Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/205/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217935 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116217935.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: B. C., nar. X.X.XXXX, bytom R. V. X, I., o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. júna 2019, č.k. 27Csp/48/2016-100, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 39, § 53 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, § 788 ods. 1, 2, § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) a § 497 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. a), j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej aj ako „ZoSÚ“), § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), keď dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Nakoľko zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. j) správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza len výška úveru 2.000,- € a celková výška nákladov 1.876,12 €, teda neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle úverovej zmluvy je celková čiastka úveru súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov, t. j. 3.876,12 € (2.000,- € + 1.876,12 €), čo je nepravdivý údaj, nakoľko žalovaná bola povinná zaplatiť 72 splátok po 60,27 €, spolu 4.339,44 €, teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve v časti celkových nákladov. Keďže v zmluve uvedený údaj je nepravdivý je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva obsahuje údaj o RPMN, avšak nie sú v nej uvedené predpoklady použité na jej výpočet. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z. zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. V zmluve nie je uvedený druh úveru, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v záhlaví je označená len ako Zmluva o úvere, dostupná pôžička, pričom povinnosťou veriteľa je uviesť v úverovej zmluve aj druh úveru. V zmluve o spotrebnom úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná sa uvádza len Komplexný súbor poistenia, v zmluve sa neuvádza ani len výška mesačnej splátky poistného, ktorá sa uvádza len v Sadzobníku poplatkov, ďalej v predloženom aktuálnom stave úveru vo výške 6,27 €. Z predložených listinných dôkazov nie je jednoznačne zrejmé, akú časť zo zaplatených splátok započítal žalobca na poistné, nakoľko započítal na poplatky sumy 2x 6,27 €, sumu 9,96 € bez bližšej špecifikácie. Zo Zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty). Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. A to ani v rámci odvolania, kedy žalobca predložil poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila Poštová banka a.s. ako poistník s Poisťovňou Poštovej banky a.s. ako poisťovateľom. Žalobca odkázal na ustanovenia obchodných podmienok, tieto neboli individuálne vyjednané a ani podpísané zmluvnými stranami. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto súd prvej inštancie zaplatené splátky v celosti čiastku započítal na istinu. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy špecifikované v bode 8., 9. a 10. majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.000,00 €, z ktorého zaplatila 130,50 €, preto súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 27Csp/48/2016-65 zo dňa 19.3.2018 v ods. I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť istinu vo výške 1.869,50 € spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok do zosplatnenia v uplatnenej výške 7,22 € a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 16.5.2014 z priznanej istiny do zaplatenia. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, nakoľko nebol napadnutý odvolaním. Predmetom konania zostal zvyšok uplatnenej istiny s príslušenstvom, ktorý súd prvej inštancie z dôvodov uvedených vyššie zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 1.869,50 € spolu s úrokom z omeškania 385,03 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 48,3% a žalovaná v 51,7% (okrem časti istiny a úroku z omeškania aj v časti uplatnených zákonných úrokov a poplatkov, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp.zn. C-42/15. Namietol, že celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Zmluva o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky ako aj dátum konečnej splatnosti, ako aj počet mesačných splátok. Žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom výpočte je vidieť, že 72. splátka úveru bola len vo výške 42,08 eur. Citoval ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru. Na základe uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. V samotnej zmluve o úvere je uvedený druh úveru, a to hneď v záhlaví zmluvy označenom ako „zmluva o úvere dostupnápôžička“, ako aj v samotnom článku 3 zmluvy označenom ako „Zmluva o úvere“. Poukázal na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Csp/48/2016, keďže rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 27Csp/48/2016-65 zo dňa 19.3.2015 v časti prvého výroku nadobudol právoplatnosť, zostal zvyšok uplatnenej istiny v sume 130,50 eur s príslušenstvom. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v podstatnom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné: 9. K odvolacej námietke, že celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým výpočtom, je potrebné uviesť, že údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľa zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, ďalej len „ZoSÚ“), síce nie je výslovne uvedený v zmluve o úvere dostupná pôžička č. 1364051924 zo dňa 2.7.2013 na č.l. 8 (ďalej len „zmluva o úvere“), ale v zmluve o úvere v článku 3 pod tabuľkou je uvedený spôsob výpočtu: „Celkovú čiastku Úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.