Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200440 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619200440.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Juraj J., nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. K. XXX/XX, zastúpeného AK: Mgr. Milan Sadloň, so sídlom Senica, V. Paulínyho - Tótha 30, proti žalovanému: C. C., nar. X.X.XXXX, bytom I., J. XXX/XX, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 4.416,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9C/3/2019-81 zo dňa 21. októbra 2019 - v poradí tretí a štvrtý výrok, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý v poradí tretí a štvrtý výrok rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v poradí prvým výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.776,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.428,09 Eur od 30.11.2018 do zaplatenia, v poradí druhým výrokom povolil žalovanému splácať dlžnú sumu žalobcovi v splátkach po 300,- Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, v poradí tretím výrokom žalobu o zaplatenie sumy 640,34 Eur zamietol, v poradí štvrtým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 71 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 11, § 13 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 415, § 420 ods. 1, 3, § 444, § 446, § 449 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S05091-2018-OL zo 16. mája 2018, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 232 ods. 3, 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca bol v čase od 11.1.2018 do 16.1.2018 hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Skalici, následne hospitalizovaný na Klinike ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie LF UK a UNB, Nemocnica Ružinov v Bratislave v súvislosti s otvorenou repozíciou dislokovanej maxily. Dňa 2.3.2018 navštívil očnú ambulanciu v Popudinských Močidľanoch, v dňoch 26.1.2018, 16.2.2018 a 16.3.2018 absolvoval kontroly v Nemocnici Ružinov v Bratislave, dňa 8.2.2018 bol na vyšetrení v neurologickej ambulancii v Nemocnici v Malackách, dňa 14.2.2018 bol v nemocnici v Skalici na CT mozgu na základe odoslania z neurologickej ambulancie v Malackách. Pri platbe v hotovosti je cena jednosmerného cestovného lístka na linke Senica - Bratislava 4,70 Eur, cena jednosmerného cestovného lístka na linke Senica - Malacky je 3,30 Eur, cena jednosmerného cestovného lístka na linke Senica -Popudinské Močidľany je 1,15 Eur a cena jednosmerného cestovného lístka na linke Senica - Skalica je 1,95 Eur. Žalobcovi boli za obdobie od 11.1.2018 do 20.3.2018 vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 465,80 Eur. Za obdobie od 21.1.2018 bol žalovanému Sociálnou poisťovňou priznaný nárok na nemocenské vo výške 7,89217 Eur za deň. Žalovaný sa počas trvania práceneschopnosti dňa 22.2.2018 nachádzal v herni. Od 7.4.2017 do 29.3.2018 bol žalovaný zamestnaný u zamestnávateľa U. H., F. XXXX/XX, I., jeho priemerná mzda za 4. štvrťrok 2017 predstavovala 442,68 Eur. Dňa 5.8.2018 bola z účtu žalobcu uhradená suma 140,34 Eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Senica č. k. 2T 22/2018- 136 zo dňa 11.9.2018 (právoplatný dňa 26.9.2018) bol žalovaný uznaný vinným z prečinu výtržníctva a prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil na poškodenom tým, že tohto fyzicky napadol, v dôsledku čoho poškodenému spôsobil prelomenie jarmového oblúka, očnice a prednej steny čeľustnej dutiny vpravo, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a pomliaždenie pravého oka s krvácaním pod spojovku, pričom priemerná a primeraná celková doba PN v takomto prípade je podľa vyjadrenia znalca minimálne 21 až 28 dní. Znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc. bolo zistené bodové hodnotenie zranenia 175 bodov (80 bodov za zlomeninu nasomaxilárneho komplexu vpravo, 40 bodov zvýšenie základnej sadzby o polovicu, nakoľko povaha poškodenia na zdraví si vyžiada operačný úkon, 40 bodov za zlomeninu nosových kostí s posunom a 15 bodov za pomliaždenie pravého oka s krvácaním pod spojovku). Zranenie poškodeného si vyžiadalo nielen hospitalizáciu, ale aj operáciu (nie život zachraňujúcu). Po prepustení z druhej hospitalizácie bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že mal odporučený fyzický pokoj a antibiotiká. Nemal žiadne vonkajšie fixácie, jeho celkový stav nebol vážny a nevyžadoval sám osebe opatrovanie inou osobou. 