Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/49/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200716 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117200716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s. r. o., so sídlom Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti žalovaným: 1/ T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, K. a 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., obaja s adresou na doručovanie C. XX, K., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. februára 2018, č.k. 33C/5/2017-49, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt č. X o výmere 28,20 m2, nachádzajúci sa na C. ulici č. XX v K., na 1. podlaží, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, nachádzajúcom sa na parcele registra „C“ č. 8666, zapísaný na LV č. X, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre k. ú. K., obec K., okres Trnava, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 663, § 676 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal vypratania bytu č. X na C. ulici č. XX v K., bližšie špecifikovaného vyššie s odôvodnením, že na základe zmluvy vykonáva správu mestského majetku mesta Trnavy vrátane bytového domu nachádzajúceho sa na ulici C. XX - XX, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt, ktorý žalovaní užívajú bez právneho titulu. Žalovaní sa bránili tým, že byt užívali na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.08.2015, ktorý skončil uplynutím doby určitej dňa 31.07.2016, pričom tento im bol pridelený zasadnutím bytovej komisie Mesta Trnava, ako bytová náhrada na základe súdneho rozhodnutia. Pravidelne hradia mesačné nájomné aj služby a nakoľko majú vedomosť, že sociálne byty na C. sa prideľujú nájomnou zmluvou na 1 rok a následne sa musí požiadať o obnovu nájomnej zmluvy, podali si takúto žiadosť už v mesiaci máj 2016, avšak bytová komisia s obnovou zmluvy vyslovila nesúhlas a ani napriek viacerým opakovaným žiadostiam nebolo ich žiadosti vyhovené, pričom dôvodom majú byť ich nedoplatky na inom byte a to č. XX na C. č. XX, kde svoj dlh splácajú po 10,-€ mesačne. 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola písomne uzavretá zmluva o nájme bytu č. X na C. ulici XX na dobu určitú od 01.08.2015 do 31.07.2016. Uplynutím dojednanej doby došlo k zániku nájmu predmetného bytu. Žalobca ako správca majetku mesta Trnava vyzval žalovaných 1/ a 2/ jednotlivo po skončení nájmu bytu, výzvou zo dňa 07.09.2016, na vypratanie predmetného bytu v lehote 10 dní do doručenia výzvy. Žalovaní tak neurobili, a predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu. Tieto skutočnosti medzi žalobcom a žalovanými sporné neboli. Obrana žalovaných spočívala v položenej otázke, prečo mesto Trnava ako vlastník predmetného bytu s nimi neobnovil nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, keď povinnosti nájomcov platiť nájomné a uhrádzať služby spojené s užívaním bytu na C. ulici č. XX si počas nájomného vzťahu plnili riadne a včas. Súd mal preukázaný nesúhlas mesta Trnava s obnovením nájomnej zmluvy k predmetnému bytu, kde ako dôvod je uvedený dlh voči mestu. žalovaní dôvodili, že dlh síce majú, ale k bytu na C. ulici č. XX, nie k bytu na C. ulici č. XX. Výšku dlhu k bytu na C. ulici č. XX v K. za obdobie predchádzajúce vzniku nájmu bytu na C. ulici č. XX pritom žalovaní preukázali sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2013 do 30.09.2017 vystavenou žalobcom dňa 18.10.2017 s neuhradeným zostatkom dlhu k bytu vo výške 955,75 €. Žalovaní v konaní poukázali na to, že u súdneho exekútora majú dojednaný splátkový kalendár pre istinu oprávneného STEFE Trnava, s. r. o. vo výške 47,11 €, ktorá pohľadávka nemá vecnú súvislosť s predmetným konaním, avšak preukazuje ich nepriaznivý finančný stav ako aj ochotu splácať podlžnosti. Z týchto skutočností mal súd preukázané, že uplynutím doby nájmu k bytu na C. ulici č. XX došlo k zániku nájmu, bez právneho nároku žalovaných 1/ a 2/ požadovať od mesta Trnava uzatvoriť s nimi novú nájomnú zmluvu či už na dobu určitú alebo na dobu neurčitú k predmetnému bytu. Nakoľko