Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 14CoP/30/2023 1521204017 30. 05. 2024 JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI:SK:KSTT:2024:1521204017.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., zastúpená advokátkou: JUDr. Kristína Absolonová, so sídlom Na revíne 37, Bratislava, a otec – D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, C., zastúpený advokátskym spoločenstvom: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 254 432, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 68P/238/2021-205 zo dňa 12.5.2022, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 68P/238/2021-274 zo dňa 30.6.2022, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch II. a III. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 400,eur mesačne počnúc od 21.10.2021 vždy k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.10.2021 do 30.04.2022 vo výške 730,81 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 60,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Žiaden z účastníkov
nemá
nárok na náhradu trov tohto konania. odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 21.10.2021 s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom II. určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú s účinnosťou od 21.10.2021 v sume 350,- eur mesačne vždy do 20.- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. určil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.10.2021 do 30.4.2022 v sume 413,- eur v splátkach po 18 eur mesačne spolu s bežným výživným do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom IV. na žiadosť rodičov styk otca s mal. A. neupravil. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Výrokom VI. vo zvyšku zamietol návrh matky. 2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 24 ods. 4, 5, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 a 5, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ako aj § 225 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
( ďalej len Civilný sporový poriadok). Vecne súd prvej inštancie dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti, nikdy spolu nebývali, otec jej platí mesačne na výživu maloletej finančné prostriedky od jej narodenia, od septembra 2021 až doposiaľ výživné v sume 285,- eur. Podľa matky je to nízka suma vzhľadom na terajšie ekonomické pomery, len rodičom mesačne za bývanie prispieva sumou 240,- eur. Matka do podania návrhu na súd prvej inštancie otca nikdy neinformovala o zdravotných problémoch maloletej ako aj s tým spojenými zvýšenými výdavkami na pobyty maloletej v horách či pri mori, avšak maloletá preukázateľne problémy s astmou má. Otec sa to dozvedel až v tomto konaní. S maloletou sa nestretáva z dôvodu, že ju nechce vystavovať hádkam s matkou, ale deklaroval že o maloletú záujem má. V konečnom dôsledku však starostlivosť o toho času už 11 ročné dieťa zabezpečuje matka bývajúca v jednej domácnosti so svojimi rodičmi. Matka návrh odôvodnila aj tým, že do budúcna sa chce osamostatniť a zobrať si hypotekárny úver na bývanie. 3. Nakoľko v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 21.10.2021, kedy bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky, s čím súhlasil aj otec. Súd prvej inštancie určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, lebo otec nebol obmedzený, ani pozbavený svojich rodičovských práv. Výživné súd prvej inštancie určil od 21.10.2021 vychádzajúc z toho, že obaja rodičia sú povinní podieľať sa na výžive a výchove maloletej podľa svojich možností a schopností, pričom dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. V poslednom rade však musel vyhodnotiť objektívnosť výdavkov prezentovaných matkou ako výdavky na dieťa, v tomto prípade v sume 760,92 eur. 4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že matka má netto mesačný príjem 1 850,76 eur ( 1 539,88 eur + 25,88 eur + 285,- eur). Iný príjem nemá. Žije v jednej domácnosti so svojimi rodičmi v ich 4 izbovom byte. Matka okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka má mesačné výdavky v sume 939,41 eur ( presne rozpísané v bode 5.1. odôvodnenia rozsudku ). Mesačné výdavky na maloletú vyčíslila v sume 787,10 eur ( presne rozpísané v bode 10.2. odôvodnenia rozsudku), čiže podľa jej vyčíslenia musí mať mesačne netto príjem minimálne v sume svojich celkových výdavkov, tj. v sume 1.726,51 eur. 5. Otec dieťaťa