4. V napadnutom rozsahu právne uzavrel, že žaloba je v časti 640,34 Eur nedôvodná. Poukázal na to, že k nemajetkovej ujme 500,- Eur žalobca uviedol, že k jeho zraneniu došlo len tri dni pred narodeninami, ktoré nemohol osláviť. Počas hospitalizácie v nemocnici prežíval psychické útrapy spojené s úvahami o možných trvalých následkoch a jeho budúcnosťou. Okrem toho hrá aktívne futbal, nemá zmluvu, ale je za to platený a v dôsledku liečby nemohol niekoľko mesiacov hrať a trénovať. Nemohol sa v plnom rozsahu venovať bežným aktivitám, nemohol chodiť za deťmi svojho brata, stretávať sa s rodinou a podobne. Vzhľadom na dočasné zohyzdenie tváre nemohol požívať taký spoločenský status, ako mal pred úrazom. Každý z inštitútov ako ochrana osobnosti a náhrada škoda na zdraví poskytuje ochranu iným zložkám osobnosti jednotlivca. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, zatiaľ čo právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity osoby. Ujma spôsobená žalobcovi poškodením jeho zdravia, teda zásahom do jeho fyzickej integrity, je krytá cez ustanovenia Občianskeho zákonníka o odškodňovaní bolesti, príp. sťaženia spoločenského uplatnenia. Náhrada za ujmu vzniknutú ako priamy dôsledok do fyzickej integrity fyzickej osoby je upravená a poskytovaná v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. Zadosťučinenie za zásah do fyzickej zložky osobnosti žalovaného teda v tomto prípade tvorí žalobcom žiadané a priznané bolestné. Náhradou za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, pre plnenie jeho spoločenských úloh je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie nemajetková ujma. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale žalovaný žalobou nepožadoval. V danom prípade neexistuje právny základ pre poskytnutie nemajetkovej ujmy, žalovaný netvrdil existenciu takých zásahov do jeho osobnosti, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození jeho osobnosti v morálnej integrite. Žalobca požadoval titulom príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka trovy za dva úkony právnej služby (prevzatie obhajoby a prvú poradu s klientom dňa 21.9.2018 a za výzvu na uzavretie zmieru zo dňa 20.11.2018) ako účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 280,68 Eur. Pokiaľ ide o úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí právneho zastúpenia a prvej porady s klientom, jedná sa o súčasť trov konania, o ktorých bude rozhodnuté v rámci náhrady trov konania, nie je pritom podstatné, že k prevzatiu právneho zastúpenia prišlo pred podaním žaloby na okresný súd (z podstaty veci k prevzatiu právneho zastúpenia prichádza vo väčšine prípadov pred podaním samotnej žaloby na súd), preto v časti zaplatenia sumy 140,34 Eur žalobu zamietol. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vo veci bol žalobca úspešný 85,5 %, žalovaný bol úspešný v časti zodpovedajúcej 14,5 %, v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorý dosiahol čistý úspech 71 %. 6. Proti rozsudku výlučne v poradí tretiemu a štvrtému výroku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol v napadnutom rozsahu rozsudok zrušiť a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť, priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd len jednou vetou v bode 40 odôvodnenia uviedol, prečo nepriznal náhradu morálnej ujmy, pričom vôbec nerozviedol, akými úvahami sa pri vyslovení tohto záveru riadil. Pre nemajetkovú ujmu je charakteristické to, že zásah, ktorý vyvolal, alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka nemusí byť takej intenzity, ako predpokladá Trestný zákon. Žalobca počas hospitalizácie nevedel, ako liečba dopadne, trápil sa myšlienkami, či sa vylieči, či nebude doživotne zohyzdený, či nebude mať trvalé následky takého rázu, že by musel zanechať niektoré činnosti, ktorým sa s radosťou venoval, najmä futbalu. Tri dni po zranení mal narodeniny a tieto nemohol stráviť v kruhu najbližších, čo spolu s vyššie spomenutými obavami ho zneisťovalo a spôsobovalo depresívne stavy, ktoré postupom liečby slabli a postupne sa vytratili. Každý iný človek v jeho situácii by zažíval podobné traumy, pocity úzkosti, neistoty a obavy z výsledku liečby. Ak je pri porušení občianskych vzťahov sporné, kde hranica závažnosti už dosahuje intenzitu porušenia spôsobujúcej ujmu, že je potrebné priznať náhradu v peniazoch, v prípade úmyselných násilných trestných činov by malo byť posudzovanie zjavne jednoduchšie. Ak je jedným z osobnostných práv aj právo na ochranu života a zdravia, potom poškodenie zdravia úmyselným ublížením na zdraví, je aj zásahom do osobnostných práv poškodeného. Ak je ublíženie na zdraví takej intenzity, že dokáže spôsobovať okrem fyzickej bolesti aj psychické útrapy, ktoré nie sú zahrnuté ani v bolestnom, ani v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, potom je úlohou súdu vyložiť, kedy na ochranu osobnosti postačuje satisfakcia v podobe odsudzujúceho rozsudku, kedy je dôvod