Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/78/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201518 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116201518.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: 1/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 2/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., Rakúska republika, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Dušan Mikuláš, Nejedlého 29, Bratislava, proti žalovanému: Martin Kvasnica, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, IČO: 41 913 108, zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava - Petržalka, o zaplatenie 5.356,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/12/2016 - 44 zo dňa 08.02.2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/ a 2/ súd voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne sumu 5.356,- eur s 9,25%-ným úrokom z omeškania od 09.12.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcom 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne trovy konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým poukazovali žalobcovia na to, že žalovaný pre nich vykonal stavebné práce, za ktoré mu zaplatili dohodnutú cenu vo výške 62.940,83 eur. Pri revízii skutočne vykonaných prác a spotrebe materiálu zistili, že zo strany žalovaného nebol dodaný materiál a vykonané práce v hodnote 5.356,- eur, ktorú skutočnosť titulom svojho dlhu voči nim žalovaný písomne uznal čo do výšky a dôvodu v Dohode o uznaní dlhu/záväzku zo dňa 08.06.2013 (ďalej ako Dohoda) , ktorý nárok bol predmetom žalobcami podanej žaloby. 3. Žalovaný popieral, že by dielo nevykonal v dohodnutom rozsahu. Zo strany žalobcov mu neboli oznámené a vytknuté žiadne vady diela, preto neexistuje právny titul na vydanie plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Dohodou o uznaní dlhu/záväzku podpísal pod nátlakom a pod vplyvom vyjadrení sa zo strany žalobcov na jeho osobu. Podanie žaloby označil za absurdné, pretože Zmluva o dielo bola uzatvorená v časti ceny ako ceny pevnej, preto nemohlo dôjsť k preplateniu ceny diela, ani k bezdôvodnému obohateniu, nemohli byť splnené hmotnoprávne podmienky pre uznanie dlhu, ktorý tak v čase spísania Dohody na strane žalovaného neexistoval. Dielo zhotovoval v Rakúsku, z toho dôvodu sa ceny mohli meniť a sú odlišné od cien na Slovensku. Zo strany žalobcov nebola voči jeho prácach vykonaných na diele vznesená žiadna pripomienka, nebola mu vytknutá vada, dielo žalobcovia prebrali a bolo i skolaudované. Dohodu o uznaní dlhu/záväzku podpísal iba z dôvodu obavy o svojich blízkych. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom Dohody o uznaní dlhu/ záväzku zo dňa 08.06.2013, návrhom Zmluvy o pôžičke, vzal do úvahy vzájomnú komunikáciu strán sporu a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. 5. Z dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že žalovaný ako živnostník vykonával pre žalobcov stavebné práce podľa Zmluvy o dielo č.2/2012. Cenu diela žalobcovia platili v dohodnutých splátkach vopred. Podľa žalobcov z každej vopred zaplatenej časti diela žalovaný niečo neukončil, čo bolo dôvodom ukončenia vzájomnej spolupráce so žalovaným, bola vykonaná inventúra ktorou sa zistil preplatok na úhradách častí ceny a tým vznik dlhu žalovaného. Žalovaný dlh uznal, k čomu podpísal Dohodu o uznaní dlhu/záväzku, ktorý sa ako preplatok na cene za ním zhotovenú časť diela zaviazal vrátiť. 6. Prvoinštančný súd pri rozhodnutí o žalobe vychádzal z obsahu Dohody o uznaní dlhu / záväzku zo dňa 08.06.2013, ktorú posúdil podľa právnej úpravy uvedenej v § 323 ods. 1 Obchod. zák., keď medzi stranami nebolo sporné, že Zmluvu o dielo č. 2/2012 strany uzatvorili podľa ustanovení Obchodného zákonníka. 7. Pre platnosť uznania záväzku Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu, ktorá podmienka bola splnená. Záväzok je dostatočne určitý, identifikovaný, k čomu spôsob identifikácie zákon výslovne neurčuje a možno ho urobiť akýmkoľvek spôsobom. Obchodný zákonník tu práve na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený dôvodom a výškou. Záväzok uznaný žalovaným v Dohode je riadne špecifikovaný tak, aby nevzbudzoval pochybnosti o svojom obsahu. Označenie dôvodov vzniku záväzku ako preplatenie ceny diela pre nezrealizovanie stavebných prác a nedodanie materiálu nie je v rozpore so záverom o bezdôvodnom obohatení žalovaného, samotné slovné spojenie „preplatenie ceny diela“ neznamená preplatenie pevne určenej ceny, ale zaplatenie za práce, ktoré neboli vykonané a za materiál, ktorý nebol dodaný. Ak žalovaný svoju povinnosť nesplnil nesplnil a zo strany žalobcov došlo k plneniu, tak u žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Obč. zák. pretože získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by bol žalobcami na neho v súvislosti s podpísaním Dohody vyvíjaný nátlak a emailovú komunikáciu a návrh na uzatvorenie zmluvy o pôžičke súd vyhodnotil ako irelevantné skutočnosti, ktoré nemali s vecou , ktorá je predmetom žaloby súvislosť. Žalovaný v konaní nepreukázal opak tvrdený žalobcami, na svoju obranu a vyvrátenie tvrdení žalobcov neprodukoval žiadne návrhy, prvoinštančný súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň rozhodol i o nároku na zákonný úroku z omeškania, keďže sa žalovaný dostal so splnením záväzku do omeškania . O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie (č.l.49) , ktoré založil na odvolacom dôvode uvedenom v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Zotrval na tvrdení, že Dohodu podpísal pod nátlakom, žiaden dlh vo výške 5.356,- eur neexistoval a výpočet údajného bezdôvodného obohatenia pri tak náročnom a zložitom diele, aké zhotovoval môže vypočítať len osoba odborne spôsobilá, čo je dôvodom pochybovať i o existencii samotnej pohľadávky žalobcov. Podľa judikatúry z dohody o oznaní dlhu musí jednoznačne vyplývať dôvod vzniku záväzku, presný výpočet jeho výšky, čo v Dohode, z ktorej žalobcovia svoj nárok odvíjajú absentuje, v čase podpísania Dohody žiaden výpočet neexistoval a nebola ani ustálená výška bezdôvodného obohatenia, na základe ktorých nedostatkov nemohlo prísť ani k platnému uznaniu dlhu. K tomuto názoru dal do pozornosti judikát NS ČR 26Cdo/3609/2007. Tiež argumentoval tým, že zo strany žalobcov nedošlo k žiadnemu oznámeniu vád a k uplatneniu nároku na zľavu z ceny, ku ktorému podľa Obchodného zákonníka nesú bremeno preukázania žalobcovia , preto žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 20.09.2017 (č.l. 58) navrhli rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, zotrvali na tom, že prvoinštančný súd na základe dostatočne vykonaných dôkazov vo veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a preto odvolací dôvod , na ktorý poukázal žalovaný nie je naplnený. 10. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému na podanie odvolacej repliky, ktorý ho dňa 03.10.2017 prevzal, odvolaciu repliku nepodal. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. 12. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) 14.Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§366 C.s.p.) Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní, preto čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd. 15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods.2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a ktoré podradil pod ust. § 365 ods.1 písm.f/ C.s.p. 16. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. 17. Prvoinštančný súd založil vyhovujúce rozhodnutie o žalobe na dôkaze predloženom žalobcami, z ktorého nárok na zaplatenie istiny primárne odvodzovali a ktorým je Dohoda o uznaní dlhu/záväzku zo dňa 08.06.2013, ktorú ako právny úkon súd správne posudzoval podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 323 Obchod. zák. K tomuto dôkazu a k samotnému inštitútu uznania dlhu odvolateľ poukazoval na rozhodnutie NS ČR 26Cdo/3609/2007. Zrejme uniklo pozornosti odvolateľa, že predmetné rozhodnutie rieši uznanie záväzku podľa právnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku (§558), ktorá sa ale pri posudzovaní uznania dlhu v obchodných vzťahoch ani doplnkovo nepoužije. Aplikovanie Obchodného zákonníka na posudzovanú vec odvolateľ nespochybnil ani v konaní pred prvoinštančným súdom ako ani v odvolaní. Obchodný zákonník má pre uznanie záväzku vlastnú úpravu a na rozdiel od právnej úpravy v Občianskom zákonníku nevyžaduje uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky a postačuje určenie konkrétneho záväzku. Uznanie určitého záväzku znamená, že tento záväzok musí byť dostatočne identifikovaný napr. odkazom na zmluvu z ktorej vznikol (NS SR sp. zn. 4 MObdo 2/2011). Túto podmienku Dohoda spĺňa. 18. Dôsledkom uznania záväzku je vznik predpokladu - vyvratiteľnej domnienky, že záväzok v čase uznania existoval a trvá. Opak musí preukázať dlžník, v tomto konaní odvolávajúci sa žalovaný. Z textu Dohody vôľa žalovaného uznať záväzok jednoznačne vyplýva. Dôsledkom uznania záväzku a s tým spojenej domnienky existencie záväzku je, že žalobcovia nie sú povinní dokazovať skutočnosti, pre ktoré je ustanovená domnienka a je na žalovanom dlžníkovi preukázať existenciu takých skutočností, ktoré túto domnienku zbavia jej účinkov. Dlžník môže dokazovať, že nie sú splnené podmienky na to, aby domnienka nastala, môže popierať uznávací prejav alebo môže vyvracať skutočnosti, pre ktoré je domnienka ustanovená, teda musí dokazovať, že uznaný záväzok v čase uznania neexistoval alebo zanikol. Žalovaný ale v prerokúvanej veci počas konania a ani v odvolaní preukazateľne a účinne nepoprel (§ 151 C.s.p.), že by Dohodu bol podpísal pod nátlakom, resp. z nekonkretizovanej obavy o seba a svojich blízkych, hoci popiera jej účinky. Za základ obrany žalovaný zvolil poukazovanie na rozsah plnenia zo Zmluvy o dielo, na základe ktorej zhotovoval pre žalobcov dielo, ktorí vady diela nenamietali, dielo bolo skolaudované a z toho dôvodu sa necíti byť voči žalobcom dlžníkom. Žalovanému sa ale ničím nepodarilo spochybniť ani vyvrátiť domnienku existencie záväzku založenú Dohodou o uznaní, ktorú označil za neplatný právny úkon pre rozpor s obsahom Zmluvy o dielo, ktorou bola dohodnutá pevná cena diela vo výške 62 940,83 eur, splatná v piatich dohodnutých splátkach. Odvolací súd k takejto obrane žalovaného poukazuje na to, že s prihliadnutím na jeho argumentáciu nepreukázal, že záväzok, ktorý uznal nevznikol, k svojej obrane nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, resp. zabezpečenie dôkazu ktorým on nedisponuje, čo malo za následok jeho neúspech v konaní. 19. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 20. Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).