Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/96/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224991 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115224991.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Anton Jaček a JUDr. Eva Behranová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: U. F., nar. X. R. XXXX, V. XXX, zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Bratislava, o 848,91 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37 C 461/2015-222 z 17. decembra 2018 takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo výroku I. II. Vo výroku II sa napadnutý rozsudok mení tak, že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 33,96 % trov konania vzniknutých do vyhlásenia napadnutého rozsudku. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie vyhovel žalobe (v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom právoplatnom zastavení v rozsudku č. k. 37 C 461/2015-164) a (I) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 848,91 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 3. apríla 2014 a (II) priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav: 3. Žalovaný mal uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a. s.). Na odbernom mieste žalovaného Košolná 194 v období od 19. marca 2013 do 5. februára 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Pri kontrole meradla 5. februára 2014 bolo zistené poškodenie/preplombovanie plomby. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, ktorý zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (meradla) bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, a potvrdil že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Meradlo u žalovaného je umiestnené tak, že je verejne dostupné z ulice, nachádza sa v plote a dvierka má z ulice. Žalobca počas konania vyčíslil výšku škody v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. podľa tzv. typového diagramu dodávky na sumu 848,91 €. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie mal od svojho dodávateľa zemného plynu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3, a vo forme opravnej faktúry mu boli vrátené aj preddavkové platby ním zaplatené v uvedenom období. Žalovaný škodu napriek výzve žalobcu nezaplatil ani len čiastočne. 4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že aktívna legitimácia žalobcu na náhradu škody je preukázaná tým, že dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí ho dodávajú odberateľom. Dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie, nešlo o plyn, ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi. Keď žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. Žalovaný v rozhodnom období od 19. marca 2013 do 5. februára 2014 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Podľa súdu nie je podstatné, aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, pretože zákon č. 251/2012 Z. z. v § 82 ods. 1 písm. e) predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu. Takýto odber má charakter objektívnej zodpovednosti, takže odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo v akomkoľvek rozsahu porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Žalovanému vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. Keďže meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je verejne dostupné, v spojení s objektívnym faktom, že u žalovaného nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, žalobca zvolil postup podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, teda výšku škody určil ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, a to vo výške 848,91 €. Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože žalobcovi začala plynúť objektívna premlčacia doba až vtedy, keď zistil že žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn, v dôsledku čoho nemohol dodávku plynu pre žalovaného vyúčtovať dodávateľovi žalovaného (a následne mať za ňu zaplatené), čo sa stalo práve pri kontrole 5. februára 2014. V tejto situácii nehrá žiadnu úlohu čas samotného poškodenia plomby, pretože škoda nevznikla poškodením plomby ako takej, ale vznikla z titulu neoprávneného odberu plynu ako objektívnej škody vzniknutej žalobcovi na základe odberu meradlom s poškodeným zabezpečovacím prvkom - plombou. Pokiaľ ide o nesplnenie si prevenčnej povinnosti žalobcu, ktorú žalovaný videl v tom, že výmena meradla na odbernom mieste žalovaného sa uskutočnila až 5. februára 2014 (skoro rok odo dňa kedy žalobca získal zoznam miest, kde k neoprávnenému odberu môže dochádzať), ale žalobca mal možnosti a kapacity na to aby výmeny meradiel vykonal najneskôr do konca mája 2013, súdu nebol predložený jediný doklad či dôkaz o prípadnom nesplnení si povinností zo strany žalobcu, nebolo preukázané že žalobca by svojím konaním nedodržal zákon alebo zmluvu. Žalovaný vôbec neuviedol odkiaľ čerpal informácie pri hodnotení možností a kapacít žalobcu vykonávať skoršie kontroly meradiel. 5. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal zmeny tohto rozsudku a zamietnutia žaloby. Na úvod vytkol súdu prvej inštancie, že napriek príkazu odvolacieho súdu v uznesení č. k. 26 Co 198/2017-214 písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá ustanoveniam § 220 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho porušuje jeho právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie neodôvodnil odklon od ustálenej praxe vyjadrenej v množstve rozhodnutí, resp. na ňu vôbec neprihliadol. Podľa konštantnej praxe súdov pritom v tomto prípade nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácie, ale aj zásah do meradla. Žalobca takýto zásah nepreukázal. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol, akú právnu povinnosť žalovaný porušil a ako skúmal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalovaný namietol, že v napadnutom rozsudku chýba výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi a nesprávny je aj výrok o trovách konania, kde chýba označenie povinnej osoby. Opravnú faktúru žalobca nemohol získať zákonným spôsobom, takže tejto dôkaz je nezákonný. Súd nesprávne nevykonal dôkaz demonštráciou vylomenia plomby z plynomeru, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd nesprávne interpretoval znalecký posudok, ktorý mal preukazovať poškodenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď z neho nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku. Súd nesprávne interpretoval opravnú faktúru, ktorá bola vydaná až 18. septembra 2014, čo ale vylučuje, aby na jej základe už 5. marca 2014 vznikla škoda. Dôsledkom porušenia plomby je zánik overenia určeného meradla, kvôli čomu poskytne žalobca poskytol dodávateľovi plynu nulový údaj o spotrebe žalobcu, následne dodávateľ vystaví vyúčtovaciu faktúru a následne opravnú faktúru. Medzi poškodením plomby a opravným vyúčtovaním je niekoľko udalostí, takže príčinná súvislosť nie je priama. U odberateľa týmto spôsobom v ten istý čas uplatňujú svoje nároky dodávateľ aj prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý vznik škody odvodzuje od udalosti, ktoré nastali až následne, čo je logický nezmysel. Nie je zrejmé, kto rozhoduje o zániku platnosti určeného meradla a od kedy, keďže zákon o metrológii a vyhlášky č. 449/2012 Z. z. spolu nesúvisia. Súd prvej inštancie považuje neoprávnený odber raz za právny následok, raz sa skutkovú okolnosť. Žalobca mal preukázať v logickej postupnosti porušenie povinnosti (skutkovú udalosť), vznik škody, priamu príčinnú súvislosť a výšku škody a následne zodpovednosť za škodu, pričom protiprávnym môže byť len konkrétne skutkové konanie, na ktoré nadväzuje konkrétny skutkový následok. Nie každý „neoprávnený odber plynu“ podľa zákona č. 251/2012 Z. z. je spojený s neoprávneným odoberaním plynu. V niektorých prípadoch neoprávneného odberu nevzniká škoda v podobe odoberaného plynu. Medzi ne patrí aj skutková podstata v § 82 ods. 1 písm. d), keďže plyn sa odoberá na základe platného titulu - zmluvy o dodávke plynu. Samotný zákaz zásahu do určeného meradla je uvedený v § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. a zaťažuje odberateľa, preto len ak on poruší zabezpečenie proti manipulácii, dochádza k neoprávnenému odberu. V nadväznosti na tieto rozdiely sa líši aj obsah náhrady škody podľa § 82 ods. 2 cit. zák. Pri porušení zabezpečenia je škodou len hodnota porušenej plomby. Účelom plomby je ochrana indikačného zariadenia, teda bránenie neoprávnenej manipulácii s číselníkom; takýto zásah je inou skutkovou podstatou neoprávneného odberu a treba ich odlišovať. Dokazuje to aj porovnanie s ustanovením § 46 ods. 1 písm. c) cit. zák. o neoprávnenom odbere elektriny. Všetky uvedené závery podporuje žalovaným predložená súdna prax. Škodou v danej veci tak nemôže byť množstvo odobratého plynu, preto na jeho výpočet nemožno ani použiť vyhlášku č. 449/2012 Z. z. Škodu možno určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, napr. cena novej plomby. Súd prvej inštancie nesprávne určil aj začiatok premlčania, keď objektívna premlčacia doba musí plynúť odo dňa, kedy došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Súd pritom nesprávne určil začiatok objektívnej doby ako subjektívnej. 