Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 14CoP/131/2024 2124200380 06. 11. 2024 JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI:SK:KSTT:2024:2124200380.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodené XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpené poručníkom: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov - matky: G. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. H., v konaní o návrhu poručníka na osvojenie maloletého dieťaťa, o odvolaní procesného opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/6/2024-23 zo dňa 15.03.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40P/6/2024-29 zo dňa 02.04.2024, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40P/6/2024-29 zo dňa 02.04.2024 zrušujea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Rozsudkom označeným v záhlaví, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40P/6/2024-29 zo dňa 02.04.2024, súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že maloletý A. B., narodený XX.XX.XXXX v H., sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom D. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX. Výrokom II. rozhodol, že osvojenec bude mať po osvojení priezvisko „B.“. Výrokom III. určil, že osvojiteľ D. B., narodený XX.XX.XXXX, sa zapíše na miesto biologických rodičov v knihe narodení Matričného úradu H., zväzok XCV, ročník 2022, strana 67, poradové číslo X. Výrokom IV. určil, že matka nie je dňom právoplatnosti tohto rozsudku v rodnom liste maloletého dieťaťa uvedená. Výrokom V. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 97 ods. 1, 2, § 98, § 99, § 100 ods. 1, § 103 ods. 1, 3, § 104, § 105 vety prvej, § 106 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). 3. Konštatoval, že z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6P/40/2022 mal preukázané, že po nariadení neodkladného opatrenia uznesením č. k. 6P/2/2022 - 20 zo dňa 10.01.2022, ktorým bolo maloleté dieťa odovzdané do starostlivosti jeho starých rodičov, súd začal konanie vo veci zverenia maloletého A. do náhradnej starostlivosti starých rodičov maloletého dieťaťa. Vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí bolo zistené, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje brat otca dieťaťa, D. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho partnerka G. D., nar. XX.XX.XXXX. D. B. vyjadril záujem o zabezpečovanie náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Kolízny opatrovník sa v správe zo dňa 10.05.2022 vyjadril, že bude D. B. odporúčať absolvovanie prípravy fyzickej osoby na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Súd následne pribral D. B. do konania, uznesením zo dňa 08.06.2022. Zo správy úradu zo dňa 20.06.2022 vyplynulo o. i. to, že D. B. a G. D.
bolo odporučené absolvovanie poradenstva na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, za účelom zadefinovania si rolí náhradného rodičovstva, postavenia biologických rodičov a vykonávania náhradnej rodinnej starostlivosti. Po prvom stretnutí na referáte úradu dňa 01.03.2022 bolo poradenstvo zo strany D. B. predčasne ukončené. Úrad považoval za dôležité, že na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletého A. vo výraznej miere participuje G. D., pričom úrad uviedol, že nezadefinovaním jednotlivých osôb v živote (pozn. súdu zrejme dieťaťa) by mohlo dôjsť k prípadnému ohrozeniu dieťaťa v budúcnosti. Biologickí rodičia sa o dieťa nezaujímali, v I. C. ani v obci C. sa nezdržiavali. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 6P/40/2022 - 66 zo dňa 11.07.2022 spojil dve konania vedené pod sp. zn. 6P/40/2022 a pod sp. zn. 9P/66/2022 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 6P/40/2022. Uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/66/2022 - 23 zo dňa 25.05.2022 bol maloletému A. ustanovený za opatrovníka D. B. na zastupovanie pri všetkých úkonoch, týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti poskytovanej maloletému dieťaťu. Súd zároveň začal konanie vo veci zásahu do rodičovských práv a povinností biologických rodičov maloletého dieťaťa. V správe úradu zo dňa 26.09.2022 sa o. i. uvádza, že D. B. neabsolvoval prípravu na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/40/2022 - 155 zo dňa 20.10.2022 súd zastavil konanie vo veci zverenia maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, pozastavil biologickým rodičom výkon rodičovských práv a povinností, maloletému A. ustanovil poručníka D. B. a určil, že poručník bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok s podávaním správ súdu o maloletom dieťati a o nakladaní s majetkom dieťaťa dvakrát ročne. Súd zároveň určil biologickým rodičom povinnosť prispievať na výživu maloletého A. tzv. minimálnym výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na účet príslušného úradu, zrušil neodkladné opatrenia nariadené uzneseniami Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/2/2022 - 20 zo dňa 10.01.2022 a č. k. 9P/66/2022 - 23 zo dňa 25.05.2022 a rozhodol o trovách konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2022. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6P/28/2023 mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe podnetu úradu na začatie konania o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého A., nachádzajúceho sa v starostlivosti poručníka D. B., nar. XX.XX.XXXX, Okresný súd Piešťany začal dňa 18.04.2023 konanie vo veci samej o vyslovenie osvojiteľnosti maloletého dieťaťa. D. B. sa dňa 26.05.2023 písomne vyjadril, že má záujem o osvojenie maloletého A., spolu s partnerkou G. D. ho vychovávajú od malička, presnejšie od 10.01.2022, kedy ho spolu so starými rodičmi priviezli z nemocnice domov. D. B. ani jeho partnerka netrpí žiadnymi závažnými ochoreniami, ktoré by im v osvojení mohli brániť. On je na rodičovskej dovolenke, partnerka je živnostníčka s mesačným príjmom cca 1.800,- Eur. Biologickí rodičia sa o maloleté dieťa nezaujímajú, na výživu dieťaťa neprispievajú. Súd po neúspešne vykonanom šetrení pobytu doručoval písomnosti biologickým rodičom oznámením na úradnú tabuľu súdu a webovú stránku súdu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, pracovisko Piešťany (v dôsledku súdnej reformy) č. k. 6P/28/2023 - 56 zo dňa 27.06.2023 súd vyslovil osvojiteľnosť maloletého A.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2023. 4. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, na základe ktorého dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby návrhu navrhovateľa vyhovel. Navrhovateľ je strýkom maloletého dieťaťa, teda bratom biologického otca dieťaťa. Maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/40/2022 - 155 zo dňa 20.10.2022 zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý bol maloletému dieťaťu ustanovený za poručníka, výrokom III. a IV., s výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a určením, že ako poručník bude zabezpečovať výchovu maloletého A., zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach s podávaním správ súdu o maloletom dieťati a o nakladaní s majetkom dieťaťa dvakrát ročne. V konaní bolo nesporné, že maloleté dieťa v starostlivosti poručníka do rozhodnutia súdu o návrhu poručníka na osvojenie dieťaťa prospieva, javí sa ako spokojné a šťastné dieťa, „nosené na rukách“ navrhovateľa, doslovne i obrazne, v prítomnosti poverených zamestnancov úradu. Matke a otcovi maloletého dieťaťa bol tým istým rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6P/40/2022 pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností k dieťaťu a v konaní sp. zn. 6P/28/2023 súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o právnej voľnosti dieťaťa, teda o osvojiteľnosti maloletého A., keď biologickí rodičia viac ako šesť mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, súdu, úradu ani polícii nebola známa adresa ich bydliska, a preto bolo nesporné, že biologickí rodičia nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o svoje maloleté dieťa, a pritom im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
Uviedol, že v konaní bolo tiež nesporným, že navrhovateľ sa podieľa na sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, konkrétne ako súdom ustanovený poručník vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, zastupuje maloleté dieťa a spravuje jeho majetok v bežných veciach, a tieto povinnosti si plní riadne. Navrhovateľ absolvoval prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v rozsahu 26,5 hodiny od mája do decembra 2023 v akreditovanom subjekte Návrat, o. z., Trnava. Zo záverečnej správy akreditovaného občianskeho združenia vyplynulo, že majú za to, že D. B. je spôsobilý a pripravený prijať do svojej rodiny zdravé dieťa do dvoch rokov, formou osvojenia. Prikláňali sa k názoru, že v situácii, v ktorej sa pán B. a maloletý A. nachádzajú, bude pre dieťa najlepším riešením, ak bude osvojený do rodiny pána D.. Rodinné prostredie, kvalita vzťahu a starostlivosť, ktorú je pripravený dieťaťu poskytnúť, bude podľa ich zhodnotenia pre prijaté dieťa prospešná. Pán D. vníma, že vzťah medzi ním a A. je natoľko vrúcny a perspektíva stretávania, či kontaktu s biologickými rodičmi natoľko nepravdepodobná, že vníma osvojenie A. ako prirodzenú vec. Spolu s partnerkou G. D., nar. XX.X.XXXX, by sa radi o A. starali dlhodobo, s tým, že pán D. si chce A. osvojiť. V budúcnosti nevylučuje ani uvažovanie o sobáši s pani G. a prijatí ďalšieho dieťatka formou osvojenia. Na Slovensko sa vrátil zo zahraničia, kde mal prácu, aby sa mohol s partnerkou postarať o synovca. Partnerka je pre pána D. oporou, pomáha mu so starostlivosťou o A.. Starí rodičia z oboch strán majú ešte dosť energie a trpezlivosti, preto sú navrhovateľovi dôležitými zdrojmi podpory. Pán D. je podľa zhodnotenia akreditovaného subjektu po osobnostnej stránke pomerne extrovertne orientovaný, s primeraným sebavedomím a dobrou komunikáciou s ľuďmi. I keď nie je pre neho zvykom zdieľať svoje vnútorné prežívanie s inými ľuďmi, je schopný reflexie a práce na sebe. Je spôsobilý iniciovať príjemné medziľudské vzťahy, dokáže sa prispôsobiť iným, ale aj asertívne sa presadiť, keď je to potrebné. Je temperamentovo živý, aktívny, rád veci vybaví rýchlo, trpezlivosť je pre neho občas výzvou. Má v sebe prirodzenú hravosť, veselosť, optimistický prístup k životu. Dobre sa adaptuje na zmeny. Je cieľavedomý, motivuje ho výsledok činnosti, osoh. Vďaka rodičovskej skúsenosti s A. je pán D. schopný prispôsobiť sa novým situáciám, sústrediť sa na potreby