Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201294 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619201294.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. F. V., nar. X.XX.XXXX a 2. M. V., nar. X.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Senica, Vajanského 17, deti rodičov - matky: U. U., nar. XX.X.XXXX, adresa U. - L., U. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom Senica, J. Kráľa, 738/12 a otca: Y. V., nar. X.XX.XXXX, adresa U. - L., W. L. XXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária Mančíková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pečnianska 3, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7P/36/2019 - 65 zo dňa 4.7.2019, t a k t o r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. za obdobie do 21.11.2019 a vo výroku II. p o t v r d z u j e . II. Za obdobie od 22.11.2019 napadnutý rozsudok m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej F. z v y š u j e zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a k maloletej M. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré výživné na každú maloletú je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 1.7.2019 do 31.5.2020 pre maloletú F. v sume 644,- Eur a pre maloletú M. v sume 424,- Eur sa otcovi p o v o ľ u j e uhradiť v mesačných splátkach po 18,- Eur pre maloletú F. a v splátkach po 12,- Eur pre maloletú M., splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že neuhradenie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. IV. Týmto sa v časti bežného výživného m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 2P/90/2015-45 zo dňa 9.11.2015. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 2P/90/2015-45 zo dňa 9.11.2015 v časti výživného otca na maloletú F. V., nar. X.XX.XXXX a maloletú M. V., nar. X.XX.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú F. zvýšil zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne a na maloletú M. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 20.6.2019; výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.6.2019 do 30.6.2019 na mal. F. v sume 26,- eur a na maloletú M. v sume 18,- eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 78 ods. 1, 3 a § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti F. a M. pochádzajú z manželstva U. U., predtým vydatej V. a Y. V., ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom I. súdu Senica č. k. 2P/90/2015 - 45 zo dňa 9.11.2015, právoplatným dňa 20.11.2015 a vykonateľným dňa 16.12.2015. V tomto konaní súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti F. a M. zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej F. a maloletej M. sumou 50,- eur mesačne na každé dieťa. V tom čase ani jeden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť ako k deťom z manželstva. Matka sa dňa 22.9.2018 vydala za R. U.. Rodina býva v rodinnom dome v U., pričom s bývaním v ňom má matka s terajším manželom výdavky mesačne v sume 400,- eur hypotéka, 170,- eur spotrebný úver, 120,- eur plyn, 50,- eur elektrina, 25,- eur voda, 33,- eur životná poistka, 37,- eur životná poistka, 27,- eur televízia a internet, 40,- eur za tri mobilné telefóny. Manžel matky má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu stanovenú vo výške 250,- eur mesačne. Matka pracuje v obchodnej spoločnosti T. I. E. X. s.r.o. N., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 794,33 eur. Manžel matky je zamestnancom spoločnosti U. L., a.s. F. s priemerným mesačným čistým zárobkom vo výške 2.228,61 eur. Matka poberá rodinné prídavky v sume 24,34 eur na každé z detí a výživné od otca v sume 100,- eur mesačne na obe deti. Mesačné výdavky na každú z dcér spolu so stravou má cca 150 až 200 eur. Maloletá F. bola v čase podania návrhu žiačkou 3. ročníka ZŠ, ročná platba za ZRPŠ je 25,- eur, životná poistka je 20 ,- eur mesačne, úrazová poistka je 17,- eur štvrťročne, výtvarný krúžok je 40,- eur ročne. Maloletá F. mala prvé sväté prijímanie s nákladmi 25,- eur poplatok, 50,- eur zapožičanie šiat. Matka zaplatila maloletej tábor v sume 35,- eur na týždeň pobytu. Matka potvrdila, že ZRPŠ maloletej zaplatil otec a prispel na výtvarnú sumou 10,- eur a platí tiež maloletej životnú a úrazovú poistku. Ostatné náklady platí matka. Maloletá M. navštevuje škôlku s poplatkom 15,- eur mesačne, strava 25,- eur mesačne. Životnú poistku 23,- eur mesačne a úrazovú poistku 17,- eur štvrťročne platí maloletej M. matka. Dieťa nosí okuliare s finančným nákladmi 70,- eur ročne. Oblečenie, ktoré deti nosia u rodičov si každý rodič hradí sám. Otec sa s deťmi stretáva podľa rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5P/27/2018 - 50 zo dňa 20.6.2018, ktorým bol upravený jeho styk s maloletou F. a M.. Pracuje v obchodnej spoločnosti K. L. s.r.o. s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 894,47 eur. Býva sám v 2-izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom s mesačnými nákladmi na bývanie v sumách: štátny fond rozvoja bývania 121,- eur, pôžičky od Prvej stavebnej sporiteľne splácané v splátkach po 80,- eur a 37,- eur. Ďalej platí mesačne životnú poistku v sume 36,56 eur, plyn 12,- eur, voda a správcovská