6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Závery súdu prvej inštancie zodpovedajú záverom množstva rozhodnutí odvolacích súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca aj opakovane poukazoval. Osobitne odkázal na uznesenia NS SR sp. zn. 5 Obdo 32/2018 a 3 Obdo 51/2017, z ktorých vyplýva, že pri porušení overovacej značky meradla nie je možné určiť množstvo odobratého plynu na základe údajov tohto meradla a žalobca ho preto nemôže vyúčtovať. Preto sa jeho výška musí určiť spôsobom ustanoveným vo vyhláške č. 449/2012 Z. z. Odberateľ je zodpovedný za to, že na jeho odbernom mieste je poškodené zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii. Ďalej poukázal žalobca na viaceré rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu, v ktorých bol podrobne opísaný mechanizmus vzniku škody. 7. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval odkaz na skoršie rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré podporujú jeho právne závery. Závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obdo 32/2018 nepovažoval za správne, keďže titulom odberu je zmluva, ktorá stále existuje, a žalobca mohol odobratý plyn vyúčtovať žalovanému. Rozhodnutie sp. zn. 3 Obdo 51/2017 je tautologické, keď z neoprávneného odberu podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. nevyplýva automaticky protiprávnosť aj vznik škody. Nie je priama príčinná súvislosť medzi poškodením plomby a vydaním vyúčtovania, k čomu žalovaný znova popísal postupnosť jednotlivých krokov pri neoprávnenom odbere. Zopakoval, že nie je zrejmé, kto má rozhodnúť o zániku platnosti overeného meradla a od kedy sú údaje z neho nepoužiteľné. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je následkom konania - poškodenia plomby. 8. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoje skoršie stanoviská a zotrval na správnosti ním citovaných rozhodnutí. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Odvolací súd úvodom nezdieľa názor žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vo výsledku zrozumiteľne a prehľadne vysvetlil, aké skutkové zistenia považuje za preukázané a z akých dôkazných prostriedkov ich zistil. Odôvodnil, prečo považuje za naplnené podmienky § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., ako aj podmienky na výpočet škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. V ods. 24 svojho rozsudku súd prvej inštancie tiež odôvodnil mechanizmus vzniku škody, teda aj žalovaným žiadanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok podľa názoru odvolacieho súdu vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 C. s. p. To, že žalovaný s jednotlivými jeho závermi a úvahami nesúhlasí, samo osebe nespôsobuje objektívny nedostatok odôvodnenia, ani arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Táto odvolacia námietka žalovaného je tak neopodstatnená. 11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie v (inak pomerne dlhom a vnútorne nečlenenom) ods. 24 svojho rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov a znalca tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. 12. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Poznatky, ktoré sudca získal z jedného dôkazného prostriedku, potom porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, pravdivosť tvrdení ktorej mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). 13. Žalovaný vo svojom odvolaní napáda skutkové zistenie súdu prvej inštancie o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, vo svojej podstate však skôr polemizuje nad výkladom tohto pojmu v § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. Možno akceptovať výhradu žalovaného v tom zmysle, že zo (súkromného) znaleckého posudku znalca Ing. Leška č. 108/PL-2014 priamo nevyplýva záver, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii („plomba“), ktoré podľa montážneho listu (č. l. 8) bola na meradlo - plynomer č. 63982830B908 umiestnené pri overení v r. 2008, bolo odstránené a nahradené novým. Znalec totiž konštatuje len to, že odtlačky klieští na plombe, ktorá bola na plynomeri v čase kontroly (5. februára 2014) a ktorá bola predložená znalcovi, sa nezhodujú s odtlačkami klieští, ktoré inak používal žalobca, resp. ním poverené osoby na toto overovanie. