Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/274/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213540 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115213540.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1/ G. Y., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. E. Y. XXXX/XX, 2/ P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. E. Y. XXXX/XX, 3/ S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. E. Y. XXXX/XX W., ul. E. Y. XXXX/XX, proti žalovanej: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W., zastúpená advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, AK so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. apríla 2016, č.k. 27C/256/2015-73, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná m á voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a priznal odporkyni (akt. žalovanej) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.623,37 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalovanej. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 80 písm. c) OSP, § 46 ods. 1, § 40 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 22 ods. 1, § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., § 142 ods. 1 OSP. 3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné už od podania návrhu, že účastníci neuzatvorili písomnú zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam a ani písomnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode tohto spoluvlastníckeho podielu a keďže v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností písomnú formu pod následkom neplatnosti právneho úkonu, jej nedostatok nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle a preto súd žalobu zamietol. Taktiež poukázal na skutočnosť, že sám žalobca sa vyjadril, že vyčlenil jednoizbovú manzardu pre užívanie žalovanej pre jej potreby, čo preukazuje, že sa nepovažoval za vlastníka podielu žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal z hodnoty jedného úkonu vypočítaného z hodnoty predmetu konania a to podľa vyjadrení dvoch realitných kancelárií s tým, že sa vychádzalo z hodnoty 125.000,- eur a keďže predmetom určenia bol spoluvlastnícky podiel 7/16 vo vzťahu k celku, predstavovala hodnota predmetu konania sumu 54.687,50 eur a z toho odmena advokáta za jeden úkon právnej služby 532,77 eur. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal pôvodný žalobca Eduard Semely odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že podľa ústnej dohody žalovanej postupne vyplácal dohodnutú hodnotu jej podielu a následne mali uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva z odporkyne na neho tak, že sa stane výlučným vlastníkom jej podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedol, že nikdy sa nedohodli, že mesačné splátky sú nájomným za jeho užívanie jej podielu, tento fakticky ani nikdy neužíval a užívala ho sama žalovaná. Mesačné splátky ktoré žalovanej posielal, boli označené správou pre prijímateľa, že ide o vyplatenie dedičstva. Preto aj listom zo dňa 07.03.2016 žiadal súd, aby vykonal dôkaz a vyzval žalovanú na predloženie týchto ústrižkov, avšak súd nepovažoval tento dôkaz za potrebné vykonať. V konaní pred súdom na okolnosť existencie dohody o prevode vlastníckeho práva navrhol vypočuť svedkov a túto požiadavku vzniesol aj písomne podaním doručeným súdu dňa 07.03.2016, preto nemôže súhlasiť s tým, že týchto bližšie nešpecifikoval. Na pojednávaní dňa 04.04.2016 ústne predniesol na akú okolnosť chce svedkov vypočuť, súd však jeho požiadavku neakceptoval a návrh na výsluch svedkov zamietol. Je toho názoru, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a následne zle rozhodol. Taktiež nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách právneho zastúpenia, nakoľko ho považuje za nezákonné, keďže tieto trovy právneho zastúpenia boli vypočítané z hodnoty predmetu konania a v danom prípade išlo o určovaciu žalobu, kde je potrebné vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci, tak ako sa to určuje pri výpočte súdneho poplatku. 5. K odvolaniu zaslala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v ktorom uviedla, že pôvodný žalobca musel vzhľadom na okolnosti vedieť o nevyhnutnosti písomnej formy dohody, čo je zrejmé aj z toho, že v konečnom dôsledku predkladal žalovanej písomný návrh. Táto vedomosť o nevyhnutnosti písomnej formy bola známa aj z toho, že v minulosti nadobudol spoluvlastnícky podiel 5/6 na predmetných nehnuteľnostiach darom od matky a teda vedel, že právny úkon má predpísanú písomnú formu. Existencia takejto ústnej dohody je nelogická aj z toho dôvodu, že ak by takýto návrh bol predniesol a bol by realizoval platby za účelom zaplatenia budúcej kúpnej ceny, nepochybne by bol postupoval rovnakým spôsobom aj voči ďalšiemu spoluvlastníkovi v záujme toho, aby získal nehnuteľnosť celú, čo aj vychádza zo skutočnosti jeho samotného tvrdenia, že mal záujem vlastníctvo v celosti nadobudnúť. Neexistencia takejto dohody je zrejmá i z korešpondencie medzi stranami, kde žalovaná od počiatku tvrdila, že platby prijíma z dôvodu, že žalobca výlučne sám užíva nehnuteľnosť, pričom nie je podstatné, či by plnenie bolo z titulu nájomného alebo bezdôvodného obohatenia. Listinné doklady v tomto konaní mal súd k dispozícii a považuje za správne, že súd ďalšie dokazovanie - výsluchy svedkov zamietol a oprel sa o ustálenú judikatúru, čo považuje za najpodstatnejší dôvod na zamietnutie rozhodnutia. V časti rozhodnutia o trovách konania považuje rozhodnutie za správne a to rovnako s poukazom na ustálenú judikatúru týkajúcu sa určovacích žalôb, kde predmet sporu je vyčísliteľný, pričom sa vychádzalo z najnižšej ceny stanovenej realitnými kanceláriami. Taktiež žalovaná poukázala na to, že rozhodnutie o náhrade trov konania považuje za spravodlivé i z toho dôvodu, že žalovaná je starobnou dôchodkyňou a takéto zaťaženie vyvolal pôvodný žalobca, keď ešte pred podaním žaloby na súd sa snažila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o vysvetlenie právnej stránky a to listom z 24.09.2014. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt.§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), f) v čase podania odvolania účinného OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP). 8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. 10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 27C/256/2015 je návrh pôvodného žalobcu, ktorým sa domáha na súde určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 14/6 k celku, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. W., parcela registra „C“ č. 8025 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 379 m2, parc. č. 8026 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, parc. č. 8027 - záhrada vo výmere 406 m2, rodinný dom s.č. XXXX postavený na parc. č. 8025. 11. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pôvodného žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol a teda, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. 12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 13. Podstatou odvolacej argumentácie bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku. Ak sa aj (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. 15. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2). 16. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. 17. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. 18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 19. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že účastníci neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam na pôvodného žalobcu a ani písomnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode tohto spoluvlastníckeho podielu a keďže v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností písomnú formu pod následkom neplatnosti právneho úkonu, jej nedostatok nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle a preto správne súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolacia námietka pôvodného žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá. 20. Vo vzťahu k odvolacej námietke pôvodného žalobcu v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 185 Civilného sporového poriadku). Ide o povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane v § 120 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie) preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 21. Tu je potrebné vzhľadom na odvolaciu námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov konštatovať, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na vykonanie predmetného dokazovania z dôvodu jeho nešpecifikovania, nakoľko z obsahu spisu a to najmä z podania pôvodného žalobcu zo dňa 29.1.2016 (doručeného súdu dňa 7.3.2016) ako aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 4.4.2016 nevyplýva, že by pôvodný žalobca navrhol výsluch konkrétnych osôb - svedkov k predmetnej skutkovej udalosti. O tom, ktorý z navrhnutých dôkazov bude vykonaný, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Zároveň je potrebné uviesť, že aj keby zo strany pôvodného žalobcu boli títo svedkovia riadne označení, v prípade zamietnutia tohto dôkazu by súd prvej inštancie nepochybil, pretože aj keby vo svojej výpovedi potvrdili uzavretie takejto zmluvy ústnou formou medzi pôvodným žalobcom a žalovanou, nedošlo by k platnému uzavretiu zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, pretože ust. § 46 ods. 1 OZ vyžaduje na prevod nehnuteľnosti jej písomnu formu a preto by bola takto uzavretá zmluva absolútne neplatná pre nedostatok formy v zmysle § 40 ods.1 OZ. Z uvedeného dôvodu bolo taktiež právne irelevantné vykonať ďalší navrhnutý dôkaz a to predloženie poštových poukážok zo strany žalovanej z ktorých by vyplývalo, že nimi pôvodný žalobca uhrádzal spoluvlastnícky podiel žalovanej, (ktorú skutočnosť žalovaná v konaní sporovala), nakoľko na prevod spoluvlastníckeho podielu bola potrebná písomná forma a jej nedostatok by neodstránili ani predložené poštové poukážky. Naopak z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pôvodný žalobca napriek márnemu poučeniu o jeho dôkaznej povinnosti nepredložil súdu prvej inštancie a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho platné nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej na predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto svojim postupom pôvodného žalobcu nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu Občiansky súdny poriadok účinný v čase konania pred súdom prvej inštancie priznával. Odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy je tak neopodstatnená. 22. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. 23. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 24. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 25. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 26. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti). 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).