Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/74/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200215 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200215.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., IČO 53929691, Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej správy Trnava, Kollárova 8, 917 02 Trnava, žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/027823-002 zo dňa 24.08.2020 t a k t o r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Skalica ako stavebný úrad vo svojom prvostupňovom rozhodnutí č. SÚ-2020/2483 zo dňa 28.05.2020 nepriznalo žalobcovi v postavení účastníka konania v územnom konaní vo veci stavby „D- SI-I. v Z. K.“ na pozemkoch parcela č. 13575/1, 13575/34, 13686/2, 13576/4 a 13468/6 (register C v katastrálnom území N., lokalita I. v Z. K. pre stavebníka Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270 so sídlom Metodova č. 8, Bratislava). 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe stanoviska Okresného úradu Skalica, odbor starostlivosť o životné prostredie, predmetná stavba nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a preto podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona Združenie domových samospráv nemá v tomto konaní postavenie účastníka konania. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.06.2020 odvolanie. 4. Žalovaný, Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy Trnava svojim rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/027823-002 zo dňa 24.02.2020 ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Skalica č. SÚ-2020/2483 zo dňa 28.05.2020. 5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na ust. § 34 Stavebného zákona týkajúce sa účastníctva územného konania ako aj na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z.z. a § 24 ods. 3 citovaného zákona, pričom poukázal na stanovisko Okresného úradu Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-SI-OSZP-2020/000560-002 vydaného 28.05.2020, podľa ktorého predmetná stavba nepodlieha posudzovaniu podľa zák. č. 24/2006 Z.z. a preto v zmysle § 34 ods. 1 Stavebného zákona nemá Združenie domových samospráv postavenie účastníka územného konania. II. Žaloba a žalobné dôvody 6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 21.09.2020 žalobu, v ktorej namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. V konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 7. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru predmetná stavba podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, nakoľko z verejne dostupných údajov je zrejmé, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie za účelom výstavby Obytná zóna I. v Z. K. v procese posudzovania a v konaní vydal rozhodnutie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu č. II ÚS 197/2010, podľa ktorého „základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci, alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručene v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy“. Ďalej poukázal aj na Nález Ústavného súdu č. I ÚS 223/09 zo dňa 27.05.2010, podľa ktorého účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou, o ktorú dbá štát subjektom práva na priaznivé životné prostredie, každý štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Podľa tohoto nálezu subjektom práva na priaznivé životné prostredie je podľa ústavy každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia. Žalobca ďalej uviedol, že napriek nenormatívnej a nezáväznej povahe nemožno opomenúť ani odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych orgánov ako ani odporúčanie výboru Ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb. S prihliadnutím na tieto rozhodnutia a odporúčania žalobca má za to, že je potrebné v danom prípade konštatovať, že žalobca má právo byť účastníkom správneho konania a správne orgány sú povinné s ním konať ako s účastníkom konania. Ďalej žalobca poukázal na § 19 Zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnosti poškodzovania životného prostredia. Tieto je nutné interpretovať aj ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky, či správnu súdnu žalobu. Žalobca teda nemá len právnu možnosť, ale má aj právnu povinnosť konať tak, ako konal. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok NS SR 5Sžp/41/2009. 8. Žalobca uviedol, že z bežnej činnosti, ako aj z jeho stanov je zrejmé, že jeden z hlavných cieľov svojej existencie si žalobca stanovil ochranu životného prostredia a jeho právnu úpravu ako aj kontrolu verejných záujmov životného prostredia tak, ako mu to právny poriadok umožňuje, relevantným právnym predpisom Európskej únie v tomto smere je Aarhuský dohovor vyhlásený v zbierke zákonov č. 43/2006. 9. Žalobca ďalej uviedol, že podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR sa práva na priaznivé životné prostredie a práva na spravodlivý proces možno domáhal len spôsobom, ktorý ustanoví príslušný vykonávací predpis. Z toho súčasne vyplýva, že dochádza k pomerne veľkému prekrytiu súkromno-právnej povahy činnosti občianskych združení a ich osvetovej činnosti s verejno-právnou povahou domáhania sa právnej ochrany záujmov a práv na životné prostredie v správnych konaniach podľa vykonávacích právnych predpisov. Správne orgány nesprávne a nedôsledne aplikujú predovšetkým právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva sú aj reálne odopreté. Z funkčného usporiadania verejnej správy vyplýva, že hlavným zmyslom spravujúcich orgánov verejnej správy je nielen spravovať ich verejnú oblasť verejných záujmov, ale v tejto ich oblasti aj poskytovať verejnú službu. Protipólom poskytovania verejnej služby je aj jej vonkajšia kontrola a to ako v zmysle zákonnosti spravujúcich rozhodujúcich funkcií verejnej správy, tak aj neustále zvyšovanie kvality verejnej služby úradmi poskytovanými. Žalobca ako jadro svojej súčasnej činnosti položil práve právnu ochranu verejných záujmov kontrolou činnosti štátnych orgánov. Z ust. § 19 Zákona o životnom prostredí v spojení s § 178 ods. 3 SSP vyplýva, že tieto ustanovenia dávajú ekologickým občianskym združeniam kompetencie kontroly zákonnosti verejných záujmov ochrany životného prostredia. Na záver žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku § 47 ods. 3 Správneho poriadku a § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pričom uviedol, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, musí sa správny orgán vyrovnať s návrhmi a námietkami účastníkov a správny orgán je povinný svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá sa má vybaviť včas bez zbytočných prieťahov. III. Vyjadrenie žalovaného replika - duplika 10. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 30.10.2020 v ktorom uviedol, že odpoveď na to, koho Správny poriadok za účastníka konania považuje, dávajú právne predpisy hmotného práva. V danom prípade je takýmto predpisom hmotného práva zákon č. 50/1976 Zbierky o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku, pričom kto je účastníkom konania v územnom konaní upravuje ust. § 34. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. je účastníkom územného konania ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, sú osoby, ktorým toto právo vyplýva aj z ust. § 24 zák. č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ust. § 24 zák. č. 24/2006 umožňuje verejnosti a dotknutej verejnosti v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny postavenie účastníka konania, ak prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení za podmienky splnenia ust. § 24 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.z. Podľa ust. § 24 ods. 3 zák .č. 24/2006 Z.z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním: a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4; b) odôvodnených pripomienok rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8; c) odôvodneného písomného stanoviska v správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2; d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že súčasťou z preskúmavaného spisového materiálu je stanovisko Okresného úradu Skalica č. OU-SI-OSZP-2020/000560-002 vydaného dňa 28.05.2020 k predloženému projektu „D-SI I. v Z. K.“, v ktorom oznamujú, že navrhovaná činnosť nespĺňa kritéria uvedené v prílohe 8 zákona, preto nepodlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní. Predmetom projektu je vybudovanie novej línie stavby nových optických zemných rozvodov telekomunikačnej optickej siete s trasou vedenou od existujúcej šachty na Mallého ulici pri ceste 111/1146, kde sa umiestni nová optická spojka, ďalej káblové vedenie bude vedené popod príjazdové cesty až k plánovanému objektu - bytovým domom. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe nesprávne uvádza, že bolo v danej veci v procese posudzovania a konania vydanie rozhodnutia Okresným úradom Skalica odboru starostlivosti o životné prostredie rozhodnutie, ktoré žalobca spomína bolo vydané pri inej stavbe za účelom výstavby obytnej zóny „I. v Z. K.“. Keďže v zmysle citovaného stanoviska Okresného úradu Skalica stavba nepodlieha posudzovaniu podľa zák. č. 24/2006 Z.z., preto v zmysle ust. § 34 ods. 1 Stavebného zákona nemá Združenie domových samospráv postavenie účastníka územného konania. 12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 28.02.2021, v ktorej uviedol, že žalovaný v úvode svojho rozhodnutia popisuje priebeh správneho konania tak, ako na prvom stupni, ako aj na druhom stupni, pričom konštatuje, že postupoval v súlade s § 3 Správneho poriadku a tiež v zmysle § 32 Správneho poriadku. V prvom rade považuje žalobca za potrebné poukázať na argumentáciu uvedenú v časti 3.1. žaloby bod 11 a 12, v ktorom uvádza, že žalobcovi ide vždy a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí a príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníctva konania, toto tvrdenie nemá oporu v zákone, tu žalobca odkázal opäť na obsah žaloby bod 1 až 9 žaloby. Žalobca poukázal, že správne orgány nesprávne aplikujú predovšetkým právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva mu boli reálne odopreté. Postup právneho orgánu je zároveň v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 zák. č. 43/2006 Z.z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Na základe vyššie uvedeného bolo postupom správneho orgánu žalobcovi upreté právo ako účastníkovi konania, a s ním úzko súvisiacim právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy SR. 13. K replike žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. IV. Relevantná práva úprava 14. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 Správneho poriadku, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 14 ods. 1,2 Správneho poriadku, (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Zb., Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 34 zák. č. 50/1976 Zb., (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g) (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. (3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Podľa§ 24 ods. 1,2,3,4 zák. č. 24/2006 Z.z.. 1) Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom 15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmaval v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a za splnenia procesných podmienok nariadil vo veci pojednávanie na deň 4.11.2021, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 16. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, pričom svoju účasť ospravedlnili listom zo dňa 19.10.2021, v ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že v priebehu mesiaca máj a jún sa na Krajskom súde v Trnave uskutočnilo viacero pojednávaní, priebeh týchto pojednávaní, ako aj výsledok týchto konaní, žalobcu utvrdil v tom, že z pohľadu jeho úspechu v predmetných konaniach nie je dôvod na vykonaní pojednávania, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nemá žiadny vplyv na výsledok v konaní. Žalobca sa preto bude domáhať spravodlivosti v rámci kasačného konania voči týmto rozhodnutiam a žiada súd, aby rozhodol bez jeho účasti. 17. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich písomných podaní a žiada žalobu zamietnuť. 18. Poznamenala, že predmetom tohto konania je právne posúdenie veci, či v danom konaní o umiestnení stavby má žalobca postavenie účastníka konania, teda v danom prípade ide o právnu otázku, ktorú musí správny súd v rámci tohto konania vyriešiť. 19. Právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správne konanie bez účastníkov, resp. bez úplného okruhu účastníkov nemôže byť zákonným, a teda ani ústavne súladným spôsobom dosiahnuť svoj účel spravidla vyjadrení v základných ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho administratívny proces. Do obsahu práva, byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého domáhať sa práva byť účastníkom za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo nie je, podľa orgánu inej právnej ochrany, účastníkom konania pred ním. V prípade negatívneho rozhodnutia je súčasťou tohto práva aj právo podať proti nemu odvolanie. 20. Úlohou a cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenie v území tak, aby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku, pri súčasnom rešpektovaní opravných záujmov fyzických a právnických osôb. 21. Konanie o umiestnenie stavby je územných konaním, ktorým sa prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany nimi sledovaných osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. 22. Účastníkom územného konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona je navrhovateľ, obec a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbe, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 24. Čo sa týka začatia územného konania podľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona, toto začína na písomný návrh účastníka z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. V návrhu sa pri tom uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známe. 25. Stavebný úrad ďalej postupuje tak, že oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom (§ 36 ods. 1 Stavebného zákona). Ak sa začína konanie o umiestnenie líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, oznámi stavebný úrad začatie konania verejnou vyhláškou. 26. Podľa § 140 Stavebného zákona sa na územné konanie podľa stavebného zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. Správny poriadok, ak nie je vyslovene ustanovené inak. V danom prípade sú to ustanovenia týkajúce sa rozhodovania o tom, či niekto je alebo nie je účastníkom konania. 27. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je (nielen) ten, o koho právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to do času, kým sa preukáže opak. 28. O tom, že niekto, kto sa domáha zúčastniť sa konaní, nie je účastníkom konania je potrebné rozhodnúť v správnom konaní rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku s tým, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Účastníkom je však až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie naopak, ak zistí, že niekomu patrí postavenie účastníka konania, začne s ním ihneď jednať ako s účastníkom, uskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s doterajším priebehom. O tom, že ďalšej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bolo priznané postavenie účastníkov, sa nevydáva správne rozhodnutie. 29. V danom prípade teda krajský súd skúmal, kto je možným účastníkom konania v územnom konaní, týkajúceho sa konania o žiadosti spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ohľadne vybudovania nových optických zemných rozvodov telekomunikačnej siete na základe projektu „D-SI I. v Z. K.“. Ako vyplýva z ust. § 34 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkom je v danom prípade teda navrhovateľ spol. Orange Slovensko, a.s., obec, t.j. Mesto Skalica a bolo ďalej potrebné skúmať, či žalobca, ako zainteresovaná verejnosť, má postavenie účastníka v zmysle osobitného predpisu, na ktorý odkazuje ust. § 34 ods. 1 Stavebného zákona. 30. Zainteresovaná verejnosť má postavenie účastníka konania o umiestnení stavby v prípade uvedených v § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. 31. V zmysle týchto ustanovení je potrebné považovať zainteresovanú verejnosť za účastníka konania v prípade, ak v priebehu procesu EIA táto zainteresovaná verejnosť podá svoje stanovisko. 32. Keďže, ako vyplýva zo spisového materiálu, k otázke posudzovania vplyvov na životné prostredie a k otázke postupu konania EIA sa vyjadril so svojim stanoviskom Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, stanovisko č. OU-SI-OSZP-2020/000560-002 zo dňa 28.05.2020, z ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť nespĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., a preto nepodlieha posudzovaniu podľa uvedeného zákona. 33. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v danom procese týkajúceho sa posudzovania projektu, ktorého sa mala týkať navrhovaná činnosť, nebude tento projekt posudzovaný v zmysle zákona č. 24/2006, a teda zainteresovaná verejnosť nesplnila podmienku účastníctva v zmysle § 34 ods. 1 Stavebného zákona s poukazom na ust. § 24 zákona č. 24/2006 Z.z.. 34. Žalobca síce v žalobe v bode 32.1 uvádza, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie za účelom výstavby Obytná zóna I. v Z. K. v procese posudzovania a konania EIA vydal rozhodnutie, avšak ako vyplýva zo spisového materiálu, v danom prípade nejde o projekt, resp. o zámer spoločnosti Orange Slovensko týkajúce sa výstavby Obytnej zóny I. v Z. K., ale ide len o umiestnenie optických káblov telekomunikačnej optickej siete s trasou vedenou od existujúcej šachty na ulici Mallého pri ceste 111/1146, kde sa umiestni nová optická spojka a ďalšie káblové vedenie bude vedené popod príjazdovej cesty až k plánovaným objektom bytových domov, ktorých zámer bude posudzovaný v inom konaní, teda táto navrhovaná činnosť nie je podľa názoru správnych orgánov, resp. podľa názoru príslušného dotknutého orgánu, ktorým je Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie činnosťou, ktorá by mala byť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. 35. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne, sú v ňom uvedené všetky dôvody, pre ktoré neboli žalobcovi priznané práva a účastníctva v územnom konaní. 36. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 37. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému, ako orgánu verejnej správy, nárok na náhradu trov konania nepriznal. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.