Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/44/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200071 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200071.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu PNEUMOTO, spol. s r.o., so sídlom Bašovce č. 146, IČO: 36 243 311, zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Habrmanom, so sídlom Tajovského 12, Nové Zámky, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100212838/2020 z 20. januára 2020 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č.100212838/2020 zo dňa 20.01.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán nevyhovel jeho odvolaniu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102189217/2019 zo dňa 18.09.2019 určujúce mu za zdaňovacie obdobie október 2013 rozdiel v sume 683,78 eur na dani z pridanej hodnoty a vyrubujúce mu daň v sume 525,03 eur na základe neuznania práva na oslobodenie od dane pri dodávke tovaru faktúrovaného faktúrou č. 1301012 do iného členského štátu odberateľovi BERETONIA s.r.o. so sídlom v Prahe. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že v procese správy daní, ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť oslobodenia od dane hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Tiež uviedol, že za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď správny orgán nespochybniteľným spôsobom stanoví, akým spôsobom tvrdená obchodná transakcia prebehla, pretože to nie je účelom správy dodajúc, že skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daň. Za zistený skutkový stav možno považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno. 3. V súvislosti so skutočnosťami uvedenými daňovým subjektom v odvolaní, najmä však k tvrdeniu, že vo vyjadrení k Protokolu namietal skutkový stav zistený správcom dane a právne posúdenie veci vysloviac názor, že splnil podmienky na uplatnenie nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH žalovaný uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2013 bola vykonávaná výberovým spôsobom so zameraním na preverenie skutočností v podaných dodatočných daňových priznaniach, vzniknuté rozdiely oproti riadnym daňovým priznaniam a kontrolu dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, kontrolované boli odberateľské faktúry vyhotovené iba pre odberateľa - spoločnosť BERETONIA s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom v protokole uviedol všetky zistenia z kontroly, na základe ktorých prijal záver, že daňový subjekt nepreukázal, že dodanie tovaru uvedeného na spornej faktúre, spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nepreukázal, že tovar opustil územie SR, čím by mu vznikol nárok na oslobodenie do dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, žiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na spornej faktúre bol dodaný do iného členského štátu, konkrétne spoločnosti BERETONIA s.r.o. a preto je osobou povinnou platiť správcovi dane daň v tuzemsku v zdaňovacom období október 2013. 4. V súvislosti s námietkou, že správcom dane ustálený skutkový stav, v intenciách ktorého nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný a prepravený z tuzemska do iného členského štátu, je v rozpore so skutočným stavom, žalovaný uviedol, že daňový subjekt bol povinný v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázať, že boli splnené podmienky oslobodenia od dane, že tovar, uvedený na spornej faktúre bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu nadobúdateľom tovaru alebo na jeho účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a že nadobúdateľom tovaru je skutočne odberateľ uvedený na odberateľskej faktúre a to spoločnosť BERETONIA s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na to, že daňový subjekt ku kontrole predložil len sporné faktúry a CMR, nepredložil žiadny iný doklad, ako napr. objednávku, dodací list, zmluvu, prípadne mailovú alebo inú komunikáciu poukazujúc súčasne na skutočnosť, že CMR daňový subjekt predložil až dňa 14.11.2018, avšak predtým pri miestnom zisťovaní v roku 2017, ani v lehote určenej správcom dane v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 22.08.2017, ani na ústnom pojednávaní dňa 03.10.2018, ani v lehote určenej správcom dane v ZÚP zo dňa 03.10.2018 doklady CMR nepredložil a tieto predložil až na výzvu správcu dane zo dňa 16.10.2018. Rovnako v súvislosti s CMR zdôraznil, že z pojednávania dňa 22.11.2018 vyplynulo, že CMR mali byť vystavené a opečiatkované pri prevzatí tovaru, preto neskoré predloženie CMR vyvoláva pochybnosti o ich hodnovernosti. Preto žalovaný uzavrel, že listinné doklady (faktúra a CMR) by boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR, bol prevzatý odberateľom deklarovaným na faktúre alebo osobou ním poverenou. 5. Uvádzal, že pochybnosti o okolnostiach zdaniteľného obchodu vyvolal samotný daňový subjekt, keď menil svoje vyjadrenia ohľadom osoby, ktorá mala prevziať tovar zo spornej faktúry na prepravu. Na miestnom zisťovaní dňa 22.11.2017 (obdobie časovo najbližšie k r. 2013) sa konateľ daňového subjektu vyjadril, že za spoločnosť BERETONIA s.r.o. preberali tovar rôzne osoby, dňa 03.10.2018 si na ústnom pojednávaní nevedel spomenúť, kto preberal tovar za spoločnosť BERETONIA s.r.o. (nejaký pán hovoriaci po česky), ale dňa 22.11.2018 na ústnom pojednávaní už uviedol, že to bol pán Q. H. (vo vyrubovacom konaní český správca dane zistil, že p. H. zomrel dňa XX.XX.XXXX), pričom popísal aj priebeh obchodu s p. H., hoci v predchádzajúcom období si na tieto skutočnosti nevedel spomenúť. 6. Rovnako žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt nepreukázal v akom vzťahu k spoločnosti BERETONIA s.r.o. bol pán Q. H. - osoba, ktorá mala v mene spoločnosti BERETONIA s.r.o. nakupovať tovar, za tovar v hotovosti zaplatiť, daňovým subjektom vytlačené CMR podpísať a opečiatkovať pečiatkou spoločnosti BERETONIA s.r.o. v prevádzke daňového subjektu. Taktiež nepreukázal, na základe akých skutočností, podkladov vystavil faktúru pre spoločnosť BERETONIA s.r.o., keď osobu, ktorá nakupovala tovar (p. Krmíčka) nepreveril, či bol oprávnený konať za túto spoločnosť. S poukazom na uvedené mal za to, že daňový subjekt si nepreveroval, či koná s oprávnenou osobou, nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že neunesie dôkazné bremeno pri uplatňovaní svojho nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. 7. Žalovaný mal za to, že hodnovernosť čestného prehlásenia p. U. (predložené daňovým subjektom k vyjadreniu k protokolu) spochybňuje fakt, že bolo podpísané dňa 21.01.2019 (overené osvedčovacou doložkou zo dňa 25.01.2019), pričom predmetom čestného vyhlásenia sú zdaniteľné obchody z roku 2013. Tiež poukázal na to, že obsah (a tým aj hodnovernosť) čestného prehlásenia navyše spochybnil samotný O. U., keď vo svojej výpovedi poprel, že by bol externým spolupracovníkom spoločnosti BERETONIA s.r.o., čísla sporných faktúr mu nič nehovorili, pretože ich nikdy nevidel (faktúry mali byť súčasťou balíka s tovarom), pričom podľa jeho vyjadrenia, mu čestné prehlásenie bolo poslané zo Slovenska aj s uvedenými číslami sporných faktúr a on ho potvrdil. 