Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 15CoP/82/2023 1521201241 28. 10. 2024 Mgr. Patrícia Železníková ECLI:SK:KSTT:2024:1521201241.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matka: B. C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E. – F., zast. Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Ul. Hlavná č. 11, Trnava, IČO: 47 254 581 a otec: B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, E., t. č. H. XX, E., zast. Advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 68P/59/2021-541 zo dňa 16.12.2021, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 68P/59/2021-541 zo dňa 16.12.2021 zvýšil výživné otcovi na maloletého zo sumy 250 eur na sumu 500 eur mesačne s účinnosťou od 03.03.2021 tak, že bežné výživné zaplatí v sume 400 eur do 15. dňa v mesiaci a sumu 100 eur na tvorbu úspor do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený matkou (výrok I.), matke uložil povinnosť zriadiť osobitný účet v prospech maloletého v peňažnom ústave a otcovi oznámiť názov peňažného ústavu a číslo účtu, kam má posielať peniaze a na tvorbu úspor (výrok II.), nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za obdobie od 03.03.2021 do 31.12.2021 v sume 1.490 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 42 eur spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok III.), nedoplatok na zročnom výživnom titulom tvorby úspor za obdobie od 03.03.2021 do 31.12.2021 v sume 994 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 28 eur spolu s výživným plateným na tvorbu úspor a to na osobitný účet zriadený matkou pre tvorbu úspor s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok IV.), uložil povinnosť otcovi zaplatiť tretiu splátku školského finančného príspevku na vzdelávanie (školné) na maloletého na školský rok 2020/2021 v sume 905 eur v školskom zariadení Cirkevná základná škola I., E. XX, XXX XX E., J.: XX XXX XXX k rukám matky (výrok V.), otcovi uložil povinnosť platiť mesačne 200 eur titulom školského finančného príspevku na vzdelávanie (školné) na maloletého v školskom zriadení Cirkevná základná škola I., E. XX, XXX XX E., J.: XX XXX XXX s účinnosťou od 01.01.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci spolu s bežným výživným (výrok VI.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). 2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 26, § 62 ods. 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), a tým, že skúmaním zmeny pomerov za obdobie 5 rokov (od novembra 2016) bolo dôvodné výživné na maloletého čiastočne zvýšiť. Uviedol, že v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine porovnal pomery rodičov i dieťaťa z obdobia, kedy sa naposledy určila výška výživného ( t.j. v roku 2016 pri rozvode manželstva) a aktuálne pomery, teda
či došlo k zmene pomerov a v akom rozsahu. Dôvodil, že nemohol postupovať v zmysle návrhu otca a posudzovať súčasné obdobie z obdobím v roku 2018-2019, kedy v inom konaní súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného z dôvodu, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výšky výživného súd obligatórne porovnáva aktuálny stav pri rozhodovaní so stavom v čase, kedy bola reálne výška výživného určená, či upravená. Hodnotil zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav rodičov, vek, potreby dieťaťa, školné, prihliadol na podieľanie sa dieťaťa na rovnakej životnej úrovni rodičov, že otec zmenil svoj osobný stav a vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, že matka svoj stav nezmenila. V čase rozhodovania otec prispieval na výživu 250 eur mesačne, zaplatil 2 splátky školného a mal uhradiť aj tretiu. Za preukázané považoval kvalitný vzťah maloletého s otcom, ktorý má u otca svoje zázemie, pravidelne ho navštevuje, otec mu kupuje veci podľa potreby a trávia spoločne dovolenky. Matka uvedené nepoprela ale