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že overovanie meradiel nevykonáva žalobca osobne, ale vykonáva to preň tretia osoba, ktorá je držiteľkou príslušného oprávnenia v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Tento záver samotný by mohol byť iba domnienkou, ktorú by z tejto nezhody bolo možné vyvodiť, pričom rovnako by bolo možné postaviť domnienky v prospech iných záverov (napr. neporiadku v evidencii klieští u žalobcu). Podstatným však je záznam - zošítok nájdený pri prehliadke motorového vozidla tretej osoby, z ktorého žalobca predložil výpis a v ktorom je uvedené meno žalovaného s uvedením čísla jeho domu (194) a konkrétnymi číselnými stavmi zaznamenanými k určitým dátumom. Osoba, u ktorej bol zadržaný, je pritom spojená s organizovanou skupinou, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie kvôli „stáčaniu“ elektromerov a u ktorej boli nájdené aj ďalšie predmety, ktoré viedli k obvineniam určitých osôb z tejto trestnej činnosti. Konečne, samotný žalovaný obsah tohto zošítka nijako nepoprel, namietol len, že osoba, u ktorej bol nájdený, sama nie je trestne stíhaná. Uvedený zošítok však naznačuje, že osoba, u ktorej bol zadržaný, si viedla evidenciu o odbernom mieste žalovaného a stave meračov na tomto mieste k určitým dňom. Tento dôkaz tak v súvislosti so znaleckým posudkom potom umožňuje dôjsť k záveru, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k manipuláciám, a jednou z týchto manipulácií mohlo byť aj odstránenie pôvodnej overovacej značky ako zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s plynomerom a jej nahradenie novou, vytvorenou na to ciele upravenými nástrojmi, ako to popísal znalec vo svojom posudku. Za daných okolností tak vyhodnoteniu znaleckého posudku súdom prvej inštancie nemožno považovať za rozporné s § 191 C. s. p. 14. Námietky žalovaného proti hodnoteniu vyúčtovacích faktúr sú vo výsledku len ťažko zrozumiteľné. Predovšetkým nie je zrejmé, akému konkrétnemu zákonnému zákazu by malo odporovať poskytnutie opravnej faktúry č. 741489344 žalobcovi. Žalovaný len všeobecne namietol, že táto nezákonnosť má byť odôvodnená tým, že žalobca nie je subjektom právneho vzťahu medzi žalovaným a jeho dodávateľom plynu. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete a dodávatelia plynu však boli vo vzájomných vzťahoch v zmysle § 56 a nasl. vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, ktoré predpokladajú vzájomné odovzdávanie si údajov z vyúčtovania spotreby na účely zistenia a vyúčtovania odchýlky, resp. aj na účely zistenia a vyúčtovania prípadných chýb v zistených údajoch. V dôsledku toho sama okolnosť, že žalobca disponoval opravnou faktúrou dodávateľa plynu pre odberné miesto žalovaného, neznamená že, ide o dôkaz získaný v rozpore so zákonom. Okrem toho žalovaný prehliada, že vo svojej výpovedi na pojednávaní 9. januára 2017 (zápisnica č. l. 87) sám priznal, že z platieb za sporné obdobie (19. marca 2013 až 5. februára 2014) mu bolo minimálne niečo vrátené. Uvedená opravná faktúra teda len dokresľuje to, čo sám priznal vo svojej výpovedi. Žalovaný potom na s. 14 až 17 svojho odvolania obsiahlo spochybňuje závery súdu prvej inštancie v prospech existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním/stavom a vznikom škody. Súd prvej inštancie však nevyslovil, že by samotná opravná faktúra zapríčinila vznik škody, ale len toľko, že z nej je dokázané, že žalovaný za plyn nezaplatil dodávateľovi. Žalovaný sa vo svojom odvolaní dopúšťa chyby, keď nerozlišuje medzi existenciou protiprávneho stavu a jeho následným zistením a zmiešava dva rôzne právne vzťahy. Sama okolnosť, že protiprávny stav existuje po určitý čas neodhalený a že je dokonca mylne považovaný za stav súladný s právom, neznamená, že dôsledky tohto protiprávneho stavu vznikajú až v okamihu, keď sa protiprávny stav odhalí. Naopak, v tomto prípade práve zdanlivý súlad existujúceho stavu s právom dočasne bránil odhaleniu vznikajúcej škody, resp. táto škoda bola zdanlivo „prekrývaná“ plneniami z tohto zdanlivo súladného právneho stavu. To však právne neznamená, že by nevznikala škoda, ale len toľko, že hospodársky je po určitý čas vyrovnaná inými plneniami. Preto sama okolnosť, že opravnou faktúrou došlo k vráteniu plnení žalovanému, neznamená, že práve táto faktúra je príčinou vzniku škody na strane žalobcu. Príčinou vzniku škody na jeho strane je totiž existencia samotného protiprávneho stavu. 15. Súd prvej inštancie správne nevykonal navrhovaný dôkaz - obhliadku modelového meradla a demonštrácie určitých dejov na ňom. Žalovaný tento dôkaz navrhoval na preukázanie toho, že dôsledkom poškodenia plomby je len samotné poškodenie plomby (nie nepoužiteľnosť meradla). Ako však správne vysvetlil súd prvej inštancie, pre posúdenie nároku žalobcu nie je podstatné, či v dôsledku porušenia plomby došlo alebo nedošlo k reálnemu zásahu do meradla (číselníka plynomeru). Pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu totiž postačuje už len to, že došlo k samotnému porušeniu plomby, takže v dôsledku tohto porušenia mohlo byť do tohto číselníka zasiahnuté. 16. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že sú splnené podmienky nároku žalobcu prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z. z. Súd prvej inštancie správne a v zhode s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (porov. žalobcom citovaný judikát R 45/2019, ako aj uznesenie sp. zn. 3 Obdo 51/2017) dospel k záveru, že za protiprávny úkon sa v tomto prípade považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je teda rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) cit. zák. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. V dôsledku toho sa nemožno stotožniť s úvahami žalovaného o tom, že sa nedopustil porušenia právnej povinnosti. Z cit. rozhodnutia NS SR v podstate vyplýva, že odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal. 17. Úvahy žalovaného na tému protiprávneho konania (len „poškodenie plomby“) a jeho následkov („poškodená plomba“, ktorá jediná je vzniknutou škodou) celkom ignorujú jasné znenie citovaného ustanovenia, ktoré samo viaže následok neoprávneného odberu na existujúci protiprávny stav - porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Sám zákon totiž v cit. § 82 ods. 1 písm. d) viaže na túto okolnosť (porušenie zabezpečenia) následok v podobe protiprávneho stavu - odberu plynu meraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a tento odber vyhlasuje za neoprávnený a viaže naň následky v podobe nárokov na náhradu škody. Nie je teda podstatné skúmať, či „neoprávnené odoberanie“ (ako reálny úbytok plynu z distribučnej siete na danom odbernom mieste) je priamym následkom porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pretože sám citovaný zákon viaže na toto porušenie následok v podobe „neoprávneného odberu“. Už z použitia týchto formulácií v zákone je potom zrejmé, že rozdeľovanie medzi „neoprávneným odberom“ a „neoprávneným odoberaním“ je pomerne umelé. Ak je pri odbere plynu naplnená ktorákoľvek zo skutkových podstát v § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z., je odber plynu vždy neoprávnený, a to bez ohľadu na to, či ide o odber merateľný alebo nie. Merateľnosť či nemerateľnosť odberu môže mať význam len z hľadiska toho, či existujú spoľahlivé údaje, podľa ktorých sa dá určiť vznik a výška škody (§ 82 ods. 2 a 3 cit. zák.), nie z hľadiska toho, či je naplnený charakter tohto odberu ako odberu „neoprávneného“. Takisto sa žalovaný nedôvodne snaží nájsť akýsi vylučujúci vzťah medzi skutkovou podstatou podľa § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 1 písm. c) [odber plynu s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu], z čoho podľa neho vraj vyplýva, že v skutkovej podstate podľa § 82 ods. 1 písm. d) nevzniká škoda v podobe odobratého plynu. Žalovaný sa tým však podľa odvolacieho súdu snaží vykladať zákon celkom iracionálne, keďže tvrdí, že aj keď zákon túto situáciu označuje za „neoprávnený odber“, v skutočnosti tu škoda nemôže vzniknúť v podobe odobratého plynu. To by znamenalo pripustiť zjavne iracionálny záver, že zákon za „neoprávnený odber“ (!) s následkom náhrady škody (§ 82 ods. 2) označil situáciu, kedy škoda môže vzniknúť (podľa žalovaného) maximálne v podobe poškodenej plomby. Podľa odvolacieho súdu je však podstatnejšie, že jednotlivé skutkové podstaty v § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. sú formulované komplementárne tak, aby postihli čo najväčší počet možných spôsobov neoprávneného odberu plynu. Ustanovenia § 82 ods. 1 písm. c) teda má za cieľ postihovať také prípady, kedy dochádza (či v minulosti dochádzalo) k ovplyvneniu meradla inak než cez porušenie jeho zabezpečenia, a to napr. rôznymi formami mechanického alebo elektronického ovplyvňovania zvonka (snaha ovplyvniť elektronické súčasti meradla, prepočítavač, magnetické brzdenie počítadla a pod.). To ale neznamená, že by k vzniku škody v podobe odobratia nemeraného alebo zle meraného plynu nemohlo dôjsť aj v prípade § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. 18. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť okrem iného prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak vznikla. Súd prvej inštancie opäť správne a v zhode s citovanou ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR uzavrel, že v prípade neoprávneného odberu plynu dochádza k vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že z distribučnej sústavy bol odobratý plyn, ktorého množstvo nemožno zistiť. Z § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. totiž vyplýva, že dodávka plynu sa meria určeným meradlom, pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia zo strany dodávateľa (§ 76 ods. 7 cit. zák.). V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla [§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z.]. Táto otázka je predovšetkým otázkou skutkovou (zistenia spôsobu porušenia zabezpečenia) a následne otázkou právnou, v dôsledku čoho je súd podľa § 194 C. s. p. oprávnený posúdiť si predbežne aj to, či platnosť konkrétneho určeného meradla v dôsledku určitého zásahu zanikla alebo nie. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), tak nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za aktuálne obdobie, ani za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom. Preto sa škoda určuje za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu, prípadne typový diagram dodávky plynu ako náhradnú metódu určenia denných odberov [§ 2 písm. c) bod 22 zákona č. 251/2012 Z. z.]. Takýmto neoprávneným odberom plynu dochádza k zmenšeniu majetku žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, teda k vzniku škody na jeho strane. 19. K mechanizmu vzniku škody odvolací súd len dopĺňa, že plyn sa od dodávateľov prepravuje k odberateľom spravidla distribučnou sieťou [porov. § 2 písm. c) piaty bod zákona č. 251/2012 Z. z.]. Distribúcia plynu z technického hľadiska prebieha v zásade samospádom, keď zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej siete je zabezpečovať v sieti v zásade dostatočný tlak na to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. Veľmi zjednodušene možno povedať, že jeho úlohou je zabezpečiť, aby bolo do tejto siete na jednom „konci“ vháňané dostatočné množstvo plynu na to, aby v tejto sieti bol dostatočný tlak na to, aby odberateľovi, ktorý otvorí kohútik alebo zapne plynový spotrebiteľ, plyn na určenom mieste sám (vlastným tlakom) vychádzal. Distribučná sieť je na území Slovenskej republiky v zásade len jedna s určenými vstupnými bodmi a výstupnými bodmi (§ 50 ods. 2 a 3 vyhlášky č. 24/2013 Z. z.), na ktorú sú však napojení rôzni dodávatelia plynu a odberatelia plynu. Je technicky v podstate nemožné viesť samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi, v dôsledku čoho sa plyn všetkých dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Dodávatelia do nej plyn dodávajú, odberatelia z nej plyn odoberajú. Úlohou prevádzkovateľa distribučnej siete je potom jednak zabezpečovať zásadný súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného plynu a v rámci toho vyúčtovávať a „párovať“ množstvá plynu odobraté jednotlivými odberateľmi s jednotlivými dodávateľmi. Na tento účel vyhláška č. 24/2013 Z. z. ustanovuje v § 53 a 54, ako aj § 58 a nasl. podrobný postup, akým sa táto rovnováha zabezpečuje. Už z logiky veci však nie je možné nikdy presne predpokladať, koľko plynu odberatelia zo siete odoberú. V dôsledku toho môže dočasne nastať nesúlad medzi množstvom odobraného a dodaného plynu, čím vzniká tzv. odchýlka. Jej vyvažovanie je podľa § 2 písm. c) pätnásteho bodu zákona č. 251/2012 Z. z. a § 67 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. povinnosťou prevádzkovateľa siete. Cit. § 67 ods. 1 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. potom rozlišuje medzi technickým vyvažovaním (teda technické opatrenia na zabezpečenie prevádzky siete, napr. aj dodanie vlastného plynu prevádzkovateľa distribučnej siete do siete na účel udržania rovnováhy v sieti) a obchodným vyvažovaním, ktorým je vyúčtovanie vznikajúcich rozdielov. Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe odčítania spotreby plynu jednotlivými odberateľmi, ktorí majú uzavretú zmluvu o dodávke s tým istým dodávateľom, zisťuje, či množstvo odobraného plynu zodpovedá množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom. Ak medzi týmito množstvami vznikne nesúlad, je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného, a vzniknutý rozdiel musí nahradiť dodávateľ, ktorý nedodal do siete dostatok plynu pre svojich odberateľov. 