žalovaných a iba nepatrný počet v auguste a septembri toho roku, pričom nevyšlo najavo a nebolo tvrdené, že by bol byt v tomto období niekým užívaný. Naopak, žalobca uviedol, že byt bol neobývateľný, čo dokumentujú žalobcom predložené fotografie. Súd sa nevysporiadal s tým, že výpovede svedkov Q., F. a M. sú v príkrom rozpore s tým, ako stav bytu dokumentujú fotografie. Súd sa nevysporiadal tiež s tým, že výpovede týchto svedkov sú v rozpore s výpoveďami O. a X., ktorí potvrdzujú stav bytu, ako je na fotografiách. Súd nevyhodnotil relevantnosť výpovedí Q., P. a M., ktorých pozorovacie schopnosti vo vzťahu k jednotlivostiam okolia boli spochybnené, keď nevedeli bližšie popísať dispozíciu bytu, či jeho vybavenie. V odôvodnení absentujú úvahy súdu, ktorými by sa vysporiadal s rozpormi medzi fotografiami zachytávajúcimi objektívny stav bytu a výpoveďami svedkov vyjadrujúcimi ich subjektívne vnímanie a tiež diametrálnymi rozdielmi vo výpovediach svedkov. Podľa odvolateľa súd ani vo svojom druhom rozsudku neposkytuje také odôvodnenie, ktoré by bolo presvedčivé, ktoré by vychádzalo z vykonaných dôkazov, najmä ani druhý rozsudok nevyhovuje požiadavkám, aké stanovil odvolací súd v bode 33 svojho uznesenia. Súd prvej inštancie v podstatnej časti druhého rozsudku mechanicky prevzal už ním konštatované skutkové zistenia a zo skoršieho rozsudku zrejme v snahe naoko navodiť dojem, že sa s vytknutými nedostatkami náležite zaoberal. Odvolaním napadnutý rozsudok nenapĺňa základné atribúty pre jeho presvedčivosť a odvolateľ ho vníma ako arbitrárny. Čo sa týka rozpornosti výpovedi svedkov, pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že proti sebe stoja tvrdenia žalobcu a žalovaných v pomyselnom pomere 2 plus 1 ku 2 plus 2 v prospech tvrdení žalovaných, takýto formalistický prístup pri hodnotení dôkazov vníma ako ústavne neakceptovateľný. Súd nemal klásť väčšiu váhu výpovediam svedkov žalovaných a menšiu váhu fotografiám žalobcu a výpovediam svedkov žalobcu. Hodnotenie dôkazov vykonané prvoinštančným súdom sa javí ako tendenčné a neobjektívne. 11. K poškodeniu bytu odvolateľ poukázal na bod 34 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trnave s tým, že stav bytu na fotografiách pred jeho odovzdaním do nájmu a fotografiách po odchode žalovaných je diametrálne odlišný, pričom krajský súd konštatoval, že z fotografií vyplývajú mnohopočetné poškodenia bytu a jeho vybavenia na rôznych miestach, ktoré indikujú nešetrné užívanie, priebežné neodstraňovanie vzniknutých poškodení, ku ktorým vzhľadom na charakter a početnosť muselo dochádzať postupne počas užívania bytu a nemohli vzniknúť naraz po jeho skončení. Odvolací súd prvoinštančnému vytkol, že nedostatočne vysvetlil, prečo vymenované poškodenia za daných okolností prípadu považuje za opotrebenie predmetu nájmu v rámci jeho bežného užívania zodpovedajúceho obvyklému opotrebeniu. Podľa názoru odvolateľov súd prvej inštancie odignoroval skutkové zistenia vyslovené Krajským súdom v Trnave a nedržal sa jeho záväzného názoru. Ako prvé namietal, že prvoinštančný súd prehliadol názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v konaní nevyšlo najavo, ani nebolo nikým tvrdené, že by bol byt v tomto období niekým užívaný. Nie je preto zrejmé, prečo súd prvej inštancie nad rámec skutkových tvrdení strán podsúva úvahu, že nakoľko boli fotografie vyhotovené až po ôsmich dňoch, nemajú mať relevanciu. Odvolateľ doplnil, že žalobca nebol oboznámený s odchodom žalovaných z bytu a fotografie vyhotovil ihneď ako sa do bytu dostal. Ako druhé namietal, že súd prvej inštancie uviedol, že fotografované boli iba detaily, ktoré nebolo možné stotožniť s bytom samotným s tým, že súd nahrádza procesnú aktivitu žalovaných a postupuje tendenčne, keď konštatuje pochybnosti, ktoré žalovanými prezentované neboli, keďže žalovaní nikdy nepopierali, že na fotografiách predložených žalobcom je zachytený byt, ktorý mali v nájme. Ako tretie v tejto súvislosti namietal, že súd prvej inštancie kládol dôraz na fotografie predkladané žalovanými, ktoré nie sú časovo identifikovateľné, naopak neprikladal váhu fotografiám predloženým žalobcom na dátovom nosiči, z ktorých je s určitosťou zistiteľné, kedy boli vyhotovené a časť vyhotovenia zodpovedá tvrdeniam žalobcu. Okrem toho na dátovom nosiči bolo predložených omnoho viac fotografií, ako v tlačenej podobe. Súd ale tieto fotografie aj v odôvodnení úplne prehliadol a predložený dôkaz v konaní nevykonal prehratím fotografií na zobrazovacom zariadení. 