na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný súd nedostatočne odôvodnil zamietnutie priznania nemajetkovej, porušil právo na spravodlivý proces. Hoci doterajšia prax dáva okresnému súdu za pravdu v súvislosti so zamietnutím náhrady za právnu službu prevzatie a prvá porada s klientom, má za to, že ak úkon právnej služby bol zažalovaný spolu s iným úkonom právnej služby ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), potom okresný súd mal o nej rozhodnúť a priznať nárok na ňu vo výroku o náhrade škody. Pred prevzatím veci nebolo zrejmé, že žalovaný nemal absolútne žiadny záujem na náhrade škody, preto nasledoval po prevzatí veci ďalší úkon - písomné podanie protistrane. Až následne po neúspešnom pokuse o mimosúdne zmierne riešenie bola podaná žaloba ako posledné možné riešenie. Ak teda príslušenstvom pohľadávky je odmena za úkon urobený ako druhý v poradí, je nelogické a právne nesprávne posudzovať skôr vykonaný úkon právnej služby za súčasť trov súdneho konania. Do trov súdneho konania potom okresný súd nezapočíta prevzatie právneho zastúpenia, ale až podanie žaloby na súd ako prvý úkon právnej služby v súdnom konaní. Doterajšia prax zahrňovala automaticky vždy do trov súdneho konania prevzatie veci, ktoré predchádzalo podaniu žaloby čo je nesprávne, pretože takýto úkon nemôže byť vzhľadom na časovú postupnosť automaticky akceptovaný ako súčasť trov súdneho konania. Prevzatie veci by malo byť zahrnuté do trov súdneho konania len v prípade, že po tomto úkone je podaná žaloba alebo iný návrh na súd. 7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi všetkých odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu (v poradí tretí a štvrtý výrok), nie je možné priznať úspech, keď napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 CSP. 9. Vyhovujúci v poradí prvý výrok ako aj v poradí druhý výrok o splatnosti priznanej sumy, neboli napadnuté odvolaním strán, preto nadobudli právoplatnosť. 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v sume 640,34 Eur (500,- Eur + 140,34 Eur) a žalovanému uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 71 %. 11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku v napadnutej zamietnutej časti (640,34 Eur), a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodu a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 13. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 14. Žalobca si svojou žalobou (okrem iného) uplatnil právo na ochranu jeho osobnosti (formou peňažného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur), do ktorej malo byť zasiahnuté konaním žalovaného s tým, že Občiansky zákonník <. v ust. § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva a stanovuje len znaky za prítomnosti, ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti, teda objektívnu spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinnú súvislosť medzi určitým konaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Mnohorakosť prejavu jednotlivých stránok zložiek osobnosti fyzickej osoby zodpovedá aj široké spektrum možných zásahov do týchto stránok zložiek osobnosti. Zároveň však treba konštatovať, že nemajetkovou ujmou v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity, ani do majetkovej sféry fyzickej osoby a treba ju odlišovať od majetkovej ujmy vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov, napr. § 444 Občianskeho zákonníka. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym vyčíslením finančnej náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, prípadne optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby ako to predpokladá § 444 Občianskeho zákonníka je pokúsiť sa poskytnúť náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, ktorá má nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho základných, životných a spoločenských potrieb alebo plnenie spoločenských úloh. Definícia pojmu bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je stanovené v zákone č. 437/2004 Z. z. <. a to konkrétne v § 2 ods. 2 citovaného zákona, v ktorom sa konštatuje, že sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktorý má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa § 3 ods. 1, 2 cit. zákona sa náhrada za bolesť poskytuje jednorazovo a podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Z citovaných ustanovení zákona 437/2004 Z. z. <. vyplýva, že zmyslom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. 