Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/42/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200067 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200067.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Peter Pejkovič - EKO REKREA, so sídlom Priemyselná 5, 917 01 Trnava, bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Irsákom, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3- 2020/006745-002 zo dňa 17.02.2020, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT- OOP3-2020/006745-002 zo dňa 17.02.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie č. OU-TT- OSZP3-2019/018298/ŠVS/Mg zo dňa 17.09.2019, ktorým podľa § 106 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- Eur za porušenie § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) na tom skutkovom základe, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania tým, že v júni 2018 odstránil vodnú stavbu - studňu v areáli Mestského zimného štadióna v Trnave na Spartakovskej ulici, ktorý mal v tom čase v nájme, na pozemku s parc. č. 5671/108 v kat. území U., bez právoplatného povolenia na odstránenie vodnej stavby. 2. Ku skutkovým okolnostiam správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 02.05.2019 mu bol z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave postúpený, ako príslušnému orgánu štátnej vodnej správy, postúpený vyšetrovací spis č.: ORP-403/01-TT-TT-2019Ka, z ktorého vyplýva, že Peter Pejkovič - EKO REKREA, Priemyselná 5, Trnava, ktorý mal v období od 12.01.1997 do 30.06.2018 v nájme Mestský zimný štadión v Trnave na Spartakovskej ulici (ďalej len „MZŠ“), využíval na technológiu chladenia zimného štadiónu vodu zo studne, ktorú pred ukončením nájmu odstránil. V nadväznosti na uvedené správny orgán prvého stupňa uviedol, že vodná stavba - studňa bola vybudovaná bez platného povolenia na uskutočnenie vodnej stavby (stavebného povolenia) podľa § 26 ods. 1 vodného zákona, užívaná bez platného povolenia v zmysle § 26 ods. 3 vodného zákona, bez platného povolenia na osobitné užívanie vôd v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) 1. bodu vodného zákona (odber podzemných vôd) a odstránená bola rovnako bez platného povolenia na odstránenie vodnej stavby (búracieho povolenia) v zmysle § 26 ods. 1 vodného zákona. Vo vzťahu k vyvodeniu administratívnej zodpovednosti žalobcu správny orgán prvého stupňa dôvodil, že vzhľadom na časový odstup, za väčšinu vyššie uvedených skutkov v zmysle § 75 ods. 2 vodného zákona a § 76 vodného zákona už pokutu nemožno uložiť, správny orgán začal konanie o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil tým, že odstránil vodnú stavbu bez právoplatného stavebného povolenia, čím porušil ustanovenie § 26 vodného zákona a dopustil sa správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 2 písm. c) stavebného zákona. 3. Pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu veci a ustaľovaní / vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti žalobcu správny orgán prvého stupňa vychádzal z rozsiahleho vyšetrovacieho spisu OR PZ č.: ORP-403/01-TT-TT-2019Ka, ktorý obsahoval výpovede svedkov, analýzu stavu chladenia, fotodokumentáciu, zmluvy a podobne, pričom dal do pozornosti, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že zasypanie predmetnej studne v júni 2018 potvrdila okrem C. U. a J. O. (strojníci MZŠ) aj Mgr. Z. R., prezidentka hokejového klubu, ktorý je v podnájme MZŠ, ďalej analýza súčasného stavu chladenia - Technická správa spol. REFRI Slovensko, s.r.o. zo dňa 20.07.2018, ktorú si dala vypracovať Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava po prevzatí MZŠ, z ktorej vyplýva, že na chladenie systému a výroby ľadu je potrebných 700 - 1 700 m3 vody denne v závislosti od vonkajšej teploty, pričom podľa predlžených faktúr takéto množstvo vody nebolo dodávané prostredníctvom verejného vodovodu a podľa vyjadrenia prevádzkovateľa verejného vodovodu na odbernom mieste MZŠ nebol zistený neoprávnený odber vody z verejného vodovodu. Na základe uvedených skutočností správny orgán tvrdenie žalobcu, že nevybudoval studňu, ale len prieskumný vrt, vyhodnotil za účelové, pretože toto tvrdenie žalobca nepodložil nijakými dokladmi ani údajmi o tom, kto a kedy údajný prieskumný vrt vyhotovil, ani nepredložil správu o vykonaní čerpacej skúšky. S tvrdením žalobcu o prieskumnom vrte nekorešponduje ani dimenzia studne, ktorá je zrejmá z fotodokumentácie vo vyšetrovacom spise, pričom nie je pravdivý ani argument, že išlo o šachtu, pretože šachty sa pri prieskumných vrtoch nebudujú. 4. Výšku uloženej pokuty odôvodnil správny orgán prvého stupňa konštatovaním, že bola uložená v spodnej časti sadzby, stanovenej § 106 ods. 2 stavebného zákona, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca predmetnú studňu odstránil neodborne - bez odborného stanoviska hydrogeológa, na základe ktorého by žalobca vedel, akým druhom štrku treba studňu zasypať, v akej hĺbke a aký druh izolantu je potrebné použiť na zabránenie prieniku znečisťujúcich látok do podzemných vôd, prípadne v akej hĺbke aplikovať izolant na zabránenie prepojenia I. a II. Zvodného horizontu, ktorý je väčšinou znečistený antropogénnou činnosťou. Ďalej pri ukladaní správny orgán prvého stupňa zohľadnil aj to, že žalobca na zníženie avizovanej výšky pokuty neuviedol žiadne poľahčujúce okolnosti, ani akým spôsobom bola predmetná stavba studne odstránená, akým materiálom bola zasypaná, prípadne či iným spôsobom eliminoval riziko znečistenia podzemných vôd. Zároveň bral správny orgán do úvahy, za akých okolností žalobca porušil povinnosti a ako sa pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov svojho konania. 5. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OOP3- 2020/006745-002 zo dňa 17.02.2020 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TT-OSZP3-2019/018298/ŠVS/Mg zo dňa 17.09.2019 potvrdil. 6. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci správnym orgánom prvého stupňa. Námietku napádajúcu uznanie viny žalobcu za spáchanie predmetného správneho deliktu a nedodržanie zásad administratívneho trestania, na ktoré sa vzťahujú všetky zásady a zákonné podmienky trestného konania pri preukazovaní viny za spáchanie trestného činu, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené. Vo vzťahu k subjektívnej stránke žalovaný dôvodil, že v tomto konaní nejde o priestupok, kedy zavinenie fyzickej osoby je obligatórnym znakom skutkovej podstaty priestupku, ale ide o správny delikt fyzickej osoby postihovanej bez ohľadu na zavinenie. V danom prípade žalobca mal v relevantnom čase porušenia príslušných právnych predpisov deliktuálnu spôsobilosť ako podnikateľ Peter Pejkovič - EKO REKREA, IČO: 33211752, ktorá sa spája s jeho existenciou, keďže protiprávneho konania sa dopustil v júni 2018 a podľa výpisu zo živnostenského registra mu oprávnenie na prevádzke zimného štadióna vzniklo dňa 13.05.1992 a činnosť mu bola pozastavená až 29.07.2019. Ďalej žalovaný dôvodil, že čo sa týka objektívnych predpokladov zodpovednosti za predmetný správny delikt ide o protiprávne konanie, v tomto prípade fyzickej osoby oprávnenej na výkon činností, ktorého znaky sú stanovené v osobitných zákonoch, pričom prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, aké právne predpisy boli porušené, že ide o protiprávne konanie a o jeho možných následkoch vzhľadom na životné prostredie. Na základe uvedeného žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že správny orgán prvého stupňa v konaní o správnom delikte preukázal všetky znaky správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, najmä protiprávnosť konania a existenciu zodpovednej osoby, ktorá sa dopustila správneho deliktu. Podľa žalovaného skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o správny delikt je zrejmá aj z rozdelenia tretej časti stavebného zákona, v ktorej sú uvedené sankcie, kde v § 105 stavebného zákona sú uvedené priestupky a v § 106 sú uvedené správne delikty. V danej súvislosti žalovaný dodal, že pri konaní s správnom delikte nie je možné postupovať podľa zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa postupuje len v konaní o priestupkoch uvedených v § 105 stavebného zákona (§ 105 ods. 7 citovaného zákona). Správny orgán neposudzoval protiprávne konanie žalobcu ako priestupok, ale ako správny delikt fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie a v tomto prípade zodpovednosť za správny delikt podnikateľa alebo vykonávateľa kvalifikovanej činnosti sa uplatňuje za podmienok zhodných s podmienkami pre právnické osoby, kedy správny orgán ukladá sankciu hneď po zistení, že prišlo k porušeniu alebo nesplneniu právnej povinnosti bez toho, aby skúmal, či toto porušenie právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ zavinila. 7. Rovnako ako správny orgán prvého stupňa aj žalovaný vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, že nešlo o studňu, ale o prieskumný vrt, ako nepravdivé, pretože žalobca toto svoje tvrdenie nijako nedokázal. II. Rozsah a dôvody žaloby 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konanie zastavil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 9. Žalobca namietal, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj na základe nesprávneho právneho posúdenia zistených skutočností, resp. na základe nepravdivých a vymyslených domnienok, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané spôsobom, porušujúcim zásadu hospodárnosti, zásadu prezumpcie neviny, zásadu obmedzenia neprimeraného sankcionovania, zásadu rovnakého prístupu a rozhodovania v rovnakých a obdobných veciach. Napadnuté rozhodnutia sú protiprávne, vydané v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 3, 4 a 5 správneho poriadku, s ustanovením § 32 ods. 2 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, ako aj v rozpore s § 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktoré citované ustanovenia sú pre konajúce správne orgány záväzné. 10. Zároveň namietal, že v predmetnej veci nebola zo strany správnych orgánov aplikovaná a dodržaná základná zásada vzťahujúca sa na konanie o správnych deliktoch, a to zásada prezumpcie neviny účastníka konania a nebola dodržaná ani zásada „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného a taktiež neboli preukázané všetky znaky deliktu, a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. 11. V nadväznosti na uvedené žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením správnych orgánov, že došlo k zrušeniu vodnej stavby bez povolenia. Žalobca k charakteru stavby dôvodil, že k tomu, aby sa jednalo o vodnú stavbu, alebo inú stavbu. je potrebné, aby takáto bola riadne skolaudovaná. Nakoľko daný technický vrt, ktorý bol vykonaný so súhlasom a vedomím Mesta Trnava, nikdy ako vodná stavba - studňa skolaudovaný nebol (čo je pochopiteľné, pretože to ani studňa nebola, ale jednalo sa o skúšobný vrt, ktorý bol zrealizovaný za účelom posúdenia realizovateľnosti projektu vykurovania obytných domov v blízkosti zimného štadióna v Trnave prebytočného tepla, ktoré vzniká pri výrobe a udržiavaní ľadu na ľadových plochách zimného štadióna v Trnave, pre ktorý bol so súhlasom Mesta Trnava aj objednaný energetický audit, ktorý konštatoval, že na realizáciu takéhoto projektu by bolo potrebné, aby bol uskutočňovaný odber vody v rozsahu 700 - 1700 m3 za deň - odtiaľ pochádza údaj o množstve vody, ktorý poverená pracovníčka Okresného úradu, odbor stavebného konania, nevedno či vedome, alebo iba z dôvodu neuzrejmenia si problematiky, mylne a v rozpore so skutočnosťou, zapracovala do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako dôvod uloženia pokuty v konaní, v ktorom bola žalobcovi uložená ďalšia pokuta za údajný neoprávnený odber vody, a to v konaní vedenom na OÚ Trnava pod č. OU-TT-OSZP3-2019/027920/ŠVS/Mg a rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OUTT- OSZP3-2019/ 027920/ŠVS/Mg zo dňa 17.9.2019) nejednalo sa vôbec o vodnú stavbu (pretože nedošlo ku kolaudácii a tým vzniku vodnej stavby v zmysle Stavebného zákona), ale o vrt, a preto sa žiadna osoba, ani žalobca, ani ktokoľvek iný nemohol dopustiť priestupku „odstránenia vodnej stavby bez povolenia“. Pokiaľ by Okresný úrad daný vrt aj posudzoval ako studňu, tak by sa z dôvodu, že táto nebola skolaudovaná, jednalo o tzv. čiernu stavbu. 