dieťaťa aj na úkor vlastných potrieb. Pán D. zvláda veľmi dobre rolu otca dieťaťa, vníma, že prijaté dieťa má špecifické potreby a je odhodlaný tieto potreby napĺňať. A. vníma pána D. ako svoju vzťahovú osobu a je medzi nimi vytvorený vrúcny vzťah. Okrem neho vníma ako veľmi bezpečnú vzťahovú osobu aj pani G., ktorá pomáha pánovi D. s každodennou starostlivosťou o A.. Pozorovaním interakcií v rodine dospeli k názoru, že A. sa v rodine cíti veľmi dobre, má naplnené všetky svoje vývinové potreby a cíti sa bezpečne. Informácie o jeho biologických rodičoch budú pre A. dostupné a takisto aj pomenované v knihe života, ktorú už pán D. spolu s pani G. pre neho začínajú vytvárať. Pán D. má podľa ich zhodnotenia veľmi dobré predpoklady zastávať rolu otca adoptovaného dieťaťa. K totožnému záveru dospel aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorý vychádzal zo správy akreditovaného subjektu Návrat, o. z., Trnava, tiež zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, ktorý nezistil nedostatky u navrhovateľa D. B. a z vyjadrenia obce E. F. o spôsobe života navrhovateľa. 5. Mal za to, že procesný opatrovník nesúhlasí s osvojením maloletého dieťaťa poručníkom, ktorý je zároveň rodinný blízky príbuzný dieťaťa a vykonáva faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa viac ako dva roky, skutočne výlučne z dôvodu, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorú maloleté dieťa považuje a oslovuje „mama“, avšak navrhovateľ a partnerka nie sú manželmi, a podľa ich názoru nejde o výnimočný prípad a navrhovateľ zároveň ani nie je osamelou osobou. Inak povedané, procesný opatrovník mal za to, že k osvojeniu maloletého dieťaťa by mohlo dôjsť, pokiaľ by sa navrhovateľ žijúci v spoločnej domácnosti s partnerkou oženil, za splnenia zákonných podmienok osvojenia aj u G. D., keďže v tomto prípade táto nebola účastníčkou konania a súd tak neskúmal naplnenie zákonných podmienok v jej osobe. Procesný opatrovník však nad rámec vykonal pohovor s partnerkou navrhovateľa dňa 16.02.2024, o čom spísal úradný záznam, kde partnerka navrhovateľa uviedla, že je plne spôsobilá na právne úkony, jej zdravotný stav je dobrý, a nebola súdne trestaná. To, že je samostatne zárobkovo činná osoba s tvrdeným príjmom okolo 1.800,- Eur mesačne, bolo súdu známe už z predchádzajúcich súdnych konaní a správ doložených procesným opatrovníkom v týchto konaniach. 6. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že zhodnotením všetkých individuálnych okolností prejednávanej veci dospel k odlišnému záveru od záveru procesného opatrovníka a mal za to, že ide o výnimočný prípad a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo osvojené navrhovateľom, bratom biologického otca. Súd uviedol, že vo svojej doterajšej rozhodovacej praxe sa s osvojením maloletého dieťaťa blízkym rodinným príslušníkom, bratom biologického otca dieťaťa, nestretol. V zásade k osvojovaniu dieťaťa dochádzalo rodinne nepríbuznými osobami, a rodinní príslušníci
maloletého dieťaťa, či už blízki alebo zo širšej rodiny, prejavujú záujem o náhradnú formu starostlivosti ako je náhradná osobná starostlivosť, prípadne pestúnstvo, ktoré štát finančne výrazne viac podporuje po dobu trvania náhradnej formy, ako je to pri osvojení si maloletého dieťaťa osvojiteľom. Ďalšou jedinečnou okolnosťou bolo, že navrhovateľ je brat otca dieťaťa, ktorý sa bezprostredne po tom, čo sa maloleté dieťa ocitlo bez starostlivosti od oboch rodičov, presťahoval zo zahraničia, kde mal prácu, aby sa aktívne začal podieľať na výkone osobnej starostlivosti o synovca, pričom sa stal primárnou vzťahovou osobou pre maloletého A., keď ostal na tzv. rodičovskej dovolenke predtým, než si na základe rozhodnutia súdu mohol právne ošetriť čerpanie rodičovského príspevku. K predmetnej veci zaujal výklad už Mestský súd v Prahe 9. marca 1961, sp. zn. 11 Co/160/1961, R 34/1961, keď uviedol, že osvojenie nemožno vysloviť, ak by vzťah, ktorý vzniká osvojením medzi osvojiteľom a osvojencom, bol v rozpore s existujúcim rodinným vzťahom osvojiteľa k osvojencovi. Takýto vzťah však nie je medzi tetou a neterou. Keďže v tomto prípade išlo o návrh na osvojenie medzi strýkom a synovcom, mal súd za to, že osvojením nedôjde k založeniu pomeru, ktorý by bol v rozpore s existujúcim rodinným vzťahom medzi uvedenými osobami. Poukázal na komentár Róbert Bános - Martina Košútová, Zákon o rodine, Veľký Komentár, 3. aktualizované vydanie, Eurokódex, jún 2023, s. 372, v ktorom bolo konštatované, že ako výnimočnú formu osvojenia zákon vníma možnosť osvojenia osamelou osobou, a to najmä z toho dôvodu, že takýmto osvojením sa vytvára neúplná rodina. Na druhej strane sa z hľadiska záujmu dieťaťa medzi druhmi náhradnej starostlivosti uprednostňuje starostlivosť poskytnutá v rodine, aj keď neúplnej, keďže takáto rodina založená osvojením, hoci osamelou osobou, t. j. osobou nežijúcou v manželstve, vie poskytnúť dieťaťu stabilnejšie výchovné prostredie ako ostatné formy náhradnej starostlivosti. Pri osvojení osamelou osobu táto nahradí biologického rodiča rovnakého pohlavia a pri zápise do matriky sa vypustí zápis o druhom biologickom rodičovi dieťaťa. Maloletému dieťaťu sa následne vydá rodný list bez údajov o jednom z rodičov. Najvyššie súdne