Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/223/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214213983 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2214213983.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovaným: 1/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, V. ulica XXX/XX, Q., 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ulica XXX/XX, Q., 3/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ulica XXX/XX, Q., o zaplatenie 1.785,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/619/2014-189 zo dňa 16.09.2019 v časti výšky splátok a náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výšky povolenej splátky p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca má nárok voči žalovaným 1/ - 3/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 73%. II. Žalovaným 1/ - 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.545,50 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.06.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom II. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,66% a napokon výrokom III. vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, „že je na mieste povoliť splátky, pričom súd určil výšku splátok v sume 100 € mesačne poukazujúc na tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade je na čiastočnom invalidnom dôchodku s príjmom 550 €, z ktorej sumy má výdavky na platenie zálohy na elektrinu a plyn mesačne vo výške 200 €, vodné a stočné 20 €, na káblovú TV 10 €, na internet a telefón 240 €, okrem toho dopláca na lieky a injekcie. Platí ďalej úver vo výške 120 € a strhávajú jej na dve exekúcie 32 €. Čo sa týka žalovanej v 2. rade tá taktiež súdu uviedla že je zamestnaná, príjem má 450-460 €, iný príjem nemá. Býva u svojho krstného otca, kde platí 140 € za služby spojené s užívaním bytu. Motorové vozidlo nevlastní. Má jedno maloleté dieťa, výdavky na dieťa sú 80-100 €, dieťa navštevuje ôsmy ročník základnej školy. Úver a exekúcie nemá. Platí na telefón 40 €. Žalovaná v 3. rade, uviedla že je zamestnaná na štyri hodiny, má príjem 200-220 €, dostáva náhradné výživné vo výške 90 €. Na maloleté dieťa, ktoré navštevuje tretí ročník základnej školy potrebuje mesačne 100-120 €. Platí ďalej na telefón sama pre seba 15 € a na dieťa 11 €. Ďalšie výdavky nemá. Čo zarába, nestačí jej ani na živobytie. Býva spolu so žalovanou v 1. rade v rodinnom dome čo zdedili všetci žalovaní po neb. matke a každá má podiel v 1/3. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd povolil žalovaným v 1. až 3.rade zaplatiť žalobcovi spornú istinu v mesačných splátkach spoločne a nerozdielne vo výške 100 € mesačne vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže v danom prípade súd zistil, že žalobca bol úspešný vo výške 86,10%, neúspešný bol vo výške 15,44% a pomer jeho úspechu a neúspechu je 70,66%“. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, ktorou súd priznal žalovaným plnenie v splátkach a v časti trov konania. S argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). V zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. súd má teda možnosť a) neurčiť paričnú lehotu, v takom prípade zostáva zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, alebo alternatívne b) určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dni avšak výlučne v odôvodnených prípadoch (nie splátky). K uvedenému poukázal na rozsudku krajských súdov. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, má žalobca za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaných uhradiť dlžnú pohľadávku, nedostatočne preskúmal pomery žalovaných, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splatnosti v splátkach a vychádzal iba z tvrdení žalovaných, ktorí neprodukovali žiadny dôkaz o svojej situácii a uvedený nezaobstaral ani súd. Z odôvodnenia súdu nie je zrejmé či v danej veci vykonal dokazovanie. Zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Z vykonaného dokazovania vo veci súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovaných a rozsudok je tak nepreskúmateľný. Vyjadrenia žalovaných o ich nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácii bez akéhokoľvek preukazovania a skúmania predmetných tvrdení, nemôže byť dostatočným podkladom pre povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach. Odvolateľ má za to, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, a teda nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a jednak prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore s ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Žalovaní mali možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohli priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná ich finančným možnostiam. Žalovaní tak neuskutočnili a počas celého súdneho konania neuskutočnili ani jednu úhradu. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 70,66%, keď pri posudzovaní úspechu a neúspechu v konaní prihliadal nielen na úspech v konaní v časti istiny ale zrejme aj v časti príslušenstva (z odôvodnenia súdu nie je zistiteľné, ako dospel k výpočtu náhrady trov konania). Súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Vzhľadom na uvedené, má žalobca za to, že súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva, ale mal prihliadať na úspech v konaní iba v časti istiny. Keďže žalovaný bol úspešný v časti istiny vo výške 1.545,50 eur a žalovaná istina bola vo výške 1.785,69 eur, má za to, že čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 73,10% a nie 70,66% ako tvrdí súd (úspech žalobcu 86,55% a neúspech 13,45%, rozdiel medzi úspechom žalobcu v rozsahu 86,55% a neúspechom žalobcu v rozsahu 13,45% predstavuje 73,10% ako čistý úspech žalobcu v konaní vzhľadom na výšku priznanej istiny. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaných zaviaže spoločne a nerozdielne uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 5. Žalovaní 1/-3/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výšky priznanej splátky v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku. 8. Predmetom odvolacieho prieskumu bola výška priznanej splátky prisúdenej istiny s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie v napadnutej časti výšky splátky priznanej sumy s príslušenstvom a v napadnutom výroku o náhrade trov konania právne správne posúdil jeho nárok. 9. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 10. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 11. Z citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený. 12. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok na zaplatenie istiny s príslušenstvom sa odvolací súd stotožňuje. Skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti povoliť žalovaným na splnenie uloženej povinnosti splátky, boli postačujúco zistené výsluchom žalovaných 1/-3/ o ich majetkových a osobných pomeroch. Z výsluchu žalovaných bolo zistené, že žalovaná 1/ je na čiastočnom invalidnom dôchodku s príjmom 550,- eur, z ktorej sumy má výdavky na platenie zálohy na elektrinu a plyn mesačne vo výške 200,- eur, vodné a stočné 2,- eur, na káblovú TV 10,- eur, na internet a telefón 240,- eur, okrem toho dopláca na lieky a injekcie. Platí ďalej úver vo výške 120,- eur a strhávajú jej na dve exekúcie 32,- eur. Žalovaná 2/ je zamestnaná, príjem má 450-460,- eur, iný príjem nemá, býva u svojho krstného otca, kde platí 140,- eur za služby spojené s užívaním bytu, motorové vozidlo nevlastní, má jedno maloleté dieťa, výdavky na dieťa sú 80-100,- eur, dieťa navštevuje ôsmy ročník základnej školy, úver a exekúcie nemá, platí na telefón 40,- eur. Žalovaná 3/ je zamestnaná na štyri hodiny, má príjem 200-220,- eur, poberá náhradné výživné vo výške 90,- eur, na maloleté dieťa, ktoré navštevuje tretí ročník základnej školy potrebuje mesačne 100-120,- eur, platí ďalej na telefón sama pre seba 15,- eur a na dieťa 11,- eur, čo zarába, nestačí jej ani na živobytie, býva spolu so žalovanou 1/ v rodinnom dome čo zdedili všetci žalovaní po matke a každá má podiel v 1/3. 13. Princíp vyváženej ochrany oboch procesných strán, vzhľadom na neúnosnosť jednorazového plnenia, odôvodňoval povolenie splátok na zaplatenie dlhu žalovanými. Výška splátok napĺňa i požiadavku primeranosti k celkovej dĺžke doby zaplatenia dlhu (istina 1.545,50 eur bude pri splátkach 100,- eur mesačne splatená do 16 mesiacov). Výška splátky určená súdom prvej inštancie na sumu 100,- eur mesačne zodpovedá nielen pomerom žalovaných a platením dlžnej sumy v takto určených splátkach sa nezhorší ani samotné postavenie žalobcu, nespôsobí mu ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti, ktorou je mimo iného i poskytovanie úverov a pôžičiek. Odvolací súd ešte uvádza, že určená výška splátky nie je ani v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý pôvodnej žalovanej poskytol úver za situácie, kedy poznal jej majetkové a osobné pomery, ktoré zohľadňovali výšku dohodnutej splátky úveru, pričom nemožno žalovaných sankcionovať za to, že úver nesplácali tým, že mu nebude umožnené splácať prisúdenú sumu v splátkach, ktoré zohľadňujú ich osobné a majetkové pomery. Ďalej je v tejto súvislosti nutné aplikovať aj zásadu spravodlivosti uvedenú v článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, čo výška splátky 100,25 eur mesačne vo vzťahu k obom stranám sporu podľa odvolacieho súdu napĺňa. Zároveň odvolací súd zastáva názor, že „slabšia strana“, ktorou žalovaní ako spotrebiteľ nesporne sú, si zaslúži ochranu, keď sa ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre nich devastujúce. Povolenie mesačných splátok je pritom podmienené ich riadnym a včasným plnením, inak v prípade omeškania žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo. 14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti povolenia zaplatiť dlh v splátkach v súlade s ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil. 15. Žalobca napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania napadnutého rozsudku, namietal nesprávnosť rozsahu náhrady trov konania, keď súd priznal žalobcovi 72,66% a podľa odvolateľa náhrada patrí v rozsahu 73,10%. 16. Súd prvej inštancie síce postupoval v zmysle zásady, keď posudzoval vzájomný pomer úspechu a neúspechu procesných strán, jeho záver však z uskutočneného výpočtu nebol správny. Z uplatneného nároku v sume 1.785,69 eur s príslušenstvom bolo žalobcovi priznaných 1.545,50 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Tzv. hrubý úspech žalobcu predstavuje 86,5% (1.545,50 : 1.785,69 x 100 = 75%) a tzv. hrubý úspech žalovaných predstavuje 13,5%. Rozdiel v úspechu oboch procesných strán potom predstavuje prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu rozdielu oboch percentuálnych vyjadrení hrubého úspechu strán, teda 73% (86,5% - 13,5%). Takto potom podľa výsledku konania prináleží žalobcovi voči žalovaným v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 73%. 17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalovaní náhradu trov konania neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaných rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 18. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v záhlaví rozsudku súd prvej inštancie uviedol nesprávne priezvisko žalovanej 2/, je potrebné nesprávnosť opraviť. 19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).