nesúhlasila, aby otec kupoval veci bez jej súhlasu a deklarovala, že maloletému nič nechýba. Na strane matky mal preukázané zvýšenie jej príjmu, keď v čase rozvodu tento bol 718,28 eur netto mesačný a poberala rodinné prídavky, jej firma D. C., H. mala výsledok hospodárenia pred zdanením 2.062,46 eur (mesačný príjem mal dosahovať výšku 171,87 eur). Po rozvode ostal matke rodinný dom, v čase rozhodovania dosahovala mesačný príjem vo výške 1.748,94 eur (77,94 + 51 + 500 + cca 1.120 eur/1400 eur brutto vo firme mínus odvody cca 20 %/). Matka podala návrh na súd dňa 03.03.2021, preto súd posudzoval jej pomery od podania návrhu, keď tvrdila, že v období 4/2020 do 7/2020 bola nezamestnaná a výdavky hradil jej partner, ktorých výšku nedefinovala, dňa 07.09.2021 kúpila na firmu nové osobné motorové vozidlo zn. Suzuki SX4 za kúpnu cenu 19.760 eur, ktorú spláca po 353,54 eur, vychádzal z ňou predložených dokladov z účtovníctva firmy za rok 2020, z ktorých vyplývalo, že mala evidovanú spotrebu materiálu v sume 12.458,76 eur, evidované náklady na PHM v sume 9.773,098 eur pri najazdenom počte 30.233 km, jej firma mala stratu 240 eur a celkové výnosy 19.457 eur. Uviedol, že matka deklarovala mesačné výdavky domácnosti v sume 223,50 eur, pravidelné mesačné výdavky na obe deti v celkovej sume 4.236,29 eur, na maloletého 1.693,29 eur a na dcéru 2.543 eur. Posudzoval matkou deklarované príjmy a výdavky a matkou tvrdenú finančnú pomoc od jej partnera ustálil ako istý druh jej príjmu. Potenciálny príjem matky ustálil podľa ňou deklarovaných výdavkov v sume 4.459,79 eur. 3. Na strane otca mal za preukázané, že pracoval ako slobodný umelec – režisér, ktorý mal v roku 2016 príjmy 7.172,12 eur, výdavky 3.357,87 eur, teda základ dane 5.495,99 eur, bol konateľom, spoločníkom aj zamestnancom v spoločnosti K. H. , ktorá mala v roku 2016 výsledok hospodárenia pred zdanením 24.111,81 eur, v roku 2015 nerozdelený zisk vo výške 263.302,12 eur. Otec v roku 2016 vlastnil byt na L. M. L. E. (dedičstvo), jeho firma vlastnila byt na prenájom a nebytový priestor, v ktorej mala sídlo, konštatoval, že otec za roky 2015 a 2016 predložil účtovné doklady firmy. V tom čase otec nebol ženatý, okrem detí z manželstva nemal iné vyživovacie povinnosti, zo svojej spol. K. H. si vykazoval mesačný netto príjem 259,20 eur, mal zdravotné problémy. Súd prvej inštancie zistil, že otec bol v obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom a konateľom, v období od 02/2020 do 01/2021 bol podľa jeho tvrdenia ako režisér bez práce. V roku 2020 mal ako fyzická osoba celkové príjmy 45.398,29 eur, výdavky 23.151,48 eur a základ dane bol 22.246,81 eur, bez daňovej povinnosti. Spoločnosť K. H. mala za rok 2020 základ dane znížený o odpočet výdavkov v sume 70.138,30 eur, úhrn zdaniteľných príjmov bol 133.488,61 eur. Otec ako fyzická osoba aj ako firma K. H. majú riadne všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve evidované vrátane ich prenájmu v daňových priznaniach. V roku 2020 mala obchodná spoločnosť otca nerozdelený zisk 339.164,99 eur, na účte mala cca 100.000 eur, v pokladni cca 4.000 eur. V roku 2019 mala obchodná spoločnosť nerozdelený zisk 290.262,21 eur. Rozdiel nerozdeleného zisku za roky 2019 a 2020 predstavuje po zdanení 45.480 eur. Výpočtom 45.480 eur : 12 mesiacov, ustálil sumu 3.790 eur ako netto mesačný príjem otca zo spoločnosti, ku ktorému pripočítal jeho príjem fyzickej osoby 259,20 eur a dospel k záveru o mesačnom príjme otca 4.049,20 eur. Konštatoval, že manželka otca je na rodičovskej dovolenke a všetky výdavky spojené s domácnosťou a vyživovacími povinnosťami otec znáša sám. Z vyjadrení otca mal preukázané, že mesačné výdavky na domácnosť a bývanie mal mesačne cca 2.705,97 eur, na syna N. 569,92 eur, na svoje liečebné procedúry 300 eur mesačne, výživné na deti z prvého manželstva 500 eur, spolu mesačne 4.075,89 eur. Pritom otec platil maloletému školné a kupoval veci. Zistil, že otec alebo jeho firma sú vlastníkmi, resp. s manželkou podieloví spoluvlastníci, prípadne manželka vlastní po zúžené BSM nehnuteľnosti, nebytový priestor dvojizbový apartmán so skladom a balkónom o celkovej výmere 51,39 m2 za kúpnu cenu 100.500 eur a nebytový priestor č. 1 - garážové stojisko za 12.900 eur, nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, 2 – izbový byt č. XX a garážového státia č. XX v k.