Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 3To/147/2023 2322010688 07. 05. 2024 JUDr. Ladislav Réves ECLI:SK:KSTT:2024:2322010688.4
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15.05.2023 pod sp. zn. 31T/44/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.05.2024 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 20.09.2020 v čase okolo 23.00 hod. v pivárni D. na ulici E. F. XXX/X G. C. pri barovou pulte raz päsťou udrel do ľavého oka k baru prichádzajúceho H. I. F., čím mu spôsobil zlomeninu stropu ľavej čeľustnej dutiny, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie a dobu liečenia 28 dní, pričom poškodený bol aspoň 5 dní obmedzovaný bolesťami hlavy a závratmi a aspoň 14 dní mal dotykovú bolestivosť v oblasti ľavej polovice tváre. Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, škodu vo výške 626,09 €. Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 260-261 spisu. Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu odvolanie obžalovaný A. B., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu zdôvodnil tým, že okresný súd mal vzhľadom na vyhlásenie o jeho vine použiť ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods.1 Tr. zákona a uložiť mu trest na spodnej hranici trestnej sadzby v dĺžke trvania 6 mesiacov, prípadne trest podmienečný, vzhľadom na odstup času a súčasné vedenia riadneho života.
Konanie na odvolacom súde: Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, náhradnej obhajkyne a zástupkyne Krajskej prokuratúry Trnava. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že vzhľadom na novelu Tr. zákona, ktorej účinnosť bola pozastavená rozhodnutím ÚS SR navrhuje, aby odvolací súdu podľa § 318 ods. 1 Tr. por. z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. prerušil trestné stíhanie obžalovaného až do nadobudnutia novely Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu zo spáchania žalovaných trestných činov a súd jeho vyhlásenie prijal. Vzhľadom na toto vyhlásenie by bolo rozhodovanie o treste za účinnosti prijatej novely Trestného zákona pre obžalovaného priaznivejšie, nakoľko by bolo možné uložiť podľa § 39 ods.5 Tr. zákona trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonnom stanovenej trestnej sadzby, teda trest nižší ako mu uložil okresný súd. Zástupkyňa KP Trnava na verejnom zasadnutí k odvolacím námietkam obžalovaného uviedla, že aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu po prijatí vyhlásenia obžalovaného je fakultatívna a založená na individuálnej úvahe súdu. Vzhľadom na výrazne kriminálnu minulosť obžalovaného, prvostupňový súd dospel k správnemu záveru a nevyužil tento inštitút. S poukazom na osobu obžalovaného a jeho početné odsúdenia súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal, prečo v jeho prípade nevzhliadol dôvody na podmienečný odklad výkonu trestu uloženého obžalovanému takmer na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Navrhla preto nevyhovieť práve prednesenému návrhu obhajkyne a odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní okresného súdu konanom dňa 15.05.2023 vyhlásil, že je vinný zo žalovaného skutku, ktoré vyhlásenie bolo po zachovaní zákonného procesného postupu a po kladnom zodpovedaní otázok podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijaté s tým, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná. Takto sa výrok o vine stal právoplatný a nenapadnuteľný odvolaním. Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd tiež zistil, že okresný súd postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o treste a náhrade škody, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil zákonným spôsobom. Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste má krajský súd za to, že tento výrok je správy a zákonný. V prejednávanom prípade krajský súd dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest obžalovanému vzhľadom na charakter trestného činu resp. trestných činov, no najmä s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovaného, zabezpečí účel stanovený zákonom spočívajúci v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti ( ktorú doposiaľ pácha opakovane), a zároveň mu vytvorí podmienky na jeho prevýchovu v tom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Preto aj krajský súd následne vyhodnotil, že na nápravu obžalovaného, vzhľadom na druh spáchaného trestného činu a osobnostné charakteristiky obžalovaného (doposiaľ až 18 krát súdne trestaného), je potrebné obžalovanému ukladať výlučne nepodmienečný trest odňatia slobody pri prevahe vyššie citovaných priťažujúcich okolností oproti jednej poľahčujúcej okolnosti tým spôsobom, ako to učinil i súd prvého stupňa. Uložený trest obžalovanému pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby jednak plne zohľadnil jeho postoj ako i priznanie sa k trestnej činnosti a jeho úprimné oľutovanie a zároveň plní vo svojom komplexe i zákonom požadovanú ochrannú funkciu, resocializačnú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a krajský súd vzhľadom na tieto pomenované
dôvody, považuje takto uložený trest za zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku. Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje potom odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov nepodmienečne za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. K odvolacím námietkam obžalovaného Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd zastáva opačný názor, nakoľko za neprimeraný možno považovať len taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 1 rok a 6 mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri jeho ukladaní podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti. Obžalovaný tiež namietal zákonnosť napadnutého výroku o treste s poukazom na to, že prvostupňový súd mal v danom prípade po učinení jeho vyhlásenia o vine a oľutovania trestnej činnosti postupovať v zmysle zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. Odvolací súd s takýmto názorom obžalovaného nesúhlasí a v danom smere uvádza, že vyhlásenie o vine neznamená ( a nestanovuje to ani stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27. 6. 2017), obligatórnosť použitia § 39 Tr. zák. v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a takáto povinnosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že v bežnej praxi tak súdy v určitých prípadoch postupujú.
