KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava11. 5. 2021plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/55/2020 z 11. 5. 2021

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 11. mája 2021, sp. zn. 20S/55/2020, ECLI:SK:KSTT:2021:2020200091.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/55/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200091
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200091.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, XXX XX Z. C., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-
OOP2- 2020/007711-006 zo dňa 05.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP2-
2020/007711-006 zo dňa 05.03.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Okresný úrad Piešťany, odbor cestnej odboru cestnej dopravy a pozemkových komunikácií vydal dňa
14.11.2019 rozhodnutie č. OU-PN-OCDPK-2019/009312, ktorým podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013
Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
488/2013 Z. z.“, príp. „zákon o diaľničnej známke“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,- Eur za správny
delikt podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, ktorého sa dopustil tým, že ako prevádzkovateľ
vozidla s evidenčným číslom PN492DD dňa 06.10.2017 v čase o 11:18:34 hod. užíval vymedzený úsek
cesty R2, 119,7 km, smer LC, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.

2. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor
opravných prostriedkov rozhodnutím OU-TT-OOP2- 2020/007711-006 zo dňa 05.03.2020, stotožniac
sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, postupom podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie
o uložení pokuty potvrdil.

3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa konštatoval, že po preskúmaní príslušného
spisového materiálu, ako aj príslušných ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. považoval za jednoznačne
preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla s evidenčným číslom PN492DD nezabezpečil, aby
pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č.
488/2013 Z. z. a nedisponoval potvrdením o zakúpení elektronickej diaľničnej známky na vozidlo s
evidenčným číslom PN492DD na deň 06.10.2017 v čase o 11:18:34 hod., kedy užíval vymedzený úsek
cesty R2, 119,7 km, smer LC, vyššie uvedeným vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.



4. Žalovaný ustálil, že kontrolným systémom bolo zaznamenané vozidlo bez úhrady diaľničnej známky,
a teda pokuta je oprávnená. Preto si žalobca ako účastník konania mal byť vedomý, že pokiaľ užíva
vymedzené úseky ciest vozidlom s evidenčným číslom, na ktoré nie je registrovaná platná diaľničná
známka, vystavuje sa hrozbe uloženia sankcie za porušenie zákona.

5. S výškou pokuty 150,- Eur, uloženej prvostupňovým správnym orgánom na dolnej hranici zákonom
stanoveného rozpätia, sa žalovaný stotožnil dodajúc, že prvostupňový správny orgán pri určovaní
výšky pokuty prihliadal na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti, ako aj na
skutočnosť, že ide o prvý správny delikt žalobcu, pričom výšku pokuty stanovil v dolnej hranici sadzby.

II. Rozsah a dôvody žaloby

6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a
rozhodol o vrátení pokuty a trov konania.
7. Ku skutku žalobca uviedol, že v marci 2017 sa s rodinou preťahoval z okresu Trnava do okresu
Piešťany, čo malo za následok zmenu v evidencii vozidla a pôvodne EČV TT415DS sa zmenilo na
súčasné PN492DD. V súvislosti s aplikáciou zákona o diaľničnej známke žalobca argumentoval, že
vychádzajúc zo znenia § 10 citovaného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič použije
vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky. Na dotknuté vozidlo mal žalobca v danom čase
riadne zaplatenú celoročnú diaľničnú známku, teda úhrada bola de facto uskutočnená, teda R2 žalobca
nepoužil bez úhrady. Ako doklady žalobca priložil faktúru za diaľničnú známku na rok 2017, kópiu
technického preukazu s pôvodným EČV a novým EČV, s rovnakým VIN číslom vozidla. V tejto súvislosti
žalobca dôvodil, že v čase sťahovania zabudol požiadať o prepis diaľničnej známky na nové EČV, za
čo sa ospravedlňuje. Dodal, že svojím konaním nespôsobil žiadnu ujmu, žiadnu škodu na pozemných
komunikáciách, ani sa nevyhol riadnej úhrade za používanie vymedzeného úseku cesty R2. Dodal, že
jeho konanie síce po formálnej stránke vykazuje znaky porušenia povinnosti uvedených v zákone o
diaľničnej známke, avšak s prihliadnutím na okolnosti prípadu a účel zákona o diaľničnej známke, je
potrebné aplikovať komplexný výklad predmetného zákona a tiež prihliadnuť na absenciu materiálneho
znaku predmetného administratívneho deliktu. Na podporu svojho návrhu a opodstatnenosti podanej
správnej žaloby žalobca dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/12/2018,
ktorým bolo rozhodnuté v obdobnom prípade.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Zopakoval skutkové a právne dôvody napadnutého rozhodnutia ako aj procesný postup
predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí vo veci uloženia predmetnej pokuty a vo vzťahu k
žalobným dôvodom uviedol, že sú nedôvodné.

10. Žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania preskúmal podľa § 59 správneho poriadku
napadnuté rozhodnutie prvého stupňa v celom rozsahu a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je správne
a je v súlade s § 4 ods. 2, § 5, § 10a, § 11, § 12, § 13, § 16 zákona č. 488/2013 Z. z. a správneho poriadku.

11. Ku skutkovej stránke prejednávaného prípadu žalovaný zopakoval, že po preskúmaní príslušného
spisového materiálu, ako aj príslušných ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. považoval za jednoznačne
preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla s evidenčným číslom PN492DD nezabezpečil, aby
pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č.
488/2013 Z. z. a nedisponoval potvrdením o zakúpení elektronickej diaľničnej známky na vozidlo s
evidenčným číslom PN492DD na deň 06.10.2017 v čase o 11:18:34 hod., kedy užíval vymedzený úsek
cesty R2, 119,7 km, smer LC, vyššie uvedeným vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.

12. Žalovaný dal do pozornosti, že prvostupňový správny orgán na základe ustanovení § 32 ods. 1
a ods. 2 správneho poriadku listom zo dňa 14.10.2019 požiadal Národnú diaľničnú spoločnosti a. s.
ako správcu výberu úhrady diaľničnej známky, o preverenie zmeny údajov v evidencii úhrady diaľničnej
známky z dôvodu zmeny evidenčného čísla TT415DS na evidenčné číslo PN492DD, vykonanej dňa
20.03.2017, resp. o preverenie úhrady elektronickej diaľničnej známky pre vozidlo evidenčné číslo



PN492DD s platnosťou pre kalendárny rok 2017. Dňa 28.10.2019 bolo doručené vyjadrenie Národnej
diaľničnej spoločnosti, a. s. č. 7914/102018/20102/2019 zo dňa 22.10.2019, v ktorom sa uviedla, že
pre vozidlo s evidenčným číslom TT415DS bola zakúpená ročná elektronická diaľničná známka pre
obdobie od 09.01.2017 do 31.01.2018. Kontrolou v rámci Centrálnej evidencie úhrady Diaľničných
známok Služby výberu a evidencie úhrady diaľničných známok za užívanie vymedzených úsekov ciest
Slovenskej republiky sa zistilo, že poskytovateľ služby eviduje žiadosť o zmenu údajov v evidencii
úhrady diaľničnej známky, a to preregistráciu z evidenčného čísla vozidla TT415DS na evidenčné číslo
vozidla PN492DD. Žiadosť bola schválená 19.01.2018. Z uvedeného vyplýva, že systém kontroly úhrady
diaľničných známok vykazoval vozidlo s evidenčným číslom PN492DD v čase kontroly dňa 06.10.2017 0
11:18:34 hod. ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Z citovaného vyjadrenia jednoznačne vyplýva,
že zmena údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky z dôvodu zmeny evidenčného čísla vozidla
TT415DS na evidenčné číslo PN492DD, nebola v čase zaznamenania vozidla kontrolným systémom
dňa 06.10.2017 v čase o 11:18:34 hod. vykonaná a na evidenčné číslo PN492DD nebola registrovaná
platná diaľničná známka. Prvostupňový správny orgán zároveň preveril v informačnom systéme pre
evidenciu vozidiel ( ďalej len „systém EVO“) históriu vozidla evidenčné číslo PN492DD. Z výstupov zo
systému EVO - histórie držiteľov, histórie vlastníkov, zoznamu druhov zmien pre vozidlo a histórie TEČ
vozidla je zrejmé, že účastník konania je držiteľom predmetného vozidla odo dňa 18.02.2009, pričom
dňa 20.03.2017 bolo evidované prisťahovanie držiteľa vozidla z iného okresu a z toho dôvodu bola
vykonaná aj zmena TEČ vozidla.