15. Z výkladu uvedeného v odseku 14 vyplýva, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nároky na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú samostatnými právnymi prostriedkami ochrany fyzickej osoby. Pokiaľ ide o ich vzájomný vzťah, ide o samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby a nie je ich možno uplatniť na základe rovnakých skutkových tvrdení. Pričom poškodená fyzická osoba je povinná poskytnúť také skutkové tvrdenia k následkom zásahu, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky zo zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv. Žaloba na ochranu osobnosti a v tej súvislosti uplatnený nárok na nemateriálnu peňažnú náhradu nenahradzuje žalobu na náhradu škody na zdraví a teda pod tento nárok nie je možné skryť (nárok na bolestné), nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia so zámerom zhrnúť všetky tieto nároky pod nárok na ochranu osobnosti vyplývajúci z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Pričom žalobca si v danej veci uplatnil (len) nárok na bolestné (zahrnutý v poradí v prvom výroku napadnutého rozsudku), avšak nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobou neuplatnil, čo správne konštatoval už súd prvej inštancie. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že Trestným rozkazom Okresného súdu Senica č. k. 2T 22/2018-136 zo dňa 11.9.2018 (právoplatný dňa 26.9.2018) bol žalovaný uznaný vinným z prečinu výtržníctva a prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil na poškodenom tým, že tohto fyzicky napadol, v dôsledku čoho poškodenému spôsobil prelomenie jarmového oblúka, očnice a prednej steny čeľustnej dutiny vpravo, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a pomliaždenie pravého oka s krvácaním pod spojovku, pričom priemerná a primeraná celková doba PN v takomto prípade je podľa vyjadrenia znalca minimálne 21 až 28 dní. Znalec Prof. MUDr. Jozef Lohnert CSc. určil žalobcovi bodové hodnotenie bolestného 175 bodov (80 bodov za zlomeninu nasomaxilárneho komplexu vpravo, 40 bodov zvýšenie základnej sadzby o polovicu, nakoľko povaha poškodenia na zdraví si vyžiada operačný úkon, 40 bodov za zlomeninu nosových kostí s posunom a 15 bodov za pomliaždenie pravého oka s krvácaním pod spojovku) a zároveň konštatoval, že zranenie poškodeného si vyžiadalo nielen hospitalizáciu, ale aj operáciu (nie život zachraňujúcu). Po prepustení z druhej hospitalizácie bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že mal odporučený fyzický pokoj a antibiotiká. Išlo o ublíženie na zdraví, ľahkú poruchu zdravia, úraz ľahkého charakteru. Nemal žiadne vonkajšie fixácie. Jeho celkový stav nebol vážny a nevyžadoval sám osebe opatrovanie inou osobou. Žalobca bol hospitalizovaný od 11.1.2018 do 16.1.2018 (Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica n.o.) a od 17.1.2018 do 21.1.2018 (Univerzitná nemocnica Bratislava). 17. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca sa domáha svojho nároku na nemajetkovú ujmu na základe skutkového vymedzenia, že k jeho zraneniu došlo len tri dni pred narodeninami, ktoré nemohol osláviť. Počas hospitalizácie prežíval psychické útrapy spojené s úvahami o možných trvalých následkoch a jeho budúcnosťou. V dôsledku liečby nemohol niekoľko mesiacov hrať a trénovať futbal, ktorý aktívne hrá, za čo je platený bez zmluvy. Nemohol sa v plnom rozsahu venovať bežným aktivitám, nemohol chodiť za deťmi svojho brata, stretávať sa s rodinou. Vzhľadom na dočasné zohyzdenie tváre nemohol požívať taký spoločenský status, ako mal pred úrazom. 18. Ochranu osobnosti upravujú viaceré odvetvia práva. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť fyzickej osoby v jej rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k iným fyzickým či právnickým osobám. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. 19. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. 20. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť pôvodcu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, jej súkromného života, alebo znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. 21. Zákon výslovne pripúšťa možnosť domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov osobnosti (negatórna žaloba), odstránenia následkov týchto zásahov (reštitučná žaloba) a poskytnutia primeraného nepeňažného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho i materiálneho pôsobenia. Ak by bolo morálne zadosťučinenie preukázateľne nepostačujúce, takže v danom prípade by strácalo svoju účinnosť a funkčnosť umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zatiaľ čo v prípade negatórnej žaloby, reštitučnej žaloby a satisfakčnej žaloby podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postačuje spôsobilosť zásahu vyvolať nepriaznivé následky v oblasti chránených hodnôt (záujmov), v prípade práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je nevyhnutné, aby následky zásahu, ktoré nastali v príčinnej súvislosti s konaním pôvodcu zásahu, boli