Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 13CoP/122/2023 4620201650 25. 06. 2024 JUDr. Daniel Ilavský ECLI:SK:KSTT:2024:4620201650.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci navrhovateľky: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, proti manželovi: G. H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, A., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: I. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, za účasti Okresnej prokuratúry Topoľčany, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. TO-10P/103/2020-822 zo dňa 30.05.2023, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca a závislom výroku VII. o trovách konania r u š í a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. TO-10P/103/2020-822 zo dňa 30.05.2023 manželstvo účastníkov uzavreté dňa 27.09.2003 v Myjave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Myjava vo zväzku 11, ročník 2003, na str. 63, pod por. číslom 45 rozviedol (výrok I.). Maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky (výrok II.). Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zveril obom rodičom (výrok III.). Otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Styk otca s maloletou neupravil (výrok V.). Maloletej a rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u psychológa na referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany na dobu jedného roka (výrok VI.) O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok VII). Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu v sume 284,31 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.). 2. Vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 2 a 4, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 43, § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že boli splnené podmienky pre rozvod manželstva a s tým spojenej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej. 3. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2020 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej I. a v čase rozhodovania súdu k už plnoletému C., narodenému XX.XX.XXXX z dôvodu nevery na strane manžela, straty dôvery ohľadne majetkových záležitostí a z dôvodu jeho násilného správania. Vo vzťahu k maloletej navrhla, aby ju súd na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne, právo zastupovať a spravovať jej majetok zveril obom rodičom a upravil styk otca s maloletou. Manžel spočiatku nesúhlasil s rozvodom a s dôvodmi,
ktoré uviedla navrhovateľka. Na čas po rozvode navrhoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Kolízny opatrovník a prokurátorka v prípade rozvodu navrhli zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením primeraného výživného, styk s poukazom na vykonané dokazovanie neupravovať a uložiť rodičom a maloletej výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Z výpovedí svedkov zistil, že obaja manželia požívali alkoholické nápoje v takej miere, že to už malo vplyv na ich správanie – zmeny nálad, vzájomné osočovanie, suicidálny pokus manžela navrhovateľky, a to aj v prítomnosti ich detí. Výsluchom detí dňa 03.06.2021 zistil, že maloletá sa s otcom stretávala u psychologičky, za otcom jej nebolo smutno, hoci k nej bol dobrý, ale pamätala si, že keď bývali spolu, museli byť s mamou v jednej izbe, lebo otec mamine robil zle, ukradol jej telefón a hodil ho o stenu. Syn C. uviedol, že I. nechcela chodiť na stretnutia s otcom, matka ju musela oklamať, že idú napríklad k lekárovi. On sa s otcom nechcel stretávať, pretože otec sa ho vždy pri stretnutiach vypytoval na matku. Pokým žili všetci spolu, bol svedkom toho, ako otec buchol matku, vzal jej vak, telefón, stále jej robil zle, jemu vzal z detskej izby televízor a taktiež bicykel, hoci polovicu si zaplatil sám z vlastných peňazí. Odkedy sa od otca odsťahovali, je im lepšie, majú pokoj. V spoločnom byte sa pred otcom museli zamykať, mali z neho strach. Zo znaleckého posudku PhDr. Aleny Bednárovej zo dňa 06.05.2022 zistil, že odmietanie otca zo strany maloletej vychádza z jej vnútorného presvedčenia. Nevylúčila, že matka mala v minulosti svojimi vlastnými názormi a výchovnými postupmi negatívny vplyv na utváraní postojov a názorov maloletej k osobe otca. V psychodynamike vývoja konštatovala postupný názorový posun u matky, počas ktorého si uvedomila, že dieťa potrebuje otca rovnako tak ako matku a je ochotná spolupracovať s otcom na zlepšení vzájomnej komunikácie a ich vzájomného vzťahu ako rodičov. 