12. Ako štvrté odvolateľ považoval za nepochopiteľné skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého z fotografií predložených žalobcom nemá byť zrejmé poškodenie bytu a jeho opotrebenie presahujúce rámec obvyklého užívania. Súd sa v tomto neriadil názorom odvolacieho súdu a prehliadol fakt, že pri krátkej dobe nájmu, mnohopočetnosti poškodení a ich charaktere, nemožno hovoriť o bežnom opotrebení, keď mnohé opotrebenia nie sú bežné a významne prekračujú bežný rámec opotrebenia bytu. Početnosť a povaha vád súčasne vylučuje, aby vznikli v súdom naznačených ôsmich dňoch od opustenia bytu žalovanými. Odvolateľ sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu, že tvrdenia žalobcu o poškodení bytu majú byť v nesúlade s dohodou o skončení nájmu, keďže v dohode nie je konštatované, že byt je nepoškodený. To že poškodenia bytu neboli v dohode konštatované, nie je dôkazom, že tieto poškodenia v danom čase neexistovali. Žalovaní odmietali do dohody zahrnúť akékoľvek konštatácie o poškodení bytu, žalobca preto pristúpil k takejto podobe dohody. V tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz - výzvu na riadne ukončenie nájmu a zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 25.7.2014, v ktorej sa uvádza „značný rozsah poškodenia bytu". Za nedôvodný odvolateľ považoval dôraz súdu na vyjadrenie MUDr. Pokojnej o zdravotnom stave žalovanej 2. Samotný fakt, že žalovaná 2 trpí cystickou fibrózou nemôže byť dôkazom toho, že byt bol udržiavaný v čistote. Skutočnosť, že zdravotný stav žalovanej 2 si vyžaduje čistotu ešte neznamená, že sa žalovaná 2 odporúčaniami lekára aj riadila (opak preukazujú fotografie). Podľa odvolateľa napriek výtke odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie nedostatočne vysvetlil, prečo vymenované poškodenia za daných okolností prípadu považuje za opotrebenie v rámci jeho bežného užívania, zodpovedajúceho obvyklému opotrebeniu i druhý rozsudok náležité odpovede nedáva. Súd prvej inštancie pri jednotlivých fotografiách opakovane mechanicky a formalisticky uvádza, že sa nejedná o poškodenie presahujúce obvyklé opotrebenie, nevysvetľuje však prečo. Osobitne v tejto súvislosti poukázal na rozbité sklo, či odštiepené dvere, pri ktorých súd opomenul v takýchto prípadoch, že sklo a dvere si žiadajú výmenu ako celok. Podľa odvolateľa už pri laickom náhľade na prezentovanú argumentáciu je možné vnímať jej nesprávnosť, účelovosť a vnútornú nelogickosť. Nemôže sa stotožniť so záverom, že zdokumentované poškodenia sú len výsledkom bežného každodenného užívania bytu. 13. K výške škody odvolateľ poukázal na to, že súd opätovne nevykonal ním navrhnutý dôkaz a to pribratie súdneho znalca, ktorého úlohou by bolo ocenenie hodnoty poškodenia bytu, resp. hodnoty prác potrebných na uvedenie bytu do pôvodného stavu. Nemôže sa stotožniť s výčitkou súdu, že žalobca nárok na náhradu škody nepreukázal faktúrami, pokladničnými dokladmi a podobne, keďže tento spôsob argumentácie považuje za nesprávny. Súd podľa neho odoprel vykonať odborné vyčíslenie výšky škody súdnym znalcom a to bez logického zdôvodnenia v rozpore s navrhnutým dôkazom a ani po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal tiež na to, že otázke príčinnej súvislosti vo väzbe na vykonané dokazovanie sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevenoval vôbec. 14. V závere odvolateľ uviedol, že bez ohľadu na uvedené, odôvodnenie rozsudku je opätovne nepostačujúce a zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd tiež nevykonal potrebné navrhnuté dôkazy, rozsudok nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu, nespĺňa základné atribúty pre jeho presvedčivosť, neobsahuje úvahy o tom, ako súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a neobsahuje ani preskúmateľné hodnotenie vykonaných dôkazov. Napadnutý rozsudok nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, čo je dôvodom pre jeho zmenu, resp. zrušenie. 15. Žalovaní 1 a 2 vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalobcu, podanom prostredníctvom ich právneho zastúpenia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil s tým, že si zároveň uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania. 16. K porušeniu právnej povinnosti uviedli, že úlohou žalobcu v konaní je uniesť dôkazné bremeno k jeho tvrdeniam, pričom pokiaľ uplatňuje nárok na náhradu škody, je nevyhnutné, aby uniesol dôkazné bremeno aj k jednotlivým atribútom zodpovednosti za škodu, medzi ktoré patrí aj preukázanie porušenia právnej povinnosti. Pokiaľ žalobca označuje za protiprávne konanie žalovaných porušenie § 670 OZ, musí uniesť dôkazné bremeno k zanedbaniu starostlivosti o tom, aby na veci nevznikla škoda, čo v konaní nepreukázal. Pokiaľ žalobca porušenie právnej povinnosti viaže na § 682 OZ v spojení s § 670 OZ je potrebné, aby uniesol dôkazné bremeno k preukázaniu, že nájomca vrátil vec v stave, ktoré nemožno nazvať obvyklým opotrebením. V tejto súvislosti ale nepostačuje predloženie fotografií, ktoré vzhľadom na ostatné dôkazy vzbudzujú dôvodné pochybnosti o porušení právnej povinnosti žalovanými. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s datovaným vyhotovenia fotografií v bode 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za absolútne správny názor súdu označil, že zhotovenie fotografií nie bezprostredne po opustení bytu nájomcami, ale s časovými odstupom, nie je hodnoverným jasným a nespochybniteľným dôkazom o stave bytu v čase opustenia domácnosti nájomcami. Rovnako súd prvej inštancie správne poukazuje na to, že nebola v konaní bezpečne preukázaná časová a miestna súvislosť vyhotovenia fotografií s predmetným bytom a jeho stavom v čase po odsťahovaní žalovaných. Tieto fotografie mali byť získané znaleckým dokazovaním priamo zo zariadenia, ktorým boli vyhotovené, čím sa mohla dostatočným hodnoverným spôsobom preukázať ich hodnovernosť a autentickosť. Nie je úlohou súdu, aby v tomto smere suploval žalobcu. Preto samotné poukázanie na existenciu metadát nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena. Rovnako s výpoveďami svedkov a rozpormi v týchto výpovediach sa prvoinštančný súd podľa žalovaných dostatočne vysporiadal v bode 26 rozhodnutia. Nepričítal pritom niektorým svedeckým výpovediam väčšiu váhu, než iným. Správne skonštatoval, že nevedomosť svedkov o detailoch bytu nie je dôvodom na spochybnenie hodnovernosti ich výpovede. V tejto súvislosti žalovaní pripomenuli, že žalobca je zaťažený v konaní dôkazným bremenom. Žalovaní aktívnou obranou predkladali a navrhovali súdu dôkazy, ktoré vniesli pochybnosti do tvrdení žalobcu, spôsobili stav neistoty a hodnovernosti tvrdení žalobcu a bolo na žalobcovi, aby v rámci bremena dôkazu pochybnosti odstránil do takej miery, aby bolo možné konštatovať jasné a nepochybné preukázanie uplatneného nároku. Pokiaľ však presvedčivým spôsobom žalobca dôkazné bremeno neunesie, nemožno aplikovať zásadu „v pochybnostiach v prospech žalobcu". Súd prvej inštancie nepriložil väčšiu váhu výpovediam svedkov žalovaných, ale fakticky skonštatoval existenciu navzájom protichodných tvrdení svedkov, ktoré sa svojím počtom javia v prospech žalovaných. Svedkovia žalovaných opisovali stav bytu v čase sťahovania žalovaných, čo sa javí v prospech tvrdení žalovaných. Súd sa podľa žalovaných dostatočne vysporiadal s dôkaznou situáciou a preto v tejto časti žalovaní považujú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku za neopodstatnenú. 17. K otázke poškodenia bytu žalovaní uviedli, že súd vyslovuje správny a odôvodnený názor, že žalobca nepreukázal poškodenie bytu žalovanými, ktoré by sa vymykalo pojmu obvyklé opotrebovanie. Žalovaní prostredníctvom výpovede svedkov poukázali na stav v čase opustenia bytu, ktorý je kruciálny pre posúdenie žalobného nároku. Súd sa s otázkou obvyklého opotrebenia riadne a obšírne vysporiadal na stranách 12 až 15 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie dal najavo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže hodnoverne bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, čo sa s bytom ne/ dialo v čase po opustení bytu žalovanými do času vyhotovenia fotografií. Fotografie boli vyhotovené s odstupom času po opustení bytu žalovanými, pričom svedkovia žalovaných opísali stav bytu v čase jeho opustenia, čím boli spochybnené žalobcom tvrdené skutočnosti a fotografie, ktoré boli vyhotovené s časovým odstupom. Dôkazné bremeno sa tak presunulo na žalobcu, ktorý mal vyvrátiť tvrdenia svedkov ohľadom stavu bytu v čase opustenia, čo neurobil a ním predložené fotografie s časovým odstupom hodnoverne s určitosťou nevyvracajú tvrdenia svedkov. Za nešťastné označili vyjadrenie Krajského súdu v Trnave v predchádzajúcom rozhodnutí, že z fotografií vyplývajú mnohopočetné poškodenia bytu a jeho vybavenia na rôznych miestach, ktoré indikujú nešetrné užívanie, priebežné neodstraňovanie vzniknutých poškodení, ku ktorým vzhľadom na ich charakter a početnosť muselo dochádzať postupne počas užívania bytu a nemohli vzniknúť naraz po jeho skončení s tým, že odvolací súd bez bližšieho dokazovania/odborného posúdenia vyslovuje názor, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a žalobca k takémuto záveru nepredložil dôkazy. Odvolací