pracuje ako živnostník, pracuje a fakturuje len pre dve spoločnosti. V jednej spoločnosti ( E. F. ) je síce konateľom, ale len z operatívnych dôvodov, aby za spoločnosť ako konateľ riešil záležitosti na Slovensku. Nakoľko nie je v tejto spoločnosti spoločníkom, súd prvej inštancie neprihliadal na majetkové portfólio predmetnej firmy. Otec riadne predložil všetky svoje výpisy z účtu, ktorý používa na podnikateľské účely, a jasne z nich vyplynulo, že za obdobie od januára 2021 do apríla 2022 mu celkovo prišla na účet suma 48 050,- eur, čo v priemere mesačne predstavuje brutto sumu 3 006,25 eur, z ktorej sa povinne realizujú platby na odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a dane z príjmu. Otec daňovými priznaniami za roky 2020 a 2021 preukázal svoje mesačné príjmy, výdavky, ako aj základ dane a výšku zaplatenej dane. Otec preukázal svoje mesačné výdavky na bývanie, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil za objektívne len v polovičnej sume, lebo v byte býva s manželkou, ktorá je tiež podielovou spoluvlastníčkou ich bytu. Na výdavky označené ako výdavky pre jeho manželku súd prvej inštancie na účely určovania výživného ani neprihliadal. Prihliadal na jeho vzdelanie a sekundárne na fakt, že nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa. 6. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal objektívnosťou výdavkov na maloletú, ale nakoľko otec namietal len položky ohľadom nákladov na bývanie a výdavkov za pobyty ( pri mori a v horách ), keďže matka má v sumách započítané aj vlastné výdavky. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie v byte starých rodičov, z dokazovania vyplynulo, že v 4 - izbovom byte bývajú 4 osoby, pritom reálne výdavky podľa listinných dôkazov na bývanie sú celkovo 266,99 eur mesačne. Súd prvej inštancie neakceptoval matkou prezentovaný výdavok na bývanie mesačne 240,- eur, lebo takto by vlastne svojím rodičom plne hradila bývanie. Súd prvej inštancie mal za to a považoval za spravodlivé, aby sa zo sumy 266,99 eur počítala len pomerná časť nákladov na maloletú a aj na matku, ktorá predstavuje sumu 66,74 eur ( 266,99 eur : 4 osoby). Následne nakoľko rodičia sa majú na tomto výdavku podieľať rovnodielne, súd prvej inštancie sumu 66,74 eur rozdelil medzi oboch rodičov, a tak dostal pomernú časť výdavkov na bývanie pre maloletú zo strany jedného rodiča, t.j. sumu 33,37 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú námietku otca ohľadom výdavku na pobyty maloletej, lebo otec ani nerozporoval chorobnosť dcéry, či potrebu liečby. Matka však súdu prvej inštancie nepreukázala, aké reálne výdavky na pobyty spadajú len na samotnú dcéru. Preukázateľne však maloletá zdravotné problémy má, pobyty v horách či pri mori sú
pre ňu prospešné, preto si súd prvej inštancie ustálil mesačne sumu 100,- eur, t.j. ročne 1 200,- eur, ktorá by bola použiteľná na pobyty len maloletej zo strany otca. Avšak pokiaľ by otec prejavil ochotu tiež tráviť s maloletou pobyty pri mory či horách, nemala by mu v tom matka brániť. Čiže ak z matkou deklarovanej sumy na maloletú súd odpočítal mesačné výdavky na pobyty maloletej ( v horách 83,- eur a pri mori 167,eur mesačne) a pripočítal za pobyty v pomere pripadajúcom na otca sumu 100,- eur ( ktorú súd prvej inštancie považuje pre maloletú za objektívnu ) a k tomu pripočítal pomernú časť výdavkov na bývanie spadajúcu na otca v sume 33,37 eur, tak sa dostal na výdavky matky na maloletú v sume 670,47 eur. 7. Predmetnú sumu súd prvej inštancie vyhodnotil za objektívnu, nakoľko okrem vyššie uvedených položiek otec ostatné výdavky na dieťa ani nerozporoval. V ďalšom súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obaja rodičia sa majú rovnodielne podieľať na výžive maloletej, a preto polovičná suma 335,23 eur, zaokrúhlene 335,- eur ( 670,47 : 2 ) pripadá ako objektívne výživné od povinného rodiča. Súd prvej inštancie v konaní samozrejme prihliadal aj na to, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa o maloletú stará resp. dôvod, prečo sa nestará. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa síce s maloletou nestretáva, ale doposiaľ výživné na dcéru riadne platil a po dobu celých 11 rokov nepotreboval k tomu ani súdne rozhodnutie. Situácia sa zmenila až po tom, čo sa matka dozvedela o svadbe otca a videla fotky na sociálnych sieťach, ktoré do spisu aj dokladala. V neprospech matky svedčí to, že otca ako druhého rodiča neinformuje o zdravotných problémoch maloletej a podľa názoru súdu prvej inštancie tak robí účelovo. V konaní skôr vyplynulo, že matka je nahnevaná, že otec sa oženil, jej to nepovedal, sama seba označuje osamelú matku a jej stav, že otec dieťa nenavštevuje, jej preukázateľne vyhovuje. Súd prvej inštancie k takémuto záveru dospel z dôvodu, že počas celého konania matka ani raz nevyzvala otca, aby prišiel maloletú navštíviť. Súd prvej inštancie nemohol prihliadať na matkou uvádzané výdavky na zubný strojček pre maloletú, lebo doposiaľ zubný strojček maloletá nemá, má len odporučenie od odborníka a procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. 8. Podporne súd prvej inštancie vyhodnocoval majetkové pomery rodičov maloletej. Na jednej strane je otec, ktorý si s manželkou kúpil do vlastníctva byt v C., pri mesačných splátkach hypotéky ide o investíciu do bytu do budúcna. Na druhej strane je matka, ako tvrdí osamelá, bývajúca u svojich rodičov, ktorá by sa chcela osamostatniť, ale i napriek svojmu vysokému mesačnému príjmu si namiesto kúpy bytu rieši svoje pomery kúpou nového auta minulý rok, čo je neporovnateľne nie dobrá investícia oproti kúpe bytu. Z týchto všetkých myšlienkových pochodov vychádzal súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, ktoré otcovi určil vo výške 350,- eur mesačne ( čo je viac ako súdom prvej inštancie objektívne ustálené mesačné výživné ). Ide o sumu, ktorú matka navrhovala otcovi v sms komunikácii v septembri 2021 a samotný otec bol ochotný s predmetnou sumou súhlasiť, pokiaľ sa rodičia dohodnú. Vo zvyšnej časti z uvedených dôvodov návrh matky vo zvyšku zamietol. Zároveň musel prihliadať aj na to, že otec mesačne platí dieťaťu sporenie 15,- eur, lebo u matky taktiež prihliadal ako na objektívny výdavok platenie sporenia dieťaťu 50,- eur mesačne. 9. Nakoľko súd prvej inštancie zaviazal otca platením výživného od 21.10.2021, a otec preukázateľne od podania návrhu na maloletú platil mesačne 285,- eur, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.10.2021 do 30.4.2022 vo výške 413,- eur. Súd prvej inštancie počítal nedoplatok len z rozdielu súm 350,- eur a 285,- eur ( t.j. 65,- eur ) a určoval ho do 30.4.2022, lebo rozhodol dňa 12.5.2022., t.j. do 15. teho dňa v mesiaci ). Výpočet nedoplatku: za 11 dní mesiaca október 2021: 11 dní/31 dní x 65,- eur = 23,06 eur, za mesiace november 2021 – apríl 2022: 6 mesiacov po 65,- eur, t.j. celkovo 413,06 eur, zaokrúhlene 413,- eur ). Súd prvej inštancie otcovi povolil splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 18,- eur splatných spolu s bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho mesačného platenia bežného výživného. Pri výpočte mesačnej splátky vychádzal súd prvej inštancie zo zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na dobu 36 mesiacov, ako aj z majetkových pomerov rodičov. Otcovi ale nič nebráni vyplatiť nedoplatok jednorazovo či vo vyšších mesačných splátkach. 10. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa bežného výživného a zročného výživného na maloletú ( výrok II. a III. ) podala matka odvolanie dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 400,- eur mesačne počnúc 21.10.2021, nedoplatok za obdobie od 21.10.2021 do 30.4.2022 v sume 731,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
11. Výživné vo výške 350,- eur mesačne nebolo určené správne, súd prvej inštancie neprihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil stanoviť výživné na maloleté dieťa na sumu vo výške 400,- eur. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil sumu výživného, kedy síce v odôvodnení súdneho rozhodnutia popísal mesačný príjem otca, jeho výšku však nezohľadnil v požadovanej miere. Z výpisu z bankového účtu otca vyplýva, že mu pravidelne prichádzajú platby zo spoločnosti E. F.. Z výpisov z účtov otca je zrejmé, že mu v posledných mesiacoch chodili pravidelné platby, a to napríklad dňa 7.4.2022 1 770,- eur, 6.4.2022 300,- eur a 6.4.2022 1 270,- eur, pričom všetky tieto platby boli označené ako mzda. V rovnakých sumách prišli platby otcovi aj v mesiaci marec 2022, február 2022 a január 2022 a podobne. Otcova mzda v spoločnosti E. F. v zmysle ním zaslaného výpisu z účtu je teda vo výške 3 340,eur za obdobie minimálne posledných príkladných 4-och mesiacov. Otec na pojednávaní dňa 22.2.2022 