“ (č.l. 9) Hoci slovný opis postupu výpočtu uvedený v zmluve o úvere je zrozumiteľný a matematická operácia pozostáva len zo súčtu dvoch súm, takto vypočítaná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je určená v správnej výške. Dôvodom je tá skutočnosť, že takýmto matematickým výpočtom získaný údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 3.876,12 eur (2.000 eur + 1.876,12 eur) nezodpovedá parametrom uvedeným v zmluve o úvere, keďže poskytnutý úver v sume 2.000 eur mal byť žalovanou splatený v 72 splátkach po 60,27 Eur (72 x 60,27 Eur = 4.339,44 eur). To znamená, že v zmluve o úvere bola uvedená nižšia celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako suma, ktorú mala žalovaná splatiť podľa výšky a počtu splátok. Keďže spotrebiteľ v kontraktačnej fáze dostal nepravdivú informáciu o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom ide o obligatórnu náležitosť, je odôvodnený záver, že žalovaná ako spotrebiteľ mala výrazne zhoršenú možnosť zhodnotiť výhodnosť úveru. Okrem toho takýto nepravdivý údaj spôsobuje spotrebiteľovi ťažkosti zistiť, koľko z úveru už uhradil, resp. koľko z úveru ešte zostáva uhradiť. Nemožno sa stotožniť s odvolacím argumentom žalobcu, že žalobca by dodatočne zaslal žalovanej list, ktorým by oznámil výšku poslednej zníženej splátky v sume 42,08 eur, nakoľko takýto dodatočný postup nemôže napraviť skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ obdržala pri uzatváraní zmluvy o úvere nepravdivý údaj. Okrem toho takýto dodatočný postup nebol výslovne dohodnutý v zmluve o úvere. Keďže nepravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľa zaplatiť, je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v zmluve o úvere chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, čo má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. 10. K odvolaciemu argumentu, že všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté, je nevyhnutné konštatovať, že vzorec na výpočet RPMN je upravený v prílohe II. ZoSÚ. Nevyhnutnými vstupnými údajmi uvedeného vzorca je výška čerpania úveru, výška mesačnej splátky a počet mesačných splátok. Tu je dôležité zdôrazniť, že zmluva o úvere obsahuje nevyhnutné vstupné údaje do uvedeného vzorca, avšak nemožno trvať na uvedení matematického výpočtu RPMN, nakoľko ZoSÚ takúto povinnosť nezakotvuje. Okrem toho vzorec na výpočet RPMN je súčasťou zákona, ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov, na čo sa vzťahuje nevyvrátiteľná domnienka znalosti práva v zmysle § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Matematický výpočet je potom len výsledkom doplnenia veličín, ktoré sú obsiahnuté v zmluve o úvere, do vzorca. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o úvere nemusela obsahovať matematický výpočet RPMN. Tento odvolací argument však sám o sebe nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 11. K odvolaciemu argumentu, že žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch, je dôležité sa vyjadriť, že žalobca doložil do súdneho spisu výpočet RPMN (č.l. 62). Takýto výpočet však nemá oporu v zmluve o úvere (č.l. 8). V zmluve o úvere je uvedená výška mesačnej splátky vrátane poistného v sume 60,27 eur, avšak výpočet RPMN kalkuluje s výškou mesačnej splátky bez poistného v sume 54 eur, resp. v prípade poslednej splátky v sume 42,08 eur. Je nepochybné, že rozdielna výška mesačnej splátky v dôsledku zohľadnenia alebo nezohľadnenia poistného sa odrazí aj v rozdielnej výške RPMN. Tu je dôležité zdôrazniť, že RPMN má pre spotrebiteľa veľký význam v tom smere, aby vedel posúdiť ekonomickú výhodnosť úveru. Keďže nepravdivý údaj o RPMN je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v zmluve o úvere chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, čo má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. 12. K odvolacej námietke, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, je potrebné uviesť, že v preskúmavanom prípade je zrejmé, že komplexný súbor poistenia je upravený v poistnej zmluve č. RZ200801 v znení dodatkov medzi Poisťovňou Poštovej banky, a.s. a Poštovou bankou, a.s. (č.l. 76). Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu o tom, že poistenie v zmluve o úvere (č.l. 8) nebolo podmienkou získania úveru. V zmluve o úvere sa nachádza vopred naformulované vyjadrenie spotrebiteľa o tom, že žiada o poistenie schopnosti splácať úver, ktoré dáva spotrebiteľovi voľbu len vo vzťahu k druhu poistenia, pričom zmluva o úvere nedáva spotrebiteľovi možnosť poistenie odmietnuť napr. zaškrtnutím špeciálneho políčka určeného na odmietnutie poistenia. Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť slobodne sa vyjadriť, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Žalobca takýmto spôsobom zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany a spoliehal sa na to, že žalovaná ako spotrebiteľ vyplní všetky políčka uvedené vo formulárovej zmluve, vrátane výberu druhu poistenia. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru. 13. K odvolaciemu argumentu, že v samotnej zmluve o úvere je uvedený druh úveru, a to hneď v záhlaví zmluvy označenom ako „zmluva o úvere dostupnápôžička“, je nevyhnutné konštatovať, že ZoSÚ neurčuje taxatívny výpočet druhov úverov. Dôvodová správa k zákonu č. 129/2010 v osobitnej časti k § 4 uvádza, že zákon nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov, pričom uvedená dôvodová správa len naznačuje niektoré základné typy: kontokorentný úver, klasicky bezúčelový spotrebiteľsky úver, spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja, finančný lízing, kreditné karty a ostatné typy. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že veriteľ môže označiť druh úveru aj vlastným označením. V zmluve o úvere (č.l. 8) je hneď v záhlaví uvedený druh úveru „zmluva o úvere dostupnápôžička“, na základe čoho je splnená náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, teda náležitosť o aký druh úveru ide. Tento odvolací argument však samostatne nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 14. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.). 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Vzhľadom na to, že žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).