4. K určeniu vyživovacej povinnosti zistil, že spoločnosť J. F.. A., v ktorej bol manžel navrhovateľky zamestnaný od 01.10.2002 do 31.08.2020 oznámila, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, jeho pracovné miesto – vedúci marketingu nezostalo zachované. Od 01.09.2020 do 03.11.2022 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, od mesiaca september 2020 do 28.02.2021 a od 19.03.2021 do 18.05.2021 poberal dávky v nezamestnanosti v dennej sume 71,8028 eur, za mesiac priemerne dostal okolo 1 000 eur, následne od 04.11.2022 podnikal na základe živnostenského oprávnenia. Predložil faktúry, ktorými si za vykonané práce pre spoločnosť K. E. F.. L. vyúčtoval sumy mesačne v sumách 900 až 930 eur. Navrhovateľka tvrdila, že jej manžel v skutočnosti pre spoločnosť nepracoval, ale v nej bol spoločníkom, preto súd vykonal v konaní sp. zn. 10P/3/2021 dokazovanie výsluchom svedkov. Manžel navrhovateľky od 05.12.2020 do konca júna 2022 býval v spoločnej domácnosti s priateľkou, v jej byte, na bývanie jej prispieval sumou 300 eur mesačne, o čom predložil ako dôkaz jej čestné prehlásenie. Od júla 2022 býval v rodinnom dome patriacom jeho krstnej matke, kde platil energie mesačne v sume 200 eur. Navrhovateľka bola od 01.09.2022 zamestnaná v spoločnosti M. N. – M. F.. A. s priemerným čistým mesačným zárobkom 700 eur, predtým podnikala. Bývala s deťmi v prenajatom byte s nájomným 240 eur, splácala spotrebný úver po 9,75 eur mesačne, deťom platila obedy v škole – I. v sume 20 eur, C. v sume 22 eur, maloletej poplatok za školskú družinu 25 eur, ďalšie výdavky mala na športové aktivity detí, lieky, pohonné hmoty. 5. Dospel k záveru, že manželstvo účastníkov bolo dlhodobo a trvale rozvrátené, neplnilo si základné funkcie - biologickú, ekonomickú ani výchovnú, manželia nežili od roku 2020 v spoločnej domácnosti, manžel navrhovateľky mal známosť s inou ženou, s ktorou žil do konca júna 2022 v jednej domácnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a postoj obidvoch manželov, ktorí nechceli obnoviť manželské spolužitie, pričom ich vzájomný vzťah bol veľmi negatívny, poznačený udalosťami ešte z čias ich spolužitia, čo malo negatívny dopad aj na ich spoločné deti, nebolo možné reálne očakávať, že toto manželstvo by mohlo ešte v budúcnosti plniť spoločenský účel. Preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Príčiny rozvratu súd konštatoval v rozdielnych povahách účastníkov, v ich odlišných životných postojoch a prioritách, rozdielnych záujmoch, čo vyústilo k vzájomným konfliktom, hádkam, verbálnej aj fyzickej agresii zo strany manžela. V čase vyhlásenia rozsudku bola maloletou už len I., preto súd upravil rodičovské práva a povinnosti len k nej. V konaní pod sp. zn. 10P/3/2021 o úprave práv a povinností na čas do rozvodu manželstva súd rozsudkom zo dňa 30.05.2023 určil manželovi navrhovateľky vyživovaciu povinnosť aj na plnoletého syna C.. Maloletú I. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa aj dovtedy o ňu osobne starala, maloletá bola na ňu citovo naviazaná, právo zastupovať a spravovať jej majetok určil obom rodičom. Vzhľadom na odmietavý postoj maloletej styk otca s maloletou neupravil. Pokiaľ by styk bol upravený a maloletá by ho musela absolvovať z donútenia, reálne hrozilo, že by došlo k ešte väčšiemu odporu maloletej, ktorá už aj tak na situáciu
reagovala psychosomatickými prejavmi, čo by nebolo v záujme jej riadneho vývoja. Najskôr musí dôjsť k náprave vzťahu maloletej k otcovi, čo si vyžadovalo odborné vedenie a preto súd uložil maloletej a jej rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na dobu jedného roka, počas ktorého bude zabezpečený kontakt maloletej s otcom, pričom súd bude priebežne sledovať a vyhodnocovať jeho účinnosť a podľa jeho výsledkov prípadne rozhodnúť o zmene rodičovských práv a povinností k maloletej a upraviť stretávanie otca s dieťaťom. S prihliadnutím na vek, odôvodnené potreby maloletej, pomery na strane rodičov, na príjem otca, jeho odôvodnené výdavky, súd určil výšku výživného v sume 120 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú na pokrytie nákladov maloletej s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti otca a na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna C., ktorý ešte nebol schopný sám sa živiť, pretože študoval na strednej škole. Navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto súd na zaplatenie trov konania štátu v sume 284,31 eur, čo predstavuje odmenu znalkyni vyplatenú zo štátnych peňazí, zaviazal manžela navrhovateľky. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to voči výroku IV., ktorým súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na čas po rozvode manželstva z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností § 365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odôvodnenie rozsudku je podľa matky absolútne nezrozumiteľné, keďže neobsahuje úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o výške vyživovacej povinnosti otca, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal, resp. neprihliadol na ňou navrhnuté dôkazy, napríklad na príjem z prenájmu apartmánov v obci O., nevyžiadal od otca výpisy z jeho účtov, keďže nepreukázal, z čoho reálne žil v období od skončenia podpory v nezamestnanosti do začatia podnikania, t.j. od mája 2021 do novembra 2022. O životnej úrovni otca svedčí aj to, že žije v rodinnom dome, ktorý kontinuálne rekonštruuje, pritom ona žije s deťmi v prenajatom jednoizbovom byte. V odôvodnení absentuje, aké skutočnosti súd zistil z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Výpovede svedkov síce opísal, ale nijak nevyhodnotil. Z obsahu rozsudku nie je zrejmé, ako ustálil príjem otca. Matka opakovane poukazovala na potencialitu otca dosahovať príjem vzhľadom na jeho vek, dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, pracovné skúsenosti v oblasti marketingu, reklame, dizajnu, výrobe a predaji nábytku, ku ktorej súd vôbec neprihliadol. Súdom určené výživné nezodpovedá potrebám maloletej, ktoré v priebehu konania preukázala. Voči jednotlivým výdavkom pritom ani otec nemal žiadne námietky. Bez finančnej podpory rodičov nie je v jej schopnostiach a možnostiach uhrádzať tieto výdavky sama. Bolo potrebné tiež zohľadniť jej výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú a skutočnosť, že otec nemá žiadne výdavky v súvislosti s osobnou starostlivosť o maloletú. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 280 eur mesačne, do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok na výživnom navrhla povoliť otcovi v splátkach po 20 eur mesačne, pod následkom straty výhody splátok. 7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že súd prvej inštancie určil výšku vyživovacej povinnosti, ktorá zohľadňuje jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery a je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na výživu maloletej minimálne sumou 380 eur mesačne. Poprel akýkoľvek príjem z prenájmu, ktorý nemal ani počas manželstva, o čom má matka maloletej vedomosť. V období, kedy nedostával od štátu žiadnu finančnú pomoc uhrádzal svoje výdavky z polovice kúpnej ceny za byt vo výške 28 750 eur, pričom druhú polovicu obdržala matka maloletej. Potencialita príjmu by sa mala posudzovať s ohľadom na objektívnu situáciu na trhu práce berúc do úvahy obdobie pandémie, ktorá do veľkej miery neumožňovala jeho schopnosti, možnosti a zručnosti, na trhu práce uplatniť, ak v tom bránila objektívna prekážka nezávislá od jeho vôle. Nemal dostatok zákaziek, konkurencia je v okrese Topoľčany i v Nitrianskom kraji, obrovská. Zotrváva v A., pretože chce byť svojim deťom na blízku. Rodinný dom, v ktorom žije sa postupne rekonštruuje z peňažných prostriedkov jeho krstnej matky, osobne aj vypomôže a platí energie, ktoré spotrebováva na rodinnom dome. Matka odmietla bývať v ich spoločnom byte, chcela získať peniaze a teraz poukazuje na to, že musí bývať v 1-izbovom byte v prenájme. Sama sa vzdala vlastníctva nehnuteľnosti za účelom získania peňažných prostriedkov. Matka opomína skutočnosť, že aj ona sama by mala zabezpečovať plnenie vyživovacej povinnosti v
rovnakom alebo podobnom rozsahu, ako plní on v peniazoch. Keďže spôsobom svojho postoja voči jeho osobe konala tak, aby sa s dcérou nemohol stretávať, nemôže teraz poukazovať na skutočnosť, že iba ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Matka poberá daňový bonus na maloletú vo výške 140 eur mesačne a prídavok vo výške 60 eur, on posiela výživné od vyhlásenia rozsudku 120 eur, čo spolu predstavuje sumu 320 eur na potreby 9-ročného dieťa, neberúc do úvahy príspevok od matky. Ak by prispievala aspoň polovicou z výšky ním poukazovaného výživného, to je spolu výživné 380 eur na 9-ročné dieťa. Matka spôsobom navrhnutým v odvolacom návrhu žiadala odvolací súd, aby mala pre potreby 9-ročného dieťaťa k dispozícií sumu aspoň 540 eur mesačne (280 eur výživné, 140 eur daňový bonus, 60 eur prídavok, aspoň 60 eur matka), čo je zjavne neprimerané potrebám maloletej a nezodpovedá ani pomerom povinného rodiča. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči výroku IV., ktorým súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na čas po rozvode manželstva je dôvodné a rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej I. na čas po rozvode manželstva. Rozsudok vo výroku I., II., III., V., VI. a VIII nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2023 a vo výroku IV. nadobudol vykonateľnosť dňa 10.07.2023. 10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie výrokom IV. zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Matka navrhla určiť túto vyživovaciu povinnosť v sume 280 eur mesačne. Otec navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 11. Matka v odvolaní namietala, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a zmätočné, keďže neobsahuje úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o výške vyživovacej povinnosti otca, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. Namietala tiež nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k posúdeniu životnej úrovne otca a výdavkov maloletej, v čoho dôsledku súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 12. Odvolací súd sa stotožnil s uvedenými odvolacími námietkami matky. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zisťovanie príčin odmietania otca maloletou. Jednotlivými úkonmi sa snažil stabilizovať, či sanovať pomery v rodine, na čo poukázala aj matka v odvolaní. Rovnako náležitú pozornosť však už nevenoval zisťovaniu a následnému hodnoteniu výsledkov dokazovania vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca, čo skutočne viedlo k tomu, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. 13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 220 ods. 2 CSP (zohľadňujúc osobitnosti mimosporového konania), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).
16. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 63 ods. 1 a 2, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 19. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. 21. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017). 22. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa vyššie danými kritériami neriadil. Konanie o určenie výživného patrí medzi mimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu,
aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nemal zistené pomery rodičov a maloletej, skutočný stav nebol dostatočne zistený a súdom vyhodnotený, čím neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenia konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca. 23. Súd prvej inštancie neustálil výdavky maloletej. Obmedzil sa na konštatovanie niektorých výdavkov, ktoré matka vyčíslila na maloletú I. (a jej brata C.) v odseku 34 rozsudku. Z odôvodnenia vôbec nevyplýva, z akého príjmu rodičov pri svojej úvahe o určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal. Zhrnul niektoré výsledky dokazovania vo vzťahu k príjmu rodičov (odseky 26 až 35), ktoré ale nijak nehodnotil. Rovnako nie je zrejmé, aké sú výdavky rodičov, či ich majetkové pomery. Nehovoriac o strohom posúdení veci (jedna veta) v odseku 40 rozsudku. 24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný podľa § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správne normy, ale nesprávne ich interpretoval, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy nehodnotil, preto je jeho záver o určení vyživovacej povinnosti vo výške 120 eur predčasný. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 25. V záujme hospodárnosti sa žiada dodať, že argumentácia otca o jeho obmedzených možnostiach dosahovať primeraný príjem počas pandémie covid-19 nie je relevantná z pohľadu posudzovania jeho možností a schopností prispievať na výživné, keďže dôsledky pandémie boli prechodné a mali celoplošný dosah, teda aj na matku maloletej, ktorá aj podľa otca rovnako negatívne pociťovala dôsledky pandémie. Rovnako tak aj pracovná neschopnosť otca kvôli zdravotným problémom bola dočasná a preto nemala (trvalý) vplyv na jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem. 26. Ďalej, podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preto ani príčiny, pre ktoré sa otec nestretáva s maloletou nemajú vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti zodpovedajúce jeho schopnostiam a možnostiam, lebo opačný výklad by nebol v záujme maloletej. 27. Pokiaľ otec poukazoval na možnosti a schopnosti matky, ktoré sú spôsobilé pokryť základné potreby maloletej, tak odvolací súd zdôrazňuje, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné potreby, napríklad stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu a pod. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre jeho všestranný vývoj. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. 28. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností majúcich podstatný význam pre určenie vyživovacej povinnosti otca maloletej od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva (t.j. od 26.07.2023) do vyhlásenia nového rozsudku (pri zisťovaní priemerného príjmu sa spravidla vychádza z príjmov počas predchádzajúcich 6 až 12 mesiacov pred určením vyživovacej povinnosti), najmä: - zistí odôvodnené potreby maloletej v posudzovanom období (bývanie za 1 os., stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/obuv, mimoškolské aktivity a pod.), pritom vyhodnotí odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na prípadné námietky otca; - zistí skutočný príjem rodičov (v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, daňový bonus) a ich výdavky v posudzovanom období; - zistí príjmy z podnikateľskej činnosti;
- pokiaľ zistený príjem nebude zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného - otca, a to najmä vzhľadom na jeho vek, dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti, uplatní princíp potenciality podľa § 75 ods. 1 ZoR; - zistí majetkové pomery rodičov, výnosy z tohto majetku a pokiaľ tento majetok rodič nevyužíva, zohľadní potenciálny príjem napríklad z prenájmu takéhoto majetku (po zohľadnení výdavkov na prevádzku majetku a dane); - zohľadní ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, osobnú starostlivosť matky o maloletú, zohľadní, že časť výdavkov maloletej je hradená prídavkami na dieťa; - ak vznikne zročné výživné, zohľadní plnenia otca podľa rozsudku a nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti od 26.07.2023 do vyhlásenia rozsudku, a to v súlade s odporúčaniami v Metodike „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR). Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné. 29. Nad rámec odvolací súd poukazuje na podanie otca na č.l. 878, v ktorom oznamuje neplnenie účelu výchovného opatrenia v zmysle rozsudku a žiada súd prvej inštancie, aby vykonal dohľad nad realizáciou uloženého výchovného opatrenia. K podaniu otca sa vyjadrila matka na č.l. 882, ktoré podanie je potrebné doručiť ostatným účastníkom. Odvolací súd predmetné podanie nedoručoval, keďže nemá súvis s predmetom tohto odvolacieho konania. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).