13. V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti žalovaný dôvodil, že v prípade zmeny údajov v
evidencii úhrady diaľničnej známky (prihlásenie vozidla do EVO z iného okresu alebo štátu, výmena
tabuliek s evidenčným číslom vozidla v prípade straty alebo odcudzenia) má prevádzkovateľ požiadať
o zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky v zmysle všeobecných obchodných podmienok
správcu výberu úhrady diaľničnej známky zverejnených na internetovom portáli H. <.. Dal do pozornosti,
že podľa článku VI. ods. 3 všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej
známky, za účelom zmeny registrácie vozidla alebo prípojného vozidla je zákazník povinný predložiť
príslušné potvrdenie o úhrade diaľničnej známky a relevantný doklad preukazujúci dôvod na realizáciu
požadovanej zmeny. Konkrétne doklady, prostredníctvom ktorých je možné preukázať dôvod na
realizáciu vyššie požadovanej zmeny, sú uverejnené na internetovom portáli H.. Podľa článku VI. ods.
4 všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky poskytovateľ služby
výberu a evidencie úhrady diaľničných známok za užívanie vymedzených úsekov ciest, na základe
realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady diaľničných známok vystaví zákazníkovi potvrdenie o
zmene údajov.

14. Žalovaný mal za to, že za správne a úplné zadanie údajov spojených s úhradou diaľničnej
známky zodpovedá výhradne kupujúci (prevádzkovateľ, vodič). Ak účastník konania k opravnému
prostriedku proti rozhodnutiu o pokute priloží doklad o zaplatení diaľničnej známky, v ktorom je uvedené
evidenčné číslo vozidla iné, než ktoré bolo zaznamenané kontrolným systémom, nedisponuje dokladom
o zaplatení platnej diaľničnej známky k vozidlu, ku ktorému bol vydaný rozkaz o uložení pokuty podložený
záznamom o kontrole, príp. následné administratívne rozhodnutie o pokute.

15. Žalovaný vyjadril právny názor, že kontrolným systémom bolo zaznamenané vozidlo bez úhrady
diaľničnej známky, a teda pokuta je oprávnená. Preto si žalobca ako účastník konania mal byť vedomý,
že pokiaľ užíva vymedzené úseky ciest vozidlom s evidenčným číslom, na ktoré nie je registrovaná
platná diaľničná známka, vystavuje sa hrozbe uloženia sankcie za porušenie zákona.

16. Vo vzťahu k výške pokuty uloženej pokuty žalovaný dôvodil, že táto bola uložená v dolnej hranici
sadzby, pričom prvostupňový správny orgán správne pri jej určovaní prihliadal na závažnosť, spôsob,
čas trvania a následky porušenia povinnosti, ako aj na skutočnosť, že ide o prvý správny delikt žalobcu.

17. K žalobe ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne a presne zistil skutočný
stav veci v zmysle § 3 a § 32 správneho poriadku, ako aj v súlade s § 46 ako a § 47 citovaného zákona,
keď pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správne a úplne vyhodnotil porušenie povinnosti
podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s príslušnými
právnymi predpismi, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

18. Žalobca repliku na vyjadrenie žalovaného v lehote stanovenej správnym súdom nepodal.



IV. Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SPP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

23. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových
protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.,
ďalej v texte rozsudku len „Dohovor“) nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v
čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom.
Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.

25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

26. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

27. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

28. Podľa čl. 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne
iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

29. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

30. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv.

31. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.



32. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

33. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

35. Podľa § 32 ods. 2 vety prvej a druhej správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

36. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

37. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

38. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

39. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

40. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

41. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

43. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.



46. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

47. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z., prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona
prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii
motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o
evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z., finančné prostriedky získané z výberu úhrady
diaľničnej známky sú príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá je povinná použiť tieto finančné
prostriedky na plnenie úloh podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri
užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady
diaľničnej známky.

50. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa
do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje
a) krajina registrácie vozidla,
b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2,
c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo,
d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti

51. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., diaľničnú známku v elektronickej podobe možno uhradiť
a) na predajných miestach v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov,
ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky,
b) prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných
prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky,
c) ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných
podmienkach.

52. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z., služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej
známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky
vo všeobecných obchodných podmienkach.

53. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako
prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

54. Podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od
150 eur do 500 eur.

55. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej
správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou
poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa §
10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá
rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.

56. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods.
1 možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a
zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré
používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba
poverená výkonom kontroly alebo orgány Policajného zboru.

57. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 488/2013 Z. z., okresný úrad vec odloží, ak bolo nesprávne
alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2.

58. Podľa § 16 zákona č. 488/2013 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.



V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

59. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v
medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac
existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať
napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok
(§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru
o dôvodnosti žaloby.

60. Medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného je sporná otázka aplikácie
zisteného skutkového stavu na vyvodenie objektívnej deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie
správneho deliktu podľa skutkovej podstaty upravenej v ustanovení § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej
známke na tom skutkovom základe, že ako prevádzkovateľ vozidla s evidenčným číslom PN492DD
dňa 06.10.2017 v čase o 11:18:34 hod. užíval vymedzený úsek cesty R2, 119,7 km, smer LC, vozidlom
bez úhrady diaľničnej známky, hoci v priebehu administratívneho konania bolo preverené a potvrdené
žalobcovo tvrdenie, že na vozidle, s ktorým sa mal v inkriminovanom čase dopustiť uvedeného
správneho deliktu, z dôvodu zmeny evidenčného čísla vozidla z TT415DS (na ktoré bola zakúpená ročná
elektronická diaľničná známka pre obdobie od 09.01.2017 do 31.01.2018) na evidenčné číslo PN492DD
v danom čase nebola registrovaná platná diaľničná známka.

61. Konajúce správne orgány oboch stupňov tento skutkový stav vyhodnotili ako spáchanie správneho
deliktu žalobcom v postavení prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 diaľničného zákona, pretože
žalobca po zmene evidenčného čísla motorového vozidla TT415DS, na ktoré mal zakúpenú ročnú
elektronickú diaľničnú známku pre obdobie od 09.01.2017 do 31.01.2018, túto zmenu evidenčného
čísla predmetného vozidla na evidenčné číslo PN492DD nenahlásil poskytovateľovi služby výberu a
evidencie úhrady diaľničných známok podľa článku VI. ods. 3 všeobecných obchodných podmienok
správcu výberu úhrady diaľničnej známky (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), čím si nesplnil
povinnosť podľa tohto ustanovenia všeobecných obchodných podmienok za účelom zmeny registrácie
vozidla, a to predložiť príslušné potvrdenie o úhrade diaľničnej známky a relevantný doklad preukazujúci
dôvod na realizáciu požadovanej zmeny, za účelom vystavenia zákazníkovi (žalobcovi) potvrdenia o
zmene údajov poskytovateľom služby výberu a evidencie úhrady diaľničných známok podľa článku VI.
ods. 4 všeobecných obchodných podmienok.

62. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú priestupky trestnoprávny
charakter a rovnako aj správne trestanie vo všeobecnosti, teda aj konania vo veciach správnych
deliktov, podliehajú ochrane zaručenej v článkoch 6, 7 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho
ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej v texte rozsudku len „Dohovor“). Článok 6
Dohovoru zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie (zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako právo
na spravodlivé súdne konanie ako aj právo na spravodlivé konanie pred iným orgánom verejnej správy),
v čl. 7 Dohovoru je zakotvený zákaz trestu bez zákona, v čl. 13 Dohovoru je upravené právo na účinné
opravné prostriedky.

63. Aplikáciu zásad trestania uplatňovaných v trestnom konaní aj na konania vo veciach priestupkov
a správnych deliktov (vo veciach administratívneho trestania) deklaruje aj správny poriadok a
taktiež vyplývajú aj z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1. Účelom odporúčania
Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách bolo vymedziť princípy pre vyvodzovanie
administratívnoprávnej zodpovednosti a tým garantovať ochranu súkromnej osoby. Majú sa uplatňovať v
správnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení správnej sankcie fyzickej alebo právnickej
osobe, ktorá sa správala v rozpore s platnými právnymi predpismi. Je pritom irelevantné, či takáto
administratívnoprávna sankcia má podobu pokuty alebo iného represívneho opatrenia nepeňažného
charakteru. Za správnu sankciu v zmysle vysvetľujúceho memoranda k odporúčaniu R (91) 1 je
potrebné považovať len opatrenia represívnej povahy vo vlastnom zmysle slova. Odporúčanie R (91)
1 zakotvuje princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy



administratívnoprávneho trestania právnických a fyzických osôb za správne delikty univerzálne, t. j.
bez ohľadu na to, o akú právnu kategóriu správneho deliktu podľa vnútroštátneho právneho poriadku
členského štátu Rady Európy ide.