autority zaujali výklad k termínu „osamelá osoba“ tak, že za osamelú osobu nemožno považovať osobu, ktorá žije v manželstve v čase, kedy súd rozhoduje o osvojení (R 6/1987). Za osamelú osobu sa pre účel osvojenia tak výlučne zisťuje, či navrhovateľ žije, alebo nežije v manželstve, a nie to, či žije alebo nežije v spoločnej domácnosti s inou osobou, napr. ako druh a družka, partneri a pod. Súd mal lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky preukázané, že navrhovateľ má vedený osobný stav „slobodný“, navrhovateľ nebol v čase rozhodovania súdu ženatý a tento stav na pojednávaní potvrdil. Z uvedeného dôvodu sa tak navrhovateľ považuje v konaní o osvojenie za osamelú osobu. Ďalej poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 1985, sp. zn. Cpj 13/1985, R 50/1985, že nezrušiteľné osvojenie maloletého dieťaťa osamelými osobami je výnimočným opatrením, o ktorom je možné rozhodnúť, ak sú inak predpoklady k tomu, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. Vychádza sa pritom z predností, ktoré má výchova dieťaťa čo aj v neúplnej rodine pred niektorými inými druhmi náhradnej výchovy, najmä však ústavnej. 7. Súd prvej inštancie mal za to, že sú tu splnené podmienky na osvojenie maloletého A. navrhovateľom ako osamelou osobou, ktorý vykonáva funkciu poručníka s výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa viac ako dva roky, od 11.01.2022, resp. od 02.12.2022, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o ustanovení navrhovateľa ako strýka maloletého dieťaťa, za poručníka synovcovi, maloletému A. B.. K preukazovaniu zdravotného stavu osvojiteľa a osvojenca navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že svoj spôsobilý zdravotný stav na osvojenie už preukazoval. Súd dospel k záveru, že opäť je potrebné zohľadniť osobité jedinečné okolnosti tejto veci a je v rozpore s procesnou ekonómiou konania za týmto účelom odročovať pojednávanie. Návrh na osvojenie maloletého dieťaťa podal záujemca, ktorý je poručníkom dieťaťa a okrem toho je blízkym rodinným príbuzným, strýkom maloletého dieťaťa. Pri podávaní žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť je povinnosťou záujemcu, ktorý sa chce stať pestúnom, alebo osvojiteľom, predložiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny okrem žiadosti vyplnený dotazník, správu o svojom zdravotnom stave vydanú všeobecným lekárom a v prípade evidencie v odbornej ambulancii aj správu od odborného lekára. Záujemca predkladá tiež doklad o majetkových pomeroch na preukázanie primeraného majetkového základu na plnenie ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny a písomný súhlas fyzickej osoby, že určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže zisťovať, či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností uvedených v žiadosti a spisovej dokumentácii. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 19.12.2023, č. sp. TT1/OSPODASK/SPO/2023/6283 vyplýva, že žiadateľ, D. B., tak riadne urobil aj s požadovanými dokladmi. Zo záverečnej správy Návrat, o. z., Trnava zároveň vyplýva, že maloletý A. je zdravé dieťa do dvoch rokov (v čase vypracovania správy december 2023), pričom navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že nedošlo k zmene zdravotného stavu jeho ako
osvojiteľa ani maloletého dieťaťa ako osvojenca ku dňu rozhodovania súdu: maloleté dieťa je zdravé, ide o dieťa s bežnými detskými chorobami, nie je sledované v žiadnej špecializovanej ambulancii. On ako navrhovateľ je tiež plne zdravý. Súd tak mal za preukázané, že zdravotný stav osvojenca a osvojiteľa nie je v rozpore s účelom osvojenia. Nakoniec medzi osvojiteľom a osvojencom je primeraný vekový rozdiel. Súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok na osvojenie maloletého dieťaťa, keď navrhovateľ je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, a osvojenie je pre maloletého A. prospešné, keďže navrhovateľ spĺňa osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, na osvojenie dieťaťa, je tiež zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a súd mal za to, že navrhovateľ spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Navrhovateľ bol súdom poučený o závažnosti a právnych dôsledkoch osvojenia, keď všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Navrhovateľ bol poučený aj o možnosti zrušenia osvojenia v obmedzenej zákonnej lehote. Z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu o osvojenie maloletého dieťaťa, preto návrhu vyhovel a rozhodol o osvojení. Súd z opatrnosti určil priezvisko maloletého dieťaťa na čas po osvojení, aj keď s ohľadom na okolnosti osvojenia rodinným príslušníkom, strýkom dieťaťa s totožným priezviskom, tak nebolo nevyhnutné. Nakoľko išlo o osvojenie dieťaťa osamelou osobou, súd osobitným výrokom určil, že matka nie je dňom právoplatnosti tohto rozsudku v rodnom liste maloletého dieťaťa viac uvedená, teda že zápis o druhom rodičovi dieťaťa, o matke, sa z matriky vypúšťa. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v súlade so všeobecnou klauzulou mimosporového konania, od ktorej nezistil dôvod odkloniť sa, teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Účastníci konania o náhradu trov nežiadali a zo spisového materiálu im žiadne trovy nevyplývali. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie procesný opatrovník z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v písomnej správe zo dňa 20.02.2024 i na pojednávaní dňa 15.03.2024 poukazoval na nesplnenie zákonných podmienok na osvojenie dieťaťa v zmysle návrhu navrhovateľa (poručníka dieťaťa). Rozporoval časť obsahu návrhu ako nepravdivú, čo z hľadiska tak závažného zásahu do práv a záujmov dieťaťa pokladal tiež za dôležité hľadisko splnenia morálnych predpokladov uvádzaných v ust. § 98 Zákona o rodine. Poukázal na to, že maloleté dieťa sa v starostlivosti poručníka nachádza na základe rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/40/2022-155 zo dňa 20.10.2022, právoplatným dňom 02.12.2022, ktorým rozhodnutím bol pozastavený výkon rodičovských práv a povinností. Reálne sa v domácnosti poručníka a jeho partnerky nachádza od jeho prepustenia z nemocnice po narodení (vtedy bolo na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/2/2022-20 zo dňa 10.01.2022 odovzdané do starostlivosti starých rodičov D. a D. B., ktorí po narodení dieťaťa uviedli, že majú záujem mu zabezpečovať starostlivosť). Aj vzhľadom k týmto skutočnostiam, s prihliadnutím na vek dieťaťa, poručník s partnerkou vystupujú v roli rodičov dieťaťa. Nepoprel mieru vykonávania osobnej starostlivosti navrhovateľa o dieťa, avšak prvotným rozhodnutím súdu bolo s vedomím všetkých zúčastnených odovzdané do starostlivosti starých rodičov, a teda navrhovateľ ani nemohol byť na rodičovskej dovolenke, tak ako uvádzal v návrhu, keď poberateľom rodičovského príspevku je od decembra 2022, pričom v predchádzajúcom období bol dlhodobo od apríla 2020 do decembra 2022 poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, resp. pre odmietnutie aktivačných prác zníženej dávky, alebo bez príjmu. Mal za to, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že navrhovateľ sa bezprostredne po tom, čo sa maloleté dieťa ocitlo bez starostlivosti oboch rodičov presťahoval zo zahraničia, aby sa aktívne začal podieľať na výkone osobnej starostlivosti o dieťa, je nesprávne ustálené (súd vychádzal zo záverečnej správy Návrat, o.z.). Vychádzajúc zo zistených skutočností sa navrhovateľ vrátil zo zahraničia minimálne v roku 2020 (viď evidencia zamestnania od 07.10.2019 do 04.07.2022 a poberanie hmotnej dávky v Slovenskej republike). Poukázal na to, že pre možnosť osvojenia osamelou osobou zákon stanovuje dve podmienky, a to výnimočnosť a záujem dieťaťa. Vzhľadom k existencii a spôsobu fungovania partnerského vzťahu navrhovateľa a jeho partnerky, kedy aj maloleté dieťa vníma partnerku navrhovateľa ako matku, nemožno navrhovateľa pokladať de facto za osamelú osobu. Ak by ho aj súd (výklady zákona sa
v tomto smere líšia) za osamelú osobu pokladal, za zlúčiteľné s najlepším záujmom dieťaťa sa považuje osvojenie do úplnej rodiny. Maloleté dieťa, vzhľadom na vek a okolnosti, pokladá prirodzene partnerku poručníka za svoju matku, rovnako táto ho vníma ako svoje dieťa. Zotrval na tom, že v tomto prípade by mal súd uprednostniť osvojenie do úplnej rodiny, čo by bolo nielen v záujme dieťaťa, ale aj v súlade s doterajším vnímaním partnerky poručníka a jeho rodiny. Taký závažný krok v živote dieťaťa, akým je neuvedený rodič – matka v rodnom liste (navyše v nesúlade s realitou), pokladal za nepomerne závažnejší ako nevôľu poručníka a jeho partnerky uzatvoriť manželstvo. Nejde o tom, aby menovaní k takémuto kroku pristúpili, avšak právny poriadok nepozná v tomto prípade inú možnosť osvojenia tak, aby maloletý A. mal v rodnom liste uvedených oboch rodičov. Navrhovateľ ako poručník dieťaťa vykonávajúci osobnú starostlivosť má aktuálne dostatočné možnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Namietal, že v predmetnom konaní nebol maloletému dieťaťu so zreteľom na ust. § 102 ods. 3 Zákona o rodine ustanovený opatrovník k udeleniu súhlasu na osvojenie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh poručníka zamietne. 10. K odvolaniu procesného opatrovníka sa vyjadril navrhovateľ (poručník) tak, že všetky údaje, ktoré uviedol v žiadosti, alebo osobne na súde, ako aj v príprave na osvojenie boli a sú pravdivé. Morálne, ako aj iné zákonom stanovené predpoklady na osvojenie spĺňa, čo potvrdilo aj odporúčacie stanovisko v správe z akreditovaného subjektu Návrat, kde absolvoval prípravu na osvojenie dieťaťa. Pre vysvetlenie domnelého rozporu v jeho tvrdeniach uviedol, že on, ani jeho rodičia nevedeli, že maloleté dieťa sa má narodiť, pričom prvú informáciu dostali na Nový rok 2022. Úrad kontaktoval jeho rodičov, tí nezaváhali v presvedčení, že je nutné sa o novorodenca postarať a následne im úrad dieťa odovzdal so starostlivosti dňa 11.01.2022. Po dôkladnom zvážení s jeho rodičmi a partnerkou sa rozhodol, že si maloleté dieťa vezme k sebe do starostlivosti a postará sa oň so svojou partnerkou, čo bolo potrebné vzhľadom na vekový rozdiel medzi starými rodičmi a maloletým dieťaťom, zdravotný stav jeho otca a pracujúcu matku. Maloleté dieťa je v jeho starostlivosti od 11.01.2022, odkedy je v jeho ponímaní na rodičovskej dovolenke, aj keď príspevky na dieťa začal poberať až od decembra 2022. Z dôvodu, že nemá právneho zástupcu, ani právnické vzdelanie, tak pojem „rodičovská dovolenka“ použil na popísanie stavu, ktorý nastal, teda nešlo o žiadne nepravdivé tvrdenie, ktoré by malo preukazovať, že neuvádza pravdivé informácie, alebo že nemá morálne predpoklady na osvojenie dieťaťa. Čo sa týka času poberania dávok na Slovensku a pobytu v zahraničí uviedol, že príchod dieťaťa do rodiny a potreba starostlivosti oň ho s partnerkou utvrdili v rozhodnutí zostať na Slovensku. Predtým žili desať rokov v zahraničí a po kúpe nehnuteľnosti sa koncom roka 2019 rozhodli prísť na Slovensko z dôvodu rekonštrukcie rodinného domu. Jeho pobyt na Slovensku sa predĺžil z dôvodu pracovného úrazu jeho otca, ktorý ho vyradil zo zamestnania do dôchodku a pracujúcej matky, keďže musel otcovi pomáhať s bežnými dennými potrebami a návštevami lekára. Všetko skomplikovala aj pandémia. Mal za to, že v danej veci sú splnené podmienky pre osvojenie dieťaťa osamelou osobou, vzhľadom na výnimočnosť situácie. Je strýkom maloletého dieťaťa, o ktoré sa stará od narodenia, vychováva ho, dieťa považuje za svojho syna a dieťa jeho za otca. Bol toho názoru, že osvojenie dieťaťa do úplnej rodiny založenej manželstvom, ktorá nemá s maloletým dieťaťom vytvorený blízky vzťah, by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Dodal, že je ochotný sa o maloleté dieťa postarať až do jeho dospelosti, teda v jeho starostlivosti má perspektívu dlhodobej rodičovskej starostlivosti, na výchovu nie je sám, má podporu partnerky i celej rodiny, ako aj o. z. Návrat ako subjektu, ktorý pracuje s osvojenými deťmi a ich rodičmi. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom odvolania a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie procesného opatrovníka je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa, poručníka maloletého dieťaťa, na osvojenie maloletého dieťaťa.
Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody procesného opatrovníka predostreté v odvolaní bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu navrhovateľa na osvojenie maloletého dieťaťa. 13. Podľa § 143 CMP, konanie o osvojenie možno začať len na návrh. 14. Podľa § 147 ods. 1 CMP, súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov. 15. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. 16. Podľa § 97 ods. 2 Zákona o rodine, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. 17. Podľa § 98 prvej vety Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. 19. Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. 20. Podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine, súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. 21. Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia. 22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel v predmetnej veci k záveru, že sú splnené podmienky na osvojenie maloletého dieťaťa navrhovateľom, avšak s týmto záverom súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť, keďže jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia je udelenie súhlasu s osvojením, ktorý v danom prípade nebol daný. Osvojenie je radikálnym zásahom do vzťahu rodiča a dieťaťa spôsobujúcim jeho zánik, preto je odôvodnená hmotnoprávna podmienka udelenia súhlasu, ktorá umožňuje rodičovi uvážiť, či sa vzdá rodičovských práv a povinností, aj s nadväzným systémom výnimiek. Iné riešenie by bolo z hľadiska ochrany rodičovských práv neprípustné. V zásade je teda na osvojenie potrebný súhlas rodiča (formulácia, "ak zákon neustanovuje inak", t. j. v prípadoch podľa § 101 ods. 3 Zákona o rodine, resp. podľa § 102 Zákona o rodine). Zákon presne vymedzuje prípady, keď nemožno získať vyjadrenie od rodiča a nastupuje poručník, ako aj prípady, keď sa súhlas rodičov nevyžaduje (o tejto závažnej skutočnosti sa bude rozhodovať v konaní o osvojiteľnosti a v prípade, ak
súd dospeje k záveru, že súhlas rodiča nie je potrebný, súhlas bude dávať opatrovník ustanovený v konaní o osvojení). Ak boli rodičovské práva len pozastavené, resp. obmedzené, a contrario by malo platiť, že súhlas rodiča je potrebný. Súhlas rodičov dieťaťa s jeho osvojením však zákon nevyžaduje v prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. § 102 Zákona o rodine. Toto ustanovenie osobitne menuje dôvody, kedy rodičia neboli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, nie sú účastníkmi konania a súhlas za nich dáva iný zástupca. Odvolací súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/40/2022-155 zo dňa 20.10.2022, právoplatným dňa 02.12.2022, bol rodičom maloletého dieťaťa pozastavený výkon rodičovských práv a povinností a zároveň bol dieťaťu ustanovený poručník (navrhovateľ) s tým, že bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. PN - 6P/28/2023-56 zo dňa 27.06.2023, právoplatným dňa 24.07.2023, bola vyslovená osvojiteľnosť maloletého dieťaťa, a to v konaní začatom ex offo na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany v súlade s ust. § 102 Zákona o rodine. V predmetnej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.01.2024 podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 31 ods. 2, 3, 4 Zákona o rodine, § 68 ods. 1, 2, § 69 CSP, § 117 CMP ustanovil maloletému dieťaťu opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany), ktorého označil za procesného opatrovníka. Tento opatrovník však nie je opatrovníkom podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý namiesto rodičov dáva súhlas s osvojením (keďže rodičom bol výkon rodičovských práv a povinností pozastavený, bolo rozhodnuté o osvojiteľnosti dieťaťa a poručník je v predmetnej veci zároveň navrhovateľom a jeho súhlas s osvojením sa nevyžaduje ani podľa ust. § 101 ods. 3 Zákona o rodine) a ktorého súd prvej inštancie opomenul v predmetnom konaní ustanoviť. Opatrovník ako ho má na mysli § 102 ods. 3 Zákona o rodine sa ustanovuje pre konkrétny právny úkon (vysloviť súhlas s osvojením) a na jeho ustanovenie sa primerane použijú ustanovenia § 60 a § 61. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút osvojenia maloletého dieťaťa je mimoriadne závažným zásahom do života, nielen maloletého dieťaťa, ale tiež osvojiteľa, biologických rodičov i ostatných rodinných príslušníkov, k uvedenému inštitútu je potrebné pristúpiť mimoriadne uvážlivo. Odvolací súd poukazuje na obsah ust. § 100 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý v poslednej vete upravuje možnosť výnimočného osvojenia dieťaťa aj osamelou osobou, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Táto časť ustanovenia bola do zákona pridaná novelou č. 132/1982 Zb. a bola odôvodnená tým, že medzi formami náhradnej starostlivosti má prednosť starostlivosť v rodine, čo i neúplnej, a preto je namieste v určitých okolnosťami odôvodnených prípadoch umožniť osvojenie i osamelou osobou, pokiaľ poskytne záruky, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Prvou hmotnoprávnou podmienkou je zistenie, či skutočne ide o osamelú osobu, teda osobu, ktorá nežije v manželstve. Ďalšou podmienkou je, aby sa osvojením vytvorili predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca. Súd musí veľmi starostlivo skúmať všetky okolnosti podmieňujúce vznik vzťahu medzi dieťaťom a navrhovateľom, a to na strane dieťaťa, ako aj na strane osamelej osoby. Za osamelú osobu nemožno považovať osobu žijúcu v manželstve. Keďže navrhovateľ je slobodný, teda nežije v manželskom zväzku so svojou partnerkou, možno ho považovať za osamelú osobu. 24. Zákon (§ 98 Zákona o rodine) kladie na osobu osvojiteľa požiadavky, ktoré majú zabezpečiť, že osvojenie bude uskutočnené v záujme maloletého dieťaťa. Prirodzenom podmienkou, ktorú musí osvojiteľ naplniť je plná spôsobilosť na právne úkony, ktorá sa súdu preukazuje čestným vyhlásením osvojiteľa. Osvojiteľ musí mať jednak dobré osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, jednak spôsobom svojho života zaručovať, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Vyžaduje sa splnenie podmienky zapísania osvojiteľa do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Rozhodovanie o tom, či osoba bude, alebo nebude zapísaná do zoznamu záujemcov o osvojenie, patrí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý zoznam žiadateľov vedie. Na zapísanie do zoznamu nie je právny nárok. Pokiaľ aj osoba je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie (na základe zhodnotenia osobných, majetkových, bytových podmienok, ktoré sú obsahom spisovej dokumentácie vypracovanej orgánom sociálnoprávnej ochrany detí) neznamená to, že súd už nemôže preskúmavať predpoklady na strane budúceho osvojiteľa a že sa musí stotožniť so závermi obsiahnutými v spisovej dokumentácii. Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, z akých konkrétnych dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie formuloval svoj záver o tom, že navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady na osvojenie dieťaťa, keďže vychádzal iba z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. sp.: TT1/OSPODASK/SPO/2023/6283 zo dňa 19.12.2023
o zapísaní navrhovateľa do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa v náhradnej starostlivosti a zo záverečnej správy o príprave na náhradnú rodinnú starostlivosť fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, alebo osvojiteľom z o. z. Návrat zo dňa 18.12.2023. Pokiaľ aj navrhovateľ predložil orgánu sociálnoprávnej ochrany detí požadované doklady na preukázanie svojich osobných predpokladov (zdravotných, osobnostných a morálnych) so žiadosťou o zapísanie do zoznamu žiadateľov o osvojenie, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, javí sa, že tieto súdu prvej inštancie neboli známe z dôvodu absencie spisovej dokumentácie pri svojom rozhodovaní, preto nemožno dospieť k záveru o tom, že v predmetnej veci súd dostatočným spôsobom zisťoval naplnenie podmienok na strane navrhovateľa vyžadované zákonom (ust. § 98 Zákona o rodine). 25. Jedným z hmotnoprávnych predpokladov osvojenia je zistenie zdravotného stavu osvojenca a osvojiteľa v čase rozhodovania súdu. Dôkladným zisteným zdravotného stavu osvojiteľa a osvojenca sa má predísť tomu, aby bol v budúcnosti účel osvojenia ohrozený, alebo zmarený. Povinnosť zistiť skutočný stav veci vyplýva v mimosporovom konaní súdu už zo základných princípov Civilného mimosporového poriadku. U osvojiteľa je zámerom zistiť, či s ohľadom na dlhodobosť vzťahov založených osvojením možno pri zdravotnom stave osvojiteľa očakávať naplnenie účelu osvojenia. Zdravotný stav dieťaťa musí byť zistený zvlášť dôkladne, a to aj vtedy, ak sa záujemca o osvojenie o dieťa dlhodobo stará. Súd musí dokazovaním o tejto otázke dospieť k presným zisteniam ohľadom zdravotného stavu osvojiteľa i samotného osvojenca. Len čo súd zistí zdravotný stav osvojiteľa i osvojenca, je povinný s ním oboznámiť účastníkov konania. Je žiadúce, aby súd v zápisnici o pojednávaní uviedol, že si splnil svoju informačnú povinnosť. 