Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/60/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200097 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcov: 1/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B. č. XXX, XXX XX R. B., 2/ Ing. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P. XXXX/XX, XXX XX R. P., 3/Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj, IČO: 50 837 176, so sídlom Hlavná 1538/31, 929 01 Dunajská Streda, všetkých právne zastúpených JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 30958300, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DS-PLO-2020/006180 zo dňa 23.03.2020, takto r o z h o d o l : I. Súd opatrenie žalovaného Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor č. OU-DS- PLO-2020/006180 zo dňa 23.03.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcom v 1/ až 3/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého opatrenia 1. Žiadosťou o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 23.06.2018 požiadal v zmysle § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon č. 274/2009 Z. z.“, príp. „zákon o poľovníctve“) Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj, so sídlom Hlavná 1538/31, 929 01 Dunajská Streda, IČO : 50 837 176 v zastúpení spoločnosťou TALIKS, s.r.o. o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 16, Bažantnica Jahodná II, ktorej predmetom bolo postúpenie užívania uvedeného spoločného poľovného revíru vlastníkmi poľovných pozemkov podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. K žiadosti boli predložené ako prílohy zmluva o užívaní spoločného revíru, notárska zápisnica spolu s listinou prítomných, žiadosť o vymenovanie poľovného hospodára a žiadosť o vymenovanie členov poľovnej stráže. 2. Na základe vyššie uvedenej žiadosti Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, ako vecne a miestne príslušný orgán na úseku poľovníctva podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. opatrením č. OU-DS-PLO-2018/014804-002 z 27. júla 2018 zaevidoval podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zmluvu pod evidenčným číslom EZ 06/2018 DS, názov poľovného revíru : Poľovný revír Bažantnica Jahodná II, uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Dunajskej Strede, č. L/97/00370-004/9 zo dňa 02.05.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.1997, užívateľ poľovného revíru : Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj, 929 01 Dunajská Streda, Hlavná č. 1538/31, IČO : 50 837 176, dátum uzatvorenia zmluvy : 23.06.2018, zmluva evidovaná s účinnosťou : 29.07.2018. 3. Opatrenie žalovaného o zaevidovaní zmluvy č. OU-DS-PLO-2018/014804-002 zo dňa 27.07.2018 bolo v rámci súdneho prieskumu jeho zákonnosti na základe správnej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018-122 zo dňa 5. decembra 2019, právoplatným dňa 13.01.2020, a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Opatrenie žalovaného zo dňa 27.07.2018 bolo správnym súdom zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Správny súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval, že žalovaný zaevidoval predmetnú zmluvu o užívaní poľovného revíru iba na základe formálneho skúmania jej obsahu a pripojených príloh bez toho, aby preveril, či bola zmluva skutočne uzatvorená vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 4. Žalovanému bolo v predmetnom rozsudku správnym súdom uložené, aby v ďalšom konaní na základe vlastníckej zostavy, resp. listov vlastníctva a predložených plných mocí preveril, či pozemky zahrnuté do výmery poľovných pozemkov podľa Listiny prítomných, tvoriacej prílohu Notárskej zápisnice sp. zn. N 52/2018, NZ 1693/2018, NCRIs 1719/2018, sú na účely výkonu hlasovacích práv skutočne poľovnými pozemkami a následne aby overil, či za postúpenie poľovného revíru Poľovnému a ochrannému spolku M. Dunaj hlasovali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pričom výmeru poľovných pozemkov manželov Domonkosových nebude možné z dôvodu duplicity plnej moci na účely hlasovania zohľadniť. Rovnako žalovaný na základe vlastníckej zostavy a plnej moci, ktorú udelilo Podielnické poľnohospodárske družstvo žalobcovi v 1/ rade (JUDr. J. Q.) posúdi, či aj pozemky vo výmere 9 694 m2 mali byť započítané do hlasovacích práv žalobcu v 1/ rade, keď z listiny prítomných vyplýva, že Podielnické poľnohospodárske družstvo vlastní výmeru 29 958,87; 0,3404 % k celkovej výmere PR a správnemu súdu nebol zrejmý dôvod, pre ktorý nedošlo k započítaniu zostávajúcich 9 694 m2 do hlasovacích práv. 5. Po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor vydal dňa 23.03.2020 opatrenie č. OU-DS-PLO-2020/006180, nazvané Rozsudok Krajského súdu v Trnave Sp. zn.: 14S/78/2018-122 - upovedomenie účastníkov konania (ďalej v texte „napadnuté opatrenie“, príp. „opatrenie žalovaného“), ktorým po zrekapitulovaní predchádzajúceho administratívneho konania, s poukazom na závery uvedeného rozsudku správneho súdu, na základe doplneného dokazovania po preskúmaní predložených dokumentov konštatoval, že zmluva nie je podpísaná všetkými vlastníkmi vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, a preto nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. 