Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 3To/78/2023 2322011016 28. 05. 2024 JUDr. Rastislav Kresl ECLI:SK:KSTT:2024:2322011016.4
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17T/50/2022-268 zo dňa 09.03.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2024 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 17T/50/2022-268 zo dňa 09.03.2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 14. augusta 2018 v čase okolo 09:00 hod., v obci A. prišiel s motorovým vozidlom značky AUDI čiernej farby k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, v ktorom býva poškodený F. D., nar. XX. XX. XXXX, pričom mu povedal, že ak nechce aby sa jemu a jeho rodine niečo stalo a ak nechce mať problémy z toho, že obvinenému predal dňa 13.08.2018 vzduchovku, tak aby obžalovanému odovzdal 1000,eur a potom, ako mu F. D. povedal, že nemá toľko peňazí, povedal mu, aby ak nechce mať problémy nastúpil do vozidla, čo F. D. z obavy učinil, následne ho odviezol k bankomatu v obci D. a povedal mu, že musí vybrať peniaze z bankomatu, na čo F. D. vybral z bankomatu finančnú hotovosť vo výške denného limitu 100,- eur, ktorú odovzdal obžalovanému, následne odviezol F. D. do mesta C. k pobočke G. H. opakujúc mu slová, že musí vybrať ďalšie peniaze, lebo ublíži jemu a jeho rodine, na čo F. D. na pobočke banky z obavy vybral a odovzdal obžalovanému ďalšie finančné prostriedky vo výške 200,- eur, pričom obžalovaný stále opakoval, že je to málo peňazí, že ešte niečo potrebuje a povedal, že idú po telefón, pričom išli spoločne do predajne Andrea Shop v meste C., kde si obžalovaný vybral telefón značky Samsung Galaxy S7 edge a F. D. zo strachu uzatvoril ako dlžník úverovú zmluvu na kúpu mobilného telefónu a telefón odovzdal obžalovanému, čím poškodenému F. D. spôsobil škodu vo výške 925,76 eura. Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 9T/108/2021 zo dňa 01. 02. 2022, právoplatným dňa 18. 02. 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/159/2021 zo dňa 21. 06. 2021, právoplatným dňa 21. 06. 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. D., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom A. E. XXX, škodu vo výške 925,76 eura. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 268-274. Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný, pričom dôvody odvolania doplnil prostredníctvom obhajcu na č. l. 273. Obžalovaný v odvolaní namietal, že výrok o vine aj treste sú nesprávne, pričom vadami trpí aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo. Poukázal na to, že v obžalobe neboli jednoznačne definované znaky právnej kvalifikácie a ich naplnenie konaním obžalovaného, výsledky vykonaného dokazovania okrem výpovede poškodeného nepreukazujú nič, čo sa obžalovanému kladie za vinu. Obžaloba a vina obžalovaného bola postavená len na výpovedi svedka D., bez akéhokoľvek ďalšieho podporného dôkazu. Svedok B. vo svojej výpovedi uviedol len skutočnosti, o ktorých mal vedomosť od tretej osoby, čo nemožno považovať ani za nepriamy dôkaz či podporný dôkaz. Rovnako ani doklady o výberoch z bankomatu nepreukazujú vinu obžalovaného, svedčí to len o tom, že poškodený D. v inkriminovaný deň vyberal hotovosť zo svojho účtu a tiež vyberal mobilný telefón v predajni Andrea shop. Vo vzťahu k preukázaniu viny neboli voči obžalovanému produkované žiadne dôkazy, preto mal okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný jasne a zrozumiteľne súdu vysvetlil ako trávil dovolenku, že poškodeného nepozná, skutku sa nedopustil. Okresný súd sa stotožnil s výpoveďou poškodeného, pričom odignoroval nezrovnalosti a rozpory pri hodnotení dôkazov. V konaní došlo k porušeniu práva ustanovení § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného zákona, hodnotenie dôkazov okresným súdom bolo podľa názoru obžalovaného v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Napadnutý rozsudok sa javí ako arbitrárny a nezákonný, pre ktorý nemôže obstáť a predstavovať zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Rozsudok je navyše rozporný s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného zákona, pretože z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.05.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, obžalovaného, jeho obhajcu, a tiež náhradného obhajcu. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného, príslušnými lustráciami ako aj podstatným obsahom spisu. Strany nemali pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu ani návrhy na doplnenie dokazovania. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní, dôvody nežiadal zmeniť ani doplniť. Zástupkyňa krajskej prokuratúry poukázala na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov odvolania. Má za to, že zabezpečené dôkazy nepreukazujú vinu obžalovaného, navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaciemu návrhu. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval. Rovnako dôsledne postupoval pokiaľ ide o výrok o vine, keď jasne vysvetlil akými úvahami sa pri uložení trestu spravoval, na aké skutočnosti prihliadol, čo v konečnom dôsledku premietol do uloženého trestu. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013) Pokiaľ ide o námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine, keď dôvodil, že z vykonaného dokazovania nebolo nepochybne preukázané, že skutok sa stal, pretože jediným usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď poškodeného F. D., ktorá nebola podporená žiadnymi ďalšími dôkazmi, odvolací súd vyhodnotil námietky ako nedôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v konaní bolo zabezpečených viacero dôkazov, a to nielen jediný priamy dôkaz, ktorým bola výpoveď poškodeného F. D., ale aj ďalšie nepriame dôkazy, ktoré svedčali o vine obžalovaného a zároveň verifikovali výpoveď poškodeného. Trestné stíhanie bolo začaté na podklade trestného oznámenia poškodeného, ktorý od tohto úkonu až do svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vypovedal o priebehu a okolnostiach skutku totožne a konzistentne. Jeho výpoveď z prípravného konania bola v úplnej zhode s výpoveďou na hlavnom pojednávaní, nevynechal žiadnu podstatnú skutočnosť a tiež nebol zistený žiaden rozpor v jeho výpovediach. Poškodený celkom zreteľne opísal, ako dňa 13.08.2018 (deň pred spáchaním skutku) pred jeho domom v obci A. odovzdal obžalovanému v prítomnosti t. č. nebohého I. J. vzduchovku, ktorú chcel predať. Nasledujúci deň sa obžalovaný spolu s I. J. vrátili k domu poškodeného opäť, pričom obžalovaný poškodenému odprezentoval legendu o tom, ako bol so vzduchovkou vo vozidle pristihnutý policajnou hliadkou a na „zahladenie“ tohto postihu potrebuje od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 1.000,-Eur. Pod nátlakom obžalovaného poškodený uskutočnil dva výbery, jeden výber z bankomatu vo výške 100,Eur a jeden výber v pobočke G. H. vo výške 250,-Eur, pričom obžalovanému čakajúcemu vo vozidle odovzdal celkom sumu 300,-Eur. Následne išli spolu do C., kde poškodený opäť pod nátlakom podpísal Zmluvu o revolvingovom úvere č. 6808043318 na nákup spotrebného tovaru – mobilného telefónu zn. Samsung S7 Edge Black. Tieto skutočnosti vyplývajú zo záznamom o výberoch z bankomatu a výbere hotovosti v pobočke G. H., I., ako aj Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14.08.2018.To všetko za dialo pod hrozbou násilia, keď sa obžalovaný poškodenému vyhrážal ublížením jeho rodine, kvôli čomu sa aj poškodený požiadavkám obžalovaného podvolil. Poškodený uviedol, že mal poznatok o tom, že obžalovaný bol súdne trestaný, dopúšťal sa podobnej trestnej činnosti, bol mladý, bál sa o svoju rodinu, vyhrážky v ňom vzbudili odôvodnený strach z ich uskutočnenia. Ďalší priamy svedok I. J. po spáchaní skutku zomrel, preto ho v konaní nebolo možné vypočuť, avšak pravdivosť výpovede
poškodeného potvrdil svedok B., ktorý opísal okolnosti spáchania skutku, o ktorom sa dozvedel od poškodeného, a ktorý zároveň uviedol, že rovnako mu o skutku vypovedal aj nebohý I. J.. Tento svedok uviedol tiež, že v minulosti mal podobnú skúsenosť s obžalovaným aj on sám, kedy ho obžalovaný okradol o finančnú hotovosť a autorádio, pričom následne ho vydieral a vyhrážal sa mu, aby svedok na obžalovaného nepodal trestné oznámenie. Odvolací súd nevzhliadol na strane poškodeného a svedka B. dôvod, prečo by chceli svojou výpoveďou obžalovanému privodiť trestné stíhanie či iným spôsobom uškodiť. Poškodený vedel obžalovaného opísať, poznal jeho prezývku, opísal vozidlo, na ktorom prišiel pred poškodeného dom spolu s I. J., pričom následne obžalovaného opoznal aj počas rekognície. S prihliadnutím na trestnú minulosť bolo možné vysloviť aj ten záver, že motívom konania obžalovaného