ú. I., ktoré prenajímal v období od 1.7.2020 do 30.06.2021 za nájomné 800 eur mesačne, v júni 2020 nadobudol do BSM nebytový priestor č. XX (jedna miestnosť s balkónom a príslušenstvom o celkovej rozlohe 43,51 m2) v hotely O., avšak nepreukázal
svoje tvrdenie o jeho kúpe zo svadobného finančného daru, prenajímali ju za mesačné nájomné 650 eur, byt č. XXX o výmere 60 m2 a garáž, ktorý prenajíma za 750 eur, manželka otca je od februára 2021 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v projekte „H.“ (dvojizbového bytu na XX.C., pivničnej kobky č. K., dvoch garážových stojísk), za ktoré zaplatila kúpnu cenu 177.608 eur, pričom manželia si pred kúpou predmetných nehnuteľností notárskou zápisnicou zúžili BSM. Konštatoval, že otec nepreukázal, že kúpna cena bola hradená z účtu manželky, a to, akým spôsobom manželka sumu nadobudla. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď sú nehnuteľnosti v H. len vo výlučnom vlastníctve manželky otca, na účely posudzovanej životnej úrovne otca ich hodnotil, akoby patrili do BSM. Na strane maloletého zistil, že tento bol v čase rozhodovania žiakom 7. ročníka súkromnej školy, mal zdravotné problémy, zvýšili sa jeho výdavky na ošatenie, stravu, hygienu, vzdelávanie, voľnočasové a športové (judo) aktivity, ktoré ako objektívne ustálil na 715 eur mesačne. Uviedol, že sa osobitne zaoberal školským poplatkom, ktorý otec dobrovoľne platí nad rámec výživného a keďže mu počas konania vznikol nedoplatok a otec deklaroval ochotu ho uhradiť, uložil mu povinnosť ho uhradiť a na základe tohto nedoplatku ho zaviazal platiť na maloletého školné k rukám matky 200 eur mesačne tak, že školné v priemere 2.260 eur rozdelil na 12 mesiacov s výslednou mesačnou sumou 188,33 eur, ku ktorej pripočítal prípadné mesačné školské poplatky. 4. Vychádzal zo zaužívanej zákonnej premisy, že obaja rodičia sú povinní sa rovnako podieľať na starostlivosti a výdavkoch dieťaťa a vzhľadom na zistené pomery rodičov si ustálil pomer starostlivosti rodičov 500 eur ku 215 eur, na základe čoho dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného na sumu 500 eur s účinnosťou od 03.03.2021 (podanie návrhu). Akceptoval aj otcovu potrebu mať finančné prostriedky na spoločné trávenie času s maloletým. Vzhľadom na preukázané majetkové pomery oboch rodičov a určenú výšku výživného dospel k záveru o dôvodnosti aplikovať § 63 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého časť zo zvýšeného výživného, v sume 100 eur, kvalifikoval ako tvorbu úspor pre maloletého a zvyšnú časť ponechal ako bežné výživné. Vyčíslil zročné výživné bežné a určené na tvorbu úspor za posudzované obdobie a o trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP). 5. Proti rozsudku podala odvolanie matka podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) vo výrokoch I., III. a IV., navrhujúc ho zrušiť a vrátiť na nové konanie, alternatívne zmeniť a výživné zvýšiť na 1.000 eur mesačne a to tak, že bežné výživné bude v sume 500 eur a 500 eur mesačne na tvorbu úspor, nedoplatok na zročnom bežnom výživnom a výživnom titulom tvorby úspor bude otec oprávnený zaplatiť v splátkach počínajúc právoplatnosťou rozsudku. Poukázala na zmenu pomerov vzhľadom na časové obdobie a aj vek maloletého a mala za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s odôvodnenými výdavkami na