Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoZm/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208657 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115208657.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: Mgr. M. C., nar. XX. B. XXXX, bytom Y. C. XX, I., zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: Q. L., nar. X. Y. XXXX, Z. V. XXX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Magdálik, Vajanského 1520, Galanta, o zaplatenie 5.625 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 29. mája 2019 č. k. 36CbZm/14/2015-42, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a . II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 5.625 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5.625 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 274, § 275 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), § 75 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Vecne dôvodil, že žalovaná sa nedostavila na pojednávanie dňa 31.5.2019, hoci naň bola riadne a včas predvolaná (predvolanie jej bolo doručené do vlastných rúk 2.5.2019, zároveň bola poučená o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie). Žalovaná neospravedlnila svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaná síce súdu telefonicky dňa 29.5.2019 o 9.05 hod. oznámila, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie o 14.30 hod. zo zdravotných dôvodov a požiadala o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie danú žiadosť o odročenie pojednávania, ako ani dôvod neúčasti neakceptoval, pretože žalovaná súdu nepreukázala žiaden vážny dôvod (napr. ňou tvrdené zdravotné problémy), ktorý by jej bránil v osobnej účasti na pojednávaní. Výlučne telefonické oznámenie bolo v tomto smere absolútne nedostatočné. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaná sa navyše bez vážneho dôvodu nevyjadrila k žalobe, hoci k tomu bola súdom vyzvaná a poučená o následkoch (čo by opäť zakladalo v zmysle § 273 CSP dôvod rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, dokonca bez nariadeného pojednávania) a mala tak dostatok času prípadne vzniesť akékoľvek námietky a právnu obranu k žalobcom uplatnenému nároku. Žalovaná mala dostatok času predložiť alebo označiť všetky dôkazy, ktoré by pokladala za nevyhnutné na popretie nároku uplatneného žalobcom titulom zmenky. Žalovaná však nárok žalobcu zo zmenky žiadnym spôsobom v konaní nerozporovala a nespochybnila, preto jej konanie (nevyjadrenie k žalobe, neospravedlnená neúčasť na pojednávaní) súd prvej inštancie vyhodnotil len ako účelové. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP a rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP, vecne úspechom žalobcu v plnom rozsahu (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania). 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná je osobou vyššieho veku (starobná dôchodkyňa), narodila sa dňa X.X.XXXX, tzn. že v čase vykonania pojednávania mala už 75 rokov. Trpí závažnými zdravotnými komplikáciami, ktoré jej znemožňujú riadne sa zapájať do života a často sa objavia náhle. V danej veci bolo pojednávanie vytýčené na 29.5.2019 o 14.30 hod. Žalovaná z dôvodu zdravotných komplikácií svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnila 29.5.2019 v ranných hodinách. Z miesta jej trvalého bydliska vo Z. V. do Trnavy je to približne 50 kilometrov, pričom len cesta autom by trvala približne 40 minút, pričom však žalovaná nešoféruje a teda by na danú cestu musela využiť služby hromadnej dopravy. Keďže trpí a trpela závažnými zdravotnými komplikáciami, tak takúto cestu objektívne zvládnuť nevedela a zdravotné komplikácie ju v daný deň donútili navštíviť lekára. Svoju neprítomnosť musela teda telefonicky ospravedlniť a navštíviť lekára, k čomu jej ošetrujúci lekár aj vydal potvrdenie - výmenný list - poukaz zo dňa 29.5.2019. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnila a preto nebol daný dôvod na to, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Pre odstup času a vyšší vek si žalovaná nie je vedomá, kedy jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie na Okresnom súde Trnava na deň 29.5.2019 o 14.30 hod., pričom to mohlo byť krátko pred pojednávaním (teda nemusela byť zachovaná lehota podľa ust. § 178 ods. 2 CSP). Zároveň žalovaná uviedla, že jej sociálne a zdravotné pomery sú značne nepriaznivé a navrhla pre prípad, že by bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania v súlade s ust. § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v celkovej nepriaznivej sociálnej a zdravotnej situácii žalovanej, ktorú si sama nespôsobila. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril a uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vydal rozsudok pre zmeškanie. Žalovaná mala počas konania dostatok času vzniesť obranu voči žalobcom uplatnenému nároku a predložiť dôkazy na jeho popretie. Nárok žalobcu žalovaná nerozporovala a nespochybnila. Jej argumentácia ohľadom doručenia predvolania je irelevantná, keď z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva dátum jeho doručenia do vlastných rúk. Neúčasť na pojednávaní bola zo strany žalovanej účelová v snahe predlžovať súdny spor. Na základe strohého telefonátu nemal súd možnosť verifikovať žalovanou uvádzaný dôvod nemožnosti zúčastniť sa pojednávania. Žalovaná potvrdenie od lekára nezaslala súdu ani bezprostredne po pojednávaní. Toto potvrdenie (vystavené po pojednávaní) je veľmi všeobecné a stručné. 