uviedol, že v spoločnosti E. F. figuruje už len ako konateľ, bez toho, že by z danej firmy mal akékoľvek benefity, pričom platby, ktoré mu prichádzajú zo spoločnosti E. F., majú byť faktúry za ním uskutočnené činnosti v rámci jeho živnosti, ktorú si zriadil ešte v roku 2017. V rámci svojej živnosti sa venuje predaju vzduchotechniky, toho času nemá zamestnancov. Súd prvej inštancie tieto príjmy otca za obdobie od januára 2021 do apríla 2022 vyčíslil na sumu v priemere cca. 3 006,25 eur mesačne, pričom dodal, že z tejto sumy musí otec ešte uhradiť daň z príjmu a odviesť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. V bode č. 6.2 súdneho rozhodnutia je uvedené, že otec v roku 2021 a 2022 platil odvody do sociálnej poisťovne v sume 203,63 eur a do zdravotnej poisťovne v sume 127,81 eur, teda celkovo v sume 331,44 eur mesačne. Ako ďalšie podstatné výdavky uviedol poplatky spojené s vedením účtovníctva v sume 10,- eur mesačne a PHM mesačne v sume 200,- eur, z čoho vyplýva, že má na niektoré zo spoločností písané aj motorové vozidlo, ktoré je majetkom firmy a v jeho dispozícii. 12. Po odpočítaní odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne z mesačného príjmu otca zo spoločnosti E., F., otcovi zostane 2 674,81 eur mesačne. Z tejto sumy otec hradí ešte daň z príjmu, ktorú vo svojom podaní vyčíslil na sumu 93,- eur. Ak by súd prvej inštancie vychádzal z konečnej sumy cca. 2 580,- eur mesačne, tak by 25% z jeho čistého príjmu predstavovalo sumu 645,- eur, ak by vychádzal z nižšieho percentuálneho vymedzenia, tzn. 20%, tak stále ide o sumu vo výške 516,- eur mesačne s poukazom na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave. Dôvodnosť sumy vo výške 400,- eur matka vidí nielen v majetkových pomeroch otca, ktoré mu umožňujú hradiť vyššie bežné výživné na maloleté dieťa, resp. hradiť dcére aj určité finančné prostriedky na tvorbu úspor ( otec uviedol, že dcére sporí 15,- eur mesačne, bankový účet je však v dispozičnej sfére otca, nejedná sa o samostatne zriadený osobitný účet v prospech maloletej ), ale aj v tom, že sa otec osobne vôbec nestará o maloletú a v plnej miere túto osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Otec dlhé roky matku za účelom kontaktu s dcérou neoslovil. Pravidelne hradil výživné, ale dcére nekupoval nič nad rámec danej sumy a ani sa nezaujímal, či dcére niečo nechýba alebo niečo nepotrebuje. Z toho dôvodu považuje matka vyjadrenia otca o tom, že by mal o styk záujem, ale nechce maloletú stresovať, len za účelové. 13. S nástupom maloletej do školského zariadenia sú spojené ďalšie aktivity, ako potreba dieťa vyprevádzať na krúžky, mimoškolské aktivity, domáca výučba a pod., ktoré predstavujú odôvodnené potreby dieťaťa. Pokiaľ sú zárobkové a majetkové pomery otca vyššie, dieťa sa má podieľať na jeho životnej úrovni tak, ako to ustanovuje § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Výška výživného nekopíruje len výslovne preukázané nevyhnutné náklady na dieťa. Pokiaľ ide o námietku otca ohľadne zdravotných pobytov dcéry pri mori a horách, ktorá trpí astmou a otec namieta, že nie je možné v ich výške zohľadniť aj výdavky na osobu matky, tak s týmto matka nemôže súhlasiť. Otec ani 1x sám iniciatívne dcéru nezobral na takýto pobyt, okrem hradeného výživného roky dcére nezakúpil darček k narodeninám, meninám či Vianociam. Dcéra osobu otca vo svojom živote neeviduje, otec jej netelefonuje a ani ju inak nekontaktuje. Otcov príjem je nadštandardný, po zaplatení odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne a uhradení dane z príjmu disponuje sumou min. 2 500,- eur mesačne, pričom z ním doložených výpisov z bankového účtu je evidentné, že posledné mesiace januára 2022 až apríl 2022 sa jeho príjem zastabilizoval na 3 340,- eur brutto. 14. Matka sa o osobu otca dlhodobo nezaujíma, nevedela ako a s kým žije, nezaujímalo ju to, avšak pred vytýčeným termínom pojednávania sa informovala o tom, čo by mal všetko súd zisťovať. Keď zistila, že pre spravodlivé určenie výšky výživného je smerodajné i to, či niektorý z rodičov žije s novým partnerom v spoločnej domácnosti, a či sa tento nový partner podieľa na výdavkoch na spoločnú domácnosť, tak si pozrela Facebook – ovú stránku otca. Tu zistila, že je otec ženatý. Matka tiež nepovažuje za spravodlivé poníženie výdavkov na maloleté dieťa za zdravotné pobyty dcéry v zimnej a letnej sezóne.