maloletého. Poukázala na zmenu pomerov otca, navýšenie príjmov, najmä navýšenie obchodného podielu v jeho spol. K. H. XX, pričom podielu na základnom imaní spoločnosti zodpovedá aj podiel na jej zisku (kým v r. 2016 mal otec podiel na zisku spoločnosti 3.400 eur, v r. 2019 má právo na celú sumu cca 49.000 eur, pričom spoločnosť K. H. mala v r. 2020 nerozdelený zisk 330.164,99 eur). Zároveň poukázala aj na zmenu v majetkových pomeroch otca kúpou nehnuteľností, a že otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, čo odôvodňuje jeho prispievanie na výživu maloletého vo zvýšenej miere. Uviedla, že životná úroveň otca sa každým rokom zvyšuje a maloletý ma právo sa na nej podieľať. Uviedla, že preukázala zvýšené výdavky na maloletého (lieky, kozmetika) aj napriek tomu, že ich nezdokladovala, keď nebola oboznámená s tým, aby odkladala bločky. Aj keby odkladala doklady o kúpe potravín, potrieb pre maloletého viedlo by to len k tomu, že o rok by podala ďalší návrh na zvýšenie výživného. Nerozumela prečo by malo byť maloletému priznané bežné výživné len vo výške 400 eur mesačne a 100 eur na tvorbu úspor, keďže je prirodzené, že s vekom maloletého stúpajú jeho výdavky. Uviedla, že preukázala zdravotné problémy maloletého, čakajú ho rehabilitácie (33 eur), má odporúčaný zubný strojček v odhade. Uviedla, že dovolenky a lyžovačky na ktoré otec poukazuje, nie sú jeho nevyhnutným výdavkom. Mala zato, že možnosti a schopnosti otca mu umožňujú maloletému uhrádzať niečo navyše, okrem len nevyhnutných a potrebných výdavkov. 6. Proti rozsudku vo výroku I., III., IV. a VI. podal podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc ho v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že výživné na maloletého bude zvýšené zo sumy 250 eur na 350 eur mesačne s účinnosťou od 03.03.2021 a to tak, že bežné výživné v sume 300 eur zaplatí k rukám matky a sumu 50 eur na tvorbu úspor na osobitný účet zriadený matkou, nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za obdobie od 03.03.2021 do 31.12.2021 sa neurčuje, nedoplatok na zročnom výživnom titulom tvorby úspor za obdobie od 03.03.2021 do 31.12.2021 v sume 497 eur bude splácať v splátkach po 28 eur, vo výroku VI. mení
tak, že je povinný platiť na maloletého mesačne 200 eur titulom školského finančného príspevku na vzdelávanie (školné) na školský rok 2022/2023 v školskom zariadení Cirkevná základná škola I., E. XX, XXX XX E., od 01.01.2022 k rukám matky spolu s bežným výživným, maximálne však do naplnenia výšky školského finančného príspevku na vzdelávanie určeného záväzným rozhodnutím školy na školský rok 2022/2023. Namietal ustálenie výdavkov maloletého za judo (matka nepredložila žiaden doklad o jeho výške a akým spôsobom sa zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu), pomerného nákladu na bývanie v domácnosti matky v ktorej žije aj jej partner, za oblečenie a obuv vo výške 150 eur, ktoré maloletému zabezpečuje nad rámec výživného, výdavku na kozmetiku 101,50 eur, ktorý nebol preukázaný. Nestotožnil sa s odôvodnením rozsudku o posudzovaní zmeny pomerov, keď súd vykonal porovnanie oproti stavu z r. 2016 a neprevzal skutkové zistenia o pomeroch z posledného rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/106/2018-278 z 16.05.2019, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/315/2019-396 z 24.11.2020, pričom mal vychádzať z porovnania zistení medzi obdobiami r. 2019 a r. 2021. Uviedol, že od posledného konania o zvýšenie výživného nadobudol ako fyzická osoba spoločne s jeho manželkou do BSM len jednu nehnuteľnosť – nebytový priestor v hoteli O. evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. C.. Od uvedeného obdobia nenadobudol do podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva žiadnu ďalšiu nehnuteľnosť, rovnako spoločnosť K., H.. Za nesprávnu úvahu súdu prvej inštancie považoval