8. Žalovaný ďalej poukázal na to, že svedok podľa vyjadrenia nebol spoločnosťou BERETONIA s.r.o. splnomocnený na jej zastupovanie, ani na vykonanie nejakého úkonu v jej mene, nepoznal sídlo spoločnosti, nebol v jej priestoroch, nerokoval so žiadnou osobou z tejto spoločnosti „vyhovel iba p. H.“ a odovzdal tovar osobe, na meno ktorej si nevedel spomenúť. Tiež nevedel uviesť miesto, kde mal prevziať tovar od pána H., ani komu a kde ho odovzdal, pričom prevzatie a odovzdanie nebolo zaznamenané na žiadnom dokumente, svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnym dôkazom. S poukazom na uvedené uzavrel, že svedecká výpoveď nie je jednoznačným a vierohodným dôkazom na potvrdenie toho, že tovar prevzal odberateľ uvedený na spornej faktúre, naviac prehlbuje pochybnosti o prevzatí tovaru odberateľom BERETONIA s.r.o. v Českej republike. 9. V súvislosti s faktom, že čestné prehlásenie bolo podpísané až v roku 2019, ako aj ďalším faktom, že doklady CMR boli predložené daňovým subjektom až po niekoľkých výzvach správcu dane, žalovaný poukázal na § 43 ods. 8 zákona o DPH, podľa ktorého, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 10. Žalovaný v súvislosti s použitím čestného prehlásenia ako dôkazného prostriedku uviedol, že aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Čestné prehlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v správnom poriadku, ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového poriadku), preto predloženie čestných prehlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. 11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vzťah pána H. k spoločnosti BERETONIA s.r.o. nemohol byť správcom dane preverený z dôvodu, že zomrel, pričom táto skutočnosť nie je pripočítaná na ťarchu daňového subjektu, no zahmlieva dôkaznú situáciu. Rovnako žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt menil svoje vyjadrenia ohľadom osoby, ktorá sporný tovar na prevádzke daňového subjektu prevzala, pričom ju presne identifikoval ako Q. H. až dňa 22.11.2018, teda v dobe, kedy už p. H. nežil (dátum úmrtia XX.XX.XXXX). 12. K navrhovanému vykonaniu dôkazu v rámci odvolacieho konania - konfrontácie svedka O. U. s konateľom daňového subjektu za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach konateľa daňového subjektu a vo výpovedi p. U. a čestnom prehlásení p. U.alovaný uviedol, že v daňovom poriadku v ustanovení § 24 ods. 4 nie je uvedený inštitút konfrontácie. Žalovaný mal za to, že opätovná svedecká výpoveď p. U. nie je potrebná a to vzhľadom na to, že konateľ daňového subjektu bol vopred oboznámený s výsluchom svedka p. U., ktorý bol uskutočnený dňa 10.07.2019, teda mal možnosť sa tohto výsluchu zúčastniť a klásť svedkovi otázky za účelom objasnenia dôkaznej situácie a odstránenia prípadných rozporov vo výpovedi, avšak konateľ daňového subjektu toto svoje procesné právo nevyužil. 13. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 14. Poukazoval na to, že vo výroku napadnutého rozhodnutia a vo výroku rozhodnutia správcu dane absentuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, ktoré je v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jeho obligatórnou náležitosťou, preto výrok rozhodnutí považoval za zmätočný, nezákonný a nepreskúmateľný. 15. Uvádzal, že v zdaňovacom období október 2015 dodal spoločnosti BERETONIA s.r.o. do iného členského štátu tovar v hodnote 4 102,70 eur. Tento tovar fakturoval menovanému odberateľovi faktúrou číslo 1301012, dátum vystavenia: 28.10.2013, dátum dodania: 28.10.2013. Poukázal na to, že obchod prebehol tým spôsobom, že do jeho predajne v Hornej Strede sa dostavil prepravca Q. H., ktorý mal na základe objednávky prevziať tovar, pričom predložil výpis z obchodného registra spoločnosti BERETONIA s.r.o., disponoval informáciami o prevzatí konkrétneho tovaru (tak ako je podrobne položkovite uvedený vo faktúre č. 1301012), tento tovar mu v hotovosti vyplatil a následne tovar odviezol do Českej republiky, kde ho odovzdal pánovi O. U., ktorý ho riadne za spoločnosť BERETONIA s.r.o. prevzal, pričom reálne prevzatie tovaru potvrdil v čestnom vyhlásení zo dňa 21.01.2019. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že predmet fakturácie, deklarovaný faktúrou číslo 1301012 bol odberateľovi - spoločnosti BERETONIA s.r.o. preukázateľne dodaný do iného členského štátu, pričom tak splnil podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. 16. So závermi správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v konaní nebolo preukázané, že sa obchod uskutočnil spôsobom deklarovaným na spornej faktúre a neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, nakoľko nebol predložený doklad o oprávnení Q. H. (osoba, ktorá tovar v predajni v Hornej Strede prevzala) konať za odberateľa BERETONIA s.r.o., ani potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH, žalobca nesúhlasil. Mal za to, že bez pochybností splnil podmienky pre oslobodenie od dane, avšak konajúce daňové orgány neprihliadali na dôkazy svedčiace v jeho prospech, a tiež mal za to, že odstránené neboli nedostatky a nesprávne ustálený skutkový stav, ktoré namietal vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, pričom v rozhodnutiach konajúcich daňových orgánov absentuje presvedčivé vyhodnotenie dôkazov. 17. Mal za to, že tým, že žalovaný konštatoval, že v danom prípade nie sú naplnené podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, vec nesprávne právne posúdil a že správcom dane ustálený a rozhodnutím žalovaného potvrdený skutkový stav veci, v intenciách ktorého v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že namietané plnenie vo forme dodania tovaru bolo skutočne dodané odberateľovi BERETONIA s.r.o. do Českej republiky, je v rozpore so skutočným stavom veci. Taktiež tvrdil, že správca dane i žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia porušil zásadu zákonnosti, ktorá súvisí aj s požiadavkou spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. 18. Žalobca poukazoval na to, že čestným vyhlásením O. U. zo dňa 21.01.2019 reálne preukázal dodanie tovaru spoločnosti BERETONAI s.r.o. a jeho reálne prevzatie v Českej republike, keď v čestnom vyhlásení je uvedené, že podpísaný O. U., bytom V. XXX/XX, V.estne prehlasuje, že ako externý spolupracovník firmy BERETONIA s.r.o. osobne prevzal zásielky tovaru od firmy PNEUMOTO spol. s r.o., na adrese sídla firmy BERETONIA s.r.o. od pána Q. H., pričom na čestnom vyhlásení boli uvedené konkrétne čísla dokladov. 