Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/72/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208977 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115208977.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: TT Invest Slovakia, s.r.o., so sídlom Javorová 579/37, Jaslovské Bohunice, IČO: 45 470 341, zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Kučera, SNP 6, Hlohovec, IČO 45 470 341 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 1.680,22 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/61/2016-105 zo dňa 20. júna 2018 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.680,22 eur s 9,50% úrokom z omeškania od 16.7.2013 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že má so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 6569279146 pre vozidlo značky BMW 525 D touring, VIN: Y., EČV: R.-XXXEN na ktorom došlo dňa 11.5.2013 zavinením iného účastníka cestnej premávky ku škodovej udalosti. Po oznámení vzniku škodovej udalosti žalovanému vykonala spoločnosť Slovexperta, s.r.o. obhliadku poškodeného vozidla a žalobca si dal poškodené vozidlo opraviť v spoločnosti TOSICO s.r.o.. Po vykonaní opravy spoločnosť TOSICO s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. 117/2013 na sumu 3.537,40 eur bez DPH, ktorou si uplatnil odplatu za opravu a dodanie náhradných dielov na poškodené motorové vozidlo. Súčasťou faktúry bola i podrobná kalkulácia jednotlivých položiek. Uvedenú faktúru zaslal žalobca žalovanému a žiadal o poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný listom zo dňa 12.7.2013 oznámil žalobcovi, že mu priznáva poistné plnenie len vo výške 1.691,21 eur, pretože na základe obhliadky po oprave bolo zistené, že pravá zadná bočnica, disk a pneumatika neboli vymenené, ale len opravené. 3. Žalovaný k žalobe v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu namietol, že si dal vyhotoviť kalkuláciu systémom AUDATEX podľa ktorého cena opravy vyšla len na 2.802,88 eur bez DPH a naviac po ohliadke vozidla po oprave technik, vykonávajúci ohliadku zistil nezrovnalosti hrúbky laku, preto je možné, že niektorá časť označená technikom žalovaného a určená na výmenu bola len opravená a nie vymenená a zo strany žalobcu neboli predložené alumíniové disky, hoci bol na túto povinnosť upozornený. 4. Žalobca takýto dôkaz označil za neobjektívny, ktorý nemôže založiť dôvod zníženia poistného plnenia, okrem toho ohliadku vykonáva pre žalovaného spoločnosť SLOVEXPERTA, ktorého v záujme je konať v prospech žalovaného, ktorý ho za túto činnosť platí. Žalobca tiež zdôraznil, že nie je odborníkom, aby vedel posúdiť, či došlo k výmene alebo len k oprave poškodených dielov, preto má opodstatnený nárok na úhradu poistného plnenia v plnej výške po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, svedka B. N., ktorý bol v čase vykonania opravy konateľom a spoločníkom spoločnosti TOSICO s.r.o., vykonávajúcej opravu vozidlo, svedka A. Z., technika spoločnosti Slovexperta s.r.o., ktorej spoločníkom je i žalovaný, poukázal na niektoré články Zmluvného dojednania pre havarijné poistenie EUROKASO platné pre uvedené poistenie, konkrétne čl. IX bod 1,2,3,4 aplikoval ust. § 797 ods. 1,2,3 Obč. zák. a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 6. Súd prvej inštancie po skonštatovaní, ktoré skutočnosti nie sú medzi stranami sporné, zameral svoju činnosť na zistenie existencie dôvodov pre krátenie poistného plnenia, ku ktorému podľa žalovaného došlo na základe zistení ohliadku vykonávajúceho technikom Jaroslavom Miklošovičom, ktorý vo výpovedi pripustil i možnosť skutočnej výmeny poškodeného dielu, pretože nameraná hrúbka tmelu jednoznačne nepreukazuje, či poškodený diel, resp. jeho časť nemohla byť vymenená výrezom z nového dodaného dielu, čo je zaužívaný spôsob opravy a pri takom spôsobe opravy sa diel považuje za vymenený. 7. Spornou bola i výmena pravej zadnej pneumatiky a disku, ku ktorým tiež ohliadku vykonávajúci technik Z. dospel na základe zistenia rovnakých farebných oterov, aké boli pred opravou. Prvoinštančný súd vyhodnotil tento dôkaz ako nedostatočný, pretože žalovaný napriek koncentračnej zásade nezaložil do spisu relevantnú fotodokumentáciu o spornej pneumatike, z ktorej by bolo možné overiť žalovaným uvedené tvrdenie. Za vhodný dôkaz súd označil predloženie napr. fotografií oboch pneumatík prípadne uvedenie identifikačných znakov akými sú údaje o dátume výroby pneumatiky (DOT) a pod.. Pre uvedené nedostatky v dokazovaní, ku ktorým bol povinný žalovaný súd dospel k záveru, že nepodarilo vyvrátiť tvrdenie žalobcu o výmene pneumatiky. 8. Žalovaným namietanú výmenu alumíniového disku, ku ktorej skutočnosti žalovaný tvrdil, že ak žalobca neodovzdal poškodený disk žalovanému, nedošlo k jeho výmene súd uviedol, že výmena je potvrdená kalkuláciou a samotné nesplnenie si tejto povinnosti zo strany majiteľa poškodeného vozidla nemôže automaticky znamenať dôvod pre krátenie poistného plnenia. Požiadavka na predloženie poškodeného disku je založená na internom pokyne v rámci spoločnosti žalovaného, ktorý ale k tejto povinnosti žalobcu nezaväzuje. 9. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal opak tvrdení žalobcu, podľa ktorého nedošlo k výmene sporných poškodených dielov a boli len opravené. Skutočnosti uvedené žalobcom nevyvrátil svojou výpoveďou ani svedok A. Z., žalovaný nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by tvrdenia žalobcu vyvrátila. V zmysle Zmluvných dojednaní je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v rozsahu primeraných nákladov vynaložených na opravu poisteného poškodeného vozidla a tak žalovaného zaviazal k povinnosti doplatiť žalobcovi zvyšok žalovaného plnenia. 10. Žalovaný bol so splnením povinnosti v omeškaní, preto prvoinštančný súd podľa § 369 ods.1,2 Obchod. zák. priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa § 1 ods.1 nar. vlády č. 21/2013 Z.z. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p. 12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie založil na existencii odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. 13. Odvolateľ uviedol, že práve žalobca bol tou stranou sporu, ktorý žiadnym dôkazným prostriedkom hodnoverne nepreukázal dôvodnosť uplatňovaného nároku a teda neuniesol dôkazné bremeno. Súd ale svojvoľne otočil dôkaznú povinnosť a preniesol ju na žalovaného. Práve listinnými dôkazmi, zápisom o ohliadkach a výpoveďou svedka A. Z. bola v konaní preukázaná opodstatnenosť zníženia poistného plnenia. Likvidačné šetrenie preukázalo, že k výmene poškodených dielov nedošlo, bolo vykonané k tomu odborne spôsobilou osobou, na rozdiel od tvrdenia konateľa spoločnosti autoservisu B. N., ktoré vyjadrenie je nedostačujúce. Súd je v pozícii, kedy má spravodlivo posúdiť a vyhodnotiť vzťahy a skutkové tvrdenia medzi sporovými stranami, čo v tomto prípade prvoinštančný súd neučinil. K znížením poistného plnenia nedošlo len na základe neodovzdania poškodeného disku, ale na základe komplexného posúdenia opravy predmetného motorového vozidla odborne spôsobilou osobou. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnou výškou škody, stotožnil sa iba s kalkuláciou servisu a faktúrou, ktorú predložil žalobca. Odvolateľ poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZPP) , podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 15 ods. 1 ZPP poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Je to žalobca, ktorý jednoznačne a nezameniteľným spôsobom skutočnú výšku škody nepreukázal, pretože nestačí iba vystavenie faktúry poškodenému. Pod pojmom škoda nemožno chápať finančné prostriedky, ktoré boli v zmysle faktúry vynaložené. Faktúra je náležitosťou záväzkovo-právneho vzťahu a výsledkom dohody medzi opravcom a majiteľom predmetnej veci, oproti čomu skutočná škoda je reálny výsledok medzi existenciou protiprávneho aktu a príčinnou súvislosťou v objektívnom svete prejavujúcom sa úbytkom na hodnote, či zmenšením majetku. Presnú výšku škody nemôže stanoviť samotná faktúra za opravu veci. 14. Odvolateľ označil rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, ktoré nevykazuje znaky vyžadované podľa § 220 ods. 2 C.s.p. Súd sa v odôvodnení nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a neodôvodnil atribúty podstatné pre vznik nároku na náhradu škody. Súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval a z ktorých dôkazov vychádzal, preto je takéto odôvodnenie nepreskúmateľné zakladajúce vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, čo je v zmysle ustálenej judikatúry porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces. V odôvodnení absentujú základné otázky, ktoré boli predmetom konania, preto nie je možné určiť, na základe akých dôkazov a skutočností dospel súd k predmetnému rozhodnutiu. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Napriek námietke žalovaného z rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva žiaden taký postup súdu, ktorý by naznačoval prenos dôkaznej povinnosti na žalovaného. V sporovom konaní ale nemá dôkaznú povinnosť len žalobca, ako sa to snaží v odvolaní žalovaný prezentovať. Žalobca je na preukázanie svojich tvrdení povinný predložiť a navrhnúť dôkazy, oproti čomu takú istú povinnosť má i žalovaný vo vzťahu k prezentovaným skutkovým tvrdeniam resp. v prípade, ak chce vyvrátiť žalobcom tvrdené a preukazované skutočnosti. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a to tak k navrhnutým dôkazom zo strany žalobcu ako i k dôkazom žalovaného a správnosť záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov bude v rámci odvolacieho prieskumu práve predmetom posudzovania odvolacím súdom. Prvoinštančný súd sa podrobne zaoberal každou skutočnosťou, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok, skonštatoval, že žalovaný napriek koncentračnej zásade nepredložil súdu dôkaz o poškodenej spornej pneumatike, z ktorého by bolo možné zistiť totožnosť farebných odtieňov na pneumatike pred a po oprave, a ak žalovaný tvrdil, že oprava bola sporná, musí k tomuto tvrdeniu svoje dôkazné bremeno aj uniesť. Ani technik v konaní vypočutý ako svedok A. Z. nevedel s istotou zistiť, či došlo k výmene alebo k oprave konkrétneho dielu motorového vozidla. Uznal, že zvolené merania hrúbky tmelu tento záver jednoznačne nepreukazujú. Ani tvrdenie žalovaného, že mu nebol odovzdaný alumíniový disk tiež nezakladá a nepreukazuje, že tento disk nebol vymenený, pričom ako uviedol prvoinštančný súd, predloženie