26. V danej veci navrhovateľ na pojednávaní tvrdil, že je zdravý, rovnako je zdravé aj maloleté dieťa s bežnými detskými chorobami, nie je sledované v žiadnej špecializovanej ambulancii. Súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia rozsudku uviedol, že k preukazovaniu zdravotného stavu osvojiteľa i osvojenca navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že svoj zdravotný stav na osvojenie už preukazoval (pri podávaní žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť). V spisovom materiáli však nemožno dohľadať žiadne lekárske potvrdenie preukazujúce zdravotný stav osvojiteľa a maloletého dieťaťa, na základe ktorého by bolo možné overiť tvrdenia navrhovateľa, čím si súd prvej inštancie nesplnil svoju povinnosť na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľa nie je v rozpore s účelom osvojenia v zmysle ust. § 147 ods. 1 CMP a § 104 Zákona o rodine. Dodatočné doloženie lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľa datované dňom 29.04.2024, či lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave maloletého dieťaťa zo dňa 25.04.2024, ktoré naviac neposkytuje dostatočný podklad pre vyslovenie záveru, že zdravotný stav dieťaťa sa neprieči účelu osvojenia, nemožno považovať za riadne zistenie skutočného stavu veci súdom prvej inštancie, keďže obe potvrdenia boli do spisu osobne podané až dňa 07.05.2024, teda takmer dva mesiace po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie. Povinnosť súdu skúmať otázku zdravotného stavu je bezvýnimočná, vzťahuje sa aj na prípady osvojenia poručníkom. 27. Odvolacia námietka procesného opatrovníka týkajúca sa starostlivosti navrhovateľa o maloleté dieťa, napriek vydanému neodkladnému opatreniu, ktorým bolo maloleté dieťa odovzdané do starostlivosti starých rodičov D. a D. B. (rodičov navrhovateľa), ako aj nesprávneho označenia navrhovateľom uvádzaného obdobia rodičovskej dovolenky, je nedôvodná. Rozhodnutím Okresnému súdu Piešťany č. k. 6P/2/2022-20 zo dňa 10.01.2022, teda krátko po narodení maloletého dieťaťa, bolo maloleté dieťa odovzdané do starostlivosti starých rodičov, pričom faktickú starostlivosť o maloleté dieťa začal vykonávať navrhovateľ so svojou partnerkou (ktorú aj doposiaľ vykonáva), čo bolo zistené vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany už krátko po začatí poskytovania starostlivosti navrhovateľa s partnerkou o maloleté dieťa. I keď právny stav nebol v súlade so stavom skutočným, nemožno túto okolnosť vyhodnocovať v neprospech navrhovateľa, najmä, ak v starostlivosti, ktorú poskytoval maloletému dieťaťu neboli súdu signalizované žiadne nedostatky. Označenie použité navrhovateľom ako „rodičovská dovolenka“ odkedy začal vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa je nepresné, avšak vychádza zo subjektívneho vnímania navrhovateľa, ktorý tak označuje obdobie od počiatku zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa ešte predtým, ako si na základe súdneho rozhodnutia mohol právne ošetriť čerpanie rodičovského príspevku. Čo sa týka námietky procesného opatrovníka o nesprávne ustálenom skutkovom stave, že navrhovateľ sa bezprostredne po tom, čo sa dieťa ocitlo bez starostlivosti oboch rodičov presťahoval zo zahraničia, aby sa aktívne začal podieľať na výkone osobnej starostlivosti o dieťa, je dôvodná. Súd prvej inštancie
túto konštatáciu prebral zo záverečnej správy o. z. Návrat zo dňa 18.12.2023, ktorá nebola pravdivá, čo potvrdil aj sám navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu procesného opatrovníka. 28. Keďže súd prvej inštancie neustanovením maloletému dieťaťu opatrovníka pre konkrétny právny úkon (udelenie súhlasu s osvojením) podľa ust. § 102 ods. 3 Zákona o rodine, náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie predpokladu pre osvojenie, a to zistením osobných predpokladov (zdravotných, osobnostných a morálnych) navrhovateľa, ako aj zdravotného stavu osvojenca, nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 29. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, bude ustanoviť maloletému dieťaťu opatrovníka na udelenie súhlasu s osvojením podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine, následne doplniť dokazovanie v naznačenom smere (vyhlásením navrhovateľa o svojej spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, správou o povesti navrhovateľa z obce o jeho o povesti, osobných, morálnych a majetkových pomeroch, lustráciou v Registri trestov a Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, potvrdením o príjmoch navrhovateľa, potvrdením zo sociálnej poisťovne a úradu práce o poberaní štátnych sociálnych príspevkov, prídavkov, aktuálnym lekárskym potvrdením o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, a pod.), ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj relevantné odvolacie argumenty, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. 30. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).