19. K namietanej účelnosti predloženého dôkazu - čestného prehlásenia O. U. uviedol, že predmetné čestné vyhlásenie bolo pochopiteľne vyhotovené na účel predloženia správcovi dane vo vyrubovacom konaní. Mal za to, že nemá dôvod, ani povinnosť bežne požadovať od svojich odberateľov predloženie čestného vyhlásenia k uskutočňovaným obchodom dodajúc, že toto nemá žiadny vplyv na pravdivosť v ňom uvádzaných tvrdení O. U., ktorý uviedol skutočnosti týkajúce sa preberania tovaru v uskutočnených obchodoch dodajúc, že postaviť pochybnosti o hodnovernosti čestného prehlásenia na tom, že čestné prehlásenie bolo podpísané v roku 2019, pričom predmetom čestného vyhlásenia sú zdaniteľné obchody z roku 2013 vôbec neobstojí. Vo vzťahu k správcom dane uvádzanej zmätočnosti a žiadnej výpovednej schopnosti čestného prehlásenia žalobca uviedol, že toto určite a zrozumiteľne uvádza, kto v kontrolovanom zdaňovacom období tovar za BERETONIA s.r.o. preberal tovar, bol to O. U., pričom správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal opak. 20. Mal za to, že z výpovede svedka O. U. jednoznačne vyplýva, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu (ČR), kde bol dodaný spoločnosti BERETONIA s.r.o., ktorá následne po jeho dodaní nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Rovnako mal za to, že aj napriek tomu, že svedok O. U. niektoré skutočnosti, ktoré potvrdil v čestnom prehlásení pred správcom dane následne poprel, nič nemení na skutočnosti, že čestné prehlásenie tento svedok podpísal s vedomím, že pokiaľ by ním uvedené informácie neboli pravdivé alebo závažným spôsobom by boli zamlčané, môže niesť z toho vyplývajúce právne následky. V tejto súvislosti tvrdil, že svedok O. U. pred správcom dane účelovo niektoré skutočnosti nechcel potvrdiť, napriek tomu však vyplývajú z predloženého čestného prehlásenia, ktoré svedok daňovému subjektu najskôr bez problémov potvrdil, pričom v ňom deklaroval skutočný stav uskutočňovaného obchodu. Žalobca mal tiež za to, že rozporné tvrdenia nemal správca dane brať do úvahy, prípadne na odstránenie rozporov mal uskutočniť konfrontáciu medzi svedkom O. U. a konateľom daňového subjektu Ing. Jurajom Černokom. Vo vzťahu k účelovému popretiu niektorých skutočností svedkom O. U.alobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, v zmysle ktorého nie je od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia negatívneho výsledku pre daňový subjekt, že tento neuniesol dôkazné bremeno. 21. Vo vzťahu k dôvodu nevyhovenia návrhu na vykonanie konfrontácie žalovaným a to s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorý neobsahuje inštitút konfrontácie žalobca, označiac ho za nezmyselný uviedol, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K tvrdeniu žalovaného, že nie je potrebná opätovná výpoveď svedka p. U., nakoľko bol o jeho výsluchu vopred oboznámený, teda mal možnosť sa výsluchu zúčastniť a klásť svedkovi otázky žalobca poukázal na to, že nakoľko správca dane i žalovaný spochybnili pre rozpory výpovednú hodnotu predloženého čestného vyhlásenia a aj svedeckú výpoveď O. U., mal správca dane resp. žalovaný vykonať všetky dôkazy, a to aj opakovane, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu, a to obzvlášť dôkazy, na ktorých opakovane zotrvával dodajúc, že tieto môžu rozhodne prispieť práve k odstráneniu rozporov zistených a explicitne vytýkaných zo strany správcu dane. 22. Za absolútne prirodzené považoval žalobca, že si v čase keď začala daňová kontrola (keďže nemal vedomosť o tom, čo bude predmetom otázok správcu dane) nevedel presne vybaviť priebeh jednotlivých obchodných transakcií dodajúc, že všetko čo v priebehu času vypovedal je vždy len spresnením predošlých výpovedí v súlade stým, ako sa mu podarilo si spomenúť, resp. informácie spätne dohľadať. Poukázal na to, že dňa 03.10.2018 vo svojej výpovedi uviedol, že tovar preberal pán, ktorý hovoril česky, pričom správcovi dane avizoval, že skúsi nájsť meno, na ktoré si zjavne nedokázal v tom momente spomenúť, následne ďalší mesiac správcovi dane uviedol jeho presné meno, ktoré sa mu podarilo dohľadať. S poukazom na uvedené mal za to, že neexistuje dôvod, aby žalovaný nezmyselným spôsobom poukazoval na skutočnosti, ktoré v kontexte, akom ich žalovaný používa vyznievajú, akoby si v priebehu času dotváral okolnosti dodania tovaru fabuláciou. 23. Namietal závery správcu dane, že je povinný preukazovať oprávnenia osôb vystupujúcich za odberateľa BERETONIA s.r.o. a skúmať pozadie realizácie ním fakturovaného plnenia v tejto spoločnosti dodajúc, že nie je objektívne možné, aby akýmkoľvek spôsobom preukázal takéto skutočnosti. 24. Žalobca namietal, že správca dane svojvoľne a arbitrárne neakceptoval navrhnutý dôkaz - výpoveď O. U. majúc za to, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že by O. U. tovar reálne osobne nepreberal. 25. Mal za to, že okrem predloženého čestného vyhlásenia O. U., predložených faktúr a výsluchu jeho konateľa predložil aj potvrdenia o prevzatí tovaru - CMR, z ktorých je zrejmé, že tovar preberal šofér Q. H., ktorý tovar odovzdal O. U., ktorý ho za odberateľa BERETONIA s.r.o. osobne prevzal v Českej republike, ktorú skutočnosť O. U. vo svojom čestnom vyhlásení potvrdil, konkrétne potvrdil, že mu tovar doviezol Q. H.. 26. Tvrdil, že správca dane nesprávne vyhodnotil aj predložené dôkazy - CMR, keď zo skutočnosti, že tieto vytlačil na prevádzke v Hornej Strede, vypísal ich a dal ich Q. H., ktorý ich podpísal a opatril pečiatkou spoločnosti BERETONIA s.r.o. odvodzuje, že k dodaniu tovaru došlo v tuzemsku (v Hornej Strede), čím podľa správcu dane nebola splnená jedna zo základných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. V súvislosti s predloženými CMR považoval za potrebné uviesť, že predmetný doklad je dokladom o priebehu prepravy v medzinárodnej cestnej preprave s tým, že preprava začína naložením zásielky a končí jej vyložením na mieste doručenia dodajúc, že z predložených dokladov CMR je zrejmé, že prepravcom bol pán Q. H., ktorý ako fyzická osoba podpísal, že tovar od daňového subjektu prevzal (naložil zásielku), pričom tento doklad nepreukazuje doručenie tovaru spoločnosti BERETONIA s.r.o. dodajúc, že tento doklad preukazuje, že tovar bol daňovým subjektom odovzdaný na prepravu pre spoločnosť BERETONIA s.r.o. V tejto súvislosti ďalej tvrdil, že za spoločnosť BERETONIA s.r.o. nepreberal tovar (v zmysle nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru) prepravca Q. H., tento tovar iba naložil a prepravil O. U., ktorý vystupoval za spoločnosť BERETONIA s.r.o., čo znamená, že u O. U. došlo k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. 27. Žalobca mal za to, že správca dane i žalovaný obmedzili svoje dokazovanie výlučne na skutočnosti nesvedčiace v prospech daňového subjektu, keď vykonali formálne šetrenie účtovných dokladov a formálny výsluch svedka bez zamerania sa na otázky a okolnosti, ktoré sa následne stali rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci vyrubenia rozdielu dane, a to v rozpore so zákonnou povinnosťou správcu dane chrániť práva a oprávnené záujmy daňového subjektu a vykonať všetky dôkazy svedčiace v jeho prospech aj z úradnej právomoci. 