64. Pri administratívnom trestaní sa rovnako ako v trestnom konaní uplatňuje zásada legality (čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a zásada trestania nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege
(žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona), inými slovami, trestné je len také konanie alebo
opomenutie, ktoré za trestné výslovne označuje zákon a tresty možno ukladať výlučne len na základe
zákona. Ide o ústavnú zásadu zakotvenú v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky („Len zákon ustanoví,
ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť
za jeho spáchanie.“) a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd.

65. Zákon o diaľničnej známke upravuje výber úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených
úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, práva a povinnosti užívateľov vymedzených úsekov ciest, pôsobnosť
orgánov štátnej správy, pôsobnosť správcu výberu diaľničnej známky, výkon kontroly a zodpovednosť
a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1). Na účely tohto zákona
je logicky základnou povinnosťou prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených
úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky (§
4 ods. 2). Úhrada diaľničnej známky, resp. finančné prostriedky získané z výberu diaľničnej známky
zabezpečujú následne realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic prostredníctvom Národnej diaľničnej
spoločnosti, a. s., teda je možné konštatovať, že prostredníctvom úhrady diaľničnej známky sa
zabezpečuje verejný záujem, ktorým je oprava, údržba ale aj výstavba diaľnic.

66. Preto je zrejmý účel zabezpečenia inkasa peňažných prostriedkov za užívanie vymedzených úsekov
ciest tým, že porušenie tejto povinnosti, t. j. pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bez úhrady
diaľničnej známky, je sankcionované a u prevádzkovateľa vozidla porušujúceho uvedenú povinnosť ide
o spáchanie správneho deliktu.

67. Zákon o diaľničnej známke upravil konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ktorého
skutková podstata je vymedzená v § 10a ods. 1 zákona tak, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto
ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, teda poruší povinnosť zabezpečiť, aby
pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady
diaľničnej známky. Za dôkaz o spáchaní správneho deliktu zákon označuje taký dôkaz, ktorý je získaný
a zaznamenaný stacionárnym elektrickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré
používa správca výberu diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená
výkonom kontroly alebo orgány Policajného zboru (§ 11 ods. 2).

68. Konanie o správnom delikte podľa § 10a ods. 1, ktorého podkladom je výsledok kontroly vykonanej
správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou
poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru je tzv. zrýchleným konaním, ktoré sa
ukončuje vydaním rozkazu o uložení pokuty vo výške 150 eur s výnimkou, ak existujú dôvody na
odloženie veci podľa § 12 ods. 1 zákona.

69. Pokiaľ ide o vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu podľa
§ 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového
stavu, zahŕňajúce identifikáciu všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného deliktu v rámci
ich podradenia pod jeho zákonnú definíciu, tu správny súd vyhodnotil napadnuté administratívne
rozhodnutia ako rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku
opomenutia vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a osobitostí predmetného prípadu v kontexte
aplikácie vyššie uvedenej zásady správneho trestania „žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez
zákona“, a to v spojení so zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v § 3 ods. 1 správneho
poriadku, taktiež ovládajúcou správne konanie ako aj konanie vo veciach administratívneho trestania.

70. Správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný v nadväznosti na zistený skutkový stav sa nezaoberali
otázkou preverenia kumulatívneho naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného
správneho deliktu, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom o diaľničnej známke. Pokiaľ správne
orgány vyhodnotili a ustálili, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, nie je z rozhodnutia zrejmé, ako v zmysle tohto



zákonného ustanovenia vyhodnotili absenciu, resp. nenaplnenie objektu predmetného správneho
deliktu, ktorým je útok na objekt chránený zákonom, t. j. na zabezpečenie úhrad prevádzkovateľmi
vozidiel za užívanie vyhradených úsekov ciest (za účelom zabezpečenia príjmov slúžiacich na údržbu
a výstavbu diaľnic), ako znaku potrebného na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu.