faktickým užívaním bytu po skončení nájmu nedochádza k obnoveniu nájomnej zmluvy k bytu ( § 710 ods. 2 v spojení s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka), bolo povinnosťou žalovaných po uplynutí doby nájmu predmetný byt vypratať, čo neurobili a pre nesplnenie si tejto povinnosti žalovanými 1/ a 2/ rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku. Pri určení lehoty na plnenie súd zohľadnil nepriaznivý zdravotný stav oboch žalovaných, ktorý bol v priebehu konania žalovanými preukázaný potvrdeniami o práceneschopnosti a na splnenie uloženej povinnosti im poskytol lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní s tým, že po splatení dlhu požiadajú o znovupridelenie uvedeného bytu. Uviedli, že sú si vedomí, že pokiaľ by v súčasnosti o jeho pridelenie požiadali, bytová komisia práve z dôvodu dlhu na byte č. XX ich návrh zamietne. Apelujú preto na odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil, nakoľko sa nechcú ocitnúť na ulici ako bezdomovci a nemajú pritom inú možnosť bývania. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že zmluva o nájme predmetného bytu bola uzatvorená na dobu určitú od 01.08.2015 do 31.07.2016 a po uplynutí dojednanej doby nájmu žalovaní požiadali vlastníka bytu - mesto Trnava o obnovenie platnosti nájomnej zmluvy, ktorá žiadosť bola predložená na rokovanie Komisii bytového mestského zastupiteľstva mesta Trnava dňa 07.11.2016, avšak táto po prerokovaní žiadosti nevyhovela a neodporučila súhlasiť s obnovením platnosti nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie, v dôsledku čoho žalovaní užívajú predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy, resp. bez právneho dôvodu. Podľa názoru žalobcu odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutkovo ani právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť povinnosti uloženej rozsudkom súdu, a ktoré by zakladali dôvod na jeho zmenu, preto žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 7. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že v mesiaci máj 2018 obdržali od žalobcu ročné vyúčtovanie za nájomné a služby za byt č. X na ulici C. č. XX, ktorý podľa rozsudku majú vypratať. V uvedenom ročnom vyúčtovaní mali preplatok za nájomné a služby v sume 450 eur, ktorá suma nebola žalovaným vrátená, ale preúčtovaná na konto bytu č. XX na C. č. XX v K., čím sa opäť zníži dlžná suma za tento byt, na ktorý naďalej majú platný splátkový kalendár po 10 eur mesačne. Žalovaní opäť pripomenuli, že sú rodinou v hmotnej núdzi, ktorá sa snaží riešiť svoju finančnú situáciu a žalovaný 2/ si napriek svojmu ochoreniu našiel prácu formou brigád, takže zvyšný dlh za byt č. XX bude vyplatený v priebehu pár mesiacov. 8. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval, že žiadosť žalovaných o obnovenie platnosti nájomnej zmluvy na predmetný byt nebola vybavená kladne, nakoľko voči ním ku dňu 30.09.2018 bol evidovaný dlh za užívanie predchádzajúceho bytu č. XX na ulici C. XX v K. vo výške 3.169,56 eur, ktorý dlh je vymáhaný exekučne. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je vypratanie bytu, argumenty uvádzané žalovanými týkajúce sa ich nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie, sú pre toto konanie právne irelevantné. 9. Dňa 08.11.2018 podali v priebehu odvolacieho konania ( a po uplynutí odvolacej lehoty) ďalšie vyjadrenie žalovaní, v ktorom opísali skutkové okolnosti, za akých vznikol dlh na byte č. XX na C. č. XX. Uviedli, že celý problém vznikol tak, ako je odôvodnené v rozsudku sp. zn. 10C/95/2011, ktoré konanie bolo vedené medzi stranami sporu a v tomto konaní bolo preukázané, že žalovanej 1/ vznikol nájom bytu č. XX na základe prechode nájmu po zomrelom starom otcovi v roku 2005, kedy ako 25- ročná prevzala aj dlh po starom otcovi a vzhľadom k finančnej tiesni ho začala hradiť v splátkach, ten však narastal na úrokoch a poplatkoch. Na základe citovaného rozsudku dostali žalovaní náhradný byt č. X na C. XX v K. na dobu nájmu jeden rok, kde si riadne platia všetky úhrady a riadne aj splácajú dlh bytu č. XX. Každý rok opakovane žalovaní požiadali