spoločnosť 28,32 eur, elektrina 21,35 eur, poistka 80,37 eur štvrťročne (26,79 eur mesačne), televízia 4,64 eur, mobilný telefón cca 12,- eur, poistka na byt 9,35 štvrťročne (3,12 eur mesačne), internet 18,- eur. Otec platí maloletej F. životnú poistku 20,- eur mesačne a úrazovú poistku 17,- eur štvrťročne. S priateľkou A. U. očakávajú v mesiaci november 2019 narodenie spoločného dieťaťa, priateľke platí každý mesiac utrazvukové vyšetrenie v cene 20,- eur. Z potvrdenia ZŠ U. - L. vyplýva, že otec maloletej F. zaplatil v školskom roku 2018/2019 za svoju dcéru mimoriadne výdavky predstavujúce príspevok na ZRPŠ 7,- eur, plavecký výcvik 35,- eur, vystúpenie skupiny HandsUp 2,- eurá a výlet počas školského roka 10,- eur. Maloletá F. a M. majú v domácnosti otca kompletne zariadenú izbu a všetko oblečenie, ktoré nosia u neho majú v jeho domácnosti, veci si neprenášajú od matky k otcovi. Otec robí deťom plnohodnotný program a chodia spolu na výlety. 3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti bol podaný čiastočne dôvodne, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Kým v čase poslednej úpravy výšky výživného (v konaní 2P/90/2015) dňa X.XX.XXXX mala maloletá F. 6 rokov, teraz má necelých 10 rokov, maloletá M. mala 2 roky, teraz má takmer 6 rokov. Od ostatného rozhodovania o výživnom v roku 2015 uplynulo viac ako 3 a pol roka. Otec dobrovoľne vyšším bežným výživným neprispieva. Postup maloletých do školských zariadení (ZŠ, MŠ) so sebou priniesol nepochybne nárast finančných nákladov, ktoré matka musí vynakladať na aktuálne potreby mal. detí, hoci sa na nich nie malou mierou podieľa tiež otec. Deti sú vekovo staršie, v dôsledku čoho sa zvýšili aj náklady na ich potreby, nemajú vážnejšie zdravotné problémy, v dôsledku ktorých by rodičom vznikli neprimerané náklady na zdravotnú starostlivosť. Otec pre svoje dcéry vytvoril vo svojej domácnosti rovnako plnohodnotné bývanie, aké majú u svojej matky. Súd zo zisteného stavu veci dospel k záveru, že primeraným výživným pre maloletú F. vo veku takmer 10 rokov a na maloletú M. vo veku takmer 6 rokov bude výživné v strede hraníc ustálenej rozhodovacej praxe, keď výživné určované zamestnanému rodičovi by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Pri určení výživného v sume 120,- eur mesačne na maloletú F. a v sume 100,- eur mesačne na maloletú M., čo je spolu 220,- eur mesačne, táto suma predstavuje 24,60% priemerného čistého mesačného príjmu otca (894,47 eur), sa stalo rozhodujúcim, že otec sa o svoje dcéry intenzívne zaujíma, zaujíma sa o ich školy a tiež mimoškolské aktivity a finančne im prispieva (kompletne plnohodnotne zariadil dcéram detskú izbu, majú u neho oblečenie a hygienické potreby, ktoré im každý mesiac dopĺňa, u maloletej F. platí príspevok na ZRPŠ, plavecký výcvik, kultúrne vystúpenie, výlet počas školského roka, životnú a úrazovú poistku /rovnaké poistky maloletej M. platí matka/, výlety s deťmi). Nedá sa teda povedať, že celá starostlivosť o maloleté je výlučne na matke, veľkou mierou sa na potrebách detí už teraz podieľa otec. Určené výživné súd považoval za primerané nielen veku, ale aj potrebám maloletých. Súd uviedol, že nemohol zohľadniť obranu otca, že so svojou terajšou partnerkou očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa, čo však bude až v novembri 2019, pričom pre súd je rozhodujúci aktuálny stav, z ktorého vyplýva, že otec nateraz nemá inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletým F. a M.. Súd tiež určil nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 20.6.2019 (podanie návrhu) do 30.6.2019 na maloletú F. zaokrúhlene v sume 26,- eur (za 11 dní mesiaca 6/19 - 120 eur mínus 50 eur rovná sa 70 eur deleno 30 dní krát 11 dní rovná sa 25,67 eur) a na maloletú M. zaokrúhlene v sume 18,- eur (za 11 dní mesiaca 6/19 - 100,- eur mínus 50,- eur rovná sa 50,- eur deleno 30 dní krát 11 dní rovná sa 18,33 eur), ktorý nedoplatok zaviazal otca zaplatiť matke, vzhľadom na jeho výšku, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že posledným rozhodnutím súdu bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumu 50,- eur na každé dieťa, teda 100,- eur na obe. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného pre mal. F. na sumu 140,- eur mesačne a pre mal. M. na sumu 110,- eur mesačne, pričom argumentovala tým, že deti sú školopovinné a od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo viac ako tri a pol roka. Otec dôvodil tým, že u neho sa pomery nezmenili natoľko, aby mohol tak výrazne zmenené výživné platiť. Otec poukázal na to, že podľa vyjadrenia matky mesačné výdavky na mal. deti - teda na každú z nich predstavujú mesačne sumu 150 - 200 eur. Matka má mesačný príjem vo výške cca 794,- eur, otec má príjem cca 894 eur. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otec preto nevidí dôvod, prečo ho súd zaviazal plniť si povinnosť vo výške 120 eur a 100 eur. Zákon vyžaduje, aby obidvaja rodičia prispievali na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa súdu však má otec pri porovnateľnom príjme s matkou prispievať v prospech detí podstatne vyššou sumou. Súd tiež podľa otca nesprávne nebral do úvahy skutočnosť, že čaká dieťa so svojou priateľkou a predpokladaný termín narodenia dieťaťa je mesiac november 2019. To je ďalší dôvod na zmenu rozhodnutia súdu, pričom otec by návrh musel podať po narodení dieťaťa, kedy sa výrazne zmenia pomery tak, ako to predpokladá Zákon o rodine a otcovi pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť na dieťa. Súd sa tak o 4 mesiace bude musieť zaoberať novým návrhom na zníženie zvýšeného výživného. Súd tiež argumentoval tým, že ustálená rozhodovacia prax určuje zamestnanému rodičovi prispievať na výživné v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného mesačného čistého príjmu. Ak teda súd rozhodol, že otec má prispievať pre maloleté deti sumou 220 eur, čo predstavuje 24,6% jeho príjmu, pri takomto kľúči by matka mala prispievať sumou 195 eur mesačne. Ak podľa vyjadrenia matky deti potrebujú mesačne 150 eur, spolu 300 eur, nie je dôvod, aby otec z uvedenej sumy prispieval sumou 220 eur a matka iba 80 eur. Otec tiež poukázal na to, že manžel matky prispieva zo svojho príjmu 2.228 eur na svoje maloleté dieťa sumou iba 250 eur, čo je 11,287% jeho čistého príjmu. Podľa otca je teda rozsudok súdu prvej inštancie v rozpore s dikciou § 62 Zákona o rodine, pretože nezohľadňuje možnosti, ani schopnosti ani majetkové pomery obidvoch rodičov mal. detí. Súd dôvodí v rozsudku hlavne tým, že deti sú školopovinné a majú viac potrieb, nevznikli im nároky na zdravotnú starostlivosť. Otec zriadil pre deti vo svojom byte pre ich potreby samostatnú izbu, aby mali plnohodnotné bývanie ako u svojej matky. Otec prispieva na výdavky detí aj nad rámec určenej sumy. Napriek skutočnosti, že otec očakáva v novembri 2019 narodenie ďalšieho dieťaťa, súd na túto skutočnosť neprihliadol a otca zaviazal prispievať mesačne sumou spolu 220 eur. Otec trval na tom, že rozhodnutím súdu bol založený zjavný nepomer pre určenie vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov, a to aj nad rámec preukázaných mesačných potrieb detí a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, resp. zrušil a vrátil na nové konanie. 6. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že trvá na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na zvýšenie výživného. Mala za to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, najmä k nárastu ich potrieb v súvislosti s vyšším vekom, pribudli náklady na školskú dochádzku a krúžky u mal. F. a náklady na škôlku u mal. M.. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako tri a pol roka. V danom čase mala mal. F. päť rokov, teraz má takmer desať rokov a mal. M. mala dva roky, teraz má takmer šesť rokov. Už len táto skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného. Výživné v sume 50,- eur na každé dieťa nie je postačujúce na uspokojenie potrieb mal. detí. Ďalšia vyživovacia povinnosť otca, ktorá mu má pribudnúť v novembri 2019 nemôže ovplyvniť práva už narodených maloletých dcér. Otec si musí byť vedomý, že vekom sa nároky a potreby maloletých budú zvyšovať a je jeho povinnosťou, aby si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na ich pokrytie. V prípade, že jeho príjem mu nebude postačovať na pokrytie výdavkov na tri deti, je v jeho záujme nájsť si ďalšiu prácu na polovičný úväzok, aby si zabezpečil dostatočné finančné prostriedky. Matka odmieta otcove tvrdenie, že narodením ďalšieho dieťaťa si nebude môcť dovoliť platiť súdom určené výživné, pretože by to znamenalo, že každým ďalším dieťaťom, ktoré otec v budúcnosti bude mať, by sa mu znižovala výška výživného. Tvrdenia otca o nesprávnom určení výšky výživného v prípade manžela matky na jeho maloleté dieťa sú bezpredmetné, nakoľko sa jedná o iné konanie. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súdy obligatórne prihliadajú na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Táto osobná starostlivosť je daná na rovnakú úroveň ako finančné zabezpečenie výživy. miera nazerania na osobnú starostlivosť o dieťa pri plnení vyživovacej povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa. Ak dieťa žije s rodičom ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia, súdy často považujú zo strany tohto rodiča za naplnenú vyživovaciu povinnosť samotným výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Ak má však tento rodič omnoho priaznivejšie príjmové a majetkové pomery, bude musieť z väčšej časti zabezpečovať krytie odôvodnených potrieb dieťaťa aj peňažným plnením. Súd prvej inštancie vychádzal v napadnutom rozhodnutí zo stavu rozhodujúceho v čase jeho vyhlásenia, teda zo skutočnosti, že otec má dve vyživovacie povinnosti. Rozhodnutie súdu je správne. Matka uviedla, že si je vedomá, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa pravdepodobne otcovi narodí tretie dieťa, čo bude odvolací súd pri svojom rozhodovaní zvažovať. Avšak zdôraznila, že už aj sumou výživného 120,- eur a 100,- eur mesačne na deti vo veku desať a šesť rokov sú zabezpečené len najnevyhnutnejšie potreby detí, nakoľko ide o výživné v sume 4,- eur a 3,- eur na deň, teda sotva pokrýva stravu detí, nieto ešte oblečenie, hygienu, školu, krúžky, zdravotnú starostlivosť. Ak je stravná jednotka zamestnanca na obed 4,80 eur, tak otec neplatí ani na jedno z detí toľko, koľko použije na zabezpečenie vlastného obeda. Preto matka navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Procesný opatrovník maloletých detí samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko určené výživné je opodstatnené vzhľadom na vek a potreby mal. detí a tiež na možnosti oboch rodičov. Matka má deti v 24-hodinovej starostlivosti, zabezpečuje ich výchovu a starostlivosť, vynakladá podstatne viac úsilia ako otec. Súd rozhodoval v čase, keď otec mal dve vyživovacie povinnosti a v tom čase jeho finančné možnosti boli primerané výške výživného na maloleté deti, ktorú určil súd. Podľa procesného opatrovníka je preto odvolanie otca nedôvodné. 