4. Žalovaná v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní. Dodala, že od žalobcu si nikdy peniaze nepožičala a jeho nárok neuznáva, pričom v danom prípade však súd preskúmava napadnutý rozsudok pre zmeškanie len z formálnej stránky (či boli naplnené všetky predpoklady na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie). K potvrdeniu lekára dodala, že do jeho obsahu zasahovať nemohla. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť. 6. V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovanej (§ 274 CSP), ktorá sa nedostavila na pojednávanie, pričom svoju neúčasť telefonicky v deň pojednávania ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. 7. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 8. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 10. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a) podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b) procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.). 11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola na pojednávanie 29.5.2019 o 14.30 hod., na ktorom sa súčasne rozhodlo napadnutým rozsudkom pre zmeškanie, riadne a včas predvolaná, keď predvolanie jej bolo doručené dňa 2.5.2019. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na prípravu bola zachovaná (§ 178 ods. 2 CSP). V predvolaní na pojednávanie bola žalovaná súčasne poučená, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Z úradného záznamu z 29.5.2019 vyplýva, že žalovaná sa telefonicky o 9.05 hod. ospravedlnila, že sa nemôže zúčastniť pojednávania zo zdravotných dôvodov a žiadala pojednávanie odročiť s tým, že potvrdenie od lekára dodatočne doloží. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. 12. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. 13. Existenciu vážnej okolnosti bola pritom povinná tvrdiť a preukázať žalovaná (príp. právny zástupca). Telefonické ospravedlnenie žalovanej zo zdravotných dôvodov (bližšie nešpecifikovaných), bez súčasného predloženia lekárskeho potvrdenia do konania pojednávania (toto bolo predložené až s odvolaním), nemožno považovať za ospravedlnenie neprítomnosti včas a odôvodnené vážnymi okolnosťami. 14. Vo všeobecnej rovine je potrebné dodať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovanej, ktorá sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bola na toto pojednávanie riadne a včas predvolaná a bola v predvolaní výslovne poučená o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca (resp. jeho právny zástupca) na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. 15. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že zákonný dôvod prípustnosti odvolania v danej veci nebol daný, odvolanie odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 16. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, keďže žalovaná podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinila výsledok odvolacieho konania v jej neprospech. S poukazom na článok 4 ods. 1 CSP odvolací súd na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov konania pri zastavení konania. Vzhľadom na uvedené rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia (výrok II), nakoľko žalobcovi vznikol nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 17. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania neprizná, tu odvolací súd dodáva nasledovné. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. 18. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, pričom odvolací súd nemá za to, že by žalovaná výnimočnosť nepriznania náhrady v dôsledku naplnenia podmienok § 257 CSP preukázala. 19. Žalovaná bližšie k svojim pomerom (a to až v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od platenia súdneho poplatku) uviedla, že jej príjmom je dôchodok spolu v sume 546,80 eur, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, nemá úspory, vklady, peniaze v banke, stavebné sporenie, peňažné pohľadávky voči tretím osobám nad 750 eur. Žalovaná nemá ani úvery, pôžičky a iné dlhy. Finančne jej pomáhajú dcéra a vnúčatá. Momentálne žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a toho času sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva žalovanej k tomuto domu, pozemkom. Jej výdavky sú mesačné náklady na vodu (8 eur), elektrinu (65 eur), plyn (130 eur), telefón (37 eur) a splátky titulom škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (75 eur). 20. Skutočnosť, že žalobkyňa má vyšší vek, tvrdené zdravotné problémy a vyššie uvedená majetková situácia nie sú takým výnimočným dôvodom, ktorý by umožňoval aplikáciu § 257 CSP. Dodáva sa pre úplnosť, že ani samotná skutočnosť, že žalovaná ako poplatník bola (čiastočne) oslobodená od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1?M Obdo V/19/2008). 21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.