písomne o predĺženie nájmu bytu č. 2, avšak žalobca nikdy na písomnú žiadosť žalovaných neodpovedal, pričom rozhodnutie o predĺžení nájomnej zmluvy záleží od bytovej komisie, ktorá v podstate rozhoduje o tom, či rodina žalovaných s dvomi deťmi skončí na ulici. Rodina žalovaných je rómskeho pôvodu a žije v rámci svojich zdravotných, finančných a sociálnych možností, nevyvoláva konflikty, žalovaný 2/ pracuje po brigádach a žalovaná 1/ sa tiež pokúša nájsť si prácu, avšak keď sa dostaví na osobné stretnutie, práca zrazu nie je. Ak by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, žalovaní so svojimi deťmi sa stanú bezdomovcami. Žalovaní sa odvolávajú na ust. § 3 Občianskeho zákonníka, že rozhodnutie by nebolo súladné s dobrými mravmi a nebolo by spravodlivé, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalovaní poukazujú na citovaný rozsudok, ktorým im bol pridelený náhradný byt a uvádzajú, že žalobca elegantným spôsobom obišiel povinnosť pridelenia náhradného bytu tým, že im ho pridelil na jeden rok, t.j. do 31.07.2016 a následne už odmietol predĺžiť nájomnú zmluvu a ani sa so žalovanými nebaví, keďže im nedal žiadne písomné stanovisko k žiadosti, a to napriek tomu, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na nepredĺženie tohto nájmu. Náhradný byt na základe rozsudku bol pridelený za tej istej situácie, t.j. dlh k bytu na C. č. XX existoval aj v tej dobe. Žalovaní poukazujú na § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého orgány miestnej samosprávy majú dbať o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občiansko-právnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Touto cestou žalovaní apelujú aj na žalobcu a vlastníka bytu č. X mesto K., či je nevyhnutné trvať na tejto žalobe a či neudelí súhlas na predĺženie nájomnej zmluvy, aby sa vec vyriešila dohodou strán v súlade s § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaní apelujú tiež na odvolací súd, aby vyhovel ich argumentom a návrh žalobcu zamietol, zároveň žiadajú, aby boli oslobodení od hradenia trov konania, nakoľko sú v hmotnej núdzi. Žalovaná 1/ aj žalovaný 2/ doložili lekárske potvrdenie o tom, že sú pracovne neschopní a táto neschopnosť trvá, a poberajú iba dávky v hmotnej núdzi. Zároveň žalovaní doložili sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2017 do 31.10.2018. 10. Na uvedené podanie žalovaných, ktoré bolo žalobcovi doručené, tento neragoval. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nemožno priznať úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 12. Odvolací súd preberá skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, majúc za to, že tento súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Zároveň odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalovaných sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie námietky žalovaných dopĺňa iba nasledovné: 13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o vypratanie bytu č. X nachádzajúceho sa na C. ulici č. XX v K. a priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania. 14. Ustanovenie § 710 a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia sa použijú výlučne na nájom bytu, pričom § 710 ods. 2 OZ jednoznačne vylučuje aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 OZ na nájom bytu, to znamená, že pri nájme bytu sa neuplatní automatické predĺženie nájomného vzťahu zo zákona, ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Podľa obsahu zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.08.2015, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom ( ktorý vykonáva správu mestského majetku mesta Trnavy) a žalovanými ako nájomcami, bol nájomcom prenechaný do užívania 1 izbový byt č. X na ul. C. XX v K. na dobu určitú od 01.08.2015 do 31.07.2016. V danom prípade je nesporným, že žalovaní od 01.08.2016 nemajú uzavretú žiadnu ďalšiu zmluvu o nájme predmetného bytu, zároveň je nesporným, že napriek uvedenej skutočnosti byt naďalej užívajú. Vzhľadom k tomu, že nájom bytu skončil uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, nemá nájomca právo na bytovú náhradu a je povinný po skončení nájmu byt vypratať. Keďže žalovaní preukázateľne byt užívajú bez právneho titulu, je preto legitímnou požiadavka žalobcu na vypratanie bytu a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaní pravidelne žalobcovi posielajú mesačné platby za užívanie predmetného bytu. 15. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vlastník bytu nemá záujem obnoviť žalovaným nájomnú zmluvu. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 obsahuje základné ustanovenia chrániace vlastnícke právo a ukladajúce povinnosti vlastníkovi. Ústava priznáva každému právo vlastniť majetok, zároveň určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Poskytuje mu ochranu a zároveň zakazuje zneužívanie vlastníctva na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vychádzajúc z uvedeného, vlastnícke právo každého subjektu, teda aj vlastníka predmetného bytu, požíva zákonnú ochranu, pričom medzi základné atribúty vlastníckeho práva patrí aj nakladanie s predmetom vlastníctva. Uzavretie nájomnej zmluvy na predmet svojho vlastníctva je teda právom a nie povinnosťou vlastníka. Ak vlastník nemá záujem predmet svojho vlastníctva žalovaným prenajať, nemožno ho k tomu nútiť. 16. Žalovaní svoje odvolanie v podstate odôvodnili iba svojou nepriaznivou sociálnou situáciou a tým, že ich dlh voči vlastníkovi ( ktorý majú na predchádzajúcom byte) postupne znižujú, uvedená argumentácia však nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie v danej veci. Pre rozhodnutie súdu je totiž v danom prípade irelevantné, či žalovaní majú voči žalobcovi dlh za užívanie iného bytu, resp. aká je výška tohto dlhu, rovnako ako je irelevantná skutočnosť, či a akým spôsobom žalovaní uvedený dlh splácajú. Rozhodujúcou skutočnosťou je v tomto prípade tá, že žalovaní nemajú žiadny právny titul na užívanie bytu č. X na ul. C. XX v K., ktorá skutočnosť je nesporná a z uvedených dôvodov správne súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je dôvodná. Neobstojí preto ani požiadavka žalovaných, aby súd, zohľadniac ich sociálnu situáciu, žalobcovu žalobu zamietol. Takýto postup súdu by nemal oporu v platných právnych predpisoch, bol by v rozpore so zákonom aj rozhodovacou praxou súdov. 17. Odvolací súd záverom poznamenáva, že pri svojom rozhodovaní bol viazaný odvolacími dôvodmi, vymedzenými v podanom odvolaní ( § 380 CSP). Pokiaľ odvolatelia svojím podaním, doručeným súdu dňa 08.11.2018, doplnili odvolanie o nové dôvody, na tieto rozšírené dôvody už odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko k ich rozšíreniu došlo až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorá žalovanej 1/ uplynula dňa 05.04.2018 a žalovanému 2/ dňa 06.04.2018, odhliadnuc od toho, že skutočnosti tam uvádzané, neboli ako prostriedky procesnej obrany uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom v odvolacom konaní by bolo možné ich použiť jedine vtedy, ak by išlo o prípady spadajúce pod ust. § 366CSP ( tzv. novoty v odvolacom konaní). 18. Keďže odvolacie dôvody žalovaných boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 2 CSP) 19. To platilo aj o rozhodnutí o náhrade trov konania, keď ani odvolací súd nevidel žiadny dôvod na aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhrada v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. V predmetnej veci bol vo veci plne úspešný žalobca a preto mu prislúcha právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným. Použitie ustanovenia § 257 CSP totiž predpokladá existenciu výnimočných okolností prípadu, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ( charaktere určitých druhov konania), ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu (sociálne aspekty) a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde ako aj ich postoj v konaní. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za normu, zakladajúcu jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nevidel v danom prípade dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a preto aj rozhodnutie o trovách konania ako vecne správne potvrdil. 20. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)