6. Žalovaný konštatoval, že na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018-122 zo dňa 05.12.2019 sa na žalovaného obrátil účastník konania Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj z dôvodu dokázania skutočnosti, že zmluvu podpísali vlastníci daného revíra vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovných pozemkov v obvode poľovného revíra Bažantnica Jahodná II, Špecifikáciu poľovných pozemkov vlastníka začlenených do poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, Analýzu vlastníckych vzťahov na poľovných pozemkoch v spoločnom poľovnom revíri Bažantnica Jahodná II (ďalej aj „analýza vlastníckych vzťahov“) a splnomocnenia vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie v plnom rozsahu vlastníckych práv a povinností vo veciach poľovníctva v zmysle zákona o poľovníctve. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 10.03.2020 JUDr. J. Q., bytom K. č. XXXX/X, R. P., doručil žalovanému upozornenie a výzvu na dodržanie zákonnosti, ktorého prílohu tvorila fotodokumentácia dotknutých pozemkov a následne elektronickou formou doplnená identifikácia parciel registra „E“ vykonaná katastrálnym odborom Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 10.03.2020. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že v súvislosti s doplnením spisu č. OU-DS-PLO-2018/014804 zo strany Poľovného a ochranného spolku M. Dunaj, upozornil konajúci správny orgán, že akákoľvek vlastnícka zostava, ktorou zvolávateľ preukazuje, že konanie a priebeh zhromaždenia boli zákonné, mala byť vyhotovená najneskôr k momentu konania zhromaždenia, v opačnom prípade (s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote) bude v rozpore so znením notárskej zápisnice. Žalovaný v napadnutom opatrení okrem vyššie uvedeného reprodukoval z podania JUDr. J. Q. aj jeho poukaz na to, že podľa predmetnej analýzy vlastníckych vzťahov sa medzi vlastníkmi poľovných pozemkov, vlastniacich nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov v revíri Bažantnica Jahodná II, nachádza aj spoločnosť ISTROPOL SOLARY a.s., so sídlom Horné Mýto č. 267, IČO: 34146768 a Ing. L. D., bytom G. - C. L. č. XXXX, Česká republika. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa podania JUDr. J. Q., vlastníci podľa notárskej zápisnice v skutočnosti nedisponujú takou výmerou poľovných pozemkov, ako je uvedené v analýze vlastníckych vzťahov a tým pádom predmetná zmluva o užívaní spoločného revíru nebola uzatvorená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný dodal, že potvrdzujúci dôkazový materiál o tejto skutočnosti predložil JUDr. J. Q. na správny orgán v prílohe svojho podania. 8. Záverom žalovaný citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 3Sžf/15/2017 z 21. marca 2018 „Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa dotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch. Zákon č. 274/2009 Z. z. upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009, v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona č. 274/2009 Z. z. v nadväznosti na príslušné hmotnoprávnej podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.“, na ktorého právne závery poukazoval aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 14S/78/2018-122, na čo žalovaný uzavrel odôvodnenie napadnutého opatrenia konštatovaním, že po preskúmaní predložených dokumentov zistil, že predmetná zmluva o užívaní spoločného revíru nie je podpísaná vlastníkmi vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, a preto nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. II. Rozsah a dôvody žaloby 9. Včas podanou žalobou sa žalobcovia v 1/ až 3/ rade domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DS-PLO-2020/006180 zo dňa 23.03.2020 a navrhli, aby správny súd toto opatrenie zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) až g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania. 10. Žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav potrebný na posúdenie splnenia zákonných podmienok pre účely evidencie predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že žalovaný v kontexte rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018-122 zo dňa 05.12.2019, v ktorom konaní bol žalobcom v 1/ rade JUDr. J. Q., žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia vychádzal len z obsahu údajov vyplývajúcich z upozornenia a vyjadrenia JUDr. J. Q. zo dňa 10.03.2020, ktoré zaslal žalovanému s upozornením o nesplnení podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 zákona o poľovníctve, z dôvodu nepodpísania tejto zmluvy nadpolovičnou väčšinou vlastníkov vlastniacich pozemky tvoriace predmetný poľovný revír. Žalobcovia dali do pozornosti, že žalovaný si zjavne v celom rozsahu osvojil právne názory a tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení JUDr. J. Q., pričom opakovane účelovo odkazoval len na vybrané závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom rozsudku správneho súdu. 11. V nadväznosti na uvedené žalobcovia namietali porušenie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá sa aplikuje aj na konania správnych orgánov, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Uvedené argumentáciu žalobcovia podporili poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok č. k. 4Sžr 73/2016 zo dňa 6. júna 2017, rozsudok NS SR č. k. 4Sžo 72/2014 zo dňa 6. októbra 2015, z obsahu ktorých vyplýva povinnosť okresných úradov riadiť sa v rámci administratívneho procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru okrem iného základnými zásadami správneho konania. V súvislosti s namietaným porušením zásady súčinnosti zo strany žalovaného v procese predchádzajúcom vydaniu napadnutého opatrenia žalobcovia zdôraznili, že žalovaný im nedal časový priestor na vyjadrenie sa k vyjadreniu JUDr. J. Q., a to napriek záujmu žalobcov, prezentovanému voči žalovanému v rámci telefonického rozhovoru, resp. elektronickej pošty ihneď po získaní informácie o doručení vyjadrenia JUDr. J. Q.. 12. Žalobcovia dôvodili, že ak by im žalovaný takýto priestor a možnosť poskytol, boli by mohli relevantným spôsobom vyvrátiť pravdivosť časti tu uvedených tvrdení a preukázali by splnenie zákonných podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Žalobcovia konkretizovali, že mohli predložiť vlastné výpočty (prikladajú ich k správnej žalobe; bez príloh, nakoľko správny súd nie je skutkovým súdom), z ktorých je zrejmé splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky na evidenciu predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 16 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. Žalobcovia na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia a opodstatnenosti uvedeného žalobného bodu spolu so žalobou predložili prepočet plôch poľovných pozemkov (vyhotovený podľa novej analýzy v nadväznosti na spochybnenie podmienok JUDr. J. Q. - po znížení o plochy nepoľovných pozemkov) vo vlastníctve vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí podpísali zmluvu o užívaní poľovného revíru a e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným (pracovníčkou, ktorej bola predmetná agenda zverená) a právnym zástupcom žalobcov. 13. Žalobcovia s poukazom na obsah e-mailovej komunikácie dali do pozornosti, že žalovaný vydal napadnuté opatrenie v deň (23.03.2020), kedy žalobcom (v čase 11:55 hod.) doručil na ich vlastnú žiadosť vyjadrenie J. Q. a kedy právny zástupca žalobcov požiadal žalovaného (v čase o 12:57) o poskytnutie časového priestoru (5 pracovných dní) na vyjadrenie sa k vyjadreniu J. Q.. 14. V nadväznosti na uvedené žalobcovia namietali, že žalovaný nielenže požadovaný priestor žalobcom neposkytol, ale v evidentnej snahe vyhnúť sa nutnosti konfrontácie s prípadnými tvrdeniami a právnym názorom žalobcov, vydal v ten istý deň napadnuté opatrenie. 15. Ďalej žalobcovia z pohľadu genézy administratívneho postupu žalovaného predchádzajúceho vydaniu napadnutého opatrenia zdôraznili, že žalobca v 3/ rade ešte v čase pred doručením vyjadrenia JUDr. J. Q. žalovanému predložil žalovanému rozsiahlu dokumentáciu, z ktorej naopak vyplývalo splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, a to, že zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru. V nadväznosti na uvedené žalobcovia opakovane namietali, že žalovaný si však, vychádzajúc z obsahu napadnutého opatrenia, zjavne osvojil argumentáciu JUDr. J. Q., a to bez toho, aby v odôvodnení opatrenia vysvetlil, čo ho k tomu viedlo a prečo naopak nevychádzal z výpočtov obsiahnutých v podaní žalobcu v 3/ rade. Vo vzťahu k námietke napádajúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu veci žalovaným a nedostatočné odôvodnenie napadnutého opatrenia žalobcovia dodali, že vychádzajúc z relevantného administratívneho spisu ani z jeho obsahu nie je možné vyčítať, ako dospel žalovaný k záveru prezentovanému v napadnutom opatrení, najmä či, resp. ako ustálil celkovú aktuálnu výmeru poľovného revíru, ktorá je rozhodujúca pre výpočet výšky hlasovacích práv na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. 