Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoZm/6/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212950 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117212950.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Žižkova 11, 811 02 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., IČO: 46 305 645, Čsl. Armády 6/68, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, žalovanému v 2. rade: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, D.. Z. XXXX/XXC, XXX XX D. O. D. S., o zaplatenie 24 280,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 08.01.2019 č.k. 25CbZm/16/2017-85, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo vzťahu k žalovaného v 2. rade p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.05.2017 domáhal, aby súd uložil pôvodne žalovanému v 1. rade - spoločnosti KIVOX s.r.o., IČO: 47 229 063 a žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 24 280,53 eur, zmenkové úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 24 280,53 eur od 05.04.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Spoločnosť KIVOX s.r.o., so sídlom: 125 Ratnovce 922 31, IČO: 47 229 063 zanikla zlúčením so spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., IČO: 46 305 645, Čsl. Armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom, a preto súd rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalovaného v 1. rade s obchodnou spoločnosťou: CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., IČO: 46 305 645, Čsl. armády6/68, Nové Mesto nad Váhom. 3. Súd prvej inštancie platobným rozkazom č. k. 25CbZm/16/2017 - 33 zo dňa 23.11.2017 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe, proti ktorému podal žalovaný v 2. rade včas odôvodnený odpor, a preto súd uznesením č. k. 25CbZm/16/2017- 43 zo dňa 12.01.2018 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu podľa ustanovenia § 267 ods. 3 C.s.p.. 4. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 24 280,53 eur, zmenkové úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 24 280,53 eur od 05.04.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní. Výrokom II. súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 9 ods. 1, § 30 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, § 43 ods. 1, § 47 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“), § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. 6. Súd dňa 8.1.2019 pojednával v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, ktorý sa nedostavil na pojednávanie a svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlňoval emailom doručeným súdu dňa 07.01.2019 z rodinného dôvodu, neočakávané úmrtie v rodine, na základe čoho požiadal o odročenie pojednávania, na ktoré ospravedlnenie súd neprihliadal, nakoľko mal za to, že ospravedlnenie nebolo doručené včas, nebol konkretizovaný dôvod ospravedlnenia neprítomnosti žalovaného v 2. rade na pojednávaní a ani nebol doložený žiadny dôkaz o dôvodnosti ospravedlnenia a súd už raz odročoval pojednávanie pre neprítomnosť žalovaného v 2. rade. Súd pritom prihliadol aj na doterajšie správanie žalovaného v 2. rade v tomto konaní, keď žalovaný v 2. rade doteraz neprodukoval žiadne relevantné vyjadrenie obsahujúce skutkové tvrdenia a dôkazy jeho skutkových tvrdení a ani relevantné návrhy na dokazovanie. 7. Súd vzhľadom na obsah žalobcom predložených listinných dôkazov a priebeh konania posúdil žalobcom tvrdený skutkový stav ako nesporný, ktorý sa stal základom rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Zo žaloby žalobcu a predložených listín súd zistil, že dňa 09.07.2014 vystavil žalovaný v 1. rade blankomenku, ktorú podpísal aj žalovaný v 2. rade ako aval. Žalovaný v 1. rade si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, preto žalobca využil svoje oprávnenie a v zmysle zmluvy vyplnil blankozmenku a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na plnenie. Na zabezpečenie pohľadávky vystavil žalovaný v 1. rade blankozmenku na zmenkovom formulári „bez protestu", bez uvedenia času splatnosti v prospech žalobcu ako remitenta. Predmetná zmenka bola avalovaná zo strany žalovaného v 2. rade. K zmenke sa viaže Zmluva o vyplňovacom práve k blankozmenke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými v 1. rade, ktorú podpísal žalovaný v 2. rade ako konateľ právneho predchodcu žalovaného a zvlášť ako avalista, v rámci ktorej sú v článku II. bod 2. upravené oprávnenia žalobcu pri vyplnení blankozmenky zo dňa 09.07.2014, na základe ktorej žalovaní v 1. a 2. rade udelili žalobcovi bezpodmienečné právo vyplniť blankozmenku v chýbajúcej náležitosti, a to v údaju zmenkovej sumy a v údaji splatnosti, čím sa blankozmenka stane platnou zmenkou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v l. rade spolu so žalovaným v 2. rade nezaplatili pohľadávku žalobcu podľa zmluvy o úvere, pristúpil žalobca k vyplneniu blankozmenky. Blankozmenka bola doplnená o dátum splatnosti „04.04.2016“ a výšku zmenkovej sumy na 23 245,83 eur. Žalovaní v 1. rade a 2. rade boli písomne informovaní o vyplnení blankozmenky a vyzvaní na plnenie listom zo dňa 04.04.2016. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nesplnili riadne a včas svoje záväzky plynúce im z vyplnenej zmenky, žalobca pristúpil k vymáhaniu nároku súdnou cestou voči žalovaným v l., a 2. rade podľa § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona prostredníctvom súdu ako je uvedené v návrhu. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom - žalovaným v 2. rade. Žalobca oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 04.04.2016 oznámil žalovaným, že vyplnil údaje na blankozmenke a to splatnosť zmenky na 04.04.2016 a výšku zmenkovej sumy 24 280,53 eur a vyzval žalovaných, aby na zaplatenie uvedenej sumy do 5 dní odo dňa splatnosti zmenky. Žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka vydanú žalovaným v 1. rade, avalovanú žalovaným v 2. rade. Z textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 24 280,53 eur žalobcovi a to v deň 04.04.2016. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950Zb. pre vlastnú zmenku, t. j. označenie, že ide o zmenku, je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spísaná, obsahuje bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Zmenka bola vystavená vedome neúplná v nevyplnenom texte zmenky určenom pre vyjadrenie zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Žalobca doplnil chýbajúce údaje v roku 2016, a to v súlade so Zmluvou o vyplňovacom práve k blankozmenke. O vyplnení zmenky boli žalovaní žalobcom upovedomení písomne ako aj o predložení zmenky. Súd mal za to, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku, takže je platná a o jej pravosti nebol dôvod pochybovať. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Proti zmenke sa žalovaní v 1. rade nijakým spôsobom nebránil ani zmenku nespochybnil, žalovaný v 2. rade uviedol v odpore, že nemá vedomosť o podpísaní tak závažného dokumentu. Ako žalovaný v 2. rade sa nepamätá, že by tieto dokumenty podpisoval, že by mu zo strany žalobcu bol vysvetlený ich obsah a dôsledky. K svojim tvrdeniam nepredložil žiadny dôkaz, preto na jeho tvrdenia súd nemohol prihliadnuť a to tiež z dôvodu, že žalovaný v 2. rade bol v čase podpisu zmenky a dohody o vyplňovacom práve konateľom právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a práve z dôvodu, že bol konateľom právneho predchodcu žalovaného v 1. rade bol aj avalistom na zmenke, ktorá zabezpečovala poskytnutý úver žalovanému v 1. rade žalobcom. Z činnosti súdu je súdu známe, že žalovaný v 2. rade podpísal ako avalista niekoľko zmeniek zabezpečujúcich úver poskytnutý právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade podpisoval zmenku aj Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, teda každý z dokumentov dvakrát, pričom pri prvom podpise bolo uvedené, že podpis je za právneho predchodcu žalovaného v 1. rade ŠEGÍZ s.r.o. a druhý podpis je za žalovaného v 2. rade O. Z., s uvedením bydliska a rodného čísla, s uvedením ako „aval za vystaviteľa“ na zmenke a v Dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke je uvedené V.. Dlhoročný podnikateľ a konateľ si musel byť vedomý, čo podpisuje a že listiny podpisuje dvakrát, teda ako konateľ žalovaného v 1. rade a ako aval, nakoľko to bolo v dokumentoch jasne označené. Žalovaný v 2. rade v odpore uviedol nejasne formulované skutkové tvrdenia o neplatnosti právneho úkonu, neuviedol však akého právneho úkonu, ďalej uvádzal že si nepamätá podpísanie dokumentov, opäť neuvedené akých dokumentov, pričom nenamietal, že by nečerpal úver od žalobcu a že nepodpísal dokumenty ako konateľ žalovaného v 1. rade. Taktiež odpor obsahuje nejasne formulovaný návrh na dokazovanie na overenie podpisov na dokumentoch, opäť neuvedené na akých dokumentoch. V odpore ďalej sú nejasne formulované a nekonkrétne námietky k podmienkam úverovej zmluvy. Žalovaný v 2. rade neuviedol prečo a v akej výške namieta pohľadávku žalobcu a tiež neuviedol, prečo by mal byť posudzovaný ako spotrebiteľ v tomto konkrétnom spore, keď podpisoval Dohodu o vyplňovacom práve a zmenku v čase, keď bol konateľom a jediným spoločníkom právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, teda vykonával prostredníctvom obchodnej spoločnosti podnikateľskú činnosť do 12.12.2015, kedy sa stal jediným spoločníkom a konateľom Robert Balogh, 449, Sat. Cetariu (Com. Cetariu) Jud. Bihor 410013 Rumunsko. Teda po podpísaní úverových zmlúv a vyčerpaní úverov bol obchodný podiel žalovaného v 2. rade prevedený na osobu s bydliskom v inom štáte a spoločnosť dobrovoľne vymazaná a zlúčená s mnohými ďalšími spoločnosťami, čím sa pohľadávka žalobcu stáva od žalovaného v1. rade len veľmi ťažko vymožiteľná. A práve pre takéto prípady je vhodné a účelné, aby ručiteľom ( avalistom ) bol práve spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá uzatvára zmluvu o úvere. Práve preto žalovaným