Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/46/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200076 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200076.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Tkáčom, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Blatná na Ostrove, 930 32 Blatná na Ostrove č. 203, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU- TT-OOP3-2020/011058-002 zo dňa 22.01.2020, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie svojim rozhodnutím číslo: OU- DS-OSZP-2019/016145-20 zo dňa 14.10.2019 rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe zámeru týkajúceho sa navrhovanej činnosti „Zberný dvor Blatná na Ostrove“, ktorý predložil navrhovateľ Obec Blatná na Ostrove a po vykonaní zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z., že navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Zberný dvor Blatná na Ostrove“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvom na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese jej konania po povolení činnosti podľa osobitných predpisov je nevyhnutné zo strany navrhovateľa rešpektovať nasledovné podmienky: - navrhovaná činnosť musí byť v súlade s územným plánom obce, - rešpektovať podmienky určené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, - pri projekčnej príprave, pri realizácii aj počas výstavby predmetného zámeru musia byť dodržané platné predpisy na ochranu zdravia, - dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zákona. Na základe charakteru navrhovanej činnosti - porovnania variantu č. 1 a variantu č. 2 s nulovým variantom, vykonaného hodnotenia vplyvov tejto činnosti na životné prostredie hodnotného územia a pri splnení opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu vplyvov na životné prostredie považujeme realizáciu navrhovanej činnosti vo variante č. 1 za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo za realizovateľnú a v území únosnú. Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosti vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Konštatoval, že predmetom navrhovanej činnosti - zámeru je umiestnenie zberného dvora v dvoch variantoch: - Variant č. 1 - na pozemku parc.č. 173/69 o ploche 3 231 m2 na západnom okraji katastra obce, smerom k obci Trnávka - Variant č. 2 - na pozemkoch parc.č. 70/1 a 6 vyčlenený priestor v areáli futbalového ihriska, (ktorý sa využíva aj teraz ako zberný dvor) v k.ú. H. T. B., H. T. B., pričom tento variant č. 2 sa nachádza vo vzdialenosti cca 600 m od vodného zdroja na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Plocha zberného dvora bude spevnená (betónovými panelmi, resp. opatrená živicovou povrchovou úpravou). Na spevnenej ploche bude umiestnený prevádzkový objekt (obytný kontajner alebo Unimobunka) pre obsluhu zberného dvora s napojeným na vodu, žumpu a elektrickú energiu a kontajnery na zhromažďovanie a dočasné ukladanie odpadov. Na zber nebezpečných odpadov bude zabezpečený ekokontajner. Elektroodpad bude zhromažďovaný pod prístreškom. Ostatný vyseparovaní odpad (sklo, papier, plasty, kov, viacvrstvové kombinované materiály, drobný stavebný odpad) bude uskladňovaný vo veľkokapacitných kontajneroch. Pneumatiky a zelený odpad sa umiestni voľne na terén. Priestor zberného dvora bude oplotený a opatrený uzamykateľnou bránou. Predložený zámer uvažuje s dvomi pracovnými miestami. Areál bude zabezpečený proti vniknutiu nepovolených osôb oplotením. Zariadenie bude slúžiť na zber, zhromažďovanie, triedenie a skladovanie odpadov zo železných a neželezných kovovo, elektroopadov, papiera, plastov. Odpady do predmetného zariadenia budú dovážané obyvateľmi z obec Blatná na Ostrove. 3. Pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na stanoviská rezortných orgánov povoľujúceho orgánu dotknutých orgánov a dotknutej obce. Akceptoval požiadavky a pripomienky a odporúčania Okresného úradu Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Dunajská Streda, Ministerstva dopravy a výstavby SR a dotknutej verejnosti. Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky písomné stanovisko k zámeru nedoručil a v zmysle § 23 ods. 4 o posudzovaní sa táto skutočnosť považuje za súhlasné stanovisko. Na základe tejto skutočnosti a na základe preskúmania zhodnotenia navrhovanej činnosti uvedenej v zámere s použitím kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe 10 zákona o posudzovaní a s prihliadnutím na stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní, Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, rozhodol tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pričom špecifikoval podmienky ktoré musí navrhovateľ dodržať pri ďalšom procese konania. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote. 5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: OU-TT-OOP3-2020/011058 zo dňa 22.01.2020, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie číslo: OU-DS-OSZP-2019/016145-20 zo dňa 14.10.2019. 6. Svoje rozhodnutie druhostupňový správny orgán (žalovaný) odôvodnil tým, že námietky Združenia domových samospráv ako zainteresovanej verejnosti sú nedôvodné, pričom k jednotlivým námietkam uviedol nasledovné: 7. Námietka žalobcu, že nie je zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia tým, že správny orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, že podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov je neopodstatnená, keďže podľa uvedeného ustanovenia ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona. 8. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa má posudzovať podľa tohto zákona. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie vo výroku napadnutého rozhodnutia určil, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať a z doručených stanovísk určil podmienky, ktorými budú eliminované alebo zmiernené vplyvy na životné prostredie tak, ako to ustanovuje § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný ďalej uviedol, že je toho názoru, že prvostupňový správny orgán sa v dostatočnej miere zaoberal všetkými okolnosťami ktorými budú eliminované a zmiernené vplyvy na životné prostredie a aj napriek tejto skutočnosti určil vo výroku rozhodnutia podmienku podrobne sa zaoberať pripomienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania dostatočne posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Vo výroku napadnutého rozhodnutia určil podmienky a opatrenia, na základe ktorých bude realizovaná navrhovaná činnosť, aby bol zosúladený skutočný vplyv s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 9. V súvislosti s námietkou, že žalobcovi neboli sprístupnené doklady a informácie o životnom prostredí a že úrad na žiadosť žalobcu uvedené doklady nezverejnil a že žalobca sa nemohol vyjadriť k podkladom rozhodnutie, správny orgán uvádza, že táto námietka je neopodstatnená z toho dôvodu, že uvedené ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov sa týka iných informácii a to informácií dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. V tomto prípade nejde o vydanie záverečného stanoviska, ani o vydanie povolenia podľa osobitných predpisov. Žalovaný ako odvolací orgán je toho názoru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov. Dňa 29.07.2019 na stránke enviroportal zverejnil informácie pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov. Zároveň zaslal oznámenie o začatí konania, dotknutej obci Blatná na Ostrove, aby v zmysle § 23 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov informovala verejnosť do 3 pracovných dní od doručenia zámeru spôsobom v mieste obvyklým a zároveň verejnosti oznámila, kedy a kde je možné do zámeru navrhovanej činnosti nahliadnuť. Preto žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri zverejňovaní informácií postupoval správne, a to v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, žalovaný uviedol, že najčastejším spôsobom ako je možné vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je forma výzvy zaslaná prvostupňovým správnym orgánom účastníkovi konania a určení primeranej lehoty na vyjadrenie. V tomto prípade prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a to do 5 dní od doručenia oznámenia. Ďalej upozornil, že do spisu možno nahliadnuť na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie. Citované ustanovenie neukladá správnemu orgánu povinnosť robiť kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkom konania na vyjadrenie. 10. Pokiaľ ide o námietku, že neboli vykonané konzultácie, na ktorých by boli odstránené nezhody medzi účastníkmi konania a to tak, že žalobca ako účastník konania sa mal právo zúčastniť sa na konzultácii počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov je neopodstatnená. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov ako ústne pojednávanie podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak si to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Prvostupňový správny orgán v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „Zberný dvor Blatná na Ostrove“ nenariadil ústne pojednávane, pretože si to nevyžadovala povaha veci a odvolací orgán t. j. žalovaný konštatuje, že tento postup bol správny a ďalej poznamenáva, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. II. Žaloba a žalobné dôvody 11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 24.03.2020 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 12. V žalobe ďalej žalobca poukazuje na to, aké postavenie má žalobca v konaní ako dotknutá verejnosť a prečo z hľadiska procesného práva je žalobca účastníkom konania. 13. Žalobca v žalobe namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii. 14. Ďalej žalobca namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. 1So 115/2010 týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich má riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva že majú prispieť k naplneniu týchto enviromentálnych záujmov. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobca v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. 15. Žalobca ďalej poukazuje na to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach sa náležitým spôsobom nevysporiadali s jeho námietkami a takýmto postupom bolo odopreté jeho právo na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov. Žalobca aj zadefinoval svoje enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich navrhuje riešiť, pričom uviedol aj konkrétne opatrenia. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovanie konania, a preto bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Bolo povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť enviromentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Tým, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný takto nepostupovali, dopustili sa porušenia ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď neuviedli v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov. Žalobca namieta, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, nedostatočne vysvetleným spôsobom použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Tým, že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán premietol do odôvodnenia len to, že prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská dotknutých orgánov, týmto postupom bolo žalobcovi odopreté právo na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 ústavy ako aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodneniach oboch rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalobca ďalej namietal, že v konaní požiadal prvostupňový správny orgán v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o kópiu listov zo spisu, ktoré mu však príslušný orgán nedoručil, ani nevyhotovil. Žalobca považuje túto skutočnosť za nezákonnú, pretože správny orgán mal na základe jeho požiadavky vyhotoviť fotokópie týchto dokladov a zaslať ich žalobcovi tak ako to požadoval. Táto skutočnosť je v rozpore s ust. § 23 ods. 4 správneho poriadku ako aj s čl. 3 ods. 2 zákona č.43/2006 Z.z. Aarhuského dohovoru. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje, že postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný, pretože žalobcovi bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca záverom poukázal, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia, zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika 16. K jednotlivým námietkam žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 25.05.2020, pričom uviedol, že účelom zákona o posudzovaní vplyvov je v zmysle § 2 tohto zákona pre navrhovanú činnosť okrem iného zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 17. K námietkam žalobcu k upieraniu jeho práv žalovaný uviedol, že v zisťovacom konaní na jednotlivé podmienky a opatrenia, ktoré navrhuje ZDS vo vyjadrení v dostatočnej miere odpovedal navrhovateľ v doplňujúcich informáciách k zámeru, ako aj prvostupňový správny orgán. Tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Príslušný správny orgán určil vo výroku rozhodnutia podmienky, ktoré treba rešpektovať, pri realizácii navrhovanej činnosti, a v prípade, ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosti vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Túto skutočnosť konštatoval v napadnutom rozhodnutí aj odvolací orgán. K opatreniam, ktoré v rámci zisťovacieho konania navrhol žalobca, žalovaný poznamenal, že v zmysle § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru. Z vyjadrenia ZDS nie je jasné, aký je ten jeho environmentálny záujem. Pripomienky ZDS sú takmer pre každú navrhovanú činnosť, ktorá podlieha zisťovaciemu konaniu v SR identické, či už ide o výrobnú činnosť, činnosť pre bývanie, rekreáciu alebo iné navrhované činnosti, či ide o umiestnenie v zastavanom území alebo v krajine, či ide o činnosť, ktorá môže mať značný vplyv na životné prostredie alebo naopak o činnosť s pozitívnym vplyvom na životné prostredie. Teda nie je jasné ako žalobca definoval záujem na ochrane životného prostredia a zadefinoval nedostatky zámeru a navrhol ich enviromentálne opatrenia. 18. Tiež ZDS vo svojich stanoviskách uvádza pripomienky, ktoré vyplývajú priamo zo špeciálnych zákonov, ktoré však v rámci svojej pôsobnosti priamo zabezpečujú špeciálne správne orgány, a preto nie je potrebné ich uvádzať vo výroku rozhodnutia. Žalovaný má za to, že podmienky ZDS sú vznesené bez oboznámenia sa s navrhovanou činnosťou. Žalovaný správny orgán sa domnieva, že zainteresovanej verejnosti, ktorá zasiela neopodstatnené pripomienky v skutočnosti nejde o ochranu životného prostredia, ale o zdržovanie investorov pri vybavovaní povolení posudzovanej činnosti podľa osobitných predpisov. 19. Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov zastáva názor, že pri rozhodovaní prihliadal na kritériá stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie: vplyv na horninové prostredie, na povrchovú a podzemnú vodu, na ovzdušie a klímu, na pôdu faunu a flóru, tiež vyhodnotil vplyv na obyvateľov a vyhodnotil vplyv na dopravu. Prvostupňový orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom, na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru. že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Odvolací správny orgán je toho názoru, že je dostatočne zabezpečená ochrana životného prostredia. K námietkam žalobcu, o porušení jeho práv hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 zákona o správanom konaní v kombinácii so zákonom č. 43/2006 (Aarhuský dohovor), k námietke, že v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácií a tiež k jeho nesplnenej požiadavke, aby mu prvostupňový orgán v zmysle § 23 ods. 1 a ods. 4 zákona o správnom konaní zaslať kópiu spisu, čím že mu bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia sa žalovaný vyjadril. 20. Konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov ako ústne pojednávanie podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon, v tomto prípade OÚ Dunajská Streda, OSZP pre navrhovanú činnosť „Zberný dvor Blatná na Ostrove" usúdil, že to nevyžadovala povaha veci. Podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol žalobca vyjadriť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. V uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. 21. Zámer o navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle MŽP SR a tiež aj prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou Veľké Blatná na Ostrove. 22. Podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená povinnosť je rozšírením povinnosti upravenej v§3 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sú správne orgány povinné dat' účastníkom konania vždy príležitosti aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Spôsob akým má správny orgán dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia zákon o správnom konaní neupravuje. Najčastejším spôsobom je formou písomnej výzvy, pričom správny orgán môže určiť účastníkovi konania primeranú lehotu na vyjadrenie. V tomto prípade OÚ Dunajská Streda listom čj. OU-DS OSZP- 2019/016145-18 zo dňa 27.09.2019 oznámil účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, a to do 5 dní od doručenia oznámenia. Ďalej upozornil, že do spisu možno nahliadnuť (robiť, z neho kópie, odpisy a výpisy) na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbore starostlivosti o životné prostredie u pracovníka, ktorý podanie vybavuje, a to v stránkové dni. Z uvedeného vyplýva. že ZDS nebolo právo na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov upreté. 23. V zmysle § 23 správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní, a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom na svoj účel - obsahovať. Účastníci správneho konania sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. 24. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán, nie je povinný na základe žiadosti účastníkovi konania v zmysle zákona o správnom konaní zaslať mu ním požadované podklady pre rozhodnutie a nedôjde tým k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. K porušeniu práv účastníka konania by došlo zo strany správneho orgánu iba v prípade, ak by správny orgán neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu, alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. 25. Ustanovenie § 23 zákona o správnom konaní nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť oprávneným subjektom výkon práva oboznamovať sa s podkladmi pre rozhodnutie prostredníctvom nahliadania do spisu. 26. Cieľom Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí a nie sprístupňovanie administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach. 27. Žalovaný má za to, že neposkytnutím podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie, resp. spisového materiálu elektronickou formou, nie je odoprené účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. 28. V zmysle § 5 ods. 12 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby sa Krajský súd v Trnave žalobou nezaoberal a žalobu odmietol. 29. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom nového právneho zástupcu dňa 30.6.2020 replikou, v ktorej uviedol, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Ďalej žalobca v replike namieta, že len samotný účastník má možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie právne významné a či obsahuje také tvrdenia a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo sa k nemu vyjadriť. Relevantnosť informácii v danom prípade nemá posudzovať žalovaný, ale mala by relevantnosť tvrdení a informácii ponechaná na verejnosť a na jej úsudku. Zároveň poukazuje na povinnosť elektronickej komunikácie správneho orgánu s účastníkmi konania ako aj vedenia elektronických spisov a prístupu účastníka k týmto spisov v elektronickej podobe. Za nevhodný spôsob vybavenia veci považuje žalobca aj nezvolanie konzultácie podľa § 63 zákona, vo vyššie uvedených bodoch, tak ako bolo uvedené v žalobe. Konzultácie sú dôležitým prvkom pri procese posúdenia vplyvov a upravujú ich aj smernice EIA a SEA. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný nerešpektoval základné zásady práva „lex specialis derogat lege generalis“ tým, že osobitné ustanovenia osobitného zákona EIA subsumuje pod inštitúty správneho poriadku, pričom správny poriadok má využívať iba subsidiárne. Paradoxne tým porušuje časť zásady procesnej hospodárnosti použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia žalovaný nepoužíva najvhodnejšie prostriedky a nevybavuje vec správne, čo má v konečnom dôsledku za následok nadmerné zaťažovanie účastníkov, potrebu nápravy odvolaniami a v konečnom dôsledku, vzhľadom na neochotu žalovaného, zjednať nápravu v rozkladovom konaní, tým spôsobuje aj nápad vecí na správnych súdoch. Žalobca ďalej v replike poukázal na dôvodovú správu k novele zákona č. 314/2014, podľa ktorej podľa Komisie sú hlavným nedostatkom platného zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktoré tak nemôžu garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už účastnej v konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Žalobca ďalej uviedol, že ako účastník identifikoval, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyhala nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale zlyháva systémovo nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Účelom podaných stanovísk teda nie je len prispieť k lepšej úrovni životného prostredia, ale aj prostredníctvom poukazovania na tieto zlyhávania preukázať, že sa jedná o systematické zlyhávanie, a teda že nezákonnosť jednotlivých prípadov je dôsledkom zlého fungovania štátnej správy. 30. Krajský súdu v Trnave v predmetnej veci konal aj s ďalším účastníkom konania a to obcou 930 32 Blatná na Ostrove č. 203, 31. Ďalší účastník sa k žalobe nevyjadril. 32. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 33. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. (2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. Podľa § 23 správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. (2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. (3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37. Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a. Podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. V. Konanie pred správnym súdom 34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh administratívneho konania ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a za splnenia procesných podmienok nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.05.2021, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 35. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe. Zdôraznil, že žalobca je podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA v pozícii dotknutej verejnosti, a teda má postavenie účastníka konania a v spojení s čl. 4 Aarhuského dohovoru má právo na informácie o životnom prostredí. Ďalej poukázal na nedostatky spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí, keď žalovaný sa náležitým spôsobom nevysporiadal s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti, pričom v rozhodnutiach nebolo špecifikované, aké opatrenia má navrhovateľ v tejto činnosti dodržať. Taktiež namietal, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania vyplývajúca z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorú správne orgány aplikovali iba v prospech dotknutých orgánov a nie v prospech zainteresovanej verejnosti. Pokiaľ ide o konzultácie, ktoré uvádzal v samotnej žalobe, a to v súvislosti s tým, že žalobcovi bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ďalšie dôkazy, tak zdôraznil, že podľa § 64 zák.č. 24/2006 Z.z. sú konzultácie samostatným inštitútom, a preto mali byť nariadené, pričom postup správnych orgánov bol v tomto smere nesprávny. Poukázal na rozsudok NS SR č.k. 5Sžo/21/2012, z ktorého právnej vety vyplýva, že občianske združenia nemajú nárok na to, aby správny orgán pri zisťovacom konaní zapracoval konkrétne pripomienky týkajúce sa konkrétnych vplyvov na navrhovanú činnosť, a preto je potrebné považovať za dostačujúce, aby tieto pripomienky boli podané vo všeobecnej rovine. 36. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa v plnom rozsahu pridržiavala argumentácie a dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.05.2020. 37. Ďalší účastník konania na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť, bližšie sa k veci nechcel vyjadriť. 38. K veci sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, ž v rámci eurokomfortného výkladu poukazuje na to, že zákony ktoré boli prijaté v rámci Európskej judikatúry ako aj zákon EIA a Aarhuský dohovor, musia byť implementované do vnútroštátnych predpisov a tieto majú byť vykladané v súlade s Európskym právom. Poukázal na to, že v danom prípade žalobca podal žalobu obrátilo na súd preto, lebo sa na Združenie obrátilo viacero občanov obce R. C., aby sa Združenie zaoberalo otázkou ochrany životného prostredia v súvislosti s pripravovanými zmenami týkajúcimi sa komplexnej prípravy územia na bytovú výstavbu. 39. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že verejnosť v danom prípade môže zasiahnuť v otázkach ochrany životného prostredia, ak preukáže svoj záujem a že je toto podanie dôvodné. Z ust. § 2 zákona o ochrane vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v prvom rade je treba určiť vplyv navrhovanej činnosti ktoré majú byť eliminované v súvislosti s ochranou životného prostredia a až potom sa určujú samotné opatrenia. Poukázala, že žalobca vo viacerých prípadoch zasiela rovnaké pripomienky, hoci nie je dostatočne oboznámený s problematikou v jednotlivých prípadoch. Čo sa týka ust. § 63 zák. o posudzovaní vplyvov, uviedla, že treba vychádzať z ustanovenia samotného správneho poriadku, pokiaľ žalobca namieta, že neboli s ním robené konzultácie, tak z ustanovenia § 21 správneho poriadku vyplýva, že takýmito konzultáciami môže byť aj samotné nariadenie pojednávania, ktoré však správny orgán nie je povinný vykonať ak uzná, že môže rozhodnúť len na základe podkladov ktoré má k dispozícii. 40. Ďalší účastník v konaní uviedol, že vo veci podal žiadosť podľa vypracovaných projektov a okresný úrad vydal rozhodnutie na základe dokladov, ktoré mu predložil. 41. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ Obec Blatná na Ostrove, 930 32 Blatná na Ostrove č. 203, predložil Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer na realizáciu navrhovanej činnosti „Zberný dvor Blatná na Ostrove“. Zámer rieši umiestnenie zberného dvora v dvoch variantoch, a to variant č. 1 - na pozemku parc.č. 173/69 o ploche 3 231 m2 na západnom okraji katastra obce, smerom k obci U. a variant č. 2 - na pozemkoch parc.č. 70/1 a 6 vyčlenený priestor v areáli futbalového ihriska, (ktorý sa využíva aj teraz ako zberný dvor) v k.ú. H. T. B., H. T. B., pričom tento variant č. 2 sa nachádza vo vzdialenosti cca 600 m od vodného zdroja na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. 42. Plocha zberného dvora bude spevnená (betónovými panelmi, resp. opatrená živicovou povrchovou úpravou). Na spevnenej ploche bude umiestnený prevádzkový objekt (obytný kontajner alebo Unimobunka) pre obsluhu zberného dvora s napojeným na vodu, žumpu a elektrickú energiu a kontajnery na zhromažďovanie a dočasné ukladanie odpadov. Na zber nebezpečných odpadov bude zabezpečený ekokontajner. Elektroodpad bude zhromažďovaný pod prístreškom. Ostatný vyseparovaní odpad (sklo, papier, plasty, kov, viacvrstvové kombinované materiály, drobný stavebný odpad) bude uskladňovaný vo veľkokapacitných kontajneroch. Pneumatiky a zelený odpad sa umiestni voľne na terén. Priestor zberného dvora bude oplotený a opatrený uzamykateľnou bránou. Predložený zámer uvažuje s dvomi pracovnými miestami. Areál bude zabezpečený proti vniknutiu nepovolených osôb oplotením. Zariadenie bude slúžiť na zber, zhromažďovanie, triedenie a skladovanie odpadov zo železných a neželezných kovovo, elektroopadov, papiera, plastov. Odpady do predmetného zariadenia budú dovážané obyvateľmi z obec Blatná na Ostrove. 43. Na základe podanej žiadosti navrhovateľa Obce Blatná na Ostrove, bolo začaté dňa 10.07.2019 správne konanie za účelom posudzovania predpokladaných vplyvov činností na životné prostredie predložených v zámere „Zberný dvor Blatná na Ostrove“, pričom dňa 29.07.2019 prvostupňový správny orgán zverejnil informácie pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov. 44. Prvostupňový správny orgán upovedomil dotknutú obec Blatná na Ostrove a dotknuté orgány o tom, že dňom doručenia zámeru začalo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov a zároveň ich informoval o tom, že na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR je zverejnený zámer. Obec vyzval, aby do 3 pracovných dní informovala verejnosť o zámere navrhovanej činnosti v mieste obvyklým spôsobom a zároveň obec aj dotknuté orgány vyzvala, aby k zámeru doručili svoje stanoviská do 21 dní. Dňa 29.07.2019 zaslalo pripomienky aj Združenie domových samospráv, t. j. žalobca. 45. Dňa 26.09.2019 boli na Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, na základe výzvy správneho orgánu doručené doplňujúce informácie navrhovateľa k zámeru a zaslané k stanovisku žalobcu. Navrhovateľ v ňom sa vyjadril k jednotlivým bodom, ktoré žalobca uvádzal vo svojom stanovisku. Žalobca tvrdil, že z predložených podkladov vyplýva, že ním uplatnené pripomienky sú opodstatnené, a preto žiadal všetky podmienky dotknutých orgánov zapracovať do podmienok rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA č. 24/2006 Z.z. 46. Listom č. OU-DS-OSZP-2019/01675-14 zo dňa 22.08.2019 oznámil prvostupňový správny orgán účastníkom, že v rámci oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 o správnom konaní, majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom do 5 dní od doručenia upovedomenia, do ktorých majú možnosť nahliadnuť na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie. V stanovenom termíne zaslal vyjadrenie k podkladom len Združenie domových samospráv t. j. žalobca, v ktorom uvádza, že trvá na uložení podmienok zo svojho pôvodného stanoviska. 47. Následne po doručení všetkých stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom rozhodol, že navrhovaná činnosť „IBV Horná Potôň - Átrium“ sa nebude posudzovať podľa zák.č.24/2006 Z.z., proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán toto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 48. Krajský súd v danom prípade zistil, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa domáha preskúmania postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť „IBV Horná Potôň - Átrium“ je v súlade s enviromentálnymi požiadavkami pre danú lokalitu a či boli prijaté dostatočne účinné opatrenia na elimináciu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s touto činnosťou. 49. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. 50. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 51. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. 52. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. 53. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie. 54. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ Obec Blatná na Ostrove predložil 10.07.2019 v písomnej a elektronickej forme Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer navrhovanej činnosti „Zberný dvor Blatná na Ostrove“, na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zámer je aj súčasťou pripojeného spisu. 55. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, vyhodnotil tento zámer ako kompletný, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov a listom zo dňa 29.07.2019 začal správne konanie - zisťovacie konanie za účelom posudzovania vplyvov tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Dunajská Streda, zverejnil tento zámer na webovej stránke <.-dvor-blatna-na-ostrove a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie. 56. Predložený zámer navrhovateľa uvažuje s dvomi pracovnými miestami,. Pričom areál bude zabezpečený proti vniknutiu nepovolených osôb oplotením. Navrhovaná činnosť musí byť v súlade s územným plánom obce, musia byť rešpektované podmienky určené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, ďalej musia byť pri projekčnej príprave, pri realizácii aj počas výstavby predmetného zámeru byť dodržané platné predpisy na ochranu zdravia, pričom dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona musí disponovať právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zákona. Na základe charakteru navrhovanej činnosti - porovnania variantu č. 1 a variantu č. 2 s nulovým variantom, vykonaného hodnotenia vplyvov tejto činnosti na životné prostredie hodnotného územia a pri splnení opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu vplyvov na životné prostredie považujeme realizáciu navrhovanej činnosti vo variante č. 1 za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo za realizovateľnú a v území únosnú. Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosti vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 57. Ďalej zo spisového materiálu krajský súd zistil, že k tomuto zámeru sa vyjadrili dotknuté orgány a to Štátna správa na úseku odpadového hospodárstva - vyjadrenie č. OU-DS-OSZP-2019/017993-002 zo dňa 14.08.2019, Štátna správa na úseku ochrany vôd - vyjadrenie č. OU-DS-OSZP-2019/018014-002 zo dňa 20.08.2019, Štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny - vyjadrenie č. OU- DS-OSZP-2019/0202012-002 zo dňa 16.08.2019, Štátna správa na úseku ochrany ovzdušia - vyjadrenie č. OU-DS-OSZP-2019/017936-002 zo dňa 07.08.2019, ďalej Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia - vyjadrenie č. OU-DS-OKR-2019/018228-002 zo dňa 14.08.2019, Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií - vyjadrenie č. OU-DS-OCDPK-2019/018851-02 zo dňa 18.08.2019, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Dunajskej Strede - vyjadrenie č. RH/2019/003621, RH/2019/00798/002-BM5 zo dňa 07.05.2019, Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie - vyjadrenie č. OU-TT- OSZP2-2019/028581/Pu zo dňa 06.08.2019, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Dunajská Streda - vyjadrenie č. ORHZ-DS1/700-001/2019 zo dňa 05.08.2019, Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva - vyjadrenie č. OU-TT-00P6/-2019/028616 zo dňa 02.08.2019, Trnavský samosprávny kraj, odbor cestovného ruchu, podpory podnikania a životného prostredia - vyjadrenie č. 11523/2019/OÚPŽP-2/Re zo dňa 12.08.2019 a Ministerstvo životného prostredia, odboru odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie - č. 44359/2019/4292/2019-1.8 zo dňa 23.08.2019. 58. Uvedené dotknuté orgány zaslali k predloženému zámeru kladné stanoviská, resp. nemali k predloženému zámeru žiadne pripomienky, v jednom prípade sa nedošlo k vyjadreniu zo strany dotknutého orgánu a to Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý svoje stanovisko k zámeru nedoručil, pričom podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní sa táto skutočnosť považuje za súhlasné stanovisko. 59. K predmetnému zámeru sa vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý tieto pripomienky vyhodnotil a k jednotlivým vyjadreniam žalobcu sa písomne vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré je obsahom prvostupňového rozhodnutia. 60. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom ( § 29 ods. 4 a ods. 5a príloha 10 zákona, na doručené stanoviská, doručené doplňujúce informácie prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych enviromentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou sa nepredpokladá závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia, za predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, nemohol vyhovieť návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti z dôvodu, že neboli predložené konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by sa dali podrobnejšie posúdiť, rozpracovať a vyhodnotiť pri ďalšom posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti. 61. Krajský súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti - zámeru pri realizácii Zberného dvora Blatná na Ostrove, teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. 62. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, krajský súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo totožné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Ide o viacero žalôb aj na tunajšom súde ( napr. vo veci sp. zn. 14S/16/2020, 14S/30/2020, 14S/81/2020 a pod.), v ktorých poukazuje viac menej na rovnaké argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v lokalite kde má byť zrealizovaná. 63. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, majú za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. 64. Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme. 65. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a § 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď žalobcovi neboli sprístupnené verejné doklady o ktoré žiadal a ku ktorým sa chcel vyjadriť predtým ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, dospel súd k záveru, že ide o neodôvodnenú námietku. 66. Krajský súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného nezistil, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 27.09.2019 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom aj vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie. 67. Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. 68. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v konaní nebola zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia tým, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov tým, že podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 citovaného zákona je podľa názoru krajského súdu neopodstatnená. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4. 69. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 70. Podľa názoru krajského súdu, prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „Zberný dvor Blatná na Ostrove“, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný rešpektovať. Jedná sa o podmienky : - navrhovaná činnosť musí byť v súlade s územným plánom obce, - rešpektovať podmienky určené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, - pri projekčnej príprave, pri realizácii aj počas výstavby predmetného zámeru musia byť dodržané platné predpisy na ochranu zdravia, - dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zákona, - na základe charakteru navrhovanej činnosti - porovnania variantu č. 1 a variantu č. 2 s nulovým variantom, vykonaného hodnotenia vplyvov tejto činnosti na životné prostredie hodnotného územia a pri splnení opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu vplyvov na životné prostredie považujeme realizáciu navrhovanej činnosti vo variante č. 1 za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo za realizovateľnú a v území únosnú. Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosti vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 71. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. a navyše jednou z podmienok, ktorú určil prvostupňový správny orgán, ktorú žalovaný ako druhostupňový správny orgán akceptoval je aj podmienka, že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s 24 ods. 2 a že navrhovateľ sa musí zaoberať podmienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť pri realizácii navrhovanej činnosti a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že správny orgán určil, že dotknutá verejnosť, teda aj žalobca má právo zasahovať svojimi pripomienkami do konania tým, že svojimi pripomienkami môže určovať podmienky, ktoré bude navrhovateľ povinný akceptovať pri povoľovaní navrhovanej činnosti a pri získavaní ďalších povolení podľa osobitných predpisov a že týmito pripomienkami sa jednotlivé správne orgány budú v dostatočnej miere zaoberať a budú ich vyhodnocovať. 72. Krajský súd dáva znova do pozornosti aj to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez pripomienok, v jednom prípade nedošlo k vyjadreniu zo strany správneho orgánu, čo je považované za súhlasné stanovisko. 73. Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona č. 43/2006 (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu. 74. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak krajský súd rovnako ako žalovaný považuje túto námietku za neopodstatnenú, keďže žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 64 citovaného zákona, kedy za takéto konzultácie je treba považovať aj samotné ústne prejednanie veci podľa § 21 zákona o správnom konaní. Takýto postup, kedy je potrebné v danej veci nariadiť ústne pojednávanie je na posúdení správneho orgánu a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovacej činnosti. V danom prípade správny orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo možné vydať rozhodnutie v merite veci. Krajský súd rovnako ako aj žalovaný je toho názoru, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať stanoviská podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie dotknutého orgánu resp. prvostupňového správneho orgánu. Z ustanovenia § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že jedinou formou konzultácie je osobný kontakt, a teda tieto môžu byť vykonané aj písomnou formou. 75. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval všetky enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, v tomto smere krajský súd poukazuje, že druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami ktoré boli predmetom odvolania a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je zrejmá z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, kedy pri každej námietke je aj stanovisko odvolacieho orgánu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s odvolacími námietkami a že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je stručné je neopodstatnené a zavádzajúce. 76. Tak isto je zavádzajúce aj tvrdenie žalobcu, že ani jedno z opatrení ktoré navrhoval žalobca nebolo premietnuté do výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože z obsahu prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že prvostupňový správny orgán nariadil konkrétne podmienky a opatrenia v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, okrem iného rešpektovať aj pripomienky dotknutej verejnosti. Teda v ďalšom štádiu konania nariadil dôsledne sa zaoberať aj pripomienkami, ktoré sú a boli podávané zo strany žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, a teda nie je pravdou, že by nedošlo k premietnutiu pripomienok do obsahu prvostupňového rozhodnutia. Taktiež prihliadal na stanoviská rezortných orgánov povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce ako je aj potrebné zohľadniť stanoviská ďalších relevantných orgánov. 77. Krajský súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu. 78. Krajský súd považuje aj za nedôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu ktorou sa správne orgány riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. 79. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor, tak krajský súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod. V danom prípade však táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola zistená krajským súdom a preto považuje krajský súd konanie a postup správnych orgánov za súladný s Aarhuským dohovorom. 80. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 81. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 82. Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal trovy konania z dôvodu, že ďalší účastník trovy nežiadal priznať. 83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.