8. K vyjadreniu matky a procesného opatrovníka, podal otec písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že určená suma zvýšeného výživného je pre neho likvidačná. Ak podľa matky náklady na maloleté predstavujú 150,- eur mesačne na každú, nie je podľa otca dôvod, aby on prispieval na mal. F. sumou 120,- eur a matka iba 30,- eur a na mal. M. on prispieval sumou 100,- eur a matka sumou iba 50,- eur. Zákon vyžaduje, aby obidvaja rodičia prispievali na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Spravodlivé rozdelenie nákladov na deti je také, aby obaja prispievali rovnakým percentom zo svojho príjmu. Zároveň ak matka uvádza rovnaké náklady pre obe maloleté, nie je dôvod, prispievať každej z nich inou sumou. Podľa otca by mal každý z rodičov prispievať rovnako, a to cca 18% zo svojho mesačného príjmu, teda otec by súhlasil so sumou 160,- eur mesačne na obe maloleté (80,- eur na každú z nich) a matka by prispievala 140,- eur mesačne (teda 70,- eur na každú z nich). Otec bude pritom stále platiť výdavky na svoje dcéry aj nad rámec súdom stanoveného výživného. Pokiaľ matka porovnáva sumy určeného výživného so stravnou jednotkou na dospelú osobu - zamestnanca na obed na deň, tak otec zdôraznil, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, preto matka musí pripočítať k podielu otca aj ten svoj. Navyše náklady matky v súvislosti s výživou v škole a škôlke sa znížili, keďže mal. M. chodí do predškolskej triedy v škôlke, kde má obedy zadarmo a mal. F. má obedy v škole tiež zadarmo. Tiež sa matke znížili náklady v súvislosti s poistkou na mal. M., ktorú prestala platiť (17,- eur štvrťročne). Otec si nemôže nájsť prácu ešte na jeden úväzok, pretože jeho súčasná pracovná doba je od pondelka do piatku od 7:00 hod. do 15:30 hod. Cez víkendy nepracuje, avšak počas každého nepárneho víkendu v roku má v starostlivosti maloleté deti od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod., tak isto sú maloleté u otca počas každého párneho pracovného týždňa v utorky a štvrtky od 16:00 hod. do 18:00 hod. práca cez víkend preto neprichádza do úvahy, pretože by otcovi znemožňovala styk s deťmi. Vyjadrenie procesného opatrovníka sa opiera o vek maloletých a to, že má matka deti v 24-hodinovej starostlivosti, zabezpečuje ich výchovu a starostlivosť, vynakladá podstatne viac úsilia ako otec. Otec poukázal na to, že u neho nebol ani raz žiadny zamestnanec ÚPSVaR Senica, aby preskúmal skutočnú situáciu. Vyjadrenie procesného opatrovníka vychádza hlavne z návrhu matky na zvýšenie výživného. Otec sa chce o svoje deti starať rovnocenne so svojou exmanželkou a snaží sa o to zo všetkých síl. Preto podal návrh na striedavú starostlivosť, čo však súd neschválil a upravil styk otca iba v čase každý nepárny týždeň v roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod.; každý párny týždeň v roku v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatku od 9:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.; počas letných prázdnin od 1.7. od 9:00 hod. do 7.7. do 20:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 7.8. do 20:00 hod., s tým, že počas letných prázdnin sa nebude realizovať styk otca s maloletými deťmi počas pracovných dní v týždni; počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a každý párny rok od 29.12. od 9:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod. Počas týchto dní sa otec o svoje deti riadne stará a zabezpečuje ich výchovu ako ich matka Takisto ako matka, otec vynakladá všetko svoje úsilie na to, aby mali maloleté dobrú budúcnosť. Pravidelne sa informuje na prospech, správanie a výchovné problémy maloletých v škole a škôlke. Rovnako sa otec pravidelne informuje u detskej lekárky maloletých a u zubárky na ich zdravotný stav. S mal. F. sa pravidelne učí, má zo školy požičanú ešte jednu sadu učebníc pre maloletú. Mal. F. objednal domov všetky pracovné zošity, ktoré si objednávala v škole, vynaložil teda rovnaké náklady ako matka maloletej. S obomi maloletými sa otec snaží pravidelne chodiť na výlety, maloleté majú u otca vybudované porovnateľné podmienky ako u matky, majú u otca vlastnú izbu a všetky potrebné veci. Otec platí i nad rámec doteraz stanoveného výživného, kvôli maloletým v roku 2018 zmenil zamestnanie, aby mohol s nimi tráviť viac času. Otec má naďalej záujem o striedavú starostlivosť, pretože ich neskutočne ľúbi. Preto nesúhlasí s tvrdením ÚPSVaR Senica, že matka vynakladá viac úsilia v súvislosti so starostlivosťou o maloleté. Otec preto trvá na svojom odvolaní a žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 9. K písomnému vyjadreniu otca, podala ešte vyjadrenie matka maloletých detí. Uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, najmä k nárastu ich potrieb v súvislosti s vyšším vekom. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času, pretože maloleté deti rastú a vyvíjajú sa, s čím sú zvýšené náklady. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako tri a pol roka. Výživné v sume 50,- eur na každé dieťa nie je postačujúce na uspokojenie potrieb mal. detí. Tvrdenie otca, že mu v novembri 2019 pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť nemožno zohľadniť, nakoľko je vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, zabezpečiť si dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu živiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súdy prihliadajú na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Táto osobná starostlivosť je daná na rovnakú úroveň ako finančné zabezpečenie výživy. Miera nazerania na osobnú starostlivosť o dieťa pri plnení vyživovacej povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa. Súdy do výživného nezapočítavajú príležitostne poskytnuté plnenia dieťaťu, ktoré neprekročili bežné výdavky poskytnuté dieťaťu len pri styku otca s deťmi. Preto nie je dôvodné zohľadniť nákup pracovných zošitov, učebníc a podobne, ako prispievanie nad rámec výživného. Pri určovaní výživného povinnému rodičovi sa neprihliada na výhody, ktoré majú deti z verejných prostriedkov napríklad v škole (bezplatné knihy, stravu, cestovanie vlakom počas školského roka). Preto matka nesúhlasí s tvrdením otca o znížení nákladov matky v súvislosti s výživou v škole. Pokiaľ otec uvádza, že druhá práca na polovičný úväzok neprichádza u neho do úvahy z dôvodu, že by mu znemožňovala styk s maloletými deťmi, matka má za to, že by otec mal využiť svoje schopnosti, zdravotný stav, vlohy, nadanie, vedomosti a skúsenosti a využiť ich pri nájdení si lepšie platenej práce, t. j. jedného hlavného pracovného úväzku s vyššou mesačnou mzdou, aby tak mohol zabezpečiť dostatočné a primerané výživné pre svoje maloleté deti. Preto matka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 10. Ďalšie vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nepodali. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), zopakovaním a doplnením dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 68 CMP), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je v už v čase rozhodovania odvolacieho súdu čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zvýšení výživného za obdobie do 21.11.2019 a vo výroku II. ktorým bol určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.6.2019 do 30.6.2019 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, avšak za obdobie od 22.11.2019 ho podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca pre maloleté deti v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie. 13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 17. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (ods. 1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3). 19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 22. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 23. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 24. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona, je pri rozhodovaní o zmene výživného nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania súdu, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. 25. Konkrétna výška výživného je potom ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (tu maloletých F. a M.), jednak na strane povinného (otca a matky mal. detí). Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 26. V predmetnej veci súd prvej inštancie ustálil, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Otec v podanom odvolaní namietal predovšetkým stanovenú výšku vyživovacej povinnosti, keď mal za to, že nebol správne zohľadnený podiel vyživovacej povinnosti matky a skutočnosť, že mu v novembri 2019 pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. 27. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval a doplnil dokazovanie v danej veci, a to jednak oboznámením všetkých predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchom otca a matky, pričom zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom upravovaná v rámci konania o rozvode manželstva rodičov dedí vo veci sp zn. 2P/90/2015, v ktorom konaní súd rozsudkom č. k. 2P/90/2015-45 zo dňa 9.11.2015 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu mal. F. výživným vo výške 50,- eur mesačne a na mal. M. rovnako výživným vo výške 50,- eur mesačne. Vychádzajúc z obsahu spisu sp. zn. 2P/90/2015, mala mal. F. v čase poslednej úpravy výživného 6 rokov, navštevovala škôlku a mal. M. mala 2 roky. Matka platila životnú poistku mal. M. vo výške 20 eur mesačne a 17,- eur štvrťročne a otec platil životnú poistku mal. F. vo výške 20,- eur mesačne a 17,- eur štvrťročne. Náklady na škôlku mal. F. boli za stravu vo výške 23,- eur mesačne. Matka v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok na mal. M. vo výške 203,20 eur a prídavky na dve deti spolu vo výške 47,04 eur. Platila si vlastnú životnú poistku vo výške 33,19 eur mesačne. Žila už v tom čase v spoločnej domácnosti s priateľom R. U., pričom náklady na domácnosť predstavovali nájom 250 eur, elektrina 50,- eur a plyn 70,- eur. Otec mal v čase poslednej úpravy výživného priemerný čistý mesačný príjem u zamestnávateľa F. E. L., s. r. o. vo výške 746,12 eur mesačne. Platil si životnú poistku 80,37 eur, za plyn a RTVS 40,64 eur mesačne, elektrinu 25 eur mesačne, uvádzal, že má výdavky spojené s bývaním vo výške 400,- eur mesačne a platí hypotéku na pozemok vo výške 100,- eur mesačne. 