Dcéra vzhľadom na jej vek nemôže k moru či do hôr cestovať sama bez dohľadu dospelej osoby. Jedinou osobou, ktorá dodnes pobyty s dcérou absolvovala, je matka, ktorá musí každý jeden pobyt hradiť nielen za dcéru, ale aj za seba, čo je finančne náročné a neúnosné, finančné prostriedky si požičiava od rodičov, ktorí vyživovaciu povinnosť k vnučke nemajú a suplujú tak vyživovaciu povinnosť otca. 15. Matka nesúhlasí s vyčíslením zročného výživného s poukazom na argumentáciu v časti týkajúcej sa bežného výživného, kedy má za to, že bežné výživné v sume 400,- eur je v danom prípade objektívne a žiada, aby súd do tejto výšky zaviazal otca aj k úhrade zročného výživného, ktoré v tomto prípade vychádza ako rozdiel medzi 285,- eur a 400,- eur, tzn. 115,- eur x 6 mesiacov, plus 11 dní za mesiac október 2021 v sume 41,- eur, teda celkovo 731,- eur. Matka súhlasí s tým, aby bolo výživné uhradené v splátkach, navrhuje, aby boli tieto splátky rozpočítané na 12 mesiacov po 61,- eur, pričom poslednú by otec uhradil vo výške 60,- eur. 16. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za spravodlivý a správny, vydaný po riadne vykonanom dokazovaní. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie správne zohľadňoval pri svojom rozhodovaní o výške výživného len náklady týkajúce sa maloletej. Nie je povinnosťou otca prispievať na letnú a zimnú dovolenku matke, ktorej to umožňujú jej finančné možnosti. Nakoľko matkin zárobok je dostačujúci, neprichádza do úvahy ani prípadný argument o dorovnaní životnej úrovne rodičov. Matka nepreukázala vynaloženie predmetných nákladov na maloletú. Z výpisu z účtu jednoznačne nevyplýva skutočnosť, že by sa s maloletou liečebných pobytov zúčastňovala. 17. Hrubý príjem otca ako fyzickej osoby – podnikateľa je vo výške 3 000,- eur mesačne. Reálne náklady na podnikateľskú činnosť boli: odvod - sociálna poisťovňa 2021 a 2022: 302,63 eur, odvod - zdravotná poisťovňa 2021 a 2022: 127,81 eur, nedoplatok na zdravotné poistenie 157,38 eur, leasing na auto: 215,42 eur, pohonné hmoty: 200,- eur, vedenie účtovníctva: 10 eur, daň z príjmu: 93,- eur. K tvrdeniam matky o jeho nezáujme o maloletú uviedol, že matka mu ani neoznámila, keď sa maloletá narodila, dozvedel sa o tom od tretej osoby. Keď následne kontaktoval matku a chcel maloletú vidieť, matka mu batoľa ukázala len z okna, a to tak, aby o tom nevedeli jej rodičia, ktorí si to vraj neželali. Stará matka maloletej (matka otca) jej po narodení nakúpila oblečenie a hračky, do dnešného dňa otec ani jeho matka nevedia, či maloletá tieto veci dostala. Ani rokmi sa postoj matky a jej zášť voči otcovi nezmenila, otec je presvedčený, že pokusom kontaktovať maloletú by ju len stresoval hádkami medzi rodičmi. Otec verí, že si raz k sebe nájdu cestu, keď maloletá bude dospelá a už nebude pod vplyvom matky. Matka otcovi v súdnom konaní vyčíta, že nikdy neprispel na zvýšené náklady, ktoré vznikli napr. v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Ako to mohol urobiť, keď mu matka nikdy túto skutočnosť nepovedala, o zvýšených nákladoch a ich dôvodoch ho v živote neinformovala. Matka uviedla, že časom prestala otca informovať, čo je však absolútna nepravda, matka otca o dieťati neinformovala od okamihu, ako sa dieťa narodilo. Otec vždy platil výživné vo výške podľa návrhu matky, pričom matka nikdy bližšie neuviedla dôvod zvýšenia nákladov. V septembri 2021 prvý krát odmietol platiť matkou navrhované výživné, nakoľko mu to v danom momente neumožňovali okolnosti. I napriek uvedenému začal platiť vyššie výživné. Matka ďalej s otcom nekomunikovala, zvýšenie nákladov neodôvodnila a bez ďalšej komunikácie s otcom podala návrh na súd, a to bez akejkoľvek ochoty sa s otcom dohodnúť. 