v 2. rade tvrdená skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si nepamätá podpísanie dokumentov je podľa súdu nemožná, a ak si žalovaný v 2. rade riadne neprečítal listiny, ktoré podpisuje, nespôsobuje to ich neplatnosť, je len preukázaním nedôslednosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v odpore. Žalovaný v 2. rade ani po rozsiahlom vyjadrení žalobcu k jeho tvrdeniam v odpore, svoje tvrdenia a námietky riadne nesformuloval a nepreukázal, iba skonštatoval, že trvá na svojich tvrdeniach. Žalovaní nepreukázali, že by ich povinnosť plniť žalobcovi zo zmenky zanikla a preto súd priznal žalobcovi nárok uplatňovaný v žalobe v plnom rozsahu, nakoľko tento je uplatnený v súlade s predloženými listinami a zmenkovým zákonom. Blankozmenka má solučný charakter, je splnením dlhu. Pôvodný záväzok, ktorý mala zmenka zaisťovať zanikol a vznikol nový záväzok, preto súd neskúmal pôvodný záväzok a tvrdenie, že pôvodný dlh žalovaného v 1. rade voči žalobcovi bol iný nie je relevantný. Tvrdenia žalovaného v 2. rade sú nejasné, postrádajú akúkoľvek vnútornú logiku a neboli žiadnym dôkazným prostriedkom preukázané. 8. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p., a žalobcovi ako procesne úspešnej strane priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti tej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného v 2. rade k plneniu ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ namietal napadnutý rozsudok s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 písm. b/, e/, f/, h/ C.s.p. Odvolateľ namietal, že súd sa riadne nezaoberal povinnosťou ex offo zaoberať sa podstatou charakteru sporu ako spotrebiteľského a neakceptoval porušenie spotrebiteľských práv z úverovej zmluvy v zmysle § 4 ods. 7 zák.č. 258/2001 Z.z. v spojení s § 17 ods. 1,2 zák.č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Žalovaný namietal, že aj právo na vyplnenie blankozmenky je majetkovej povahy a teda podlieha premlčaniu v zmysle § 100 ods. 2 Obč. zák., keď premlčacia doba začína plynúť objektívne od momentu, kedy sa mohlo v zmysle § 101 OZ po prvýkrát vykonať bez ohľadu na to, kedy a či sa vykonalo. Súd nevykonal žiadne dokazovanie o okolnosti vedomosti žalovaného s podpisom zmenky, pričom žalovaný stále poukazuje na svoje vyjadrenie k žalobe a zotrváva na tom, že nie je si vedomý tohto podpisu. Napokon aj spôsob prístupu ku klientovi, keď vzal banke všetky zmluvy a súvisiace dokumenty podpisovali hromadne až živelne umožňoval podpísať aj listinu o ktorej podpise klient banky ako spotrebiteľ jej bankovej služby nielen že nemal vedomosť, ale mu nebol aj obsah riadne vysvetlený. Uvedené odporuje ochrane spotrebiteľa ako takej, keď u dodávateľa služby je navodená taká situácia, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, že spotrebiteľ ani nakoniec nemá prehľad, čo nakoniec podpísal. Súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, hoci sa riadne ospravedlnil, načo však súd prvej inštancie neprihliadal, čím znemožnil strane, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko výrok o náhrade trov konania je závislý od úspechu vo veci samej, žalovaný napadol aj výrok o trovách konania. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca má za to, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, umožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a vychádzal zo správneho posúdenia zmenky, nakoľko žalobcov návrh vychádzal zo zmenky č. 6830542M2/B1, ktorej originál žalobca v konaní predložil a uznesenia NS SR z 31.07.2012 spis.zn. 4Obo/21/2012, z ktorého vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá spĺňa formálne náležitosti a zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v 2. rade, že sa jedná o spor so spotrebiteľským charakterom, žalobca poukázal na ods. 1 Obchod. zák., v zmysle ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti a na § 52 ods. 4 OZ. Rovnako podľa § 2 písm. b/ smernice Rady 93/13EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii. Z uvedených ust. ako aj zo samotnej zmluvy o investičnom EIF úvere č. 6830542M2 vyplýva, že je vzťahom obchodno- právnym, nakoľko bol uzatvorený medzi žalobcom ako bankou a predchodcom žalovaného v 1. rade ako podnikateľom s prihliadnutím na všetky okolnosti pri jej uzatváraní je zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti oboch účastníkov. Vzhľadom k tomu, že zmenka zabezpečuje splatenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy, ide o akcesorický vzťah, ktorého povaha sa odvíja od hlavného vzťahu, preto je vylúčené použitie akejkoľvek právnej úpravy vzťahujúcej sa výlučne na spotrebiteľské vzťahy vrátane ust. § 52 a nasl. Obč. zák. zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v žiadnom prípade nekonal na škodu žalobcu, zamestnanci na pobočke konajú s odbornou starostlivosťou, odpovedajú na akékoľvek otázky klienta, každému klientovi sú vysvetlené všetky podpisované dokumenty, s ich obsahom sú oboznámení, ich totožnosť je overená podľa občianskeho preukazu a celú zmluvu podpisujú dobrovoľne. Dátum splatnosti stanovil žalobca v súlade so zmluvou a jej ustanoveniami. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalovaného v 1. rade. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému v 2. rade riadne doručené a jeho ospravedlnenie nebolo súdu oznámené včas a nebolo odôvodnené vážnymi okolnosťami, ktoré ani neboli predložené dôkazmi. 11. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na právnej argumentácii, ktoré uviedol v odvolaní. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné. 13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. 15. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. 16. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné. 17. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že žalovaný v 2. rade ani v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že nejde o spotrebiteľskú zmenku, keď neuviedol žiadne konkrétne vecné argumenty, ktorými by spochybnil závery súdu o tom, že daná zmenka nevznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, keď súd vychádzal najmä z toho, že žalovaný v 2. rade mal v čase vykonania ručiteľského vyhlásenia úzke podnikateľské väzby s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ( spoločnosťou s ručením obmedzeným - ŠEGÍS s.r.o.) ako dlžníkom žalobcu, pretože bol jedným zo spoločníkov tejto obchodnej spoločnosti a zároveň bol aj jej konateľom, čo nebolo v konaní sporné, keď žalovaný v 2. rade ručiteľským vyhlásením poskytol právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade ako dlžníkovi zabezpečenie nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade vykonávať jeho podnikateľskú činnosť a to s poukazom na rozsudky Európskeho dvora C-269/95 alebo C-440/97). Vzhľadom na uvedené, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmenku, nebolo prípustné, aby súd skúmal kauzu zmenky, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie. 18. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd nevykonal dokazovanie k okolnosti vedomosti žalovaného v 2. rade o podpise zmenky, pretože odvolateľ ani pred súdom prvej inštancie v tomto smere nenavrhol vykonať dokazovanie, ako uzavrel aj súd prvej inštancie, čo odvolateľ žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybnil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný v 2. rade tvrdí, že predmetnú zmenku nepodpísal, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca tieto tvrdenia v konaní nepreukázal. 19. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku odvolateľa, že postupom súdu prvej inštancie malo dôjsť k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces z dôvodu, že súd pojednával dňa 8.1.2019 v neprítomnosti žalovaného v 2. rade a na jeho ospravedlnenie neprihliadal, pretože sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôvod uvedený odvolateľom v ospravedlnení, ktoré poslal súdu e- mailom dňa 07.01.2019, deň pred pojednávaním, neočakávané úmrtie v rodine, nemožno považovať za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo možné odročiť pojednávanie, pretože ide len o všeobecné tvrdenie, z ktorého vôbec nie je možné vyhodnotiť dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania, keď pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 C.s.p.) a odvolateľ ani nepredložil súdu žiadne listinné, či iné dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal existenciu ním tvrdeného dôvodu, prečo sa nemohol zúčastniť pojednávania dňa 8.1.2019. Zo žiadosti o odročenie pojednávania naviac nebolo možné vyhodnotiť ani jej včasnosť, nakoľko žalovaný v 2. rade v ospravedlnení ani neuviedol, kedy sa o ním uvádzanom dôvode odročenia pojednávania dozvedel, keď § 183 ods. 3 C.s.p., strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť. 20. Čo sa týka námietky, že právo na vyplnenie blankozmenky je majetkovej povahy a teda podlieha premlčaniu v zmysle § 100 ods. 2 Obč. zák., žalovaný v 2. rade túto námietku uplatnil až v odvolacom konaní, keď v konaní pred súdom prvej inštancie v odpore všeobecne namietal len z opatrnosti voči žalobcovi premlčanie uplatňovaných nárokov. Uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie sumy 24.280,53 eur spolu s úrokom z omeškania. Uplatňovaním nárokom nie je aj právo na vyplnenie blankozmenky, a preto na tieto prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný v 2. rade neuplatnil pred súdom prvej inštancie a v odvolaní netvrdil a ani neodôvodnil, prečo tieto nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedol až v odvolaní, nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny, odvolací súd v odvolacom konaní v súlade s citovanými ust. § 373 ods. 4 C.s.p v spojení s ust.§ 366 písm. d) C.s.p. nemohol prihliadnuť. 21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 24. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všebecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.