na strane dotknutej osoby prítomné, a boli aj riadne preukázané. Z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, a to zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere sú uvedené iba demonštratívne, a preto súd môže nemajetkovú ujmu podľa tohto zákonného ustanovenia priznať aj v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť, zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu. Z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že je podmienkou práva subjektu ochrany osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere (nielen v bežnej miere) znižuje jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, kde sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. 22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 23. Ako už bolo konštatované, ust. § 13 Občianskeho zákonníka stanovuje fyzickým osobám osobitnú možnosť na využitie prostriedkov na ochranu svojich osobnostných práv. Podľa tohto ustanovenia (okrem iného) má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa odstránili následky týchto (neoprávnených) zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. 24. V súlade s ustálenou judikatúrou a výkladovou praxou treba za značné zníženie dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie vedúce k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý, kto by ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti nepochybne preukázať existenciu okolností umožňujúcich priznanie náhrady nemajetkovej ujmy však v spore zaťažuje žalobcu, ktorý síce nie je povinný preukazovať samotnú nemajetkovú ujmu, avšak ak chce byť v spore úspešný, musí preukázať také dôsledky konania pôvodcu zásahu v objektívnej realite, z ktorých vznik nemajetkovej ujmy nepochybne vyplýva. To pritom platí i v prípade zásahu do práva na život a zdravie, pričom prípadné následky zásahu je nevyhnutné vždy hodnotiť výlučne so zreteľom na individuálne okolnosti danej veci. 25. Okresný súd požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 500,- Eur ako nemajetkovej ujmy v súvislosti s neoprávneným zásahom žalovaného do osobnostných práv žalobcu správne zamietol, keď uzavrel, že žalovaný netvrdil existenciu takých zásahov do jeho osobnosti, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození jeho osobnosti v morálnej integrite a to práve s poukazom na skutkové vymedzenie žalovaného nároku samotným žalobcom citovaným v odseku 17. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie, hoci ten to výslovne v napadnutom rozsudku neuviedol, má za to, že skutkové vymedzenie nároku žalobcu spadá pod nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si však žalobca neuplatnil, tak ako už bolo konštatované. Pokiaľ ide oslavu narodením žalobcu, odvolací súd konštatuje, že žalobca síce deň svojich narodením (14.1.) z dôvodu hospitalizácie, ktorá trvala do 21.1.2018, strávil v nemocnici, avšak v konaní ani netvrdil, že by ani po skončení hospitalizácie, narodeniny so svojimi najbližšími vôbec neoslávil, resp. jeho najbližší by mu počas hospitalizácie počas návštevy v nemocnici ani nezablahoželali. Pričom v prípade žalobcu sa nejednalo o významnejšie životné jubileum (keď dospelosť oslávil dva roky predtým), a ani uplynutie 8 dní od dňa jeho narodením po skončení hospitalizácie nemohlo znížiť jeho pocity radosti a šťastia počas oslavy narodenín s najbližšími už v domácom protredí. 26. Odvolací súd dáva ešte do pozornosti, že v danej veci síce došlo k poškodeniu zdravia žalobcu v dôsledku úmyselného trestného činu žalovaného, avšak nedošlo k nezvratnému poškodeniu zdravia žalobcu, poškodenie zdravia žalobcu nemá trvalé následky, išlo o ľahký úraz. Žalobca síce svoj žalobný nárok nekonkretizoval v tom zmysle, že zásahom žalovaného by bolo porušené právo žalobcu na zdravie, rodinný a spoločenský život, napriek tomu má odvolací súd za to, že v danom prípade trestné konanie vedené proti žalovanému, ukončené trestným rozkazom a právoplatným uznaním žalovaného za vinného z ublíženia na zdraví žalobcu, je dostatočným satisfakčným prostriedkom pôsobiacim na zmiernenie utrpeného zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, plne zodpovedajúcemu primeranému zadosťučineniu, ktoré postačuje na zmiernenie vzniknutej prípadnej nemajetkovej ujmy žalobcu. Uvedeným odvolací súd reaguje na námietku žalobcu k úlohe súdu na vyloženie, kedy na ochranu osobnosti postačuje satisfakcia v podobe odsudzujúceho rozsudku. Žalobca nielenže nepreukazoval, ale ani netvrdil v konaní takú intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv, v dôsledku ktorej by došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti, teda neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno odôvodňujúce priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno (§ 132 CSP) spočívajúce v povinnosti nepochybne preukázať existenciu okolností umožňujúcich priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, keď ani netvrdil (nepreukázal) značné zníženie dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti. Preto je nutné konštatovať, že neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď za daných okolností možno považovať za dostatočné zmiernenie vzniknutej ujmy žalobcu poskytnutie morálnej satisfakcie formou právoplatného odsudzujúceho rozsudku, tak ako je už uvedené vyššie. 