bol práve zištný motív. Aj napriek tomu, že obžalovaný, hoci dôkazy hovorili jasne o jeho vine, svoju vinu a spáchanie skutku popieral. Bránil sa tým, že v inkriminovanom období mal dovolenku, venoval sa vnučke. Táto obrana nemohla obstáť, pretože aj keby obžalovaný trávil uvedený čas so svojou vnučkou, resp. čerpal riadnu dovolenku, nijakým spôsobom to nevyvracia skutočnosť, že by sa trestnej činnosti mohol dopustiť. Ďalej obžalovaný popieral, že by poškodeného poznal, údajne sa s ním po prvýkrát stretol počas vyšetrovania v obci A., čomu odvolací súd rovnako neuveril. Toto tvrdenia obžalovaný poprel sám vo svojej výpovedi, kedy uviedol, že o poškodenom má poznatky, že tento užíva a predáva drogy, čo jeho obranu o tom, že poškodeného nepozná vyvracia. Zhrnúc vyššie uvedené možno bezpečne konštatovať, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako mu je kladené za vinu, pričom vykonané dokazovanie poskytlo celkom jednoznačný podklad pre vyslovenie viny, a to aj napriek popieraniu a nesúhlasu obžalovaného. Odvolací súd zároveň nevzhliadol žiadne porušenie zákona pokiaľ ide o proces dokazovania, pretože aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé na základe akých dôkazov bola vina obžalovaného ustálená a ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Vzhľadom na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, súd mu mohol ukladať trest v základnej trestnej sadzbe 2-6 rokov. Okresný súd správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písm. m) Trestného zákona, a tiež pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný už bol odsúdený pre zločin, v dôsledku čoho upravil dolnú hranicu trestnej sadzby o 1-icu, a trest ukladal v trestnej sadzbe 4-6 rokov. Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, a že páchať trestnú činnosť sa nevypláca. Takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti a tým napĺňať prvok generálnej prevencie. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 1To 2/2014 z 8.11.2014) Osobu obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Úsudok o možnosti nápravy obžalovaného si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu jeho spáchania, následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (judikát Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nie je prvopáchateľom trestnej činnosti, doposiaľ bol celkom osemkrát súdne trestaný najmä majetkovú a násilnú trestnú činnosť, čo nasvedčuje o sklonoch obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti a o jeho bohatej kriminálnej minulosti. Obžalovaný bol okrem uvedeného aj 23 krát priestupkovo postihnutý, čo len potvrdzuje záver o neschopnosti rešpektovať zákonné normy. Z predchádzajúcich odsúdení sa nepoučil, páchania trestnej činnosti sa dopúšťal aj naďalej, preto bolo namieste vynútiť jeho nápravu uložením trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu. Okresný súd vec správne posúdil ako zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pretože obžalovaný sa skutku v tejto trestnej veci (dňa 14.08.2018) dopustil skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/108/2021 zo dňa 01.02.2022 (právoplatný dňa 18.02.2022), ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorého odklad mu bol povolený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky. Predmetným trestným rozkazom bol zároveň zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/159/2021 zo dňa 21. 06. 2021, právoplatný dňa 21. 06. 2021 (kde mu bol uložený za pre čin marenia výkonu úradného rozhodnutie podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky). Zbiehajúca sa trestná činnosť potom odôvodňovala uloženie súhrnného trestu. Trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, teda na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na obsiahnutie zrušených rozhodnutí v iných trestných veciach ako aj osobu obžalovaného ako opakovane súdne trestaný osobu trestom primeraným a zákonným. Zároveň bolo dôvodným obžalovanému uložiť až trest zákazu činnosti, keďže jeho uloženie odôvodňovalo uloženie skoršími zrušenými rozhodnutiami. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento výrok nebol odvolaním osobitne napadnutý, preto sa jeho správnosťou odvolací súd nezaoberal. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
§ 319
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.