18. Matka v odvolacej replike uviedla, že k zvýšeniu nákladov na stravu dieťaťa došlo v dôsledku všeobecného zdražovania cien potravín. Tiež došlo k zvýšeniu nákladov na obuv a oblečenie maloletej, ktorá je vo vývine, ako aj nákladov na preventívnu zubnú prehliadku dcéry, drogérie, stravovanie v škole, imuno-alergickú liečbu a lieky, nákladov na bývanie. Nesúhlasí s vyčíslením zročného výživného s poukazom na argumentáciu v časti týkajúcej sa bežného výživného, kedy má za to, že bežné výživné v sume 400,- eur je v danom prípade objektívne. Súhlasí, aby bolo výživné uhradené v splátkach rozpočítaných na 12 mesiacov po 61,- eur, pričom poslednú by otec uhradil vo výške 60,- eur. Alternatívne navrhla, ak by odvolací súd považoval bežné výživné hradené na maloletú za dostačujúce, aby vzhľadom na majetkové pomery otca, jeho schopnosti a možnosti bol tento zaviazaný aspoň k tvorbe úspor na maloletú v sume 50,- eur mesačne, ktorú by hradil na samostatný bankový účet maloletej. 19. Otec v odvolacej duplike zotrval na svojom stanovisku, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za spravodlivý a správny, vydaný po riadne vykonanom dokazovaní, navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Matka navýšené náklady nepreukázala. Naďalej zotrváva na stanovisku a považuje za správny postup
súdu prvej inštancie, ktorý zohľadňoval pri svojom rozhodovaní o výške výživného len náklady týkajúce sa maloletej. Nie je povinnosťou otca prispievať na letnú a zimnú dovolenku matke, ktorej to umožňujú jej finančné možnosti. Nakoľko matkin zárobok je dostačujúci, neprichádza do úvahy ani prípadný argument o dorovnaní životnej úrovne rodičov. Súdom priznané výživné vo výške 350,- eur mesačne zohľadňuje nielen polovicu nákladov na maloletú, ktorá predstavuje sumu vo výške 284,17 eur, a ktorú sú obaja rodičia objektívne schopní znášať s ohľadom na výšku ich príjmu, ale taktiež skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka. S výškou zročného výživného, ako aj s rozložením na jednotlivé určené splátky vzhľadom na jeho výšku súhlasí. 20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), oprávnenou osobou, matkou ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ), a že odvolateľka, matka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potrebné zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku ). 21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na maloletú, teda správnosti výroku o určení výživného otcovi na maloletú vo výške 350,- eur mesačne počnúc 21.10.2021 ( výrok II. ) a s tým súvisiacim výrokom o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 21.10.2021 do 30.04.2022 vo výške 413,- eur v splátkach po 18,- eur mesačne spolu s bežným výživným do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( výrok III. ) a napokon aj závislý výrok o trovách konania ( výrok V. ). 22. Podstatou odvolacej argumentácie matky bolo spochybnenie správneho posúdenia možností a schopností otca ako aj odôvodnených potrieb maloletej, v dôsledku čoho matka považuje výšku výživného určenú súdom prvej inštancie za príliš nízku, nakoľko maloletá sa má podieľať na životnej úrovni otca, ktorá určenie vyššieho výživného 400,- eur mesačne umožňuje. 23. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania a vyjadrení účastníkov v odvolacom konaní, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal síce dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak jeho záver o primeranosti výšky výživného je rozdielny od záveru, ku ktorému dospel odvolací súd. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke posúdenia možností, schopností a majetkových pomerov otca maloletej, preto odvolací súd považoval za potrebné napadnutý rozsudok korigovať. 24. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a tretia Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 26. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) 27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 30. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 31. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú A. vo výške 350,- eur mesačne, považujúc uvedenú sumu výživného za primeranú vzhľadom výdavky matky na dieťa ustálené v sume 670,47 eur. Predmetnú sumu súd prvej inštancie vyhodnotil za objektívnu a v ďalšom vychádzal z toho, že obaja rodičia sa majú rovnodielne podieľať na výžive dieťaťa, a preto polovičná suma 335,23 eur, zaokrúhlene 335 eur ( 670,47 : 2 ) pripadá ako objektívne výživné od povinného rodiča. Odvolací súd však tento názor nezdieľa. 