28. Ďalej žalobca poukázal na to, že vzniká legitímne otázka, aký iný dôkaz by správca dane akceptoval za účelom preukázania dodania tovarov do iného členského štátu, keďže ani samotné preukázanie dodania (reálneho prevzatia) tovaru nepovažoval za dostatočné pre ustálenie záveru, že reálne dodal spoločnosti BERETONIA s.r.o. tovar z tuzemska do iného členského štátu (Českej republiky) argumentujúc ďalej, že v tomto smere nemožno akceptovať ani zdôvodnenie žalovaného, ktorý odmietol vziať do úvahy svedeckú výpoveď O. U., pretože podľa neho (bez uvedenia náležitých dôvodov) nie je vierohodným dôkazom na potvrdenie toho, že tovar prevzal odberateľ uvedený na spornej faktúre. 29. Žalobca tvrdil, že správca dane ani žalovaný nevykonával svoju hodnotiacu činnosť predložených a získaných dôkazov v súlade s ustanovenými normatívmi, keď nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, aby objektívne zistil skutočný stav veci, pričom účelovo prisúdil niektorým dôkazom vyššiu právnu silu oproti ostatným dôkazom, čím konal v rozpore so všeobecnými zásadami správy daní inkorporovanými najmä v ustanovení § 3 daňového poriadku. Preto žalobca uzavrel, že takéto konanie žalovaného a správcu dane, ktorým odmietli prihliadať na čestné vyhlásenie a výpoveď pána O. U., a odmietli vykonať dôkaz jeho opätovným výsluchom, resp. konfrontáciou s jeho konateľom, je naplnením dôvodu na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 30. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho právo na spravodlivé konanie bolo porušené v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, ktoré mohli prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu. Mal za to, že správca dane obmedzil dokazovanie výlučne na formálne preverenie účtovných dokladov BERETONIA s.r.o., ktoré neboli správcovi dane predložené. Tiež namietal, že správca dane zameral svoje úsilie a svoju pozornosť na získanie účtovných a iných administratívnych dokladov (poverenia, zmluvné vzťahy), za ktoré nenesie žiadnu zodpovednosť a ani ich úplnosť a predloženie nevie objektívne ovplyvniť, pričom zdôraznil, že správca dane bez dôležitého dôvodu nevykonal podstatné dokazovanie, ktoré navrhoval vykonať. 31. Tiež namietal, že v rámci svojho úradného postupu mu správca dane odňal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom zistených počas daňovej kontroly, keď v napadnutom rozhodnutí konštatujú neznáme skutočnosti získané počas daňovej kontroly, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Poukázal na to, že správca dane smeroval svoju argumentáciu najmä voči odberateľovi, teda spoločnosti BERETONIA s.r.o., teda správca dane spochybňuje predovšetkým spoločnosť BERETONIA s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane neskúmal a ani nijako nepreukázal jeho vedomosť o neplnení si povinnosti jeho odberateľa a preto na tieto skutočnosti správca dane ani nemôže prihliadať a nemôžu byť rozhodujúce pre určenie nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. 33. Dôvodil, že v obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv s tým, že akokoľvek by bol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom prípade obeťou podvodu argumentujúc, že dôkazy o prípadnej protiprávnosti konania obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu nemožno považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode (rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 1 S/269/2016). 34. Poukázal na to, že rozhodujúcou právnou skutočnosťou o dodaní objednaného tovaru bolo, že spoločnosť BERETONIA s.r.o. tento tovar fakticky prebrala a tovar bol riadne zaplatený. Tvrdil, že v prípade, ak by akceptoval správcom dane proklamovaný prístup, bolo by možné platiteľovi dane odmietnuť uplatnenie nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v každom prípade, keď niektorý zo subjektov v dodávateľskom reťazci je nezastihnuteľný, resp. sú tu dané iné okolnosti, na základe ktorých sa možno nepriamo domnievať, že tento subjekt nevykonával skutočnú hospodársku činnosť, a to bez ohľadu na iné skutočnosti, ktoré vyšli počas daňovej kontroly najavo. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na judikatúru SD EÚ a všeobecných slovenských správnych súdov, ktorou boli ustálené právne záväzné aplikačné pravidlá, najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/10/2012 sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 11 S/16/2017. 35. V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a kontrolovaný daňový subjekt mal žalobca za to, že preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že odberateľovi - spoločnosti BERETONIA s.r.o. do Českej republiky objednaný tovar nedodal. Podľa žalobcu vo veci konajúce daňové orgány nespochybnili preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, pričom tvrdenie, že tovar nebol dodaný do Českej republiky je subjektívnym názorom správcu dane, ktorý nemá oporu v skutkovom stave. Mal za to, že preukázal dodanie tovaru všetkými účtovnými a daňovými dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii, naproti tomu správca dane nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že jeho odberateľovi príslušné tovary dodané neboli. 36. Žalobca tvrdil, že dodanie tovaru v zmysle faktúry č. 1301012 a zaplatenie kúpnej ceny za tento dodaný tovar bolo okrem písomných dokladov potvrdené aj čestným vyhlásením a výpoveďou osoby, ktorá tovar v Českej republike prevzala za odberateľa, spoločnosť BERETONIA s.r.o. a správca dane a tiež žalovaný vo vzťahu k jednoznačným a najmä zákonným dôkazom nepreukázal opak, pričom sa bránil len irelevantnými vyjadreniami bez dôkaznej hodnoty. Žalobca namietal, že hoci správca dane i žalovaný mal pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužil všetky relevantné dostupné dôkazné prostriedky a nezistil riadny stav veci, pričom pochybnosti žalovaného a správcu dane sa stali jediným argumentom, o ktorý sa vo svojich nezákonných rozhodnutiach opierali. 37. Navyše žalobca namietal, že správca dane nevykonanie navrhnutého dôkazu presvedčivo nezdôvodnil, pokiaľ ide o jeho neúčelnosťou pre rozhodnutie vo veci vyrubenia rozdielu dane, a taktiež žalovaný nedal odpovede na všetky práve a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania, čo zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 38. Mal za to, že správca dane nevykonal všetky dôkazy potrebné na najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), pričom tvrdil, že dôkazy fakticky vykonané, správca dane vykonal tak, že predmetom takto vykonaného dokazovania neboli všetky skutočnosti/okolnosti/otázky, z ktorých následne správca dane odvodil enunciát svojho rozhodnutia, a to aj vo vzťahu k miestu a času dodania objednaného tovaru, kedy najmä svedeckou výpoveďou mohli byť tieto rozpory odstránené a ktorú skutočnosť mohol a rozhodne môže verifikovať navrhnutý svedok, ako osoba, ktorá predmetný tovar osobne preberala. V tejto súvislosti argumentoval, že konajúce daňové orgány sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a zisťovať skutočnosti tak, aby boli objektívne zistené a je povinný prihliadnuť na všetko, čo vyšlo najavo dodajúc, že účelom daňovej kontroly je správne vyrubiť daň a nie účelovo zvyšovať daňovú povinnosť. 39. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania správcom dane nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., keď správca dane nemal preukázané, že tovar bol dodaný do iného členského štátu a opustil územie Slovenskej republiky, a preto bol žalobca osobou povinnou zaplatiť správcovi dane daň v tuzemsku. 40. K námietke týkajúcej sa výroku rozhodnutia - absencie rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní žalovaný argumentoval, že pri správe daní vznikajú správcovi dane a aj daňovému subjektu náklady, ktoré je potrebné uhradiť, pričom vo všeobecnosti platí, že vzniknuté náklady uhrádza príslušný správca dane a náklady, ktoré vznikli daňovému subjektu hradí daňový subjekt (§ 12 ods. 1 daňového poriadku). V prípade naplnenia skutkových okolností stanovených v § 12 ods. 2 daňového poriadku, znáša náklady správca dane v rozsahu stanovenom v uvedenom ustanovení. O uplatňovanom nároku správca dane vydá rozhodnutie. S poukazom na uvedené uzavrel, že predmetom žalovanej veci nebolo uplatňovanie nárokov v zmysle § 12 daňového poriadku, a preto tieto skutočnosti nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia a nemôžu byť jeho obsahom. Má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zákonom stanovené náležitosti. 41. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že z ustanovení § 43 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 zákona o DPH vyplýva, že ak si žalobca uplatňuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je povinný spôsobom definovaným v § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane : že tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, že nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a že nadobúdateľom tovaru je skutočne tá osoba, ktorú deklaruje na odberateľskej faktúre. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca predložil ku kontrole len spornú faktúru, až na výzvu správcu dane predložil dňa 14.11.2018 medzinárodné nákladné listy (CMR), o ktorých konateľ žalobcu uviedol, že ich vystavil on sám na prevádzke v Hornej Strede, kde mu ich p. H. opečiatkoval (pečiatkou spoločnosti BERETONIA s.r.o. v časti 23 CMR - prepravca) a podpísal, pričom nepreveroval, v akom vzťahu bol p. H. k spoločnosti BERETONIA s.r.o., pričom v CMR v časti 24 nie je uvedený dátum skončenia prepravy ani adresa miesta prevzatia príjemcom, chýba pečiatka a podpis príjemcu tovaru. 42. Ďalej žalovaný poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní žalobca predložil čestné prehlásenie podpísané p. O. U., v ktorom menovaný čestne prehlasuje, že ako externý spolupracovník spoločnosti BERETONIA s.r.o. osobne prevzal zásielky tovaru od žalobcu na adrese sídla spoločnosti BERETONIA s.r.o. od p. Q. H., konkrétne čísla dokladov 1300038, 1300510, 1300562, 1300671, 1301012, 1301288, pričom O. U. vo svojej svedeckej výpovedi pred českým správcom dane opakovane poprel, že by bol spoločnosťou BERETONIA s.r.o. splnomocnený na zastupovanie, resp. poverený k prevzatiu tovaru, nebol si vedomý, že v čestnom prehlásení podpísal, že bol externým spolupracovníkom spoločnosti BERETONIA s.r.o., túto spoločnosť nepoznal, iba podľa adresy na balíku, nikdy nebol v jej sídle, balíky mal prebrať na zjazde z diaľnice pri hoteli Hilton. Uviedol tiež, že čestné prehlásenie mu bolo poslané zo Slovenska už napísané, on ho len „potvrdil a poslal späť“. 43. Žalovaný uzavrel, že žalobcom predložené CMR nepreukazujú, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu, pričom žalobca okrem nich a spornej faktúry nedisponoval inými dokladmi, ako sú objednávka alebo zmluva o dodávke tovaru, nepreveroval, v akom vzťahu bol p. H. vykonávajúci prepravu k spoločnosti BERETONIA s.r.o., a túto skutočnosť sa nepodarilo preveriť ani vo vyrubovacom konaní, z dôvodu, že p. H. zomrel XX.XX.XXXX. Opätovne poukázal na to, že obsah predloženého čestného prehlásenia spochybnila, resp. poprela vo svedeckej výpovedi osoba, ktorá ho podpísala, s tým, že čestné prehlásenie s napísaným obsahom bolo poslané zo SR a podpísané bolo dňa 21.01.2019 (t.j. šesť rokov po uskutočnení zdaniteľných obchodov), a taktiež dodal, že pochybnosť o zdaniteľnom obchode podporuje aj skutočnosť, že spoločnosť BERETONIA s.r.o. v danom zdaňovacom období nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, táto je nekontaktná, adresa sídla je virtuálna, iná adresa prevádzky či skladu nie je známa, čo sú fakty podporujúce domnienku, že reálne nevykonáva ekonomickú činnosť. 44. K námietke týkajúcej sa nevykonanej konfrontácie žalovaný poukázal na to, že svedok O. U. vo výpovedi poprel, že by bol splnomocneným zástupcom alebo externým spolupracovníkom spoločnosti BERETONIA s.r.o., nikdy nevidel sporné faktúry, nepoznal spoločnosť BERETONIA s.r.o., nemal k dispozícii žiadne doklady, nevyhotovil žiadne doklady, ktoré by mohli byť použité ako dôkaz pri preverovaní sporných zdaniteľných obchodov, nepoznal žalobcu a preto nie je predpoklad, že by žalobcom požadovaná konfrontácia resp. požadovaná opakovaná výpoveď svedka zmenila dôkaznú situáciu, pričom žalobca sa nezúčastnil vypočutia svedka dňa 10.07.2019 a tým sa dobrovoľne vzdal procesného práva klásť svedkovi otázky. 45. K námietke žalobcu, ktorou nesúhlasil s podozrením, že účelovo menil svoje vyjadrenia ohľadom osoby, ktorá mala tovar prevziať, žalovaný poukázal na to, že z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že priamo pri predaji tovaru žalobca vystavil faktúru a CMR, ktorý priamo pri predaji p. H. opečiatkoval a podpísal, na CMR je uvedené meno a priezvisko p. H. a keďže podľa vyjadrenia žalobcu mal disponovať CMR dokladmi hneď v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu, nie je zrejmé, prečo žalobca zaujal zdržanlivý postoj pri poskytnutí predmetných CMR dokladov a poskytnutí údajov o osobe p. H. správcovi dane, pričom v tejto súvislosti tiež poukázal na to, že obchod nebol uskutočnený jednorazovo, ale len v roku 2013 mal p. H. tovar nakupovať päťkrát, teda prišiel do kontaktu priamo so žalobcom viackrát. 46. K tvrdeniu žalobcu, že nie je objektívne možné, aby akýmkoľvek spôsobom preukazoval vzťah Q. H. k spoločnosti BERETONIA s.r.o., žalovaný argumentoval tým, že žalobca je povinný pri výkone svojho podnikania postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou a mal by taktiež dodržať zásady obozretnosti, keďže výber obchodných partnerov je jeho legitímnym rozhodnutím. Teda mal by vo vlastnom záujme obchodných partnerov preveriť, overiť si, či koná s oprávnenou osobou, t.j. konateľom alebo splnomocneným zástupcom, pričom skutočnosť, že si žalobca neoveril, v akom vzťahu bol p. Q. H. k spoločnosti BERETONIA s.r.o. svedčí o zanedbaní obozretnosti, čím sa vystavil riziku, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov môže byť spochybnené. 