poškodeného disku je iba interný pokyn žalovaného a nie je zákonnou povinnosťou žalobcu, ani podmienku pre priznanie nároku z poistného plnenia. Neodovzdanie disku nemôže viesť k nepriznaniu poistného plnenia, ani k záveru, že disk vymenený nebol. K námietkam žalovaného, že prvoinštančný súd neskúmal skutočnú výšku škody a vychádzal iba z predloženej kalkulácie servisu a vystavenej faktúry sa tiež nemožno ako opodstatnenou námietkou stotožniť. Uvedené začal žalovaný tvrdiť napriek koncentračnej zásade až po nevyhovení jeho obrane. Žalovaný v odvolaní cituje a poukazuje na zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý právny predpis sa ale na tento spor v žiadnom smere nevzťahuje. Žalobca sa domáha doplatenia poistného plnenia titulom zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ktorý právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zmluvných dojednaní vzťahujúcich sa na havarijné poistenie. Poistným plnením, ktorého doplatenia sa žalobca domáha, je výška nákladov na opravu vozidla, ktorá predstavuje i výšku škody vzniknutej žalobcovi. Nesprávny je názor žalovaného o povinnosti hradiť skutočnú škodu, pretože vychádza z nesprávnej aplikácie zák. č. 381/2001 Z.z., ktorý sa na uvedený prípad vôbec nevzťahuje. 16. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na podanie odvolacej repliky, ktorý ho prevzal dňa 04.09.2018, odvolaciu repliku nepodal. 17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods.1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 18. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Verejného vyhlásenia rozsudku pred odvolacím súdom sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. 19. Odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.), odvolací súd vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil s poukazom na ust. § 365 ods.1 písm. d/,f/,h/ C.s.p. 21. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody, ktoré nemožno podradiť pod ostatné v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takejto vady konania odvolací súd nezistil, nebolo zistené žiadne pochybenie vo vykonanom dokazovaní, odvolateľ žiadne konkrétne vady vyplývajúce z tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní neznačil, a tak tento odvolací dôvod nie je daný. 22. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. 23. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov. 24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 25. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a preskúma len tie závery obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd. 26. Podľa § 149 C.s.p. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 C.s.p. (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 C.s.p. (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 27. Žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K uvedeným námietkam odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namieta skutkové závery prvoinštančného súdu, námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. 28. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi, že by prvoinštančný súd svojvoľne preniesol povinnosť tvrdenia na žalovaného. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 29. Súd žalovaný nárok na plnenie právne posudzoval podľa ust. § 797 a nasl. Obč. zák., ktorá právna úprava sa aplikuje na havarijné poistenie v spojení so Zmluvnými dojednaniami, ktoré nadväzovali na poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ktorú strany sporu mali medzi sebou uzatvorenú. Prvoinštančný súd výslovne citoval a odkázal na príslušné články Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASO, na základe ktorých plnenie priznal. Voči Zmluvným dojednaniam, ktoré obsahovali vymienené podmienky plnenia zo strany poisťovne a z ktorých prvoinštančný súd vychádzal, ale odvolateľ nevzniesol žiadne argumenty, ktorými by ich použitie popieral. Na odkaz odvolateľa na ustanovenia zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla preto odvolací súd neprihliadal, pretože podľa tohto zákona spor nebol vôbec posudzovaný. 30. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené a s prihliadnutím aj na dôvody napadnutého rozhodnutia len dodáva, že rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po zistení skutkového stavu v potrebnom rozsahu jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci a ako právne zistený skutkový stav posúdil. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie. 31. Pokiaľ teda žalovaný znáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces spojené s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia (nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia), odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má odlišný právny názor než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje existenciu vady konania upravenú v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. 32. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06) . Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 C.s.p. ) tak, aby bol pre strany sporu ale aj tretie osoby zrozumiteľný, a preto táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. 33. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).