32. Pri určení konkrétnej výšky výživného je nutné vychádzať jednak zo zistených odôvodnených potrieb maloletej, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, pri súčasnej aplikácii zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Samotný rozsah určenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča sa teda do značnej miery odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti ( od oboch rodičov ) boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je pritom rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, záujmov a podobne, pričom výživné pre dieťa má slúžiť teda nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené nehmotné potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, kam patria kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod., ak sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. 33. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pri určovaní výživného na maloleté dieťa bolo potrebné výšku výživného prispôsobiť možnostiam a schopnostiam rodičov, pričom zároveň správne ustálil, že v matkiných schopnostiach a možnostiach je dosahovať priemerný čistý príjem 1 850,- eur, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka a otec jeho výšku nespochybnili a súhlasí s ňou i odvolací súd. S právnymi závermi súdu prvej inštancie, že rodičia sa majú podieľať na výžive maloletej rovnodielne ( uvedenými v bode 29. odôvodnenia rozsudku prvej inštancie) sa však už odvolací súd nestotožňuje. Tu sa žiada uviesť, že v zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacích súdov ( minimálne
tunajšieho krajského súdu ) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného, ktorého výška ( akou sa rodič podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností ) sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až 30% čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, na ktorú prax v odvolaní poukázala i matka. Vychádzajúc z príjmu otca ustáleného súdom prvej inštancie vo výške 3 006,25 eur v hrubom ( po odpočítaní platieb do Sociálnej poisťovne vo výške 302,63 eur, na zdravotné poistenie 127,81 eur, leasingovej splátky na auto 215,42 eur, na pohonné hmoty 200,- eur, za vedenie účtovníctva 10,- eur, na daň z príjmu 93,- eur), vo výške 2 057,39 eur mesačne v čistom ( ktorú výšku otec nespochybnil ), do úvahy prichádzajúce výživné sa pohybuje od 410,- eur mesačne do 617,- eur. Konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti bolo potom potrebné stanoviť vychádzajúc z ďalších zistených okolností tohto prípadu, predovšetkým veku maloletej, stupňa vzdelávania a celkových jej odôvodnených potrieb s prihliadnutím k tomu, v akej miere sa matka podieľa na osobnej starostlivosti o maloletú, a tiež, či otec maloletej poskytuje okrem súdom určeného výživného aj iné plnenia ( napr. vreckové, vecné plnenia formou nákupu potrebných vecí, úhrady niektorých aktivít a pod.) a v neposlednom rade bolo potrebné vyhodnotiť aj možnosti a schopnosti otca a porovnať životnú úroveň otca a maloletej dieťaťa žijúcej s matkou. 34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade ide o dieťa so zhoršeným zdravotným stavom vo veku 11 rokov, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy. Rozsah a výšku pravidelných mesačných výdavkov a príjmov rodičov a ich osobných a majetkových pomerov (ods. 5. až 7, 27., 28. a 30. rozsudku súdu prvej inštancie), súd prvej inštancie správne ustálil vychádzajúc najmä z výpovede rodičov a z predložených listinných dôkazov. Rovnako náležitým bolo i zistenie výdavkov matky dôvodne vynaložených v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletú, čo súd prvej inštancie tiež dostatočne vysvetlil v preskúmavanom rozsudku (ods. 10. až 12. a 29. rozsudku súdu prvej inštancie), s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Odvolací súd považoval ustálené a otcom nespochybnené