Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/121/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200218 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200218.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Maroša Feketeho v právnej veci žalobcu JUDr. C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX/XX, XXX XX F. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: 428553/2020 zo dňa 17.9.2020 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 428553/2020 zo dňa 17.9.2020 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Mesta Galanta č. 5817010521 zo dňa 12.6.2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 428553/2020 zo dňa 17.9.2020 spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Mesta Galanta č. 5817010521 zo dňa 12.6.2020, ktorým bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady v sume 40,07 eur na obdobie rok 2020, a to od 1.1.2020 do 31.12.2020, pričom táto povinnosť mu bola uložená podľa § 81 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom túto povinnosť mal žalobca zaplatiť v termíne do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca je z titulu vlastníctva bytu č. X nachádzajúcom sa na ulici H. XXX/XX v kat. území G. oprávnený užívať tento byt a teda sa považuje bez ďalšieho za poplatníka na účely zákona č. 582/2004 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, z ktorého toto právo užívať apriori vlastníkovi veci vyplýva. 2. Žalobca namietal, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď s takýmto právnym názorom žalovaného správneho orgánu sa možno stotožniť len potiaľ, pokiaľ nie je z určitého dôvodu právo vlastníka veci ju užívať, obmedzené. V tejto súvislosti poukázal na to, že vlastník veci je oprávnený vec užívať, avšak uvedené neplatí absolútne, nakoľko sú určité inštitúty, resp. právne situácie, ktoré toto právo vlastníka obmedzujú. Vlastníkovi síce ostáva jeho vlastnícke právo, avšak nemôže toto právo realizovať v plnej miere tak, ako mu ho garantuje ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkázal žalovaný správny orgán. Uviedol, že takýmto právom je napr. právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako právo k cudzej veci. To, že toto vecné právo obmedzuje vlastníka napokon vyplýva aj z ust. § 151n, ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo uvádzal už v rámci odvolacieho správneho konania. V predmetnej veci, vlastníctvo k bytu č. X, ktorého je žalobca výlučným vlastníkom v 1/1-ine, je takýmto právom zodpovedajúcim vecnému bremenu jednoznačne zaťažené. Je tým právo doživotného užívania a bývania v tomto byte v prospech L. E., rod. J.. Táto skutočnosť vyplýva aj z informatívneho výpisu z LV č. XXXX, k. ú. G., ktorý bol doložený v rámci odvolacieho správneho konania, pričom L. E. má právo doživotne vec užívať, čo znamená, že vlastnícke právo žalobcu je v rozsahu zriadeného vecného bremena obmedzené. Uvedené bolo žalovanému aj preukázané, a to dohodou o výkone vecného bremena z 12.8.2013, uzavretou s oprávnenou z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu L. E., z ktorej dohody jednoznačne vyplýva, že žalobca ako povinný z vecného bremena toto právo rešpektoval, a teda bol povinný zdržať sa užívania predmetného bytu. Ďalej poukázal na to, že na účely ustanovenia § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z.z. sa za poplatníka miestneho poplatku za odvoz komunálneho odpadu považuje taká fyzická osoba, ktorá má buď trvalý, alebo prechodný pobyt v obci, alebo ktorá užíva (teda fakticky obýva, užíva) byt alebo je oprávnená byt užívať. V tejto súvislosti zdôraznil, že vo vzťahu k nemu nie je splnená žiadna z týchto podmienok, nakoľko v meste G. nemá hlásený trvalý a ani prechodný pobyt, čo de facto ani nebol dôvod vyrubenia tohto poplatku. Znamená to, že predmetný byt v meste G. neužíva a ani nie je oprávnený ho užívať, a to z dôvodu existencie zmluvného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2020 nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nie je poplatníkom poplatku v zmysle § 77 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z., pretože z tohto ustanovenia vyplýva, že poplatníkom poplatku je každá fyzická osoba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo z dôvodu oprávnenia užívať (vlastnícke právo) alebo užívania (skutočné užívanie nehnuteľnosti) bytu, nebytového priestoru, pozemnej stavby alebo jej časti, alebo objektu, ktorý nie je stavbou. V tejto súvislosti uviedol, že zák. č. 582/2004 Z.z. osobitne nevymedzuje, čo sa považuje za oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ani čo sa považuje za užívanie nehnuteľnosti, pri vymedzení pojmu oprávnenie užívať nehnuteľnosť tvorca zákona vychádzal z Občianskeho zákonníka, konkrétne z § 123, ktorý upravuje vlastnícky vzťah. Podľa tohto ustanovenia zákona vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. V danom prípade je nesporné, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu v meste G. a preto je oprávnený tento byt užívať. Skutočnosť, že žalobca byt momentálne neužíva, žalovaný nepopiera, avšak tým, že ho vlastní je oprávnený ho užívať a toto právo mu nezaniklo ani tým, že v ňom má zriadené právo doživotného bývania L. E., rod. J., ktorý byt skutočne užíva a má v ňom evidovaný aj trvalý pobyt. Ďalej uviedol, že zriadenie vecného bremena v žiadnom prípade neobmedzuje užívanie nehnuteľnosti vlastníkom. V danom prípade je žalobca stále oprávnený predmetný byt užívať, toto oprávnenie mu nezaniklo ani napriek tomu, že ho v skutočnosti užíva L. E.. Za tohto stavu mal za to, žalobca spĺňa podmienku poplatníka v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z.z. Skutočnosť, že žalobca predmetný byt reálne neužíva, a teda v ňom neprodukuje ani komunálny odpad, nezakladá v predmetnej veci dôvod na nevyrubenie predmetného poplatku. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Krajský súd v Trnave ako súd správny vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, a to postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, nakoľko žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žaloba podaná zo strany žalobcu je podaná dôvodne. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 77 ods. 1,2,3 zák. č. 582/2004 Z.z. (1) poplatok sa platí za a) činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, b) činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, c) triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, d) náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a e) náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu, f) činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. (2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha, b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. Podľa § 81 ods. 1,2 zák. č. 582/2004 Z.z. (1) Poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. (2) Ak vznikne poplatková povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, obec vyrubí pomernú časť poplatku rozhodnutím, začínajúc dňom vzniku poplatkovej povinnosti až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. 6. Predmetom správneho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Galanta, ktorým bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady v sume 40,07 eur za obdobie rok 2020, od 1.1.2020 do 31.12.2020. 7. Po oboznámení sa s pripojeným obsahom administratívneho spisu správny súd zistil, že skutkový stav veci, ktorý bol zistený a popísaný žalovaným v jeho rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu verejnej správy korešponduje so zisteniami v správnom konaní, keď nebolo ani sporné, že k predmetnému bytu, ktorého vlastníkom je žalobca, má zriadené právo doživotného bývania L. E., ktorá byt skutočne užíva a má v ňom evidovaný aj trvalý pobyt. 8. Na základe podanej správnej žaloby bolo preto úlohou správneho súdu zodpovedať otázku, či žalobca je poplatníkom poplatku v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z.z. z dôvodu existencie oprávnenia užívať predmetný byt, ktoré je obsahom jeho vlastníckeho práva k nemu, a to bez ohľadu na to, že jeho faktické užívanie je vo forme zriadeného práva doživotného bývania v prospech L. E.. 9. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis, alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. 10. V predmetnej veci správny súd musí zdôrazniť, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vznesená zo strany žalobcu je dôvodná. V ustanovení § 77 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. sú vymedzené náklady a činnosti súvisiace s komunálnymi odpadmi a drobným stavebným odpadom. V odseku 2 tohto ustanovenia sú vymedzené subjekty, ktoré sú povinné poplatok platiť. V prípade fyzických osôb je poplatníkom tá fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo ktorá má v obci prechodný pobyt, alebo fyzická osoba, ktorá je na území obce oprávnená užívať byt, alebo tá fyzická osoba, ktorá na území obce užíva byt alebo iné nehnuteľnosti, objekty, či ich časti a to na iný účel, ako na podnikanie. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca ktorý je fyzickou osobou nemá v meste G. prechodný ani trvalý pobyt a ani neužíva predmetný byt, ktorý vlastní. Žalovaný (správca dane) považoval pre vyrubenie poplatku žalobcovi za dostatočnú a rozhodujúcu skutočnosť to, že z titulu jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu ho má právo aj užívať. Neprihliadal k nespornému skutkovému zisteniu, že v predmetnom byte má zriadené právo doživotného bývania L. E., ktorá byt skutočne užíva a má v ňom evidovaný aj trvalý pobyt, čo je nesporné. Správny súd dospel po preskúmaní tejto žalobnej námietky k záveru, že uvedený právny záver žalovaného je výsledkom jeho omylu pri aplikácii § 77 ods. 2 písm. a) citovaného zákona na zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné. Hoci žalovaný správne konštatoval obsah vlastníckeho práva, ktoré je právom absolútnym a pôsobí voči všetkým, pričom jeho obsahom je právo vec držať, užívať ju, požívať jej plody a disponovať s ňou, opomenul, že tieto jednotlivé vlastnícke oprávnenia môže vlastník veci realizovať sám, ale má právo ich aj previesť na inú osobu bez toho, aby vec scudzil. Právo držby veci, t. j. možnosť vlastníka mať danú vec vo svojej moci je výslovným oprávnením vlastníka veci. Neznamená to, že vec musí fakticky aj držať, pretože vec môže na základe rôznych právnych úkonov dať do držby iným subjektom a rovnako má právo sám rozhodnúť, či bude úžitkovú hodnotu veci realizovať sám, alebo využitie jej úžitkovej hodnoty umožní iným subjektom. Znamená to, že vlastník veci môže rozsah svojich vlastníckych oprávnení zúžiť, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. 11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu správny súd považoval žalobu za dôvodnú, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci preto, že žalovaný (správca dane) nesprávne podriadil zistený skutkový stav veci pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, pretože skutkové predpoklady pre jej aplikáciu neboli naplnené. Žalobca nie je v zmysle tohto zákonného ustanovenia poplatníkom poplatku, pretože v meste G. nemá právo užívať predmetný byt a preto mu nevznikla povinnosť ho zaplatiť. Za tohto stavu možno konštatovať, že poplatok za komunálny odpad za rok 2020 bol žalobcovi vyrubený v rozpore s § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z.z., a preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 12. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia ; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo jeho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.