hodnotenie majetku jeho manželky v projekte H., ktoré nie sú predmetom BSM. Rovnako za nesprávne považoval pri posudzovaní životnej úrovne špecifikovanie súdom, že spol. K., H. nadobudla do svojho vlastníctva osobné motorové vozidlo VW Touareg, keď z dôkazov vyplýva bezhotovostná úhrada za toto vozidlo. Namietal, že súd prvej inštancie pri určovaní pomeru vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému nezohľadnil existenciu vyššieho potenciálneho mesačného príjmu matky, vrátane zisteného sporného hospodárenia matky v jej spoločnosti. Súd na jednej strane vyhodnotil, že on bude platiť na maloletého mesačne 400 eur a matka 315 eur, následne však tiež uviedol pomer 500 eur : 215 eur. Nie je preto jednoznačné, akým myšlienkovým postupom sa súd prvej inštancie pri určovaní pomeru rodičov na úhrade nákladov maloletého spravoval a prečo tiež v pomere opomenul zohľadniť, že bude platiť maloletému školné. Takto ustálený pomer je vzhľadom na vyšší potenciálny mesačný príjem matky, jej sporné hospodárenie v spoločnosti, ako aj to, že on má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, neprimeraný. V prípade výroku III. rozsudku považoval za nesprávne, že súd pri určovaní sumy zročného bežného výživného nezohľadnil jeho pravidelný podiel na úhrade potrieb maloletého, keď sa o maloletého osobne stará, nakupuje mu oblečenie aj obuv (preukázaná suma na oblečenie 413,54 eur, obuv 84,20 eur). Výrok VI. rozsudku považoval za nesprávny a neurčitý, keď súd určil výšku školného v sume 200 eur mesačne bez toho, aby sa opieral o objektívny dôkaz. Výška školského finančného príspevku v šk.r. 2022/2023 v ZŠ I. nie je doteraz známa a je možné predpokladať, že bude rozdielna, než na ktorú ho súd prvej inštancie zaviazal, zároveň súd neohraničil trvanie tejto povinnosti. Maloletý je v šk.r. 2021/2022 žiakom 7. ročníka a jeho povinná školská dochádza skončí ukončením 8. ročníka (t.j. v šk.r. 2022/2023). Maloletý má mať v zmysle odôvodnenia rozsudku uhradené školné za šk. r. 2022/2023 v celosti k 12/2022, avšak, titulom výroku VI. rozsudku (bez jasného ohraničenia trvania povinnosti) by bol zaviazaný uhrádzať školné na ZŠ I. aj následne, hoci už na to pre účely ďalšieho šk.r. 2023/2024 nebude existovať spravodlivý dôvod. Jeho povinnosť v súvislosti s úhradou školného v ďalšom školskom roku 2022/2023 mala byť teda jasne vymedzená. V konaní bolo preukázané, že sa pravidelne podieľa na potrebách maloletého, trávi s ním niekoľko dní v mesiaci, aj vo svojej domácnosti, kde má maloletý svoju vlastnú izbu a potreby, berie ho na výlety a dovolenky, zabezpečuje mu jeho záujmy, čo súd nezohľadňoval. Vzhľadom na vyššie potenciálne príjmy matky ako aj všetky okolnosti, na ktoré poukazoval v odvolaní mal za to, že zvýšenie výživného na ním navrhovanú sumu je postačujúce. 7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jej partner je dlhodobo odcestovaný, že otec kupuje maloletému ošatenie iba ako darčeky k sviatkom, a tieto otec napokon ani nepreukázal. K námietke otca o nákladoch na kozmetiku maloletého uviedla, že ňou zvolené prípravky maloletému pomáhajú, poukazujúc na lekársku správu B. G. B. (kožnej lekárky maloletého). Ak aj nepredložila žiaden doklad o judo sústredení z roku 2021 uviedla, že otec sa nezúčastňoval na žiadnych súťažiach a na tieto neprispieval. Poukázala na potvrdenie predsedu Judo clubu zo dňa 18.07.2021, o členskom poplatku 35 eur a turnaji v Pezinku v 06/2021. Nesúhlasila s tvrdeniami otca vo veci školy a uviedla, že maloletý bude navštevovať súkromnú základnú školu aj naďalej, pričom vyčíslenie školného zasiela škola. Maloletý vyjadril ambíciu študovať na bilingválnom gymnáziu P. H.. N., ide o súkromnú školu s úhradou školného. V prípade ak by súd vyhovel návrhu otca a zaviazal ho platiť školné len v roku 2022/2023, musela by podať nový návrh na zvýšenie výživného.