20. Z uvedeného je zrejmé, akým spôsobom vzniká pri neoprávnenom odbere škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda teda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, musel dodať na vlastné náklady a nemôže ho vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je daná aj žalovaným popieraná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Škoda tu nevzniká len samotným odoberaním plynu na danom odbernom mieste, pretože ak by bolo určené meradlo neporušené, bolo by takto odoberaný plyn možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a odberateľovi. Tým, že zabezpečenie pred neoprávnenou manipuláciou na určenom meradle je porušené, však množstvo plynu dodávané do tohto miesta nemožno zákonom zodpovedajúcim spôsobom merať; prevádzkovateľ distribučnej siete tak nemá možnosť náklady na odobratý plyn vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a náklady naň musí znášať sám. Ako už bolo naznačené, tento stav existuje objektívne, od okamihu, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle, od tohto okamihu sa odber stáva neoprávneným v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. a týmto spôsobom vzniká škoda prevádzkovateľovi siete. Vznik škody je tak s porušením zabezpečenia v príčinnej súvislosti, ako ju definuje aj judikát R 21/1992. Pretože však toto porušenie nemusí byť po určitý čas zistené, prevádzkovateľ distribučnej siete nemusí mať po určitý čas vedomosť o neoprávnenom odbere; naopak, po určitý čas môže dokonca na základe (takto objektívne nepoužiteľných) údajov z určeného meradla vykonávať vyúčtovanie spotreby pre dodávateľa a odberateľa. Takéto „vyúčtovanie“ však nemení nič na tom, že tu existuje protiprávny stav, ktorý spôsobuje prevádzkovateľovi škodu. Toto vyúčtovanie totiž len znamená, že takto vzniknutá škoda je hospodársky (čiastočne) „prekrytá“ plnením získaným na základe vyúčtovania od dodávateľa. Po zistení porušenia, teda zistení, že odber je neoprávnený, by správne malo v podstate dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu všetkých právnych vzťahov až do okamihu, kedy k porušeniu došlo, teda v podstate do okamihu, kedy naposledy mal plynomer preukázateľne riadne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Prevádzkovateľ distribučnej siete by teda mal vrátiť všetky plnenia dodávateľovi, dodávateľ odberateľovi a následne by mal prevádzkovateľ celú škodu (ktorá kontinuálne vznikala) vyúčtovať odberateľovi. To ale neznamená, že škoda vznikla v tomto okamihu; práve naopak, v tomto okamihu bola len zistená, vznikala však po celý čas neoprávneného odberu od okamihu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a toto porušenie tak bolo príčinou jej vzniku. Práve preto, aby sa bránilo praktickým komplikáciám spojeným s takýmto navracaním vzájomných vzťahov do pôvodného stavu za celé (často len ťažko zistiteľné) trvanie neoprávneného odberu, ustanovenie § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. obmedzuje toto obdobie na max. 12 mesiacov spätne. 21. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný v období od 19. marca 2013 do 5. februára 2013 plyn z distribučnej sústavy v určitom rozsahu odoberal a pôvodne mu ho dodávateľ aj vyúčtoval. Po zistení neoprávneného odberu však dodávateľ opravnou faktúrou toto vyúčtovanie opravil tak, že za toto obdobia žalovanému žiaden plyn nevyúčtoval. Podľa toho, čo bolo uvedené v predošlom odseku, tak takto odobratý plyn predstavuje škodu na strane prevádzkovateľa distribučnej siete. Výšku škody však nie je možné presne určiť práve preto, že nie je možné presne určiť okamih, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere žalovaného. Nie je teda možné určiť ani okamih, odkedy už nie je možné vyúčtovať odberateľovi plyn vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi, ani množstvo plynu, ktoré plynomerom pretieklo, teda ktoré bolo neoprávnene odobraté. Žalobca po zistení, že plynomer je umiestnený na verejne dostupnom mieste a ide o prvý neoprávnený odber plynu žalovaného - odberateľa v domácnosti, upravil výpočet náhrady škody tak, že na jej výpočet použil typový diagram dodávky. Takýto postup zodpovedá ustanoveniu § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. Správnosť samotného výpočtu výšky škody v zmysle typového diagramu, ktorého podrobnosti upravuje príloha č. 3 k vyhláške č. 24/2013 Z. z., v prerokúvanej veci žalovaný vôbec nespochybnil. 22. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie uplatneného nároku. Možno ale súhlasiť so žalovaným, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere popletené, keď objektívnu premlčaciu dobu počíta od okamihu zistenia škody. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Obč. zák. sa nárok na náhradu škody premlčí za dva roky, odkedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa však premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Podľa judikatúry (porov. napr. judikáty R 38/1975 a R 16/2014) však z hľadiska premlčania nemožno nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti (tým istým protiprávnym stavom) považovať za jeden nedeliteľný nárok, ktorý by vznikol až po skončenom porušovaní právnej povinnosti alebo po dovŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky, na ktorých uplatnenie začína bežať premlčacia doba samostatne. Ako už bolo vysvetlené vyššie, škoda v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. vzniká v dôsledku trvania protiprávneho stavu, a to odberu plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda tu teda vzniká postupne, trvajúcim odberom počas trvania tohto protiprávneho stavu, nie okamihom porušenia zabezpečenia určeného meradla. V dôsledku toho sa táto škoda za celé obdobie premlčiava postupne, teda škoda za určitý deň sa premlčí najneskôr do troch rokov od tohto dňa. Žalobca v prerokúvanej veci uplatňuje škodu za obdobie od 19. marca 2013 a svoju žalobu podal 9. októbra 2015, teda celkom zjavne v lehote troch rokov. Plynutie subjektívnej premlčacej doby pritom žalovaný v odvolaní bližšie nespochybnil. 23. Žalobca mal teda voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom a súd prvej inštancie správne rozhodol, ak jeho žalobe (v časti zostalej po čiastočnom späťvzatí) vyhovel. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho vecne správny rozsudok vo veci samej potvrdil (výrok I). 24. Súd prvej inštancie mal vo svojom rozsudku v zmysle § 261 ods. 1 C. s. p. rozhodnúť tiež o „nároku na náhradu trov konania“. Pojem „rozhodnutie o nároku“ treba vykladať tak, že musí ísť o rozhodnutie o všetkých prvkoch nároku (právneho vzťahu) s výnimkou konkrétnej sumy náhrady trov. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov tak musí jasne vymedzovať, komu sa nárok priznáva, proti komu tento nárok existuje a aký podiel alebo percento náhrady trov oprávnenému patrí. Ak na jednej strane nároku na náhradu trov vystupuje viacero subjektov, musí takýto výrok vyjadrovať aj vzťah medzi nimi, teda či ide o pomer delený (a v akom pomere) alebo spoločne a nerozdielne (porov. v tomto smere aj uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 222/2016). Odvolací súd sa síce nestotožňuje s názorom NS SR, že by toto rozhodnutie muselo priamo ukladať povinnosť (postačí, ak prizná nárok), avšak v každom prípade v ňom musia byť vyjadrené uvedené prvky nároku. Výrok II napadnutého rozsudku však nevyhovuje týmto požiadavkám, keďže nie je zrejmé, voči komu má mať žalovaný nárok na náhradu trov konania. Takýto výrok však potom odporuje § 262 ods. 1 C. s. p., keďže sa v ňom nerieši celá otázka nároku na náhradu trov, ale sa len určuje osoba oprávneného. Osoba povinného sa v ňom neurčuje, takže súdny úradník v uznesení podľa § 262 ods. 2 C. s. p. nebude komu mať povinnosť na náhradu trov v určitej výške uložiť. 25. Odvolací súd preto nesprávny výrok o náhrade trov konania podľa § 388 C. s. p. zmenil a riadne rozhodol o celom nároku. Už len na dôvažok sa poznamenáva, že rozhodnutie o trovách je aj vecne nesprávne v tom zmysle, že súd pri posudzovaní úspechu a úspechu, resp. miery zavinenia (§ 255 a 256 C. s. p.) vychádzal z pôvodného predmetu konania 2.570,89 €. Prehliadok však, že v časti o zaplatenie 1.721,98 € s príslušenstvom bolo konanie právoplatne zastavené už 19. apríla 2017, takže predmetom tak odvolacieho konania sp. zn. 26 Co 198/2017, ako aj predmetom nového konania pred súdom prvej inštancie bola len suma 848,91 € s príslušenstvom, ktorú súd žalobcovi v napadnutom rozsudku aj celú priznal. V dôsledku toho mal súd správne priznať žalobcovi náhradu 100 % jeho trov za obdobie od 15. februára 2017 (vyhlásenie prvého rozsudku) do vyhlásenia tu napadnutého rozsudku, keďže za toto obdobie bol žalobca vo veci plne úspešný. Odvolací súd však nemohol tento nedostatok odstrániť, pretože by to v rozpore s čl. 16 ods. 3 základných princípov C. s. p. znamenalo zmeniť napadnutý výrok o trovách na ťarchu strany (žalovaného), ktorá podala opravný prostriedok. Zároveň však bol odvolací súd v tomto smere obmedzený len na obdobie do vyhlásenia tu napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie rozhodoval len o trovách vzniknutých dovtedy. Vzhľadom na to bolo o týchto trovách rozhodnuté v zmysle výroku II. 26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi potom odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému (výrok III). 27. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.