27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 28. Podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. 29. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom podľa jeho jazykového (gramatického) výkladu za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (pozri § 156 CSP) do jeho skončenia. Zákon súčasne ustanovuje, že výdavky musia vzniknúť v konaní. Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Definícia trov v § 251 CSP nie je viazaná len na trovy strán sporu. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP." (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S. Civilný sporový poriadok Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018. s. 674 a 675). 30. „Inštitút trov konania je bezprostredne spojený s nákladmi vedenia súdneho sporu, pokiaľ ide o strany, ich zástupcov a iné osoby zúčastnené na konaní... Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. 31. So záverom súdu prvej inštancie, že v prípade úkonu právnej služby spočívajúci v prevzatí právne zastúpenia a prvej i porady s klientom, sa jedná o súčasť trov konania, o ktorým bude rozhodnuté v rámci náhrady trov konania, hoci k úkonu prišlo pred podaním žaloby na súd, sa odvolací súd stotožnil. Pričom okresný súd správne poukázal aj na to, že k tomuto úkonu prichádza (vo väčšine prípadov) pred podaním žaloby na súd. Je zrejmé, že ustanovenie § 251 CSP dáva priestor sa rôzny výklad, čoho dôkazom je námietka žalobcu, ako aj doterajšia súdna prax. Odvolací súd sa však v danej veci prikláňa k teleologickému (účelovému) výkladu aplikovaného ustanovenia § 251 CSP, ktorý zohľadňuje aj doterajšiu súdnu prax ohľadom sporného úkonu právnej služby (§ 13a ods. 1 písm. a/ označeného v odseku 28), čo v odvolaní nespochybnil ani žalobca, podľa ktorej tento úkon je súčasťou trov konania a zohľadňuje sa v rámci rozhodovania o náhrade trov konania. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že pri akceptovaní doslovného znenia § 251 CSP by v prípade strán sporu (žalobca/žalovaný) nastala situácia, že sporný úkon právnej pomoci, ktorý by sa týkal žalobcu, by musel byť zažalovaný ako nárok podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonník, zatiaľ čo žalovanej strane by sporný úkon bol zohľadnený pri rozhodovaní o náhrade trov konania, bez toho, aby bol samostatne žalovaný. Hoci žalobca postupoval tak, že hodnotu sporného úkonu právnej služby zahrnul do žalobného nároku podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uvedené však neznamená, že konajúci súd žalobe aj v tejto časti automaticky vyhovie, keďže takýto postup nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Na podporu správneho záveru súdu prvej inštancie, samotný žalobca poukázal na to, že sporný úkon by sa mal byť zahrnutý do trov súdneho konania len v prípade, že po tomto úkone je podaná žaloba, čo v danej veci aj stalo. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne ako žalobu v časti sumy 140,34 Eur ako nedôvodnú zamietol. 32. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 33. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. 34. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 35. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalobcu a jeho právnou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je (v napadnutom rozsahu nemajetkovej ujmy) nepreskúmateľný s ohľadom na už vyššie uvedené. Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe. Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil v odseku 40. 36. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietnutej časti (v poradí tretí výrok), vrátane vecne správneho (v poradí štvrtého výroku o náhrade trov konania (odvolaním síce napadnutý, avšak bez uvedenia osobitných odvolacím dôvodov), potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP. 37. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). 38. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 40. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. 41. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 42. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).