Splnenie podmienok uvedených v § 39 Tr. zák. je nutné zvážiť vzhľadom na všetky individuálne okolnosti prípadu a pomery páchateľa. Odvolací súd na danom mieste uvádza, že prvostupňový súd priznanie obžalovaného k spáchaniu skutku a úprimné oľutovanie na hlavnom pojednávaní plne zohľadnil v rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, v dôsledku čoho, i napriek prevahe priťažujúcich okolností a bohatej trestnoprávnej histórie obžalovaného následne ukladal trest v upravenej sadzbe v rozpätí 16 mesiacov až tri roky, tesne pri jeho spodnej hranici v dĺžke trvania18 mesiacov. S uvedeným postupom a právnym názorom prvostupňového súdu sa stotožnil aj krajský súd, keď na záver konštatuje, že uložený nepodmienečný trest považuje s poukazom na osobné pomery obžalovaného a charakter žalovanej trestnej činnosti za zákonný, primeraný a súčasne napĺňajúci prvky individuálnej i generálnej prevencie. Obžalovaný v ďalšom tiež namietal, že v jeho prípade môžu byť splnené podmienky i na podmienečný odklad výkonu trestu. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru u obžalovaného nie sú splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona a to z toho dôvodu, že takýto druh trestu by v danom prípade s poukazom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život nezodpovedal zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti. Celkom na záver, k návrhu na prerušenie trestného stíhania obžalovaného s poukazom na novelu Trestného zákona, krajský súd uvádza, že príslušná časť novely Trestného zákona, na ktorú poukázala obhajkyňa v rámci svojho prednesu na verejnom zasadnutí, doposiaľ nenadobudla účinnosť, nakoľko jej účinnosť bola pozastavená uznesením ústavného súdu a preto nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné veci. Krajský súd v danej súvislosti pripomína, že novela je právnym predpisom samostatným (má vlastnú platnosť a účinnosť), ktorý práve mení, dopĺňa či ruší konkrétnu časť už platného a účinného právneho predpisu. Obsahovo je síce viazaná na novelizačný právny predpis, avšak jej obsah sa stáva obsahom tohto novelizačného právneho predpisuje až nadobudnutím účinnosti a až vtedy musí byť použitý v praxi. Na dôvažok ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku určuje postup v prípade, ak ústavný súd pozastavil účinnosť právne účinného právneho predpisu alebo jeho časti a musí ísť o také pozastavenie účinnosti právneho prepisu, resp. jeho časti, ktorého aplikácia pre konanie a rozhodnutie vo veci je rozhodujúca. Krajský súd teda na tomto mieste opakuje, že za právnej situácie ako je v súčasnosti, že konkrétna právna norma (novela Trestného zákona) nie je účinná, pretože jej účinnosť je pozastavená rozhodnutím ústavného súdu, nejde teda o právnu normu, ktorej aplikácia by bola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu nie je možné prerušiť trestné stíhanie, pretože by sa jednalo o postup v rozpore so zákonom. Z týchto vyššie rozvedených úvah potom krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.