8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zopakoval, že matka nepreukázala svoje tvrdenia, zvýšené výdavky na maloletého a nebola preukázaná podstatná zmena pomerov, ktoré mal súd porovnávať s obdobím roka 2019 a nie roka 2016. Bol názoru, že súd správne neposudzoval potreby maloletého na základe pokladničných dokladov ale na preukázaní relevantných dôvodov súvisiacich s osobnými, zdravotnými a inými odôvodnenými potrebami, pričom matka nepreukázala existenciu tvrdených nákladov maloletého a ani, že by maloletému niečo chýbalo. Potreby maloletého nie sú ohrozené, medzi ním a maloletým nedochádza k rozdielu v životnom štandarde, zúčastňuje sa na potrebách maloletého nad rámec, aktívne s ním udržiava kontakt a trávil s ním čas (spoločné výlety, dovolenky, športové a záujmové aktivity), nakupuje mu ošatenie, elektroniku a iné potreby, zároveň maloletý zotrváva v jeho domácnosti. Bol názoru, že matkou navrhnutá výška výživného popiera účasť matky na výžive maloletého. Dôvodil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/106/2018-278 z 16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/315/2019-396 z 24.11.2020, otázka zmeny pomerov v porovnaní s r. 2016 už bola zodpovedaná. Uviedol, že skutočnosť, že v roku 2016 došlo k rozdeleniu jeho pôvodného obchodného podielu v spoločnosti K. H. a neskôr k opätovnej kúpe 100% podielu, bolo výlučne vecou rodinných komerčných rozhodnutí a postupov, ktoré nemali nič spoločné s jeho majetkovou situáciou. Aj napriek tomu, že je výlučným spoločníkom, nedochádza k zvýšeniu jeho príjmov, síce sa zvýšila majetková účasť v spoločnosti, ale zisk spoločnosti ostal v podobe nerozdeleného zisku, teda nebol vyplatený. Uviedol, že nerozdelený zisk nemožno automaticky považovať a prezumovať ho ako reálny príjem. Nielen, že nemá povinnosť vyplácať si podiel na zisku spoločnosti, ale v prípade, ak je spoločnosť v kríze alebo potrebuje finančné prostriedky pre jej ďalšie potreby, si zisk ani vyplatiť nemôže. Peniaze potrebuje na krytie nákladov spojených s každodennou činnosťou spoločnosti, predovšetkým na ďalšiu producentskú činnosť. K matkou označeným nehnuteľnostiam, ktoré preukazujú zmenu pomerov uviedol, že boli predmetom posudzovania v čase posledného konania, prípadne boli nadobudnuté z finančných darov zo svadby, alebo získané spoločnosťou, a preto nie sú významné na posúdenie pomerov vo vzťahu ku konaniu. 9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v odvolaní neuplatňoval dary pre maloletého ale poukázal na náklad, ktorý vynaložil na zabezpečenie bežných potrieb maloletého. Uviedol, že maloletý v školskom roku 2022/2023 bol v poslednom ročníku a výrok rozhodnutia znie na školné na ZŠ I., teda maloletý nebude navštevovať túto školu ale strednú školu a do úvahy nepripadajú len súkromné. Uviedol, že akékoľvek požiadavky uhradil, ako napr. lyžiarsky výcvik. Záverom uviedol, že matkou požadované výživné na tvorbu úspor v sume 500 eur nie je odôvodnené a ani účelné voči najlepšiemu záujmu maloletého. 10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie matky a otca proti rozsudku bolo podané včas, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy nie je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 66, § 65 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods. 2 CSP). 12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súdne správnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. Podľa § 398 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. 18. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 19. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 20. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 21. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
22. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 23. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého by mohol ustáliť kvalifikovanú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a posúdiť zákonné predpoklady pre rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. 24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom rozsiahlo uviedol obsah návrhu matky doručenom súdu dňa 03.03.2021, ako sa k predmetu konania vyjadrili obaja rodičia, ich právni zástupcovia a kolízny opatrovník, označil vykonané dôkazy, citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad. Zmenu pomerov porovnával za obdobie od určenia výživného na maloletého na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/267/2015-74, zo dňa 27.10.2016 (ktorým bolo manželstvo rozvedené a schválenou rodičovskou dohodou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu 250 eur mesačne), ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného. V rozhodnutí uviedol dokazovaním zistené skutkové zistenia týkajúce sa majetkových zárobkových možností a schopností rodičov, ich rodinných pomerov a ich jednotlivých nákladov. Konštatoval, že maloletý navštevuje 7. ročník súkromnej základnej školy, jeho zdravotný stav ani športová mimoškolská činnosť sa nezmenili a jeho náklady ustálil vo výške 715 eur mesačne. V konaní