súd nekonštatoval, že fotografie preukazujú poškodenia, ktoré sa vymykajú rámci obvyklého opotrebenia. Konštatoval v tejto časti len nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa žalovaných je možné súhlasiť s tým, že žalobcom preukazované poškodenia sú výsledkom bežného užívania bytu. Počas dvojročného užívania bytu nie je ničím zvláštnym, že v byte určité poškodenia nastanú. Pokiaľ sa priebežne neodstraňujú, vo svojom úhrne môžu navodiť dojem značného poškodenia, čo však nemusí byť pravda. Takýto dojem môžu spôsobiť aj bežné poškodenia/zanedbania, ktoré však nepresahujú jednotlivo rámec obvyklého opotrebenia. Vo vzťahu k obsahu dohody o skončení nájmu žalovaní poukázali na to, že bežnou súčasťou ukončenia nájmu je spísanie preberacieho, resp. odovzdávacieho protokolu. Pokiaľ tak žalobca nepostupoval, uvedomujúc si existenciu dôkazného bremena na svojej strane, nemôže byť takáto dôkazná núdza na strane žalobcu pričítaná na ťarchu žalovaných. K vyjadreniam žalobcu o zdravotnom stave žalovanej uviedli, že pokiaľ by sa žalovaná odporúčaniami lekára neriadila, sama by sa vystavovala riziku privodenia si život ohrozujúcich následkov. To, že sklo (na okne) je potrebné vymeniť vcelku, neznamená, že takéto poškodenie skla v dôsledku ktorého je potrebné pristúpiť k jeho výmene je poškodením nad rámec obvyklého opotrebenia. Rovnaké tvrdenia platia aj u ďalších poškodeniach, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje. Skutočnosť, že vec je potrebné vymeniť neznamená, že p potreba jej výmeny je za každých okolností daná jej poškodením nad rámec bežného opotrebenia. 18. K výške škody žalovaní uviedli, že je úlohou žalobcu, aby v konaní uniesol aj dôkazné bremeno k preukázaniu výšky škody. Žalobca mal možnosť počas konania predložiť súdu dôkazy, ktorými by preukázal, resp. vyčíslil výšku škody napríklad v podobe nadobúdacích dokladov k vybaveniu bytu, o porovnateľných cenách opotrebovaného vybavenia, odborného vyjadrenia k odhadu hodnoty vybavenia, súkromný znalecký posudok. Nič z toho však žalobca v konaní nepredložil, čo považujú za oprávnenú výčitku súdu prvej inštancie. To, že by žalobca nepredložil dôkazy v podobe faktu, či pokladničných blokov o úhrade nákladov na odstránenie škody neznamená, že mu škoda nevznikla, ale znamená to, že výšku škody nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku odôvodnil prečo nevykonal znalecké dokazovanie, s čím sa stotožňujú. 19. K príčinnej súvislosti žalovaní uviedli, že v situácii, keď nie je preukázané relevantné protiprávne konanie vznik škody a nie je škoda vyčíslená, súd prvej inštancie sa de facto ani vyjadriť k príčinnej súvislosti nemôže, keďže kauzálny nexus môže byť daný len v prípade, ak boli preukázané vyššie uvedené atribúty zodpovednosti za škodu. 20. K doručenému vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie. 21. K porušeniu právnej povinnosti uviedol, že sú to práve fotografie, ktoré objektívnym spôsobom zachytávajú stav bytu po jeho opustení, na rozdiel od svedeckých výpovedí, ktoré nesú známky subjektivity a opis vlastného vnímania skutočnosti, ktoré nemusí byť zhodné so skutočným a fotografiami objektívne zachyteným stavom. Nad rámec ust. § 682 a § 680 OZ poukázal na zmluvu o nájme bytu, podľa ktorej v čl. IV ods. 7 nájomca nesmie bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa vešať, či lepiť predmety na stenu, nábytok, ani za týmto účelom vŕtať do nich diery alebo uvedené súčasti bytu inak upravovať, čo podľa fotografií žalovaní viacnásobne porušili. Ďalej poukázal na čl. IV ods. 9 zmluvy, podľa ktorého nájomca je zodpovedný za všetky škody, ktoré vzniknú neprimeraným užívaním predmetu nájmu a sú spôsobené ním samotným alebo jeho návštevníkmi, odhliadnuc od bežného opotrebenia, pričom početnosť škôd presahujúcich bežné opotrebenie je opätovne zrejmá z fotografií. Poukázal tiež na čl. IV ods. 11 podľa ktorého nájomca je povinný bezodkladne oznámiť na udané telefónne číslo všetky skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku vzniku škôd a podľa uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že poškodenia museli vznikať dlhodobo a postupne, pričom žalobca si nie je vedomý splnenia notifikačnej povinnosti žalovaným. K vyhotoveniu fotografií s časovým odstupom uviedol, že žalobca zo strany žalovaných nebol vopred oboznámený o ich úmysle byt opustiť za trvania nájomného vzťahu. Žalovaní bez predchádzajúceho oznámenia ponechali byt opustený v dezolátnom stave a kľúče vhodili do poštovej schránky. Logicky preto žalobca nemal dôvod sa do bytu dostaviť a preto táto skutočnosť zavinená žalovanými nemôže byť žalobcovi na ťarchu. V deň, keď žalobca zistil, že byt zostal opustený, prvýkrát vstúpil do bytu a vtedy boli vyhotovené prvé fotografie. Po opustení bytu žalovanými nájomný vzťah trval a teda trvala aj ich zodpovednosť za odovzdanie bytu v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu. Väčšina fotografií bola pritom vyhotovená v čase trvania tohto nájomného vzťahu, ktorý zanikol až dohodou o skončení nájmu ku dňu 17.8.2014. Vyhotovenie fotografií 5 dní po odchode žalovaných nemožno považovať za taký časový odstup, ktorý by mal za následok, že fotografie nie sú hodnoverné. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že fotografie mali byť získané znaleckým dokazovaním priamo zo zariadenia, žalobca namieta, že takýto argument vychádza z absolútnej neznalosti informatiky a technických zariadení. Fotografie si pri ich kopírovaní totiž zachovávajú všetky metaúdaje obsahujúce čas a miesto ich vyhotovenia. Žalobca si svoju povinnosť splnil tým, že predložil fotografie na dátovom nosiči, t.j. v elektronickej podobe a v konaní navrhol vykonať dôkaz prehratím fotografií na zobrazovacom zariadení, čo súd nevykonal, ani sa s ním nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. 22. K poškodeniu bytu namietal, že: 1. pri vyhotovení fotografií nájomný vzťah ešte trval a teda existovala aj zodpovednosť žalovaných za stav bytu až do ukončenia nájmu. Nie je preto dôvod, aby žalobca preukazoval, čo sa s bytom dialo po jeho opustení žalovanými, 2. neexistujúce skutočnosti sa v konaní nepreukazujú, predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti existujúce. Výpovede svedkov žalovaných nespochybnili fotografie, to fotografie spochybnili výpoveď svedkov žalovaných. Svedkovia žalobcu potvrdili zhodnosť stavu bytu s predloženými fotografiami, čo podporilo nehodnovernosť svedkov žalovaných. Keďže byt bol v období 5 dní po jeho opustení žalovanými neobývaný, nemohli na ňom vzniknúť fotografiami zachytené početné poškodenia. Je absurdné predpokladať, že si tieto poškodenia mienil žalobca spôsobiť sám a následne s neistým výsledkom žiadať ich náhradu súdnou cestou. K argumentu žalovaných o nevyhotovení odovzdávajúco-preberajúceho protokolu žalobcom uviedol, že sa necíti byť v dôkaznej núdzi. Vyjadril sa pritom, že žalovaný podmieňovali spísanie dohody o skončení nájmu tým, že v nej nebude zmienka o poškodeniach, čo neznamená, že neexistovali. Taký záver nevyplýva ani z textu dohody o skončení nájmu. Ak žalovaní odmietali podpísať dohodu s konkretizovaním poškodení, je logickým, že by nepodpísali ani preberací protokol. V deň vyhotovenia prvých fotografií bola žalovaným doručovaná písomná „Výzva na riadne ukončenie nájmu a zaplatenie dlžnej čiastky", ktorá pojednáva o značnom rozsahu poškodenia bytu, pričom žalovaní túto výzvu odmietli prevziať. 23. K výške škody, v ktorej časti žalovaní namietali, že žalobca mal možnosť predložiť súdu dôkazy, ktorými by preukázal výšku škody. Poukázal na to, že konanie bolo začaté za účinnosti OSP, ktorý súkromnému znaleckému posudku priznával len pozíciu listinného dôkazu, navyše žalobca vedel, že žalovaní môžu spochybňovať nezaujatosť žalobcom vybraného znalca. Žalobca riadnym a zákonným spôsobom navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, pričom dôvodom na jeho vykonanie nemôže byť argument, že si mohol zaobstarať súkromný znalecký posudok. Je povinnosťou súdu takýto dôkaz vykonať. Na tejto povinnosti súdu nič nemení ani to, že žalobca si môže zaobstarať aj vlastný súkromný znalecký posudok. K námietke a k argumentu žalovaných, že muselo by byť jasne v konaní preukázané, čo je pôvodný stav bytu tak namietal, že pôvodný stav bytu bol riadne zdokumentovaný predloženými fotografiami. Navyše súčasťou nájomnej zmluvy bola príloha - podrobný opis zariadení bytu a jeho faktického stavu, z čoho je možné porovnať pôvodný a následný stav bytu a zistiť, že tie časti, ktoré žalobca označuje ako poškodenie alebo nadmerné opotrebenie boli pôvodne v nepoškodenom stave. 24. Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiavajú doterajších prostriedkov procesného útoku a obrany v celom rozsahu. Nad rámec uvedeného uviedol, že poukazovanie na konkrétne ustanovenia zmluvy o nájme v tejto fáze konania predstavuje uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nie sú splnené podmienky na ich použitie v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. To nič nemení na tom, že žalobca nepreukázal naplnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Vyjadril sa tiež k žalobcom tvrdenej povinnosti súdu prvej inštancie nariadiť znalecké dokazovanie s tým, že povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie podľa § 207 ods. 1 CSP nie je s poukazom na § 185 ods. 1 CSP absolútne, súd nie je povinný vyhovieť akémukoľvek návrhu strany na vykonanie dôkazu, čo sa týka aj znaleckého dokazovania. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za to, že neboli preukázané jednotlivé podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky škody by bolo nepochybne v rozpore so zásadou hospodárnosti vyjadrenou v čl. 17 CSP. 25. V závere oznámil, že dňa XX.X.XXXX prišlo k úmrtiu žalovanej 2, o čom pripojil sken úmrtného listu. 26. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného s poukazom na § 149 CSP zdôraznil, že prostriedkom procesného útoku, resp. procesnej obrany nie je právna argumentácia. Dôkaz - zmluva o nájme bytu - je súčasťou spisu od podania žaloby a teda nejde o nový dôkaz. Citácia jej ustanovení v rámci právnej argumentácie nespadá pod tzv. koncentračnú zásadu. Rovnako nemožno prehliadnuť, že na zmluvné dojednania žalobca poukazoval ešte v štádiu pred súdom prvej inštancie. Navrhol preto, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. 27. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili. 28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže boli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 387 CSP). 29. Prioritne sa odvolací súd zaoberal dopadom na spor právnej skutočnosti, ktorá nastala až v priebehu odvolacieho konania a to úmrtie žalovanej 2 podľa úmrtného listu dňa XX.X.XXXX. 30. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 21D/55/2019, 9Dnot 73/2019 zo dňa 4.6.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2019 bolo zistené, že konanie o dedičstve po nebohej poručiteľke O. P. bolo zastavené s odôvodnením, že poručiteľka nevlastnila žiaden majetok. Z predbežného vyšetrenia pritom vyplýva, že jediným dedičom po poručiteľke zo zákona je maloletá dcéra P. S., nar. 11.10.2017. 31. V zmysle § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie... (ods. 3). 32. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa ods. 2 v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. V zmysle ods. 3, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. 33. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Medzi procesné podmienky na strane strany sporu patrí okrem iného procesná subjektivita. Súd je pritom povinný skúmať procesné podmienky, v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť buď odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. 34. V zmysle § 470 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 35. V danom prípade si žalobca žalobou voči žalovanému 1 a nebohej žalovanej 2 v tomto štádiu uplatňoval nárok na spoločné a nerozdielne zaplatenie peňažnej sumy z titulu náhrady škody. 36. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ poručiteľ nezanechal žiaden majetok, v dôsledku čoho potom jeho dedič nenadobol žiadne dedičstvo a následne ani nemohol v zmysle cit. ust. § 470 OZ zodpovedať za dlhy poručiteľa, je nutné uzavrieť, že poručiteľ nemá procesného nástupcu, s ktorým by bolo možné v sporovom konaní pokračovať. Povaha sporu preto v takom prípade neumožňuje pokračovať v konaní a preto musí byť konanie podľa cit. ust. § 63 ods. 1 v spojení s ust. § 161 ods. 2 CSP zastavené. Ak nezanechal poručiteľ majetok, poručiteľ potom nemá právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností. Poručiteľ má procesného a právneho nástupcu len v takom rozsahu, v akom dedič zodpovedá za jeho dlh. V danom prípade potom, pokiaľ právny nástupca žalovanej 2 nenadobudol žiadne dedičstvo, nezodpovedá za jej dlhy, ani za ten, ktorý je predmetom žaloby, v dôsledku čoho žalovaná nemá žiadneho právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jej povinností, ktoré sú predmetom konania, čím je daný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v podobe nedostatku procesnej subjektivity na strane žalovanej 2, ktorej dôsledkom je zastavenie konania. 37. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd s analogickým použitím § 370 ods. 1 a 3 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, výrokom I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2 zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. V spore na žalovanej strane tak zostal iba žalovaný (pôvodne žalovaný 1). 38. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorá mu mala byť spôsobená žalovanými ako nájomcami poškodením, resp. nadmerným opotrebením bytu a jeho zariadenia v uplatnenom v rozsahu 2.222,10 Eur, s následnou potrebou zamietnutia žaloby v časti o náhradu škody v celom rozsahu. Odvolaciemu prieskumu podliehal aj závislý výrok o náhrade trov konania (§ 379 písm. a) CSP). 39. Predchádzajúcim rozsudkom č.k. 37C/301/2014-172 zo dňa 12.4.2017 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 84,21 Eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 21.8.2015 do zaplatenia, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zastavil. Druhou výrokovou vetou žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.061,55 Eur s príslušným úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V týchto dvoch výrokoch v dôsledku nepodania odvolania žiadnou zo strán predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 4.5.2017. Vo výroku daného rozsudku súd ďalej vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. V tejto časti proti rozsudku podal odvolanie žalobca. 40. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25Co/140/2017-202 zo dňa 16.5.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá v rozsahu náhrady škody v sume 2.222,10 Eur s príslušenstvom a v časti o náhrade trov konania, zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že procesným postupom súdu prvej inštancie - neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uložil prvoinštančnému povinnosť opätovne komplexne vyhodnotiť zistený skutkový stav, vysporiadať sa so všetkými vykonanými dôkazmi a to jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, včítane rozporov medzi niektorými dôkazmi, následne podľa okolností zvážiť prípadné vykonanie aj ďalších navrhnutých dôkazov, subsumovať zistený skutkový stav pod náležité hmotnoprávne ustanovenia a vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť, pričom v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov konania, včítane náhrady trov konania odvolacieho. 41. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v relevantnom zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani vytýkanú vadu konania v podobe nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 42. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné poukázať na to, že svojím predchádzajúcim zrušujúcim uznesením v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu procesnej vady, ktorá spočívala v nesúlade odôvodnenia prvoinštančného rozsudku s ust. § 220 ods. 2 CSP. Ako povinnosť prvoinštančnému súdu pritom uložil opätovne komplexne vyhodnotiť zistený skutkový stav, vyporiadať sa pritom so všetkými vykonanými dôkazmi a to jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, včítane rozporov medzi niektorými dôkazmi, zvážiť prípadné vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov, subsumovať zistený skutkový stav pod náležité hmotnoprávne ustanovenia, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade so zákonom. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd postupoval v súlade s intenciami odvolacieho súdu, nedostatky, ktoré boli vytknuté prvému prvoinštančnému rozsudku sa v novom preskúmavanom rozhodnutí už nenachádzajú. 43. Prioritne odvolací súd sa na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nesporne a nad všetky pochybnosti nepreukázal jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu, a to protiprávne konanie žalovaných, z ktorého mala škoda vzniknúť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalobca nepredložil nepochybné dôkazy preukazujúce protiprávne konanie žalovaných, neuniesol teda svoje dôkazné bremeno, keď ním produkované dôkazy boli vážne spochybnené dôkazmi žalovaných, ktoré napokon neboli bezpečne vyvrátené. Táto protiprávnosť mohla byť daná konaním pôvodných žalovaných v rozpore s ust. § 670 OZ tým, že by sa ako nájomcovia nestarali o to, aby na byte nevznikla škoda a tiež v rozpore s ust. § 682 OZ, keď ako nájomcovia boli povinní vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, teda užívaniu bytu na účely rodinného bývania. Súd prvej inštancie správne analyzoval v tomto smere vykonané dokazovanie v ods. 26. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, na ktorý v podrobnostiach odvolací súd odkazuje. Dôkazy navrhnuté žalobcom a to výpoveď svedkov p. Královej a Saba, ktorí byt navštívili až po niekoľkých dňoch po odsťahovaní sa žalovaných, a podľa ktorých žalovaní zanechali byt neprimerane znečistený a viacnásobne poškodený, ako i fotografie bytu po odsťahovaní sa žalovaných, sú v rozpore s výpoveďami troch svedkov navrhnutých žalovanými p. Q., F. - P. a M., ktorí boli priamo prítomní pri odsťahovávaní sa žalovaných z bytu, a ktorí tvrdili, že byt nebol poškodený, ani neprimerane znečistený. Výpovede svedkov žalovaných teda spochybnili dôkazy žalobcu a žalobca tieto pochybnosti bezpečne neodstránil. Nemožno pritom nezohľadniť skutočnosť, že na fotografiách vyhotovených žalobcom pred nasťahovaním sa žalovaných do bytu zachytávajúcich veľké celky bytu nie sú zachytené tie isté jednotlivosti bytu a zariadení ako na mnohých detailných fotografiách vyhotovených žalobcom po odsťahovaní sa žalovaných, a preto nie je vylúčené, že časť, najmä poškodení menšieho rozsahu na detailných záberoch vyhotovených po opustení bytu žalovanými, sa v byte nenachádzala už v čase preberania bytu žalovanými. Predmetný byt a zariadenie v ňom pritom neboli nové, všetko bolo zánovné, už predtým užívané. Fotografiami teda nebolo preukázané, že veľká časť poškodení zachytených na fotografiách zhotovených po vysťahovaní sa žalovaných z bytu, ktoré nemožno stotožniť z fotografiami tých istých detailov pred odovzdaním bytu žalovaným, neexistovala už pred ich nasťahovaním. Žalovaní a nimi navrhnutí svedkovia pritom popierajú akékoľvek poškodenie a neprimerané znečistenie bytu a jeho zariadenia. Na uvedenom by nič nezmenilo ani prehratie ďalších fotografii bytu po odsťahovaní žalovaných, ako to navrhoval žalobca, preto takýto dôkaz bolo nadbytočné vykonať. 44. Pokiaľ v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že početne viac výpovedí svedkov svedčí tvrdeniam žalovaných ako žalobcu, nedopustil sa formalistického prístupu pri hodnotení dôkazov, keďže podľa odôvodnenia rozsudku zohľadnil celý ďalší komplex súvisiacich skutočností. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku ani nekládol väčšiu váhu výpovediam svedkov žalovaných a menšiu váhu fotografiám žalobcu a výpovediam svedkov žalobcu, naopak všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol tak na priame ako aj nepriame dôkazy. Jedným z nepriamych dôkazov, na ktoré prihliadol bol fakt, že žalovaná 2 v dôsledku svojho ochorenia mala dbať na čistotu prostredia, v ktorom sa nachádzala, čo samozrejme nebolo priamym dôkazom toho, že byt bol udržiavaný v čistote. Súd prvej inštancie tiež len podporne a nepriamo použil argumentáciu, že v Dohode o skončení nájmu absentujme zmienka o poškodení bytu, čo je fakt svedčiaci v neprospech žalobcu, bez ohľadu na to, ako to žalobca odôvodňuje. 45. Vzhľadom na podľa vyššieuvedeného správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobca nedokázal bezpečne a nepochybne preukázať protiprávne konanie žalovaných, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie jedného zo štyroch kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovedností za škodu, čo samo osebe muselo viesť k zamietnutiu žaloby, nebolo už dôvodným ani hospodárnym a bolo nadbytočným zaoberať sa otázkou, či predložené fotografie zachytávajú poškodenie bytu a jeho zariadenia nad rámec obvyklého opotrebenia. 46. Súd prvej inštancie sa správne v ods. 22 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie dôkazu pribratím súdneho znalca za účelom ocenenia hodnoty poškodenia bytu resp. hodnoty opráv potrebných na uvedenie bytu do pôvodného stavu, keďže vzhľadom na to, že podľa názoru súdu neboli naplnené základné zákonné predpoklady pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody, nebolo potom dôvodným, bolo by nadbytočným a nehospodárnym (čl. 17 základných princípov CSP) vykonanie dokazovania za účelom preukázania jej výšky, pričom prvoinštančný súd postupoval v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP. Obdobne pri námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa otázke príčinnej súvislosti vôbec nevenoval platí, že predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, zavinenie a príčinná súvislosť musia byť splnené kumulatívne a v prípade, že existencia niektorého z týchto predpokladov v konaní preukázaná nebola, nie je dôvodné zaoberať sa naplnením niektorého ďalšieho z nich. 47. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 48. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku potom by splnené podmienky na to, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1 ako vo výroku vecne správny potvrdil, a to včítane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 49. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 50. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 51. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. V tomto odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný a preto podľa citovaných ustanovení žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).