28. Od tejto poslednej úpravy výživného, nastala zmena pomerov v tom smere, že maloletá F. je už žiačkou 4. ročníka základnej školy, kde sa ročne platí ZRPŠ 7,- eur. Maloletej otec naďalej platí životnú poistku 20,- eur mesačne a úrazovú poistku 17,- eur štvrťročne. Matka jej platí ďalšie životné poistenie spojené so šetrením vo výške 40,- eur mesačne. Maloletá navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý sa platí 40,- eur ročne, mala náklady na prvé sväté prijímanie, v lete chodieva do tábora, za ktorý sa platí 35,- eur, navštevuje plavecký výcvik, krúžok volejbalu, ktorý sa platí 40,- eur ročne, škola v prírode sa platila 80,- eur. Maloletá F. navštevuje tiež ortopéda kvôli zlému držaniu tela, matka jej kúpila ortopedický matrac za 200,- eur, pomôcky na cvičenie stáli 30,- eur. Nosí zubný strojček, ktorého cena bola 250 eur, platia sa mesačné poplatky za kontrolu v sume 7,- eur, plus sú s tým spojené cestovné výdavky na dochádzanie zo U. do Y.. Maloletá M. navštevuje škôlku, kde sa platí poplatok 15,- eur mesačne, platila sa jej životná poistka 20 eur,- mesačne a úrazová poistka 17,- eur štvrťročne, tieto platila matka, aktuálne jej matka založila nové životné poistenie so šetrením za 40,- eur mesačne. Za výtvarný krúžok pre mal. M. sa platí 30,- eur ročne. Mal. M. nosí okuliare, ktoré jej matka zakupuje raz ročne za 70,- eur. Každý rodič nakupuje maloletým oblečenie, ktoré nosia v čase keď sú s ním. 29. Aktuálne matka s manželom R. U. žijú aj s oboma maloletými deťmi v rodinnom dome v U., ich pravidelné mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 400,- eur splátky hypotéky, 170,- eur splátky spotrebného úveru, 120,- eur plyn, 50,- eur elektrina, 25,- eur voda, 33,- eur matkina životná poistka, 37,- eur životná poistka R. U., 29,- eur televízia a internet, 40,- eur platba za tri mobilné telefóny. Matkin manžel má jednu vyživovaciu povinnosť, platí mesačne výživné vo výške 250,- eur. Matka je zamestnaná, od 1.7.2017 pracuje v spoločnosti T. I. E. X. s. r. o. v N., kde dosahovala za obdobie 6/2018 - 5/2019 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 794,33 eur. Podľa novšieho potvrdenia dosahovala v období od 2/2019 do 1/2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 888,08 eur mesačne. Uviedla, že počas pandémie koronavírusu poberala OČR vo výške 600,- eur mesačne. Matkin manžel je zamestnaný s spoločnosti U. L., a.s. F., kde v období 6/2018 do 5/2019 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.228,61 eur. Podľa novšieho potvrdenia mal za obdobie od 2/2019 do 1/2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.966,24 eur s tým, že v mesiaci 10/2019 bol PN. Matka poberá prídavky na obe maloleté spolu v sume 48,68 eur. 30. Otec detí je od 1.2.2018 zamestnancom spoločnosti K. L., s. r. o., kde dosahoval v období od 6/2018 do 5/2019 priemerný čistý mesačný príjem 894,47 eur. Podľa novšieho potvrdenia dosahoval v roku 2019 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 953,- eur mesačne a za 1-2/2020 to bolo 970,71 eur. Je vlastníkom dvojizbového bytu v U., kde býva sám. Maloleté majú u neho kompletne zariadenú detskú izbu Jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú splátka pôžičky od ŠFRB vo výške 121,- eur, splátka pôžičky od Prvej stavebnej sporiteľne 80,- eur, splátka ďalšej pôžičky od Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 37,- eur, životná poistka 36,56 eur, plyn 12,- eur, voda správcovská spoločnosť 28,32 eur, elektrina 22,25- eur, poistka 26,79 eur mesačne, televízia 4,64 eur, mobil 12,- eur, poistka na byt 3,12 eur, internet 18,- eur, plustelka 4,99 eur mesačne, cestovné do práce 80,- eur. Okrem výživného pre maloleté, ktoré otec platí spolu v sume 100,- eur mesačne, otec platí tiež životnú a úrazovú poistku mal. F.. Otec deťom okrem výživného kupuje oblečenie, hračky a iné veci, ktoré majú v jeho domácnosti, chodieva s nimi na výlety. Má priateľku A. U., s ktorou nežijú v spoločnej domácnosti a s ktorou má maloleté dieťa - Y. V. narodený XX.XX.XXXX, na ktoré jeho matke podľa vlastného tvrdenia prispieva výživným vo výške cca 80,- eur mesačne. Výdavky na mal. Y. otec vyčíslil pôvodne na sumu 153,25 eur mesačne, od 6. mesiaca života otec uviedol, že tieto náklady sú vyššie, a to 215,99 eur, nakoľko mu vzrástli výdavky na stravu a platí sa za neho poplatok za komunálny odpad. Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 5P/27/2018-50 zo dňa 20.6.2018, bol upravený styk otca s maloletými F. a M. tak, že otec je oprávnený sa s maloletými stretávať každý nepárny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a každý párny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., okrem toho počas letných prázdnin v období od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8., bol tiež upravený styk počas vianočných a veľkonočných sviatkov. 31. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletých detí, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky pre zvýšenie výživného pre maloleté F. a M. sú jednoznačne splnené, pričom aj súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre mal. F. vo výške 120,- eur mesačne a pre mal. M. vo výške 100,- eur mesačne zodpovedalo zistenému skutkovému stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na strane oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynulo k dátumu rozhodovania súdu prvej inštancie obdobie štyroch rokov, keď v čase poslednej úpravy výživného v súvislosti s rozvodovým konaním rodičov, mala maloletá F. šesť rokov a navštevovala škôlku, v súčasnosti má desať rokov, je žiačkou 4. ročníka základnej školy; maloletá M. mala 2 roky, teraz má šesť rokov a navštevuje predškolské zariadenie. U oboch mal. detí v súvislosti s ich rastom a vývojom vzrástli nielen bežné výdavky a náklady na vzdelávanie, ale aj výdavky na ich záujmové aktivity a zdravotný stav. Ďalej súd vychádzal zo zistení, že vzrástli aj príjmy oboch výživou povinných rodičov, keď príjem matky v čase poslednej úpravy výživného predstavoval rodičovský príspevok, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavoval 794,33 eur mesačne, v súčasnosti predstavuje 888,08 eur mesačne. Matka žije aj s deťmi so svojím manželom, ktorého priemerný čistý mesačný príjem v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo výške 2.2228,61 eur mesačne, aktuálne 1.966,24 eur mesačne, má význam pri posudzovaní nákladov domácnosti matky a ich uhrádzania. Rovnako príjem otca maloletých detí vzrástol, a to z príjmu 746,12 eur mesačne v čase poslednej úpravy výživného, na sumu 894,47 eur v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, až na sumu vo výške 953,- eur až 970,- eur mesačne aktuálne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania správne dospel k záveru, že príjem otca a ním preukázané pravidelné mesačné výdaje, ako aj výdaje maloletých detí odôvodňujú zvýšenie výživného pre mal. F. vo výške 120,- eur mesačne a pre mal. M. vo výške 100,- eur mesačne, čo spolu predstavovalo 24,60% priemerného čistého mesačného príjmu otca. Aj odvolací súd má za to, že takto určená výška výživného pre obe maloleté zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, po zohľadnení aj vyživovacej povinnosti matky. Otec v odvolaní namietal, že matka sa má finančne na výžive maloletých detí podieľať rovnakou sumou. V tomto bol jeho názor nesprávny, nakoľko matke boli maloleté deti zverenej do osobnej starostlivosti, matka má teda základnú zodpovednosť, za ich každodennú starostlivosť, výchovu, výživu, uspokojovanie ich každodenných potrieb, vrátane bytových. Rodič si v zmysle zákona plní vyživovaciu povinnosť nielen finančne, peňažným uhrádzaním potrieb detí, ale aj osobnou a vecnou starostlivosťou a tieto má na starosti práve matka mal. detí, ktorá im zabezpečuje bývanie, hygienu, stravu, starostlivosť o domácnosť a podobne. Práve preto je podiel otca na finančnom plnení výživného pre mal. deti nevyhnutne a podstatne vyšší ako podiel matky. Odvolací súd má za to, že matka potreby detí uviedla objektívne. Je zrejmé a nevyhnutné, že deti majú náklady v súvislosti s návštevou školy a predškolského zariadenia, majú svoje záujmy, ale aj zdravotné problémy. Príjem otca, ako bol zistený súdom prvej inštancie potom zodpovedá určenému výživnému, keď skutočne v zmysle už ustálenej súdnej praxe sa výživné pre maloleté dieťa má pohybovať spravidla v rozpätí 20-30% priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Súd pritom výživné určil v strede tohto rozpätia, čo zodpovedá skutočnosti, že výdaje maloletých detí budú postupne v budúcnosti ešte ďalej rásť, preto bol ponechaný priestor aj pre zvyšovanie výživného v budúcnosti. Súd prvej inštancie tiež správne na strane otca zohľadnil, že sa s deťmi pravidelne stretáva v pomerne širokom rozsahu, zaujíma sa o ne, snaží sa s nimi plnohodnotne tráviť voľný čas, ktorú okolnosť zohľadnil pri určovaní výšky výživného. Je pritom v záujme maloletých detí, že môžu u otca v jeho domácnosti tráviť rovnocenný čas, keďže tam majú zariadenú vlastnú izbu. Nie je však ekonomické, aby obaja rodičia kupovali deťom napr. oblečenie, či iné veci dvojmo, tak, že rovnaké veci majú aj v domácnosti matky aj v domácnosti otca. Tiež dvojité platenie životných poistiek pre deti nie je dôvodné. Rodičia by mali o potrebách mal. detí viac komunikovať, veci im nenakupovať dvojmo, ale deti by si mali k otcovi svoje veci na čas styku s ním nosiť. Otec by tak zbytočne nemíňal peniaze na zakupovanie rovnakých vecí ako majú u matky a deťom by sa mohli plnohodnotnejšie zabezpečovať ich iné potreby. Súd prvej inštancie tiež správne nezohľadnil v čase svojho rozhodovania skutočnosť, že otec ešte len očakával narodenie svojho tretieho dieťaťa, pretože ako už bolo uvedené, pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodovania. 32. Odvolací súd preto otcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zvýšenie výživného pre maloleté deti za obdobie od podania návrhu do 21.11.2019 (t. j. do narodenia tretieho dieťaťa otca) vo výroku I. a tiež vo výroku II. ktorým súd prvej inštancie vypočítal nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.6.2019 do 30.6.2019 ako vecne správny podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. 33. Avšak odvolací súd už v čase svojho rozhodovania musel zohľadniť ďalšiu zmenu pomerov na strane otca, ktorá nastala tým, že dňa XX.XX.XXXX. sa mu narodilo tretie dieťa, mal. Y. V.. Otec má teda aktuálne už tri vyživovacie povinnosti, preto bolo nevyhnutné uvedené zohľadniť aj pri určení výživného pre mal. F. a M.. Z aktuálneho príjmu otca 953,- eur mesačne za rok 2019 (resp. 970,71- eur začiatkom roka 2020) tak považoval odvolací súd sa dôvodné určiť výživné pre všetky tri jeho maloleté deti vo výške 27% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, t. j. spolu vo výške 260,- eur mesačne na všetky tri jeho deti, vychádzajúc pritom z vyššie zistených potrieb maloletých detí, konkrétne výživné pre mal. F. vo výške 100,- eur mesačne, nakoľko je žiačkou základnej školy, má náklady na svoje krúžky a zdravotný stav a 80,- eur mesačne na mal. M., ktorá sa v predškolskom zariadení pripravuje na nástup do základnej školy, pri zohľadnení výživného pre tretie otcove dieťa, ktoré ale nie je predmetom rozhodovania tohto súdu, keď výživné vo výške 80,- eur pre mal. Y. považoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko dieťa v tak útlom veku má vysoké výdavky, pričom jeho matka poberá iba materskú, resp. už rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Vzhľadom na to, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za obdobie od 22.11.2019 podľa § 388 CSP zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej F. zvýšil zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a k maloletej M. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne, pričom splatnosť výživného na každú maloletú určil vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 34. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od jeho vypočítania súdom prvej inštancie, t. j. od 1.7.2019 do 30.5.2020 (nakoľko výživné za mesiac jún je splatné až 15.6.2020). Medzi otcom a matkou pritom nebolo sporným, že otec platí výživné pre mal. deti naďalej po 50,- eur mesačne na každú. Nedoplatok otca na výživnom pre mal. F. tak predstavuje nedoplatok za obdobie 4 mesiacov (júl- október) r. 2019, t. j. zvýšených 120,- eur mínus otcom platených 50,- eur je 70,- eur; 4 x 70,- eur = 280,- eur a nedoplatok za 21 dní mesiaca november 2019 predstavuje 70,- eur :30 dní mesiaca november x 21 dní = 49,- eur, spolu za obdobie od 1.7.2019 do 21.11.2019 vo výške 329,- eur (t. j. 280,- eur + 49,- eur). S účinnosťou od 22.11.2019 bolo výživné pre F. zvýšené na 100,- eur, preto rozdiel medzi otcom plateným a určeným výživným predstavuje 50,- eur. Nedoplatok za zostávajúcich 9 dní mesiaca november 2019 je 50,- eur :30 dní x 9 dní = 15,- eur a nedoplatok za 6 mesiacov - 12/2019 až 5/2020 predstavuje 6 x 50,- eur = 300,- eur, spolu tak nedoplatok za obdobie 22.11.2019 až 31.5.2020 je 315,- eur (15,- eur + 300,- eur). Celkovo za obdobie od 1.7.2019 do 31.5.2020 nedoplatok otca na zročnom výživnom pre mal. F. predstavuje 644,- eur (t. j. 329,- eur + 315,- eur). 35. Nedoplatok otca pre mal. M. potom predstavuje nedoplatok za obdobie 4 mesiacov (júl- október) r. 2019, t. j. zvýšených 100,- eur mínus otcom platených 50,- eur je 50,- eur; 4 x 50,- eur = 200,- eur a nedoplatok za 21 dní mesiaca november 2019 predstavuje 50,- eur :30 dní mesiaca november x 21 dní = 35,- eur, spolu za obdobie od 1.7.2019 do 21.11.2019 vo výške 235,- eur (t. j. 200,- eur + 35,- eur). S účinnosťou od 22.11.2019 bolo výživné pre M. zvýšené na 80,- eur, preto rozdiel medzi otcom plateným a určeným výživným predstavuje 30,- eur. Nedoplatok za zostávajúcich 9 dní mesiaca november 2019 je 30,- eur :30 dní x 9 dní = 9,- eur a nedoplatok za 6 mesiacov - 12/2019 až 5/2020 predstavuje 6 x 30,- eur = 180,- eur, spolu tak nedoplatok za obdobie 22.11.2019 až 31.5.2020 je 189,- eur (9,- eur + 180,- eur). Celkovo za obdobie od 1.7.2019 do 31.5.2020 nedoplatok otca na zročnom výživnom pre mal. M. predstavuje 424,- eur (t. j. 235,- eur + 189,- eur). 36. Vzhľadom na výšku nedoplatkov pre mal. F. a pre mal. M., uložil súd otcovi povinnosť zaplatiť tieto nedoplatky v mesačných splátkach po 18 eur pre mal. F. a po 12,- eur pre mal. M. (tak aby celý nedoplatok bol otcom uhradený najneskôr do 3 rokov) spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že omeškaním so splatením jednej splátky zročného výživného sa stane splatným celé zročné výživné. 37. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 2P/90/2015-45 zo dňa 9.11.2015 v časti bežného výživného. 38. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal. 39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.