47. Žalovaný mal za to, že správca dane získané a predložené dôkazy analyzoval s cieľom zistenia skutkového stavu danej veci, hodnotil dôkazy na základe ich podstaty a uvedené zistenia posúdil vo vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku. Rovnako poukázal na to, že nepripisoval žalobcovi zodpovednosť za účtovné doklady odberateľa, resp. za ich nepredloženie. K tvrdeniu žalobcu, že všetky dôkazy mali dokazovať, že predmetné tovary boli prevzaté zo strany spoločnosti BERETONIA s.r.o. v ČR, ktorá si dodanie tovaru u neho v celom rozsahu a podľa dohodnutých podmienok objednala, žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že spoločnosť BERETONIA s.r.o. si dodanie tovaru u žalobcu objednala, ani nie je pravdou, že za dohodnutých podmienok, pretože konateľ žalobcu uviedol, že k sporným obchodom nebola uzatvorená zmluva, v ktorej by boli dohodnuté podmienky dodania tovaru, ani vystavená objednávka. 48. K námietke, že správca dane v rámci svojho úradného postupu odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom zisteným počas daňovej kontroly, žalovaný argumentoval, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznamovaný so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, avšak žiadne návrhy ani námietky smerujúce proti obsahu zápisníc nevzniesol, ani nekonkretizoval skutočnosti, ktoré mu boli počas kontroly neznáme a sú konštatované v prvostupňovom rozhodnutí. 49. Žalovaný rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vykonal všetky úkony odbornej starostlivosti na preverenie spoľahlivosti spoločnosti BERETONIA s.r.o., keďže si neoveril vzťah Otta Krmíčka k tejto spoločnosti, a tvrdenie žalobcu, že rozhodujúcou bola pre neho tá okolnosť, že spoločnosť BERETONIA s.r.o. tovar preberala, je spochybnené výpoveďou p. U., ktorý bol žalobcom označený, že za spoločnosť BERETONIA s.r.o. tovar preberal, keď tento poprel, že by bol spoločnosťou BERETONIA s.r.o. splnomocnený na zastupovanie, resp. poverený k prevzatiu tovaru, túto spoločnosť nepoznal, nebol jej externým spolupracovníkom. 50. K citovaným rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ a slovenských súdov, na ktoré poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľskej spoločnosti BERETONIA s.r.o., deklarovanej na spornej faktúre, čím nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a preto uvedené judikáty týkajúce sa uplatnenie nároku na odpočet dane nemožno na danú vec aplikovať. Súčasne žalovaný poukázal na to, že správca dane nežiadal od žalobcu, aby preukazoval akékoľvek skutočnosti za svojho odberateľa, listinné doklady by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uznanie nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR a bol prevzatý odberateľom deklarovaným na faktúre alebo osobou ním poverenou. 51. K námietke žalobcu, že pochybnosti žalovaného a správcu dane sa stali jediným argumentom, o ktorý sa vo svojich nezákonných rozhodnutiach opierajú, žalovaný uviedol, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že preukázanie nároku na oslobodenie dane je prvotne záležitosťou dokladov, súčasne však treba rešpektovať súlad s faktickým stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na oslobodenie dane, ak nie je preukázané, že došlo k uskutočneniu faktického plnenia, a to tak, ako je to v dokladoch prezentované. Tiež poukázal na to, že nie je povinnosťou správcu dane, aby dokazoval, že údaje o určitom účtovnom prípade zaznamenané u žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou, je však povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti, čo robí predložené účtovné doklady za nevierohodné, neúplné. 52. K námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď žalobca tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami v podanom odvolaní, žalovaný uviedol, že s odvolacími námietkami, ktoré zodpovedajú žalobným námietkam, sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Poukázal súčasne na to, že ako odvolací orgán, tak aj správca dane, nemusia odpovedať na všetky námietky nastolené žalobcom, pričom sa vysporiadali s tými, ktoré majú pre danú vec podstatný význam a prispeli k dostatočnému objasneniu skutkového a právneho základu rozhodnutia. 53. K námietke, že argumenty týkajúce sa platobných transakcií na účte spoločnosti BERETONIA s.r.o. boli irelevantné a bezpredmetné, nakoľko sporný tovar bol uhrádzaný v hotovosti do pokladne, žalovaný uviedol, že táto informácia nebola tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj napadnutom rozhodnutí použitá ako argument pre nepriznanie oslobodenia od dane, ako to deklaruje žalobca, ale z medzinárodnej výmeny informácií je podstatná informácia, že spoločnosť BERETONIA s.r.o. nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie sporného tovaru z iného členského štátu, resp. nepodávala od 1. štvrťroku roku 2013 daňové priznania k DPH, čo je ďalším podporným dôkazom prehlbujúcim pochybnosti o prevzatí sporného tovaru touto spoločnosťou ako odberateľom. 54. Podľa § 2 ods. 1 SSP ( Správny súdny poriadok, zákon č. 162/2015 Z.z.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH účinného do 31.12.2019 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 55. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 56. Úlohou súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH zo spornej faktúry č. 1301012, na ktorej je uvádzaný odberateľ BERETONIA s.r.o., so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2013. 57. Podstatný priebeh administratívneho konania vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2013 súd popísal v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, ďalej zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania výlučne vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a to s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby okrem zákonom stanovených výnimiek, o ktoré v danom prípade nejde. 58. Medzi účastníkmi konania bola spornou skutočnosť, či žalobca dodal tovar zo spornej faktúry spoločnosti BERETONIA s.r.o. do iného členského štátu (Českej republiky) a teda či v danom prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 43 ods. 1 zákona o DPH na priznanie nároku na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od DPH. 59. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane (uplatnenia nároku na oslobodenie od dane) znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). 60. Žalobca deklaroval, že na základe faktúry číslo : 1301012 zo dňa 28.10.2013 dodal kupujúcemu - spoločnosti BERETONIA s.r.o. so sídlom v Českej republike, tovar v hodnote 4 102,70 eur. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj v správnej žalobe tvrdil, že bez pochybností splnil podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. S poukazom na uvedené tvrdenie súd skúmal, či správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav veci a následne, či tento správne právne posúdili, keď uzavreli, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, čo malo následne za následok zdanenie tovaru z predmetnej faktúry postupom podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 69 ods. 1 zákona o DHP. 61. Z ustanovenia § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak ide o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (napríklad faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže pri intrakomunitárnych obchodoch prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Preto nie je v rozpore s daňovým poriadkom, zákonom o DPH, ani s právom Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/58/2015 z 30. novembra 2017). 62. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2013, konkrétne vo vzťahu k faktúre č. 1301012 vystavenej v prospech odberateľa - spoločnosti BERETONIA s.r.o., ktorá sídlila v Českej republike, správny súd súhlasí s tvrdením konajúcich daňových orgánov, že žalobca svoje vyjadrenia týkajúce sa zdaniteľného obchodu menil a prispôsoboval, pričom sú odôvodnené aj pochybnosti o tom, či žalobca predmetnými CMR dokladmi disponoval v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, nakoľko pokiaľ by to tak bolo, vedel by meno prepravcu a osoby, ktorá tovar prevzala a pochopiteľne by mu nič nebránilo v tom, aby CMR predložil, či už v rámci miestneho zisťovania uskutočneného dňa 22.08.2017, v rámci dodatočne poskytnutej lehoty po miestnom zisťovaní alebo následne pri začatí daňovej kontroly. S poukazom na uvedené je namieste zopakovať genézu tvrdení žalobcu vo vzťahu k uskutočneniu predmetného zdaniteľného plnenia : najskôr žalobca v rámci miestneho zisťovania uskutočneného dňa 22.08.2017 tvrdil, že za spoločnosť BERETONIA s.r.o. preberali tovar rôzne osoby. Na ústnom pojednávaní dňa 03.10.2018, predmetom ktorého bolo predloženie účtovných a iných dokladov v súvislosti s daňovou kontrolou, však už žalobca uviedol, že to bol nejaký pán, ktorý hovoril po česky, s tým, že neskúmal, v akom vzťahu je k spoločnosti BERETONIA s.r.o., teda to už neboli viaceré osoby. Následne na základe výzvy správcu dane zo dňa 16.10.2018, ktorou bol vyzvaný, aby predložil doklady preukazujúce prepravu, žalobca predložil CMR doklady, z ktorých vyplýva, že prepravcom bol p. Q. H. (ktorý dňa 30.09.2018 zomrel), ktorý CMR doklady podpísal a opečiatkoval pečiatkou spoločnosti BERETONIA s.r.o. Následne na ústnom pojednávaní dňa 22.11.2018 uviedol, že za spoločnosť BERETONIA s.r.o. preberal tovar Q. H., ktorý za tovar zaplatil, opečiatkoval CMR. Dňa 11.12.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane vrátane skutočnosti, že predložené CMR doklady nespĺňajú náležitosti pre splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, pričom žalobca na tomto ústnom pojednávaní (ani v priebehu daňovej kontroly) nenavrhol na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia výsluch Q. H. ani O. U.. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca neuvádzal meno O. U., ktorý mal na základe čestného prehlásenia zo dňa 21.01.2019 a následného vyjadrenia žalobcu k Protokolu zo dňa 18.12.2018 tovar za spoločnosť BERETONIA s.r.o., ako splnomocnená osoba tejto spoločnosti, prevziať. Z uvedenej genézy správnemu súdu, rovnako ako konajúcim daňovým orgánom, vyplýva, že žalobca svoje tvrdenia ohľadom deklarovaného obchodu dopĺňal v závislosti od záverov správcu dane, pričom jeho postupné vyjadrenia k zdaniteľnému obchodu odôvodňujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia tak, ako ho deklaruje sporná faktúra. 63. Vo vzťahu k predloženému CMR dokladu správny súd uvádza, že tento nie je spôsobilý preukázať splnenie zákonnej podmienky na priznanie nároku na oslobodenie tovaru od DPH, pretože nepreukazuje, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu na konkrétne miesto dodania, a že bol prevzatý odberateľom v inom členskom štáte, prípadne osobou ním poverenou. Žalobca sám tvrdil, že tovar za spoločnosť BERETONIA s.r.o. prezval Q. H., ktorý za tovar aj zaplatil, podpísal a opečiatkoval CMR doklad pečiatkou spoločnosti BERETONIA s.r.o. a to na prevádzke v Hornej Strede. To znamená, že CMR doklad nebol potvrdený pri dodaní (prevzatí) tovaru v Českej republike, čo súčasne znamená, že nie je preukázané, že tovar bol skutočne do Českej republiky dodaný. Uvedenú pochybnosť nie je spôsobilé zvrátiť ani čestné prehlásenie O. U., ani jeho výpoveď. V súvislosti s osobou O. U. je pritom potrebné uviesť, že tento výslovne potvrdil, že nebol splnomocneným zástupcom spoločnosti BERETONIA s.r.o., ktorá skutočnosť sama osebe preukazuje, že pokiaľ žalobca „dodatočne“ tvrdil, že tovar za spoločnosť BERETONIA s.r.o. prevzal od Q. H. O. U., toto tvrdenie nemá opodstatnenie. To znamená, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tovar spoločnosť BERETONIA s.r.o. skutočne nadobudla. 64. Nakoľko podľa tvrdenia žalobcu v danom prípade mal dopravu tovaru zabezpečovať odberateľ, žalobca bol s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH na účely uplatneného nároku na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH povinný okrem iného predložiť potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou obsahujúce aj adresu miesta a dátum skončenia prepravy v inom členskom štáte. Žalobca však preukázateľne zákonom požadované potvrdenie nepredložil, pričom uvedená skutočnosť je na účely posudzovania splnenia zákonných podmienok priznania oslobodenia od DPH (§ 43 ods. 1 zákona o DPH) zo spornej faktúry rozhodujúca. 65. Žalobca sám potvrdil, že si neoveroval vzťah Otta Krmíčka so spoločnosťou BERETONIA s.r.o., keď na základe jeho vyjadrenia na ústnom pojednávaní dňa 22.11.2018 uviedol, že Q. H. sa preukázal výpisom z obchodného registra a dokladom totožnosti a za tovar zaplatil v hotovosti, s tým, že neskúmal v akom vzťahu bol k spoločnosti BERETONIA s.r.o., teda si nepreveroval, že tovar bude skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na spornej faktúre - spoločnosti BERETONIA s.r.o. Práve uvedeným prístupom sa žalobca sám dostal do dôkaznej núdze vo vzťahu k preukázaniu nároku na oslobodenie tovaru od DPH. Žalobca až následne vo vyjadrení k Protokolu zo dňa 18.12.2018 tvrdil, že za spoločnosť BERETONIA s.r.o. prevzal tovar od Q. H. O. U., ako externý spolupracovník spoločnosti BERETONIA s.r.o., ktorý však túto skutočnosť poprel, pričom o vierohodnosti predloženého čestného prehlásenia nemôže svedčiť ani fakt, že O. U. bolo toto doručené už sformulované a bolo ním len podpísané. 