12. Ďalej žalobca namietal, že okrem objektu, na ktorom mal byť spáchaný priestupok, nie je preukázaný ani spôsob jeho spáchania. Výpovede pracovníkov zimného štadióna, pána O. a pána U., na ktoré sa správny orgán odvoláva, podľa názoru žalobcu vypovedajú o tom, že oni „nevedia“, kto danú údajnú studňu zasypal, nakoľko to sami nevideli, pretože neboli v práci. V súvislosti s vykonaným dokazovaním namietal, že na výpovede svedkov týchto svedkov nemožno prihliadať pre ich zaujatosť vzhľadom k tomu, že ide o zamestnancov oznamovateľa správneho deliktu. Žalobca dal do pozornosti, že z výpovede pani R. vyplýva, že podľa jej tvrdenia v mesiaci jún 2018 prišli nákladné autá a tie danú údajnú studňu zasypali, nevedela však uviesť ani presný dátum, ani presný čas, ani odkiaľ sa tie autá vzali. Podľa názoru žalobcu teda žiadnym spôsobom nebol preukázaný ani konkrétny čas, ani konkrétne osoby, ktoré by predmetnú údajnú studňu zasypávali. Preto nie je žiadnym dôkazom preukázané tvrdenie správnych orgánov, že žalobca zasypal vodnú stavbu - studňu. Nakoľko sú tu odôvodnené pochybnosti o tom, kto predmetnú údajnú studňu zasypal, a neexistuje jediný dôkaz preukazujúci zasypanie studne žalobcom, v zmysle zásady „in dubio pro reo“ mal konajúci správny orgán povinnosť konanie zastaviť, pretože nebolo preukázané, že skutok sa stal a taktiež nijakým dôkazom nebolo preukázané, že predmetný správny delikt spáchal žalobca. 13. Pre úplnosť žalobca uviedol, že hoci sa napadnuté rozhodnutie odvoláva na spis OR PZ Trnava č. ORP-403/01-TT-TT-2019Ka, z ktorého má vyplývať spáchanie predmetného správneho deliktu žalobcom, táto skutočnosť z obsahu uvedeného vyšetrovacieho spisu nevyplýva. Samotný spis nepredstavuje dôkaz, ktorý je možné odôvodniť nejaké tvrdenie, obzvlášť nie tvrdenie o to, že sa niekto dopustil nejakého deliktu. Žalobca dôvodil, že iba konkrétne dôkazy, výpovede, iné zistenia, analýzy môžu predstavovať podklad na vydanie rozhodnutia o tom, že či niekto spáchal správny delikt a či mu je možné udeliť pokutu. Pokiaľ sa rozhodnutie odvoláva len na spis, potom ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, a preto je nezákonné a je potrebné ho zrušiť. V nadväznosti na uvedené žalobca dal do pozornosti, že predmetný spis OR PZ Trnava nevypovedá o tom, že sa žalobca dopustil postihovaného protiprávneho konania, naopak, priamo v rozhodnutí OR PZ Trnava č. ČVS: ORP-1994/01-TT-TT-2018 zo dňa 15.11.2018 sa výslovne uvádza, že „sa nepodarilo dostatočne preukázať, že by konaním Petra Pejkoviča - EKO REKREA dochádzalo k neoprávnenému odberu počas jeho nájmu na Mestskom zimnom štadióne v Trnave“. Teda tvrdenia, na základe ktorých bolo vydané žalobou napadnuté administratívne rozhodnutie prvého stupňa, sú výslovne nepravdivé a v priamom rozpore s rozhodnutím OR PZ Trnava č. ČVS: ORP-1994/01-TT-TT-2018 zo dňa 15.11.2018. 14. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalobca namietal, že sankcia bola uložená v rozpore s § 12 zákona o priestupkoch, pretože v rovnaký deň ako správny orgán uložil žalobcovi pokutu za neoprávnené odstránenie vodnej stavby, vydal aj rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu za to, že užíval predmetnú vodnú stavbu - studňu bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca mal za to, že správny orgán mal vo veci týchto údajných protiprávnych konaní žalobcu viesť jedno administratívne konanie a mal ukladať jednu pokutu a tým, že boli žalobcovi v ten istý deň uložené dve pokuty, takýmto spôsobom bol na žalobcu vyvíjaný psychický nátlak. 15. V neposlednom rade žalobca namietal, že správne orgány nepostupovali voči nemu rovnako ako v obdobných prípadoch, teda postupovalo sa voči nemu odlišným spôsobom ako voči Mestu Trnava, ktorému bola za rovnaké konanie uložená nižšia pokuta. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 16. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. Zopakoval skutkové a právne dôvody napadnutého rozhodnutia ako aj procesný postup predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí vo veci uloženia predmetnej pokuty a vo vzťahu k žalobným dôvodom uviedol, že sú nedôvodné. 18. K námietke žalobcu, že v tej istej veci v ten istý deň, a to z dôvodu, aby boli žalobcovi vyrubené dve pokuty spôsobom, aby bol na neho vyvíjaný psychický nátlak, žalovaný uviedol, že jedna pokuta mu bola uložená, za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že užíval predmetnú vodnú stavbu bez kolaudačného povolenia v rozpore s § 26 ods. 3 vodného zákona, ako aj v rozpore s § 76 stavebného zákona. Druhá pokuta, ktorá je predmetom tohto preskúmavania, bola žalobcovi uložená za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že odstránil predmetnú vodnú stavbu bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, teda bez búracieho povolenia. Odstránil ju neodborne, bez odborného stanoviska hydrogeológa, na základe ktorého by žalobca vedel, akým druhom štrku treba studňu zasypať, v akej hĺbke a aký druh izolantu je potrebné použiť na zabránenie prieniku znečisťujúcich látok do podzemných vôd, prípadne v akej hĺbke aplikovať izolant na zabránenie prepojenia I. a II. zvodneného horizontu, ktorý je väčšinou znečistený antropogénnou činnosťou. Týmto neodborným spôsobom odstránenia vodnej stavby mohlo dôjsť k znečisteniu podzemných vôd, a to bez ohľadu, či to je studňa alebo je to prieskumný vrt, ako uvádza žalobca. 19. Za neopodstatnené označil žalovaný aj námietky napádajúce nesprávne vyhodnotenie výpovedí svedkov, ktoré podľa žalobcu nepreukazujú spáchanie predmetného správneho deliktu žalovaným, dôvodiac s poukazom na objektívnu zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľ pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt uvedený v zákone. V danom prípade sa ukladá sankcia fyzickej osobe podnikateľovi ako deliktuálne zodpovednej osobe za spáchanie správneho deliktu bez ohľadu na skutočnosť, či predmetné porušenie zákona / protiprávne konanie zavinila. 20. Za neopodstatnenú označil žalovaný aj argumentáciu žalobcu ohľadom nepotvrdenia neoprávneného odberu podzemnej vody žalobcom v zmysle rozhodnutia OR PZ Trnava č. ČVS: ORP-1994/01-TT-TT-2018 zo dňa 15.11.2018, pretože žalobcovi v preskúmavanom konaní nebola uložená pokuta za neoprávnený odber podzemnej vody v zmysle § 74 ods. 1 písm. b) vodného zákona, čiže v tomto prípade nie je podstatné, či odoberal podzemnú vodu a koľko vody odobral, ale podstatné je, že odstránil vodnú stavbu bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím konal v rozpore s § 26 ods. 1 vodného zákona. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal opakovane do pozornosti, že skutočnosť odstránenia vodnej stavby žalobcom bez povolenia vyplýva aj zo správy z vykonanej kontroly Mestom Trnava č. 28/2018, ktorá je súčasťou spisu (aj súčasťou vyšetrovacieho spisu), ako aj z fotodokumentácie vyšetrovacieho spisu. V tejto súvislosti ešte raz žalovaný poukázal na skutočnosť, že nejde o pokutu za odber vody, ale za odstránenie vodnej stavby bez búracieho povolenia. 21. Námietku napádajúcu neuloženie jednej pokuty za správne delikty v súlade s § 12 zákona o priestupkoch žalovaný vyhodnotil taktiež ako neopodstatnenú. 22. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán prvého stupňa postupoval voči nemu odlišným spôsobom ako voči Mestu Trnava, ktorému bolo za rovnaké konanie uložená nižšia pokuta, žalovaný uviedol, že nezakladá na pravde. Žalovaný dôvodil, že Mesto Trnava na závlahu novozaloženého trávnika vybudovalo studňu bez stavebného povolenia, o ktorej dodatočné stavebné povolenie a kolaudáciu požiadalo z vlastnej iniciatívy, a to krátko po jej vybudovaní. K žiadosti doložilo projektovú dokumentáciu spolu s ostatnými dokladmi potrebnými k jej povoleniu a riadnemu užívaniu. Preskúmaním týchto dokladov správny orgán zistil, že užívaním tejto studne nedošlo zo strany Mesta Trnava k poškodeniu životného prostredia a vzhľadom na nízky odber podzemných vôd sa na predmetnú studňu nevzťahuje ani poplatková povinnosť v zmysle § 79 ods. 2 vodného zákona, a preto určil výšku pokuty 500,- Eur. Naproti tomu žalobca nepožiadal o dodatočné povolenie a o kolaudáciu stavby studne, ani neuviedol, že by disponoval dokladmi, ktoré sú k takejto žiadosti potrebné. Z uvedeného dôvodu správny orgán prvého stupňa nemohol v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona preskúmať, či skutočné realizovanie studne alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem. Predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, ako aj životného prostredia. Vzhľadom na uvedené prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vyššiu ako Mestu Trnava. Do výšky pokuty pre žalobcu premietol skutočnosť, že žalobca ako dlhoročný prevádzkovateľ Mestského zimného štadióna v Trnave užíval predmetnú studňu bez kolaudačného rozhodnutia, čiže dlhodobo prevádzkoval vodnú stavbu bez povinností, ktoré užívateľom vodných stavieb ukladá orgán štátnej vodnej správy v kolaudačnom rozhodnutí a taktiež aj skutočnosť, že žalobca o kolaudačné rozhodnutie nepožiadal sám a na zníženie avizovanej výšky pokuty neuviedol žiadne poľahčujúce okolnosti. 23. V súvislosti s výškou uloženej pokuty žalovaný opakovane uviedol, že žalobca odstránil túto vodnú stavbu bez búracieho povolenia. Odstránil ju neodborne, bez odborného stanoviska hydrogeológa, na základe ktorého by žalobca vedel ako treba postupovať, akým druhom štrku treba studňu zasypať, v akej hĺbke a aký druh izolantu je potrebné použiť na zabránenie prieniku znečisťujúcich látok do podzemných vôd, prípadne v akej hĺbke aplikovať izolant na zabránenie prepojenia I. a II. zvodneného horizontu, ktorý je väčšinou znečistený antropogénnou činnosťou človeka. Týmto neodborným spôsobom odstránenia vodnej stavby mohlo dôjsť k ohrozeniu podzemných vôd. 24. Záverom žalovaný zopakoval, že v tomto prípade nejde o priestupok, ako to uvádza žalobca, ale ide o správny delikt fyzickej osoby podnikateľa. Podľa § 74 ods. 2 vodného zákona za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgán štátnej vodnej správy ukladá pokutu podľa osobitného predpisu, a to stavebného zákona. Pre konanie o správnych deliktoch platí zákon o správnom konaní, ako aj osobitný predpis, a nie zákon o priestupkoch, a preto prvostupňový správny orgán nemohol pri ukladaní pokuty porušiť § 12 zákona o priestupkoch. 25. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch podanej správnej žaloby doplniac, že preskúmavané administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie sú vymyslené, pretože z hľadiska právnej kvalifikácie údajnej studne, sa vôbec nejednalo o studňu, teda o vodnú stavbu podľa stavebného zákona, ale o skúšobný vrt, teda hydrogeologický prieskum v zmysle Zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon), teda vôbec nemohlo a ani nemalo dôjsť k začatiu konania o priestupkoch podľa stavebného zákona. Na podporu svojho tvrdenia k charakteru predmetnej stavby žalobca poukázal na písomné vyhlásenie Ing. D. H. zo dňa 23.6.2020 (ktoré k replike priložil), že ako primátor mesta Trnava v čase, kedy bol predmetný hydrogeologický prieskum vykonaný (v mesiaci jún 2003) udelil súhlas na realizáciu prieskumného vrtu v objekte Mestského zimného štadióna v Trnave, ktorý bol majetkom mesta Trnava, pričom zámerom realizácie prieskumného vrtu bol pokus o zistenie možnosti využívania vody čerpanej z prieskumného vrtu na chod tepelného čerpadla využívaného na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, s cieľom znížiť prevádzkové náklady objektu. 26. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu zotrval na dôvodoch zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí uvádzaných v jeho vyjadrení k obsahu správnej žaloby ako aj na návrhu, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K tvrdeniu žalobcu ohľadom udelenia súhlasu žalobcovi bývalým primátorom Ing. H. na realizáciu prieskumného vrtu v objekte Mestského zimného štadióna v Trnave, ktorý je majetkom Mesta Trnava, žalovaný uviedol, že žalobca, ako prevádzkovateľ Mestského zimného štadióna mal na základe tohto súhlasu primátora postupovať v súlade s platnou legislatívou. Minimálne mal preukázať, kto údajný vrt uskutočnil a doložiť správu o vykonaní čerpacej skúšky. Ako uvádza Okresný úrad Trnava, OSZP v napadnutom rozhodnutí č. OÚ- TT-OSZP3/2019/018298/ŠVS/Mg žalobca svoje tvrdenie, že ide o prieskumný vrt, nepodložil nijakými dokladmi ani údajmi o tom, kto a kedy údajný prieskumný vrt vyhotovil, ani nepredložil správu o vykonaní čerpacej skúšky, ktorá sa vykonáva pri prieskumnom vrte. Žalobca svoje tvrdenie, že sa nejednalo o vodnú stavbu, ale o skúšobný vrt, ktorý bol realizovaný, ako uvádza, na zistenie množstva podzemnej vody pre účely realizácie projektu využitia prebytočného tepla na vykurovanie bytových jednotiek v blízkosti zimného