16. V súvislosti s potrebou aplikácie zásady materiálnej pravdy v procese dokazovania a skúmania splnenia podmienok pre účely zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru žalobcovia s poukazom na princíp právnej istoty (podľa ktorého právna istota je okrem iného stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít), aplikovateľný podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, dali do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 6. júna 2017, potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/121/2015-41 zo dňa 17. februára 2016, v zmysle ktorých, sa za celkovú výmeru poľovného revíru považuje údaj o celkovej výmere poľovného revíru uvedený v rozhodnutí o jeho uznaní, čo je jednoznačne údaj deklaratórnej povahy, ktorý sa mení v závislosti od toho, ako pozemky menia svoj charakter (poľovné na nepoľovné a naopak, a to ex lege zmenou ich charakteru (k tomu viď ust. § 2 písm. f/ a písm. o/ zákona o poľovníctve) a ktorý je okresný úrad povinný v rámci skúmania podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru relevantným spôsobom ustáliť a tento spôsob jeho ustálenia musí jasne vyplývať z obsahu administratívneho spisu, čo v danom prípade podľa názoru žalobcov nie je naplnené. 17. Pre komplexnosť informácií považovali žalobcovia za potrebné uviesť, že v prípade JUDr. J. Q., všemožne sa snažiaceho o nezaevidovanie predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ide o osobu, ktorá nemá podporu vlastníkov poľovných pozemkov v rámci predmetného poľovného revíru ani v rozsahu potrebnom na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nie ešte na dosiahnutie jeho uznášania schopnosti (ak by potrebnou nadpolovičnou väčšinou hlasov disponoval, dávno by zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolal). Žalobcovia vylovili domnienku, že aj z uvedeného dôvodu sa vyhýba podaniu civilnej žaloby, v ktorej by len veľmi ťažko preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žiaľ na ujmu žalobcov dosiahol svojimi nepravdivými a účelovými argumentmi vydanie napadnutého opatrenia zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcov z jeho strany možno súčasnú snahu jednoznačne definovať ako pokus o zneužitie práva a zo strany žalovaného vydaním napadnutého opatrenia za porušenie práva. Na margo odôvodnenia napadnutého opatrenia žalovaného žalobcovia dodali, že ide o nepresvedčivú argumentáciu spôsobujúcu jeho nezákonnosť. 18. K otázke skúmania hmotnoprávnych podmienok pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru žalobcovia s poukazom na znenie a výklad ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve dôvodili, že úlohou okresných úradov ako vecne príslušných orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva pri vybavovaní žiadostí o evidenciu zmlúv o užívaní poľovných revírov podľa ustanovenia § 74 ods. 2 písm. b) zákona o poľovníctve je vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania zmlúv o užívaní poľovných revírov v rozsahu uvedeného zákonného ustanovenia, resp. ustanovenia § 16 ods. 2 v kontexte s ustanoveniami § 5 ods. 4 a ods. 7, § 11 ods. 1, ods. 2 a § 14 zákona o poľovníctve. 19. Podľa právneho názoru žalobcov ustanovenie § 13 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve jasne stanovuje podmienky, na základe ktorých možno postúpiť výkon práva poľovníctva a aké podmienky musia byť splnené na to, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia uzavrieť vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (prostredníctvom splnomocnenca/ov zvoleného/ých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov). Táto kľúčová otázka musí byť vyriešená už v čase konania zhromaždenia vlastníkov a z hľadiska žalovaného musí byť verifikovaná, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku v čase konania zhromaždenia vlastníkov. Pokiaľ sa vlastníci poľovných pozemkov nezúčastnia zhromaždenia vlastníkov osobne, je potrebné relevantným dokladom, t. j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za neho koná a v akom rozsahu. Zaevidovanie, resp. nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je opatrením správneho orgánu, na ktorý je viazaný samotný výkon práva poľovníctva. Musí preto bezpochyby vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí byť podložené dokladmi (obsiahnutými v administratívnom spise), ktoré preukazujú, že zmluva je, resp. nie je uzavretá v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi, obsahujúca všetky predpísané náležitosti, pričom opatrenie, ktorým je tento proces zavŕšený, musí obsahovať presvedčivé a logické odôvodnenie, čo v danom prípade podľa názoru žalobcov nebolo z hľadiska dôvodov napadnutého opatrenia splnené. Na podporu opodstatnenosti uvedenej žalobnej námietky v súvislosti s nutnosťou presvedčivého a logického odôvodnenia napadnutého opatrenia žalobcovia poukázali na závery rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28. marca 2019, v rámci ktorého sa NS SR zaoberal po skutkovej stránke obdobnou právnou vecou a v ktorom vyslovil, že „ ... aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku .... aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017). ... Správny orgán ... je povinný podľa názoru súdu v oznámení o nezaevidovaní zmluvy ... sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol. ... Aj v prípade takéhoto oznámenia sa jedná o individuálny správny akt ..., ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu, z čoho potom vyplýva nevyhnutnosť jeho odôvodnenia tak, aby bolo preskúmateľné. ... je potrebné preskúmateľné odôvodnenie, z ktorého je zrejmé ..... z akých dôvodov dospel správny orgán k tomu, že účastníci nezaevidovanej zmluvy nesplnili zákonné požiadavky na evidenciu zmluvy ... V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že procesným právom účastníka správneho konania je aj právo na riadne odôvodnenia rozhodnutia. ... Cieľom zákonodarcu, napriek vylúčeniu použitia Správneho poriadku v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru ... nebolo zakotviť do právneho poriadku prostriedok dosahovania nezákonných rozhodnutí (postupov, opatrení). ... Pri porušení základných pravidiel správneho konania (§ 3 Správneho poriadku) a na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania - požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku) a na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) je túto skutočnosť možné orgánu verejnej správy vytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia (opatrenia) správnym súdom.“ 20. Po vecnej stránke žalobcovia namietali, že žalovaný napadnutým opatrením nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru v rozpore s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve napriek tomu, že zmluva o užívaní poľovného revíru bola podpísaná vlastníkmi poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov začlenených do revíru a taktiež bolo uznášaniaschopné v súlade s § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, nakoľko rozhodlo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. 21. V nadväznosti na uvedené žalobcovia dodali, že skutkový stav nastolený žalovaným pri vydaní napadnutého opatrenia je jasne v neprospech žalobcov, ktorí sú vydaním napadnutého opatrenia žalovaným poškodení na svojich právach a právom chránených záujmoch napriek tomu, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a zároveň bolo uznášaniaschopné podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve a žalovaný napriek tomu bez toho, aby vykonal dokazovanie v súlade s § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru a náležite neodôvodnil opatrenie o nezaevidovaní predmetnej zmluvy. Žalobcovia dôvodili, že v dôsledku napadnutého opatrenia sú na svojich právach ukracovaní jednak vlastníci poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru tým, že dotknutý poľovný revír nemá za užívateľa žalobcu v 3/ rade, ktorý by bol povinný uhrádzať náhradu za užívanie revíru v prospech vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru ako jeho spoluvlastníkov vo výške 1 EUR/ha/rok, ako to vyplýva z obsahu článku IV. predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru (vlastníkom poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru v súčasnosti neprináleží žiadna náhrada za jeho užívanie). Ukracovaný na svojich právach je samozrejme aj žalobca v 3/ rade ako subjekt, ktorému bol na základe rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov postúpený do užívania poľovný revír, a to tým, že napadnutým opatrením mu je bránené v užívaní poľovného revíru. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu správnej žaloby uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v spisovom materiáli pod číslom OU-DS-PLO-2020/006180. 23. Žalobcovia repliku k vyjadreniu žalovaného v lehote stanovenej správnym súdom nepodali. IV. Relevantná právna úprava 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 29. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 30. Podľa § 2 písm. f) zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov zveri, dráha, 3) diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko 4) a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu [§ 74 ods. 1 písm. b)]. 31. Podľa § 2 písm. písm. o) zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f). 32. Podľa § 2 písm. písm. p) zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica. 33. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 34. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 35. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 36. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 37. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 38. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. 39. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. 40. Podľa § 11 ods. 3 zákona o poľovníctve poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania. 41. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32. 42. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 43. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. 44. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 45. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 46. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 48. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je opatrenie žalovaného zo dňa 23.03.2020, ktorým oznámil žalobcom v 1/ až 3/ rade, že s poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018-122 zo dňa 5. decembra 2019, v spojení s údajmi vyplývajúcimi z upozornenia a výzvy na dodržanie zákonnosti zo dňa 10.03.2020, zaslanej JUDr. J. Q. žalovanému, vrátane jej príloh a doplnenia zo dňa 12.03.2020, že predmetná zmluva o užívaní poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, uzavretá dňa 23.06.2018, nie je podpísaná vlastníkmi vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, a preto nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. 49. Z obsahu preskúmavaného opatrenia vyplýva, že hoci sa v tomto žalovaný odvolával na právne závery rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018-122 zo dňa 05.12.2019, viažúce sa k jeho povinnosti doplniť v ďalšom administratívnom konaní zistenie skutkového stavu vlastným preverením podkladov na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru vo vzťahu k splneniu podmienky podpisu predmetnej zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, ako aj na právne závery rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018 ohľadom povinnosti správneho orgánu pre účely evidencie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve preskúmať hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky podľa citovaného zákona v nadväznosti na relevantné hmotnoprávne podmienky uzatvárania zmlúv účastníkmi právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, v uvedených intenciách skutkový stav nezistil a ani dodatočne predložené listinné podklady pre posúdenie splnenia zákonných podmienok na evidenciu zmluvy nevyhodnotil. 50. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola, okrem upozornenia a výzvy JUDr. J. Q. na dodržanie zákonnosti zo dňa 10.03.2020, doručená aj Analýza vlastníckych vzťahov na poľovných pozemkoch v spoločnom poľovnom revíri Bažantnica - Jahodná II, vypracovaná dňa 28.01.2020 obchodnou spoločnosťou EuroForest, s.r.o. Ďalej z obsahu správnej žaloby a jej príloh vyplýva, že medzi právnym zástupcom žalobcov a žalovaným prebehla dňa 23.03.2020 e-mailová komunikácia z iniciatívy žalobcov, ktorou sa dožadovali zaslania upozornenia a výzvy JUDr. J. Q. na dodržanie zákonnosti zo dňa 10.03.2020 s tým, že v odpovedi právny zástupca žalobcov avizoval, že do konca vtedy aktuálneho týždňa sa podľa potreby k zaslaným podkladom vyjadrí. 51. V súvislosti s predmetnou e-mailovou komunikáciou právneho zástupcu žalobcov s konajúcim správnym orgánom správny súd žalovanému vytýka, že o tejto komunikácii, týkajúcej sa dodatočne predložených listinných podkladov spochybňujúcich existenciu zákonných podmienok na evidenciu predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je v administratívnom spise a ani v napadnutom opatrení ani zmienka v podobe úradného záznamu alebo kópie e-mailových správ, prípadne konštatovanie žalovaného o nedoručení žiadneho vyjadrenia navrhovateľov na zaevidovanie predmetnej zmluvy k obsahu a výhradám upozornenia JUDr. Q.. 52. V nadväznosti na uvedené a obsah preskúmavaného opatrenia žalovaného možno konštatovať, že žalovaný postupom predchádzajúcim vydaniu opatrenia dňa 23.03.2020 ako aj týmto opatrením samotným porušil procesné právo žalobcov na spravodlivé konanie pred iným orgánom verejnej správy, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je v praxi rozhodovania správnych orgánov reprezentované okrem iného aj zásadami správneho konania, ktoré ani v administratívnych konaniach, na ktoré sa použitie Správneho poriadku nevzťahuje, nemožno opomínať a ktoré zo strany konajúcich správnych orgánov nemožno ignorovať. 