o zvýšenie výživného na maloletého uložil otcovi osobitným výrokom povinnosť zaplatiť tretiu splátku školného na maloletého na školský rok 2020/2021 v sume 905 eur v školskom zariadení Cirkevná základná škola I., k rukám matky (výrok V.), a povinnosť platiť mesačne 200 eur titulom školného na maloletého v školskom zriadení Cirkevná základná škola I., s účinnosťou od 01.01.2022 k rukám matky (výrok VI.). Potencionálny príjem matky ustálil v sume 4.459,79 eur a u otca 4.075,89 eur, ktorý odvodil od výšky nimi deklarovaných ich osobných mesačných výdavkov. Vzhľadom na zistené pomery rodičov a výšku celkových mesačných nákladov maloletého ustálil (ako uviedol) pomer starostlivosti rodičov 500 eur ku 215 eur, na základe čoho dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného na sumu 500 eur od 03.03.2021, pričom za opodstatnené považoval aplikovať § 63 ods. 3 Zákona o rodine a z určeného zvýšeného výživného sumu 100 eur kvalifikoval ako tvorbu úspor na osobitný účet maloletého zriadený matkou (ktorej túto povinnosť uložil). 25. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť
aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. 26. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). 27. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. 28. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je dôvodné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť, či a s akým výsledkom v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, konajúci súd vyhodnocoval zmenu zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletého a ako tieto porovnal so stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu o určení výživného a s akým záverom. Súd prvej inštancie v danom prípade vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a ustáleniu odôvodnených nákladov na maloletého nevykonal kvalifikovanú zmenu pomerov, v dôsledku čoho nie je možné odvolacie námietky matky a otca vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu ani dôsledne a riadne vyhodnotiť. Prisvedčuje námietke otca o nesprávnom postupe a právnom závere súdu prvej inštancie, ktorý bol podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine povinný porovnávať kvalifikovanú zmenu pomerov v zmysle zákonných kritérií určovania výživného na maloleté dieťa za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/106/2018-278 zo dňa 16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/315/2019 zo dňa 24.11.2020. Odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výšky výživného súd obligatórne porovnáva aktuálny stav pri rozhodovaní (resp. skúma zmenu pomerov v čase podania návrhu a následne počas celého svojho konania až do svojho rozhodnutia) so stavom
v čase posledného rozhodnutia o výživnom, pritom je bez právneho významu, či posledným rozhodnutím bolo výživné určené, alebo rozhodnuté o tom, že návrh na zvýšenie alebo na zníženie výživného bol zamietnutý. 29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení bežného výživného na maloletého od podania návrhu matky zo sumy 250 eur na sumu 500 eur mesačne, z ktorej 100 eur určil na tvorbu úspor od podania návrhu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva akým spôsobom vyhodnotil zmenu pomerov pre uplatnenie určenia výživného na úspory podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine (v zmysle ktorého je potrebné pre takto určené výživné hodnotiť majetkové pomery povinného rodiča), keď iba dôvodil, že na základe jeho záverov hodnotenia vykonaného dokazovania je dôvodné otcov podiel na nákladoch maloletého, ustálených v sume 715 eur určiť vo výške 500 eur a z poukazom na majetkové pomery otca je dôvodné aj výživné na úspory. Z rozhodnutia nevyplýva, ako zohľadnil výšku ustáleného potencionálneho príjmu rodičov (ktorý v danom prípade na strane matky považoval za vyšší ako je príjem otca). Nie je zrejmé, ako vyhodnocoval mieru osobnej starostlivosti o maloletého u každého z rodičov, plnenie si vyživovacej povinnosti otca aj nad rámec výživného (ktorého rozsah ustálil len v rámci hodnotenia výšky jednotlivých nákladov na maloletého, konkrétne na oblečenie). Nie je zrejmé ako vyhodnotil návrh otca na započítanie do celkovej výšky zročného výživného jeho plnenia v prospech maloletého nad rámec výživného. Za absolútny nesprávny záver súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného je určenie povinnosti otcovi zaplatiť k rukám matky dlžné na školnom v školskom roku 2020/2021 (v sume 905 eur) a titulom školného platiť k rukám matky mesačne 200 eur od 01.01.2022. Z odôvodnenia rozhodnutia teda nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie hodnotil zmenu pomerov na strane maloletého v posudzovanom období, keď riadne neustálil rozsah odôvodnených potrieb maloletého, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu), na základe čoho potom hodnotí mieru participácie každého z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). Pokiaľ v posudzovanej veci súd prvej inštancie zvýšil výživné tak, že určil otcovi povinnosť platiť maloletému školné k rukám matky, jeho