66. Vo vzťahu k obozretnosti daňového subjektu pri výbere svojich obchodných partnerov ja možné citovať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené“. Súd v tejto súvislosti dodáva, že každý subjekt, ktorý sa rozhodne tzv. vstúpiť do daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore, a v nadväznosti na to by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120, použiteľný sa aj na uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH - poznámka správneho súdu). 67. Žalobca v rámci odvolacieho konania navrhol, aby žalovaný vykonal konfrontáciu medzi ním a O. U., resp. navrhoval, aby bol O. U. opätovne predvolaný. V súvislosti s uvedeným musí správny súd skonštatovať, že to bol samotný žalobca, ktorý sa svojou neprítomnosťou na výsluchu svedka obral o možnosť klásť mu otázky a ozrejmiť samotný priebeh zdaniteľného obchodu, pričom bol o termíne výsluchu preukázateľne upovedomený. Naviac, správny súd zastáva názor, že opätovný výsluch O. U. vzhľadom na jeho vyjadrenia, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, ktoré dostatočne spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, nie je potrebný. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca na účely priznania nároku na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH nepredložil zákonom vyžadované potvrdenie (§ 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH) o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktorým by preukázal uskutočnenie prepravy a dodanie tovaru do iného členského štátu. Rovnako nepreukázal žiadnym dôkazom vzťah pána Q. H. k spoločnosti BERETONIA s.r.o., pričom to bol práve Q. H., s ktorým mal žalobca konať. Tieto nedostatky neboli žalobcom odstránené a to ani na základe predložených CMR dokladov, ktoré, ako tvrdí žalobca, sám vyhotovoval. Z uvedeného preto dôvodne vyplýva, že sám žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky na to, aby mu nárok na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH bol uznaný. 68. K pochybnostiam o deklarovanom zdaniteľnom plnení prispeli aj výsledky medzinárodnej výmeny informácií, s ktorými bol žalobca preukázateľné oboznámený na ústnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2018. K spoločnosti BERETONIA s.r.o. český správca dane uviedol, že táto spoločnosť od 1. Q 2013 nepodala daňové priznanie k DPH (teda v roku 2013 nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu) a to ani na základe výzvy správcu dane, táto spoločnosť je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. 69. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania súd, vzhľadom na citovanú judikatúru v správnej žalobe, uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH (obdobne to platí aj v prípade uplatnenia oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru) nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ 70. V prípade žalobcu správca dane spochybnil nárok na priznanie oslobodenia od DPH zo spornej faktúry na základe absencie zákonom požadovaných dokladov a tieto pochybnosti boli následne prehĺbené na základe predloženého CMR dokladu a samotnými vyjadreniami konateľa žalobcu, pričom žalobca bol o pochybnostiach správcu dane oboznámený na pojednávaní konanom dňa 11.12.2018. Na ústnom pojednávaní teda došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, pričom žalobca tieto pochybnosti v ďalšom konaní nevyvrátil, dokonca sa dá povedať, že predloženým čestným prehlásením O. U. a jeho výpoveďou sa pochybnosti ešte viac prehĺbili. 71. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a dôkazom zisteným počas daňovej kontroly, keď sa v napadnutom rozhodnutí konštatujú jemu neznáme skutočnosti získané počas daňovej kontroly, žaloba nekonkretizoval o aké neznáme skutočnosti sa má jednať. Z uvedeného dôvodu súd dôvodnosť tejto žalobnej námietky nemohol v prospech žalobcu vyhodnotiť. 72. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, je potrebné poukázať na to, že rozhodnutie o vyrubení dane nie je výsledkom nesplnenia povinnosti tretieho subjektu, ale bol to práve žalobca, ktorý na účely nároku na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH nepredložil zákonom požadované doklady, konkrétne potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, pričom toto potvrdenie musí obsahovať aj adresu miesta a dátum skončenia prepravy v inom členskom štáte. V neprospech žalobcu neboli hodnotené okolnosti týkajúce sa spoločnosti BERETONIA s.r.o., ktoré by nemal možnosť ovplyvniť, preto v tomto smere nezaváži ani citácia z konkrétnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ako aj správnych súdov Slovenskej republiky, nakoľko sa tieto na danú skutkovú situáciu nevzťahujú. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žalobca preukázateľne neprijal opatrenia, aby sa uistil o tom, či je to skutočne deklarovaná spoločnosť BERETONIA s.r.o. sídliaca v inom členskom štáte, ktorá predmetný tovar nadobudne, keď si neoveril, či Q. H. (ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a preto nemohol byť v rámci vyrubovacieho konania vypočutý), bol skutočne oprávnený tovar prevziať. 73. K žalobcom namietanému nedostatočnému zisteniu skutkovému stavu súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal správny súd preukázané, že žalovaný sa s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania konfrontáciou, resp. opätovným výsluchom O. U. náležite a logicky vysporiadal. 74. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. V danom prípade nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu nadobúdateľom - spoločnosťou BERETONIA s.r.o., teda nebolo preukázané, že tovar fyzicky opustil územie členského štátu odoslania, t.j. Slovenskej republiky, čo súčasne znamená, že nebolo ani preukázané, že tovar bol skutočne dodaný nadobúdateľovi uvedenému na spornej faktúre. Uvedené malo za následok neuznanie oslobodenia od DPH a následné určenie daňovej povinnosti zo spornej faktúry postupom podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 69 ods. 1 zákona o DPH. Vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2013 tak bolo vecne správne. 75. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu. Rovnako má správny súd za to, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 76. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca odôvodňoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku je možné konštatovať, že žalobca sám neuviedol, či v rámci daňovej kontroly, alebo vyrubovacieho konania vznikli náklady, o ktorých by bolo potrebné rozhodnúť, ani to, ako by absenciou výroku o trovách v tomto prípade mohli byť dotknuté jeho práva. V tejto súvislosti správny súd zastáva názor, že pokiaľ v rámci daňového konania nevznikli žiadne náklady, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní sa vo výroku rozhodnutia správcu dane nemusí neuvádzať, a že absencia rozhodnutia o trovách žiadnym spôsobom neovplyvňuje zákonnosť rozhodnutia o daňovej povinnosti daňového subjektu. 77. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 78. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli. 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.