53. Preskúmavané opatrenie síce nie je rozhodnutím, ale je to individuálny správny akt vo forme opatrenia, ktorým v rámci administratívneho konania na úseku štátnej správy poľovníctva príslušný správny orgán vrchnostensky zasahuje do práv a právom chránených záujmov jednak osôb vlastniacich poľovné pozemky a jednak fyzických osôb alebo právnických osôb oprávnených vykonávať právo poľovníctva na území dotknutého poľovného revíru, keďže evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru sa završuje proces postúpenia užívania poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru na niektorý zo subjektov podľa § 13 ods. 1 písm. a) až d) zákona o poľovníctve a účinnosť zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru zákon podmieňuje jej zaevidovaním príslušným okresným úradom po preskúmaní splnenia podmienok explicitne stanovených v ustanovení § 16 ods. 1 a ods. 2 a contrario zákona o poľovníctve. 54. Hoci sa v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru nevzťahuje Správny poriadok, konajúci správny orgán je povinný riadiť sa základnými zásadami správneho konania obsiahnutými v § 3 Správneho poriadku. Nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. 55. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 56. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 57. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. 58. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 59. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 60. Podľa § 15a ods. 1 Správneho poriadku osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len "zúčastnená osoba"). 61. Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv. 62. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 63. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 64. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje. Preto bolo potrebné, aby žalovaný upovedomil navrhovateľa o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru o doručení upozornenia a výzvy JUDr. J. Q. zo dňa 10.03.2020 a s jeho tvrdeniami spochybňujúcimi splnenie podmienok na vykonanie evidencie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ako aj oboznámil ho s podkladmi pre vydanie opatrenia a dal mu možnosť, aby sa k týmto podkladom vyjadril, rovnako, aby sa vyjadril k vzneseným námietkam JUDr. Q., prípadne, aby navrhol doplnenie dokazovania. 65. Nepochybne aj v procese vydania oznámenia o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru musia byť dodržané základné zásady správneho konania, medzi ktoré patrí dodržiavanie zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), a to aj vo vzťahu k procesu skúmania existencie podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v kontexte preverenia zákonných náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom o poľovníctve a Občianskym zákonníkom pre perfektný právny úkon. 66. Rovnako tak sa na proces evidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru musí vzťahovať zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, t. j. predmetný individuálny správny akt musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (per analogiam § 3 ods. 5 vety prvej Správneho poriadku), v danom prípade predovšetkým vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. 67. V neposlednom rade v administratívnom konaní musia byť rešpektované práva navrhovateľov na zaevidovanie zmluvy na spravodlivé konanie pred správnym orgánom, determinované predovšetkým právom oboznámiť sa s podkladmi a dôvodmi nevyhovenia žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru (aplikovateľné prostredníctvom zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku, precizovanej v ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku upravou práva účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom na rozhodnutie / opatrenie a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie), o to viac v prípade, ak podklady pre rozhodnutie alebo opatrenie sú v neprospech účastníka konania a je potrebné, aby mu správny orgán v rámci úzkej súčinnosti poskytol možnosť účinne brániť svoje práva a právom chránené záujmy. 