priemerné mesačné výdavky vynakladané matkou na maloletú vo výške 670,42 eur za primerané vzhľadom na vek maloletej a jej pomery. Vzhľadom však na skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletú, otec sa s maloletou vôbec nestretáva a ani maloletej neposkytuje žiadne vecné či iné plnenia okrem platieb výživného, matka v odvolaní dôvodne namietala, že výživné určené súdom prvej inštancie nezodpovedá potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prevažnú časť výživy maloletej by mal preto hradiť otec, keďže matka časť svojej vyživovacej povinnosti na maloletú kompenzuje osobnou starostlivosťou, a ktorú otec musí nahrádzať platením vyššieho výživného ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine ). 35. Vedený týmito úvahami odvolací súd za primeranú sumu výživného na maloletú zo strany otca považoval 400,- eur mesačne s tým, že časť potrieb maloletej bude pokrytá aj prídavkom na dieťa, ktorý matka poberá. Uvedená suma výživného je adekvátna odôvodneným potrebám maloletej pri zohľadnení jej veku a stupňu vzdelávania, možnostiam a schopnostiam rodičov a ich životnej úrovni. Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 10 - 14 rokov, navštevujúceho druhý stupeň základnej školy, predstavuje primerané výživné cca 22% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k príjmom predstavuje sumu cca 452,- eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj pokiaľ odvolací súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať výživné vo výške 400,- eur mesačne za primerané a zohľadňujúce zároveň aj osobitosti tohto konkrétneho prípadu, najmä úplnú absenciu osobnej starostlivosti o dieťa zo strany otca, absenciu poskytovania akéhokoľvek plnenia navyše, na druhej strane však i výšku príjmu matky. 36. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti výšky určeného výživného tak, že výživné na maloletú určil sumou vo výške 400,- eur mesačne a uložil otcovi povinnosť platiť toto výživné s účinnosťou od začatia konania ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine ), teda od 21.10.2022, kedy už existovali podmienky pre jeho priznanie. Vzhľadom k takto určenej výške bežného výživného
od podania návrhu matkou na súd prvej inštancie, vznikol otcovi ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu nedoplatok na zročnom výživnom, teda za dobu od 21.10.2021 do 30.04.2022, pri výpočte ktorého súd prvej inštancie zohľadnil jednak termín splatnosti výživného a to 15. deň v príslušnom mesiaci a jednak sumu výživného 285,- eur mesačne, ktorú v uvedenom období otec dobrovoľne zaplatil (ako vyplýva z výpočtov súdu prvej inštancie, ktoré nikto z účastníkov nespochybnil). Odvolací súd preto nedoplatok na zročnom výživnom určil ako rozdiel sumy odvolacím súdom zmeneného výživného 400,- eur mesačne a otcom skutočne uhrádzaného výživného vo výške 285,- eur mesačne, t.j. výška mesačného nedoplatku činí 115,- eur mesačne, rozpočítané na 31 dní v mesiaci október 2021 činí 3,71 eur na deň, t.j. 11 dní x 3,71 eur činí 40,81 eur ako nedoplatok výživného za mesiac október 2021 + nedoplatok za zvyšné obdobie od 01.11.2021 do 30.04.2022, t.j. 6 mesiacov x 115,- eur = 690,- eur, celkom spolu nedoplatok 730,81 eur (40,81 eur + 690,- eur). Sumu vzniknutého nedoplatku odvolací súd otcovi povolil uhradiť s prihliadnutím na jeho pomery v zhode so súdom prvej inštancie za použitia § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku k rukám matky v mesačných splátkach po 60,- eur až do úplného vyrovnania dlhu splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. 37. Ďalšie argumenty odvolateľa považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 38. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 39. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Z uvedenej zásady Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky, avšak v prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre ich pripustenie. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. 40. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).