štadióna, nepodložil nijakými dokladmi ani údajmi o tom, že sa jedná o prieskumný vrt. Naopak skutočnosť, že ide o vodnú stavbu, ktorú užíval a následne odstránil, vyplýva zo záznamu z kontroly, ktorú vykonalo Mesto Trnava, ako aj z výpovedí zamestnancov zimného štadióna pána O. a pána U., ako aj z výpovede pani R., ktoré sú súčasťou spisu. Skutočnosť, že ide o vodnú stavbu a túto žalobca užíval na prevádzku zimného štadióna vyplýva aj z Technickej správy spoločnosti REFRI, v ktorej sa okrem iného uvádza, že „Pri obhliadke nám oznámili pracovníci zákazníka (Zimný štadión Trnava), že do chladiacej vody bola primiešavaná voda zo studne. Časť oteplenej vody z kondenzátora bola vypúšťaná do kanalizácie. Množstvo studničnej rody pridávanej do systému sa v závislosti od vonkajšej teploty, spôsobu prevádzkovania a inštalovaného chladiaceho výkonu mohlo pohybovať od 10 do 70 metrov kubických za hodinu. Počas našej obhliadky, bola studňa zasypaná a potrubie, ktorým sa studničná voda dostávala do zbernej jamy bolo pripravené na napojenie do mestskej pitnej vody. Dlhoročným prevádzkovaním systému, do ktorého bola neustále dopĺňaná studničná voda prišlo k jeho nadmernému zaneseniu...“ žalovaný dodal, že skutočnosť, že žalobca užíval predmetnú studňu, vyplýva aj z Informatívnej správy o prebratí objektu Mestského zimného štadióna, v ktorej sa okrem iného uvádza, že obhliadkou areálu štadióna sa potvrdila informácia, o ktorej informoval na 27. Mestskom zastupiteľstve pán poslanec Q., že niekto zakopal studňu, z ktorej bola napojená na vodu strojovňa na účel výroby ľadu (viď príloha č. 2, bod č. 2 Technológia chladenia). IV. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SPP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 31. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 32. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 33. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 34. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 37. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 38. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 39. Podľa § 32 ods. 2 vety prvej a druhej správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 40. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 41. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 42. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 43. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 44. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 45. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 47. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 48. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 49. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 50. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 51. Podľa § 52 ods. 1 písm. d) vodného zákona vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou. 52. Podľa § 26 ods. 1 vety prvej vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. 53. Podľa § 74 ods. 2 vodného zákona za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov. 54. Podľa § 106 ods. 2 písm. c) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá odstráni stavbu bez povolenia príslušného orgánu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 55. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 56. Predmetom konania pred správnym súdom je v nadväznosti na obsah žalobných bodov preveriť dostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu a preverenie dodržania zásad trestania aplikovaných aj v prípade ukladania trestov v rámci správneho trestania. 57. Ako podstatné vyhodnotil správny súd námietky napádajúce nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a jeho nesprávne vyhodnotenie, spôsobujúce zároveň nepreskúmateľnosť rozhodnutia a v neposlednom rade porušenie zásad ukladania trestov pri súbehu viacerých skutkov kvalifikovaných ako správne delikty. 58. Pokiaľ ide o administratívne trestanie, t. j. konanie, v rámci ktorého príslušné správne orgány objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku alebo iného protiprávneho konania (správneho deliktu) určitou deliktuálne zodpovednou fyzickou osobou (v prípade správneho deliktu fyzickou osobou - podnikateľom) alebo právnickou osobou a za toto preukázané protiprávne konanie správne orgány ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, správny súd považuje za potrebné uviesť, že na tieto osobitné správne konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj správnych súdov nižšieho stupňa, vzťahujú zásady trestného konania a ukladania trestov, ktoré musia správne orgány pri objasňovaní priestupkov dodržiavať a v ich zmysle aj viesť priestupkové konanie, príp. konanie vo veciach správnych deliktov, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkové stavu veci (napr. uplatnenie zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obvineného). 59. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu - tzv. právo na spravodlivý proces. 60. Okrem iných, medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine páchateľa alebo o objektívnej zodpovednosti deliktuálne zodpovednej osoby, možno zaradiť vyhľadávaciu zásadu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu voľného hodnotenia dôkazov (nie svojvoľného hodnotenia dôkazov) a zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností (zásada materiálnej pravdy) a v neposlednom rade absorpčnú zásadu pri ukladaní trestov v prípade súbehu viacerých skutkov napĺňajúcich znaky viacerých správnych deliktov, predovšetkým v prípade, ak na prejednanie a rozhodnutie o takých správnych deliktoch je príslušný jeden (ten istý) správny orgán, ide o správne delikty upravené v tom istom právnom predpise pre rovnakú oblasť verejnej správy a dokonca protiprávne konanie vo všetkých skutkoch je prepojené jednotiacim zámerom protiprávne konajúceho subjektu (alebo objektívnou zodpovednosťou protiprávne konajúcej osoby), pokiaľ o takom jednotiacom zámere možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu hovoriť a tento môže aj podstatne determinovať vyhodnotenie existencie, resp. naplnenie všetkých znakov skutkových podstát prejednávaných správnych deliktov. 61. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú priestupky trestnoprávny charakter a rovnako aj správne trestanie vo všeobecnosti, teda aj konania vo veciach správnych deliktov, podliehajú ochrane zaručenej v článkoch 6, 7 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej v texte rozsudku len „Dohovor“). Článok 6 Dohovoru zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie (zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako právo na spravodlivé súdne konanie ako aj právo na spravodlivé konanie pred iným orgánom verejnej správy), v čl. 7 Dohovoru je zakotvený zákaz trestu bez zákona, v čl. 13 Dohovoru je upravené právo na účinné opravné prostriedky. 62. Aplikáciu zásad trestania uplatňovaných v trestnom konaní aj na konania vo veciach priestupkov a správnych deliktov (vo veciach administratívneho trestania) deklaruje aj správny poriadok, zákon o priestupkoch a vyplývajú aj z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1. Účelom odporúčania Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách bolo vymedziť princípy pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti a tým garantovať ochranu súkromnej osoby. Majú sa uplatňovať v správnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení správnej sankcie fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa správala v rozpore s platnými právnymi predpismi. Je pritom irelevantné, či takáto administratívnoprávna sankcia má podobu pokuty alebo iného represívneho opatrenia nepeňažného charakteru. Za správnu sankciu v zmysle vysvetľujúceho memoranda k odporúčaniu R (91) 1 je potrebné považovať len opatrenia represívnej povahy vo vlastnom zmysle slova. Odporúčanie R (91) 1 zakotvuje princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy administratívnoprávneho trestania právnických a fyzických osôb za správne delikty univerzálne, t. j. bez ohľadu na to, o akú právnu kategóriu správneho deliktu podľa vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu Rady Európy ide. 63. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie bol dňa 02.05.2019 doručený vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava č. ORP-403/01-TT-TT-2019 Ka, na základe ktorého správny orgán prvého stupňa zaslal žalobcovi oznámenie o začatí konania vo veci správneho deliktu zo dňa 23.07.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.08.2019. V tomto oznámení bolo uvedené, že vodná stavba - studňa bola vybudovaná bez platného povolenia na uskutočnenie vodnej stavby (stavebného povolenia) podľa § 26 ods. 1 vodného zákona, užívaná bez platného povolenia v zmysle § 26 ods. 3 vodného zákona, bez platného povolenia na osobitné užívanie vôd v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) 1. bodu vodného zákona (odber podzemných vôd) a odstránená bola rovnako bez platného povolenia na odstránenie vodnej stavby (búracieho povolenia) v zmysle § 26 ods. 1 vodného zákona. Zároveň správny orgán v predmetnom oznámení uviedol, že z vyšetrovacieho spisu OR PZ Trnava č. ORP-403/01-TT-TT-2019 Ka zistil, že žalobca, ktorý mal v období od 12.01.1997 do 30.06.2018 v nájme Mestský zimný štadión v Trnave na Spartakovskej ulici, využíval na technológiu chladenia vodu zo studne, ktorú pred ukončením nájmu odstránil. Správny orgán v nadväznosti na uvedené konštatoval, že žalobca tým, že odstránil vodnú stavbu bez právoplatného stavebného povolenia, porušil ustanovenie § 26 ods. 1 vodného zákona a dopustil sa správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 2 písm. c) stavebného zákona. Zároveň bolo v tomto oznámení žalobcovi dané na vedomie, že v zmysle § 106 ods. 2 stavebného zákona je možné uložiť pokutu za správny delikt až do výšky 66 387,- Eur a následne bolo konštatované, že po zvážení všetkých skutočností bude žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000,- Eur. Záverom oznámenia bol žalobca s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k navrhovanej výške pokuty v lehote 7 dní od doručenia oznámenia o začatí predmetného správneho konania vo veci správneho deliktu. 64. V správnom konaní pri rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné, aby správny orgán zabezpečil v zmysle práv zaručených Dohovorom a Ústavou Slovenskej republiky, pre administratívne stíhanú osobu spravodlivé konanie. Preto správny orgán nesmie opomenúť v žiadnom štádiu administratívneho konania aplikovať zásady správneho konania ako aj administratívneho trestania, pri ktorých aplikácii je možné per analogiam vychádzať z ich úpravy v trestnom konaní. Bezpochyby tak správny orgán urobí vtedy, keď konanie o správnom delikte podriadi zásadám, na ktorých je postavené trestné konanie ako aj ďalším zásadám, na ktorých je postavená trestno-právna zodpovednosť, a to v rozsahu, v akom absentuje osobitná úprava pre konanie o správnom delikte, resp. pre správne trestanie. 65. Správny orgán je povinný aj pri dodržaní uvedených zásad preukázať obvinenému, t. j. žalobcovi naplnenie zákonom ustanovených znakov správneho deliktu, čo v predmetnej veci konajúce správne orgány nedodržali. V danom prípade zo strany správnych orgánov v podstate nebolo vykonané žiadne dokazovanie k správnemu deliktu, ktorý je žalobcovi kladený za vinu. Znamená to, že ak správny orgán nezisťoval, či a v akom rozsahu sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ide o taký nedostatok správneho konania, ktorý je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvineného sa odvodzuje z vyhľadávacej zásady uplatňujúcej sa v správnom konaní začatom z podnetu správneho orgánu a zo zásady prezumpcie neviny osoby podozrivej zo spáchania správneho deliktu. Vyjadruje, že zodpovednosť za zhromaždenie podkladov pre rozhodnutie má správny orgán. To deklaruje aj správny poriadok a taktiež z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1. V predmetnej veci správny orgán síce dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k oznámeniu o začatí konania vo veci správneho deliktu, avšak neposkytol mu žiadne podklady rozhodnutia. Taktiež by mal správny orgán vo výzve uviesť, aké vykonal dôkazy, a ak je to možné, môže účastníkovi konania zaslať aj fotokópie listinných dôkazov. Žalobca teda musí mať prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie, pričom odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na spravodlivé konanie pred iným orgánov verejnej správy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 66. V predmetnej veci možno konštatovať, že zo strany správnych orgánov nebol žiadnym spôsobom zistený skutkový stav veci, keď správne orgány nevykonali žiadne dokazovanie smerujúce k tomu, že by sa žalobca dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v odstránení vodnej stavby bez právoplatného povolenia príslušného stavebného úradu. 67. Obrana žalobcu bola postavená na tvrdení, že v danom prípade sporný otvor v zemskom povrchu nie je studňa ale prieskumný vrt, ktorý sa mal realizovať v roku 2003 so súhlasom primátora mesta. V tomto ohľade sa správne orgány vôbec nezaoberali argumentáciou žalobcu vo vzťahu k definovaniu charakteru predmetnej stavby a nepreverovali verziu tvrdenú žalobcom, že išlo o skúšobný vrt. Namiesto preverenia verzie žalobcu, správny orgán druhého stupňa len konštatoval, že skutočný stav veci bol zo strany správnych orgánov náležitým spôsobom zistený, pretože tieto vychádzali výlučne z tvrdení, resp. zistení uvedených vo vyšetrovacom spise. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán pri dokazovaní viny zo spáchania správneho deliktu zaväzuje predovšetkým zásada zákonného vymedzenia správneho deliktu a zákonného vymedzenia správnej sankcie. V súvislosti s týmto pravidlom zaväzujú orgány verejnej správy viaceré povinnosti. Zákonnosť vymedzenia správneho deliktu overuje správny orgán pomocou dokazovania, a to vo vzťahu ku kumulatívnemu naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, vrátane objektu chránenému zákonom. 68. Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by správny orgán vo vzťahu k charakteru predmetnej stavby preveroval verziu tvrdenú žalobcom, teda že išlo o prieskumný vrt, pričom v danom kontexte neobstojí argumentácia žalovaného o nepreukázaní tvrdenej skutočnosti zo strany žalobcu, kedy žalobca svoje tvrdenie, že ide o prieskumný vrt, nepodložil nijakými dokladmi ani údajmi o tom, kto a kedy údajný prieskumný vrt vyhotovil, ani nepredložil správu o vykonaní čerpacej skúšky, ktorá sa vykonáva pri prieskumnom vrte. Je potrebné dať do pozornosti, že správne orgány oboch stupňov v súvislosti s ustálením objektu útoku protiprávneho konania žalobcu na preukázanie uvedených dôkazov nevyzvali a ani si žalobcom uvádzanú verziu o skúšobnom vrte nepreverili u majiteľa pozemku, na ktorom bol sporný otvor do zemského povrchu realizovaný. 69. V správnom konaní je potrebné mať na zreteli, že protiprávne konanie bez akýchkoľvek pochybností podozrivej deliktuálne spôsobilej osoby preukazuje správny orgán na základe vykonaného dokazovania a voľného hodnotenia jeho výsledkov a zistení, pričom deliktuálne zodpovedný subjekt svoju nevinu alebo neporušenie právnej povinnosti nemá povinnosť preukazovať. Obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech, a táto zásada prezumpcie neviny sa uplatňuje i pri preukazovaní objektívnej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, minimálne v tom ohľade, že právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ mali reálne možnosť zamedziť protiprávnemu konaniu vo sfére ich pôsobnosti (na spravovanom majetku tretej osoby), t. j. zo strany tretích osôb. Naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu preukazuje v administratívnom konaní správny orgán a dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností musí smerovať ku každému znaku skutkovej podstaty, počnúc objektom zákonnej ochrany a objektívnou stránkou nevynímajúc, t. j. preukázaním samotného protiprávneho konania vrátane príčinnej súvislosti a následku konania podozrivou osobou. Uvedené je potrebné preukazovať aj v prípade správnych deliktov, pri ktorých sa uplatňuje objektívna zodpovednosť, a preto je potrebné v prípade fyzickej osoby podnikateľa preukázať, že sám postihovaný delikt vykonal, príp. prostredníctvom jemu podriadených osôb alebo dal na to príkaz, príp. si takú službu objednal alebo v rámci svojej kompetencie alebo pri plnení svojich povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov alebo zo zmluvného vzťahu (napr. z nájomnej zmluvy k predmetnému športovému areálu) proti predmetnému protiprávnemu konaniu neučinil potrebné opatrenia. Avšak tieto skutočnosti musia zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplývať bez akýchkoľvek pochybností a nemožno obranu podozrivej osoby, spochybňujúcu preukáznosť výpovedí svedkov, vyhodnotiť ako neopodstatnenú z dôvodu uplatňovania objektívnej zodpovednosti deliktuálne zodpovednej osoby. 70. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných správnych rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že správne orgány pri ustálení deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu ( odstránenie stavby bez povolenia príslušného orgánu), vychádzali výlučne z vyšetrovacieho spisu spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava č. ORP-403/01- TT-TT-2019Ka. Vo vzťahu k nepovolenému odstráneniu vodnej stavby, v danom prípade studne jej neodborným zasypaním, správny orgán považoval za preukázané naplnenie objektívnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie predmetného správneho deliktu na základe výpovedí svedkov, pána J. O. (č. l. 191 a 192 vyšetrovacieho spisu), pána C. U. (č. l. 193 a 194 vyšetrovacieho spisu) a pani Mgr. Z. R. (č. l. 186 a 187 vyšetrovacieho spisu) s tým, že z dôvodu zasypania predmetného otvoru v zemskom povrchu v presne neurčenom čase mesiaca jún 2018, mal žalobca v prenájme nebytové priestory - areál Zimného štadióna v Trnave. 71. Napriek tomu, že z výpovedí svedkov bez akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že žalobca odstránil predmetnú stavbu sám, dal na to príkaz alebo zanedbal povinnosti spojené so zabezpečením prenajatého priestoru, žalovaný ustálil vinu žalobcu za spáchaný delikt bez ďalšieho len na základe jeho objektívnej zodpovednosti nájomcu predmetného majetku a nebytového priestoru v inkriminovanom čase, avšak s obranou žalobcu vo vzťahu k výpovediam svedkov a s rozpormi v ich výpovediach sa nevysporiadal, ani tieto výpovede svedkov, hoci na nich postavil vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi, nepodrobil vlastnej kritickej úvahe a logickému vyhodnoteniu vo vzájomných súvislostiach. Pritom svedkyňa Ing. R. uvádzala, že studňu niekoľko dní zasypávali štrkom (autá, ktoré nevedela identifikovať, ani komu patrili) a následne zalievali betónom, niekoľko dní (nevie, koľko dní to robili), naproti tomu zamestnanci mesta Trnava pán U. a pán O. zhodne vypovedali, že studňu niekto zasypal cez víkend, kedy oni neboli v práci a nevedia, kto ju zasypal. Dokonca pán U. vo výpovedi uviedol, že „My sme to už potom len zabetónovali, aby tam nebola jama, a teda aj z bezpečnostného hľadiska, aby tam niekto nespadol.“ (č. l. 194 vyšetrovacieho spisu). S uvedenými nezrovnalosťami vo výpovediach svedkov o priebehu relevantného skutkového deja sa konajúce správne orgány nijako nevysporiadali a vierohodnosť jednotlivých výpovedí nijako nevyhodnotili vlastnou úvahou. 72. Pokiaľ ide o nedodržanie absorpčnej zásady pri ukladaní trestov za viac skutkov napĺňajúcich skutkové podstaty viacerých správnych deliktov, z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa nezaoberal s odvolacou námietkou napádajúcou uloženie dvoch pokút v dvoch samostatných, súbežne prebiehajúcich administratívnych konaniach (obe začali doručením dvoch samostatných oznámení o začatí konania vo veci správneho deliktu, doručených žalobcovi v rovnaký deň 02.08.2019), pričom len odkázal na skutočnosť, že v danom prípade išlo o správny delikt, a nie o priestupok, a preto sa na uvedené konanie neaplikuje ustanovenie § 12 zákona o priestupkoch. 73. Uvedenému právnemu posúdeniu procesného postupu a spôsobu ukladania trestov žalovaným nemožno prisvedčiť, jednak s poukazom na vyššie uvádzané zásady uplatňované v konaniach administratívneho trestania a jednak s poukazom aj na ustálenú judikatúru vyššej súdnej autority, ktorá svojou rozhodovacou činnosťou vo vzťahu k aplikácii zásad správneho trestania vypĺňa medzery v nejednotnej právnej úprave ukladania trestov na úseku verejného práva. 74. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, obsiahnuté napr. v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 28/2007, R 2/2014: „Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).“, ďalej rozsudok sp. zn. 8 Sžo 40/2012, R 74/2014: „I. Ustanovenie § 12 ods. 2 ZoP upravujúce postup pri ukladaní sankcií za viac priestupkov stanovuje, že za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. II. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté sankciou určenou pre najzávažnejší z nich. Pri rovnakých sadzbách pokút správny orgán uloží sankciu podľa sadzby za ktorýkoľvek z týchto deliktov v zmysle absorpčnej zásady. Právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. V konaní bolo posudzované jedno konanie - spaľovanie, v súvislosti s ktorým malo byť spáchaných viacero správnych deliktov (jednočinný súbeh). Z judikatúry správnych súdov vyplýva, že pri súbehu viacerých správnych deliktov je nedostatok špeciálnej úpravy potrebné preklenúť použitím analógie, prvotne v právnom predpise, ktorý je obsahovo najbližším v súvislosti s riešenou právnou otázkou (per analogiam legis). Pre oblasť správneho trestania, ustanovenie upravujúce konkurenciu správnych deliktov, obsahuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje, že za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.“ Povinnosť aplikácie absorpčnej zásady pri ukladaní trestov v konaní vo veci viacerých správnych deliktov vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Asan/16/2018, R 67/2019: „I. V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom jedným rozhodnutím, že obvinenému sa ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný. II. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. do oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.“ 75. S prihliadnutím na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci bolo potrebné, s ohľadom na súbežne prebiehajúce správne konanie vo veci správneho deliktu užívania vodnej stavbu - tej istej studne bez kolaudačného rozhodnutia (§ 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona), teda pri súbehu viacerých správnych deliktov, pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy aplikovať absorpčnú zásadu podľa Trestného zákona (primerane ustanovenie o úhrnnom treste podľa § 41 ods. 1 TZ) alebo podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (§ 12 ods. 2 citovaného zákona) per analogiam. Jej podstata je v absorpcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší a zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť správneho deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti, že sadzby, resp. výšky pokút za jednotlivé správne delikty sa nesčítavajú a uložená pokuta nie je ich aritmetickým súčtom. 76. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP, pretože rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k možnosti aplikácie základných zásad trestania v predmetnom konaní a pri ukladaní trestu, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na ustálenie záveru bez akýchkoľvek pochybností o deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za prejednávané protiprávne konanie, za ktoré mu bola uložená pokuta. V predmetnej veci zo strany správnych orgánov nebolo v rámci správneho konania vykonané žiadne dokazovanie, čo znamená, že správne orgány v podstate nezisťovali, či a v akom rozsahu sa žalobca mal dopustiť správneho deliktu. Okrem toho v konaní došlo k procesnému pochybeniu zo strany správnych orgánov, keď žalobcovi nebola daná možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, čím bola porušená povinnosť správneho orgánu vyplývajúca z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Za daných okolností správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, ktorý v rámci svojej kompetencie odvolacieho orgánu môže postupom podľa § 59 správneho poriadku vytýkané vady odstrániť sám alebo prostredníctvom správneho orgánu prvého stupňa. 77. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho správneho orgánu odstrániť vady preskúmavaného procesného postupu a vady rozhodnutia, najmä doplniť dokazovanie v naznačenom smere a v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov získané dôkazy a podklady pre rozhodnutie vo veci vyhodnotiť, majúc na zreteli dodržanie základných zásad vzťahujúcich sa na konanie vo veciach administratívneho trestania. 78. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 79. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).