68. Dodržanie uvedeného postupu, rešpektujúceho zásadu súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania pred vydaním opatrenia v predmetnej veci z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, ktorá je postavená na báze obligatórnosti, je zásadou, ktorá musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. Neupovedomenie navrhovateľa o zaevidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (žalobcu v 3/ rade) o vznesených námietkach treťou osobou, je závažným porušením jeho procesných práv, ako i práva na ochranu a obhajobu jeho dotknutých práv a právom chránených záujmov. 69. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že napriek tomu, že žalovaný sa v rámci odôvodnenia opatrenia, ktorým nevyhovel evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, vychádzal len z tvrdení JUDr. Q. uvedených v jeho upozornení zo dňa 10.03.2020, ktoré do opatrenia v podstate len prevzal, avšak procesným postavením tejto fyzickej osoby sa v procese posudzovania splnenia podmienok evidencie predmetnej zmluvy vôbec nezaoberal a jej vzťah k predmetu administratívneho konania a dotyk na jej právach v súvislosti s predmetom konania žalovaný vôbec nevyhodnotil z pohľadu, či podáva podnety (upozornenia) ako osoba so záujmom na výsledku evidencie, resp. nezaevidovaní predmetnej zmluvy z titulu jej spoluvlastníctva k poľovným pozemkom alebo z titulu zastupovania spoluvlastníkov dotknutých poľovných pozemkov pre účely registrácie predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru. 70. V danom kontexte nie je o to viac vôbec zrejmé, z akého zákonného dôvodu a bez vyhodnotenia pravdivosti tvrdení a predkladaných listinných podkladov, žalovaný do odôvodnenia preskúmavaného opatrenia tieto tvrdenia len tak bez ďalšieho prevzal bez toho, aby ich podrobil vlastnému vyhodnoteniu a vlastnej úvahe vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu zákonných podmienok na evidenciu predmetnej zmluvy, a to predovšetkým v kontexte vyhodnotenia analýzy vlastníckych vzťahov a iných listinných dôkazov predložených navrhovateľom o evidenciu zmluvy a v kontexte prípadných vysvetlení a dôkazov, ktoré by zrejme navrhovateľ predložil, ak by mal včas vedomosť o obsahu a prílohách upozornenia podaného pánom JUDr. Q. a bol by mu poskytnutý časový priestor na vyjadrenie sa k námietkam uplatneným v tomto upozornení. 71. Na to nadväzujúcim ďalším podstatným dôvodom nezákonnosti preskúmavaného opatrenia je jeho nedostatočné odôvodnenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k podstatným podmienkam na evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. 72. Za daných okolností prípadu je možné konštatovať, že žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia konanie v potrebnom rozsahu nedoplnil riadnym a úplným zistením skutkového stavu veci a neodstránil vytýkané vady spôsobom uloženým v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018-122 zo dňa 05.12.2019. 73. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v danom prípade opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným nebolo dostatočné na riadne posúdenie veci, pričom postup predchádzajúci vydaniu preskúmavaného opatrenia bol poznačený nedostatočnou súčinnosťou konajúceho správneho orgánu s navrhovateľom na zaevidovanie predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, a preto z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP správny súd napadnuté opatrenie žalovaného zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 74. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho správneho orgánu doplniť dokazovanie naznačeným spôsobom, jednak vo vzťahu k ustáleniu okruhu účastníkov konania, ako aj vo vzťahu k otázke preverenia splnenia zákonných podmienok na evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve v spojení s relevantnými ustanoveniami citovaného zákona a Občianskeho zákonníka pre posúdenie perfektnosti právnych úkonov realizovaných oprávnenými osobami pre účely postúpenia práva užívania dotknutého poľovného revíru vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich predmetný poľovný revír Bažantnica Jahodná II, pričom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov získané dôkazy a podklady pre účely evidencie zmluvy vyhodnotiť vlastnou úvahou správneho orgánu vo vzťahu k aplikácii zisteného skutkového stavu na príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona o poľovníctve, a to za súčasného dodržania základných zásad vzťahujúcich sa na administratívne konanie. 75. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 76. V správnom súdnom konaní úspešným žalobcom priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).