závery nie sú udržateľné. Odvolací súd sa bližšie nebude zaoberať nesprávnosťou úvahy súdu prvej inštancie, ktorou dospel k určeniu povinnosti otcovi platiť školné práve vo výške 200 eur mesačne (ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nezodpovedalo ani výške školného), rovnako ak aj vecnej nesprávnosti výroku VI. a v tomto smere prisvedčuje odvolacej argumentácii otca. V zásade platí, že náklady maloletého dieťaťa spojené so štúdiom (pri posúdení otázky ich dôvodnosti), je potrebné zahrnúť do celkových nákladov dieťa a zohľadniť pri určení výšky výživného. V danom prípade navyše ako vyplýva z obsahu spisu, otec tieto náklady (školné maloletého) znášal dobrovoľne nad rámec výživného, preto bolo dôvodné posúdiť, či je na takomto plnení medzi rodičmi zhoda aj v budúcnosti, a podľa zistenia skutočného stavu veci v čase rozhodnutia, tento náklad zahrnúť alebo nezahrnúť do celkových nákladov maloletého a tieto ako jedno z kritérií premietnuť do celkovej výšky výživného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, avšak správne neustálil existenciu zmeny pomerov ako zákonného kritéria, z ktorého je povinný pri rozhodovaní o zmene výšky výživného vychádzať. Preukazované skutočnosti pre určovanie výživného (§ 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine) v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) neporovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/106/2018- 278 zo dňa 16.05.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn 11CoP/315/2019-396 zo dňa 24.11.2020. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva ako súd prvej inštancie hodnotil majetkové pomery rodičov, prípadne ich zmenu (nárast). Nie je zrejmé z akých dôvodov ustálil potencionálny príjem rodičov na základe nimi udávaných osobných výdavkov, keď u oboch bol povinný vychádzať z hodnotenia dokladov preukazujúcich ich príjem z podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ako uviedol, matka nepreukázala príjem z jej podnikateľskej činnosti a účtovné doklady za rok 2020, nepostačovalo príjem matky, jej možnosti a schopnosti zisťovať prostredníctvom internetovej stránky Q.. Z obsahu spisu tiež nevyplýva v akej výške poberá matka prídavky na maloletého a akým spôsobom bola táto okolnosť zohľadnená pri rozhodovaní. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné potreby, ich dôvodnosť, z ktorých je možné odvodiť ich životnú úroveň (náklady na bývanie, splátky
hypotéky, iné dôvodné náklady a pod.). Napokon je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť absenciu odôvodnenia rozsudku ktorým bez návrhu povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach a tiež aj absenciu výroku o zmene pôvodného rozhodnutia súdu o výške výživného. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pomery existujúce na strane oboch rodičov a maloletého v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom a v čase aktuálneho rozhodovania dôsledne a správne neposudzoval a preto nemožno ustáliť, že ním v tomto smere prijaté skutkové závery, zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. 31. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 32. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené pochybenia, na základe kvalifikovaného dokazovania vyhodnotí a zdôvodní zmenu pomerov v zmysle uplatneného návrhu matky a to za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého ku dňu svojho nového rozhodnutia. Komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a zárobkové pomery oboch rodičov za celé posudzované obdobie, ktoré plynú z ich podnikateľskej činnosti, za týmto účelom bude žiadať oboch o predloženie relevantných listinných dôkazov v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Zhodnotí majetkové pomery rodičov, ich zmenu a vplyv na výšku výživného, ako aj dôvodnosť a nevyhnutnosť osobných mesačných nákladov rodičov s poukazom na ich životnú úroveň a ich vplyv na výšku výživného. Vyhodnotí a ustáli výšku celkových priemerných mesačných nákladov na maloletého za posudzované obdobie (uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo), ako aj rozsah osobnej starostlivosti o maloletého zo strany každého z rodičov. Pokiaľ bude dôvodné zohľadňovať otcom poskytované vecné alebo finančné plnenia v prospech maloletého nad rámec výživného, tieto bude potrebné špecifikovať, aby bolo zrejmé, či je ich možné považovať za plnenia ktoré je dôvodné zohľadniť pri rozhodnutí o zvýšení výživného. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky výživného tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu matky, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu výživného na maloletého, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom, majetkových a finančných pomerov na strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého a ich výšky, pri zohľadnení ich prípadných ďalších podstatných zmien, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania. 33. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania. 34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).