71. Je nesporné, že v dôsledku preukázanej skutočnosti o nenahlásení zmeny evidenčného čísla vozidla
žalobcom poskytovateľovi služby výberu a evidencie úhrady diaľničných známok, t. j. z evidenčného
čísla vozidla TT415DS (na ktoré bola zakúpená ročná elektronická diaľničná známka pre obdobie od
09.01.2017 do 31.01.2018) na evidenčné číslo PN492DD, žalobca porušil voči diaľničnej spoločnosti
článok VI. ods. 3, ods. 4 všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky.

72. Avšak v tejto skutkovej súvislosti je potrebné mať na zreteli, že s takýmto porušením všeobecných
obchodných podmienok, ktoré ani nemajú povahu všeobecne záväzného právneho predpisu (zákona),
zákon o diaľničnej známke nespája žiadne právne následky a ani explicitne takéto porušenie zmluvných
podmienok súkromno-právnej povahy nekvalifikuje ako správny delikt a ani nestanovuje za toto
porušenie zmluvných podmienok žiadne sankcie.

73. Za daných okolností prípadu nemožno prisvedčiť jednoduchej konštrukcii právnej úvahy žalovaného
vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej
známke postihovaným konaním žalobcu, a to ani v spojení s povinnosťou prevádzkovateľa vozidla
zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená
povinnosť úhrady diaľničnej známky, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona.

74. Podľa § 2 ods. 5 zákona o diaľničnej známke finančné prostriedky získané z výberu úhrady
diaľničnej známky sú príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorá je povinná použiť tieto finančné
prostriedky na plnenie úloh podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky pod čiarou k uvedenému
zákonnému ustanoveniu mal zákonodarca na zreteli plnenie úloh Národnou diaľničnou spoločnosťou,
a. s. podľa § 12 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (v
znení zákona č. 747/2004 Z. z.).

75. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. diaľničná spoločnosť zabezpečuje prípravu, realizáciu
opráv, údržbu a výstavbu diaľnic, okrem koncesných ciest, a to na základe programov ministerstva,
programov schválených vládou vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie
a medzinárodných zmlúv. O plnení týchto programov predkladá diaľničná spoločnosť informácie a
podklady ministerstvu dvakrát ročne.

76. Je nesporné, že objektom správneho deliktu, za spáchanie ktorého bola voči žalobcovi vyvodená
deliktuálna zodpovednosť uložením pokuty podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke, je
zabezpečenie úhrad za diaľničné známky povinnými subjektami, čo v danom prípade konaním žalobcu
bolo dodržané, keďže v inkriminovanom čase mal za predmetné vozidlo diaľničnú známku uhradenú.
Preto možno konštatovať, že subsumovanie zisteného skutkového stavu pod skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke bolo zo strany správnych orgánov
čisto formálne, bez prihliadnutia na osobitné okolnosti prípadu a na účel sledovaný zákonom o diaľničnej
známke pri úprave predmetného správneho deliktu.

77. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon o diaľničnej známke nepostihuje sankciou porušenie
článku VI. ods. 3, ods. 4 všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej
známky, t. j. neoznámenie zmeny evidenčného čísla vozidla jeho prevádzkovateľom, ale sankciou
postihuje nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov ciest
vozidlom (§ 4 ods. 2 v spojení s § 10a ods. 1 zákona). Iný výklad zákona by v podstate znamenal, že
zákon de facto nerozlišuje medzi prevádzkovateľom vozidla, ktorý diaľničnú známku vôbec neuhradil
a prevádzkovateľom vozidla, ktorý si zákonnú povinnosť splnil, avšak nenahlásil zmeny v údajoch
zapisovaných do elektronického systému pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe.

78. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný pri vyvodení deliktuálnej
zodpovednosti žalobcu nedostatočne odôvodnil právnu kvalifikáciu postihovaného konania žalobcu ako
správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke v nadväznosti na zistený skutkový stav



a zároveň pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a preto z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a
podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie za účelom opätovného prehodnotenia zisteného
skutkového stavu a jeho aplikácie na relevantné ustanovenia zákona o diaľničnej známke.

79. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku (§191 ods. 6 SSP).

80. V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom
o ich výške bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2020200091)

  1. 11. 5. 2021Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/55/2020 z 11. 5. 2021 (toto rozhodnutie)
  2. 11. 5. 2021Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/55/2020 z 11. 5. 2021

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam