Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 6Tos/19/2025 2124010354 06. 02. 2025 Mgr. Pavol Macháč ECLI:SK:KSTT:2025:2124010354.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v C., trvalé bydlisko C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. novembra 2024, sp. zn. 2PP/11/2024, na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára 2025 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného
A. B. zamieta.
odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 20. novembra 2024, č. k. 2PP/11/2024-85, podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 29. júla 2020, sp. zn. 27T/140/2019 podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 2. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil už prvú materiálnu podmienku, keďže z obsahu hodnotenia riaditeľa ústavu nevyplýva, že by odsúdený doterajším výkonom trestu preukázal polepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného totiž nebolo počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave Hrnčiarovce nad Parnou vždy na požadovanej úrovni, do tunajšieho ústavu bol odsúdený premiestnený 25. februára 2020. Počas obdobia viac ako štyri a pol roka bol odsúdený sedemkrát disciplinárne odmenený a dvakrát disciplinárne potrestaný. Chronologicky bol odsúdený 4. júna 2020 disciplinárne potrestaný celodenným umiestnením do uzavretého oddielu za nezachovávanie zásad slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku - išlo o verbálny konflikt a fyzické napadnutie iného odsúdeného (0:1), 9. novembra 2020 mu bol tento disciplinárny trest zahladený, 30. septembra 2021 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme mimoriadneho povolenia návštevy za plnenie pracovných povinností (1:1), 9. marca 2022 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme mimoriadneho povolenia návštevy za rozvoj osobnosti (2:1), 29. októbra 2022 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme povolenie balíka do 5 kg za plnenie pracovných povinností (3:1), 16. marca 2023 mu bola udelená najvyššia možná forma disciplinárnej odmeny udeľovaná riaditeľom ústavu v podobe mimoriadneho voľna na opustenie ústavu za rozvoj osobnosti (4:1), 14. apríla 2023 bol disciplinárne potrestaný pokarhaním za prechovávanie nepovolených vecí (4:2), 25. júla 2023 mu bol tento disciplinárny trest zahladený, 4. októbra 2023 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme mimoriadneho povolenia návštevy za rozvoj osobnosti (5:2), 12. júna 2024 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme mimoriadneho povolenia návštevy za plnenie pracovných povinností (6:2) a 11. novembra 2024 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme povolenia mimoriadnej návštevy za plnenie si pracovných úloh (7:2). Ak by aj bola pravda, že od udelenia disciplinárneho potrestania z minulého roka (14. apríl 2023) sa správanie odsúdeného stabilizovalo, čo by bolo veľkým
pozitívom a prísľubom do ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným, potom táto doba nie je dostatočne dlhá na to, aby v porovnaní s celou dobou doteraz vykonaného trestu odňatia slobody mohol okresný súd jednoznačne uzavrieť, že prvá materiálna podmienka u odsúdeného bola splnená. Pokiaľ by aj pripísal prvé disciplinárne previnenie odsúdeného na vrub počiatočnej fáze výkonu trestu odňatia slobody, druhé disciplinárne previnenie odsúdeného z roku 2023 do počiatočnej fázy výkonu trestu odňatia slobody rozhodne nespadá. V súhrne okresný súd vzhľadom na detailnejšie priblížený priebeh doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným vyhodnotil prvú materiálnu podmienku u odsúdeného ako nesplnenú. 3. K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že vystúpilo do popredia viacero okolností, medzi ktorými pri prvotnom rozhodovaní okresného súdu o návrhu odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie zavážilo predovšetkým odsúdeným tvrdené narodenie syna, ktoré ho malo zmeniť a motivovať k čo najskoršiemu návratu z výkonu trestu odňatia slobody a následnému zaradeniu do spoločnosti a výkon legálnej práce ako kľúčový prvok pre predpoklad vedenia riadneho života odsúdeným v prípade jeho podmienečného prepustenia. Ohľadom narodenia a existencie syna odsúdeného okresný súd považoval za potrebné dať za pravdu sťažnostnému súdu, že nevyhodnotil na základe akých dôkazov overil pravdivosť tvrdení odsúdeného o tom, že práve on je otcom maloletého dieťaťa. Keďže odsúdený nemá k dispozícii potrebné doklady v ústave na výkon trestu odňatia slobody, bolo mu odporučené, aby záležitosť ohľadom svojho domnelého syna riešil po vykonaní trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie okresný súd musel vychádzať z objektívne overiteľných skutočností a momentálne nemožno odsúdenému prisvedčiť status otca. Vo vzťahu k nevyhodnoteniu toho, čo urobil odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody preto, aby už nepáchal majetkovú trestnú činnosť vo vzťahu k jeho zlepšeniu schopností a možností (jeho vzdelávanie vo výkone trestu odňatia slobody) na uplatnenie sa na trhu práce, je žiaduce uviesť, že odsúdený uprednostnil pracovné zaradenie počas výkonu trestu odňatia slobody pred prípadným štúdiom na strednej škole alebo absolvovaním rekvalifikačného kurzu, keďže zaradenie do štúdia má za následok vyradenie z pracovnej činnosti. Navyše odsúdený má v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody zabezpečené nielen ubytovanie, ale aj prácu. Pokiaľ by sa okresný súd pustil do úvah o tom, prečo by práve legálne zamestnanie odsúdeného malo byť po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody tým prvkom, ktorý by mal odsúdenému zabrániť opätovne páchať trestnú činnosť, keď už v minulosti pracoval a napriek tomu páchal trestnú činnosť, odsúdeného by znevýhodnil oproti tým odsúdeným, ktorí v dobe páchania trestnej činnosti vôbec nepracovali. Takýmto prístupom by okresný súd vytvoril dve skupiny odsúdených a zároveň by umelo vytváral ďalšiu podmienku nad rámec podmienok stanovených v § 66 ods. 1 Tr. zák., čo by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo považované za udržateľné z ústavnoprávneho hľadiska. Odsúdenému nevzniká nárok na podmienečné prepustenie, má právo žiadať o podmienečné prepustenie, ale odsúdeného s pracovnou minulosťou by takto súd mohol už vopred diskvalifikovať s eventuálnej možnosti podmienečného prepustenia. Nemožno spochybniť, že odsúdený pracoval ako zásobovač liniek a robil krupiéra, avšak zároveň si taktiež privyrábal na čierno na stavbách, takže nie vždy mal legálny príjem. Odsúdený by nedokázal vydokladovať v akej výške sa takýto neoficiálny príjem pohyboval. Okresný súd zotrval na niektorých svojich záveroch prezentovaných v odôvodnení zrušeného uznesenia o podmienečnom prepustení odsúdeného z 13. marca 2024, akým je napríklad to, že odsúdený reálne pochopil dôsledky svojho nerozvážneho konania až počas výkonu trestu odňatia slobody alebo že zaujal jednoznačne kritický postoj k ním páchanej trestnej činnosti, tieto závery však v konečnom dôsledku nič nemenia na tom, že ani druhá materiálna podmienka u odsúdeného splnená nebola. K záveru o nesplnení druhej materiálnej podmienky dospel vzhľadom na nesplnenie prvej materiálnej podmienky, oboznámenú trestnú a priestupkovú minulosť, menej priaznivú resocializačnú prognózu, stredné riziko recidívy trestnej činnosti a po obligatórnom prihliadnutí na povahu spáchaného trestného činu (lúpež s použitím násilia za účelom získania majetkového prospechu) v súlade s § 66 ods. 2 Tr. zák. 4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti, no odsúdený zahlásil sťažnosť. 5. Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 14. januára 2025, v ktorom uviedol, že jeho správanie je vo väzenskom prostredí už dlhšiu dobu na požadovanej úrovni, že oľutoval spáchanie trestnej činnosti a vyjadril sa v tom zmysle, že keby sa dal vrátiť čas, trestnú činnosť by nespáchal. Počas výkonu trestu odňatia slobody precitol, ponaučil sa zo svojich chýb, ktoré už viackrát nezopakuje. Poukázal na to, že má zabezpečenú prácu, chce sa starať o svoju rodinu, ktorá dnes trpí jeho hlúposťou. Zdôraznil, že chce žiť riadny život, preto v prípade
podmienečného prepustenia strpí všetky obmedzenia, ktoré mu budú uložené a vyjadril vôľu riadne sa začleniť do spoločnosti. Prosil súd o druhú šancu, pretože sloboda sa nedá ničím nahradiť. 6. Prokurátorka sa k dôvodom sťažnosti do konania neverejného zasadnutia bližšie nevyjadrila. 7. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 23. januára 2025. 8. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. 9. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 10. V prvom rade je potrebné konštatovať, že sa krajský súd už vecou zaoberal, keď na podklade sťažnosti prokurátora podanej v neprospech odsúdeného svojim uznesením zo 6. augusta 2024, č. k. 6Tos/120/2024-64, rozhodol tak, že zrušil uznesenie okresného súdu z 13. marca 2023, č. k. 2PP/11/2024-44, a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Cit. uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody a určil mu podľa § 68 ods. 1 Tr zák. skúšobnú dobu 5 (päť) rokov a nariadil mu probačný dohľad vo výmere 3 (tri) roky, súčasne podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. 11. Bez potreby opakovať argumenty krajského súdu obsiahnuté v uznesení zo 6. augusta 2024, č. k. 6Tos/120/2024-64, tento okresnému súdu prikázal, aby doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí vo vzťahu k ustáleniu časového obdobia, kedy malo dôjsť k stabilizácii správania sa odsúdeného, vo vzťahu k disciplinárnym odmenám (kedy a začo bol odmenený), aby zisťoval disciplinárne tresty, ktoré mohli byť zahladené a opätovne posúdil splnenie prvej materiálnej podmienky odsúdeným, a to aj vo vzťahu k riadnemu preukázaniu prísľubu zamestnania a k otázke kritického postoja odsúdeného k jeho trestnej činnosti. Tiež prikázal okresnému súdu splnenie, resp. nesplnenie druhej materiálnej podmienky opätovne vyhodnotiť pri ktorej bude potrebné zohľadniť aktuálne poznatky k osobe odsúdeného, stav jeho nápravy a prostredie, v ktorom by sa ocitol v prípade podmienečného prepustenia a zaoberať sa tiež okolnosťami spáchanej trestnej činnosti pri zameraní sa na mieru prekonania subjektívnych príčin trestnej činnosti. 12. Okresný súd po vrátení veci postupoval v zmysle pokynov krajského súdu a dokazovanie doplnil v rozsahu určenom krajským súdom, teda mal všetky podklady potrebné k tomu, aby mohol vo veci objektívne a zákonne rozhodnúť. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise. 13. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané, odsúdený vykonal pomernú časť z postupne uložených trestov, lebo od 3. februára 2020 si nepretržite až doposiaľ odpykáva dva postupne nariadené tresty odňatia slobody, konkrétne - od 3. februára 2020 do 3. februára 2022 vykonával trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý mu bol uložený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 31T/13/2019, a - od 3. februára 2022 s predpokladaným koncom 3. februára 2026 vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý mu bol uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 27T/140/2019. V oboch prípadoch išlo o zločiny, teda bolo potrebné, aby odsúdený vykonal aspoň dve tretiny z týchto trestov. V zmysle uvedeného mu nárok na podmienečné prepustenie vznikol 3. februára 2024, čo správne ustálil aj okresný súd. 14. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1 Tr. zák., tak krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním potrebné polepšenie nepreukázal.
15. K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd znova pripomína, že nie každý aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Platí však, že každý odsúdený žiadajúci o podmienečné prepustenie by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Ak sa tak nestalo, alebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov. 16. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho poštu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované. 17. V konkrétnostiach tohto prípadu by sa vzhľadom na sedem disciplinárnych odmien, ktoré počas doterajšieho pobytu za mrežami odsúdený získal, na prvý pohľad mohlo javiť, že prvá materiálna podmienka (v podobe preukázania polepšia svojim správaním sa počas výkonu trestu) splnená je, no opak je pravdou. Je potrebné zohľadniť, že odsúdený nastúpil na výkon trestu odňatia slobody 3. februára 2020, pričom jeho správanie v aktuálnom ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni, kedy sa opakovane vyskytli nedostatky v jeho správaní v podobe fyzického ako aj verbálneho konfliktu s iným odsúdeným (v tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti priebeh skutku, za spáchanie ktorého si aktuálne odsúdený odpykáva nepodmienečný trest, pri ktorom využil fyzické násilie), prechovávania nepovolených vecí, nezachovávania pravidiel slušného správania, čo sa odzrkadlilo v dvoch disciplinárnych potrestaniach (4. júna 2020 za nezachovávanie zásad slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku a 14. apríla 2023 za prechovávanie nepovolených vecí, pričom obe disciplinárne previnenia má zahľadené). A hoci sa správanie odsúdeného po vhodnej intervencií zo strany väzenského personálu neskôr stabilizovalo, tak v tomto jeho správaní podľa názoru krajského súdu nie je možné vidieť skutočné polepšenie, len sa formálne prispôsobil podmienkam vo výkone trestu. Správne okresný súd poznamenal, že u odsúdeného by sa dali akceptovať nedostatky v jeho správaní či disciplinárne previnenie idúce na vrub jeho tzv. adaptačnej fáze spojené s prispôsobovaním sa novému prostrediu, no ani z pohľadu krajského súdu nie je ospravedlniteľné, aby k nemu došlo aj po troch rokoch od nástupu do výkonu trestu. Odsúdený má vo výkone trestu odňatia slobody povinnosť rešpektovať a plniť si povinnosti, ktoré sa mu určujú v rámci výkonu trestu a ktoré mu vyplývajú zo zákonných ustanovení, a to od začiatku výkonu trestu,
aby tak bol naplnený jeden z hlavných účelov, ktorým je náprava odsúdeného. Krajský súd pripomína, že odsúdený mal byť vedomý svojej povinnosti v podobe správania sa súladného s väzenskými prostredím a z toho plynúcimi zásadami a povinnosťami, preto nemožno u odsúdeného ponechať bez povšimnutia opakované negatívne poznatky. Hoci má odsúdený disciplinárne previnenia zahladené, táto skutočnosť automaticky neznamená, že súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nemôže na toto prihliadať. Ergo, každé disciplinárne previnenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody má povahu protiprávneho konania, pretože jeho protiprávnosť sa odvodzuje nielen od vykonávacích predpisov (Poriadok na výkon trestu odňatia slobody), ale aj od noriem, ktoré sú obsahom ústavného poriadku, ale primárne od ustanovení zákona upravujúceho samotný výkon trestu odňatia slobody. Právnym následkom zahladenia disciplinárneho trestu je, že sa na odsúdeného hľadí tak, ako keby sa mu nikdy disciplinárny trest neuložil, avšak nemožno opomínať fakt, že tieto negatívne poznatky sa vyskytli a boli zaznamenané a je žiadúce ich posudzovať v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení. 18. Pokiaľ ide o povahu siedmych disciplinárnych odmien, možno konštatovať, že mu boli ukladané prevažne za vzorné plnenie pracovných povinností (disciplinárna odmena z 30. septembra 2021, z 29. októbra 2022, z 12. júna 2024 a z 11. novembra 2024), za rozvoj osobnosti (disciplinárna odmena z 9. marca 2022 a zo 4. októbra 2023) a za plnenie programu zaobchádzania (disciplinárna odmena zo 16. marca 2023), pričom v iných smeroch krajský súd nevzhliadol jeho snahu po náprave, napr. v oblasti vzdelávania (tu s poukazom na ukončené základné vzdelanie a následné možnosti v oblasti zamestnania, aby sa už viac nedopúšťal násilnej trestnej činnosti za účelom získania cudzej veci). Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený sa zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Preto sa polepšenie odsúdeného neodvíja len od počtu disciplinárnych odmien, v tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Krajský súd dospel k záveru, že odsúdený sa nezbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený a vo vzťahu ku ktorému je špeciálnym recidivistom, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať. 19. Niet pochýb, že odsúdený vo výkone trestu pracuje, jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni, za plnenie pracovných povinností bol aj opakovane disciplinárne odmenený, čo jasne vyplynulo z hodnotenia osoby odsúdeného, preto o jeho riadnom pracovnom nasadení nie sú pochybnosti. Avšak odsúdený neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz a ani iné formy vzdelávania, teda ani v tomto smere sa nesnažil aktívne zlepšiť svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa po prepustení z výkonu trestu v spoločnosti tak, ako to prezentuje v sťažnosti. 20. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani tú skutočnosť, že mu je venovaný individuálny prístup, v rámci ktorého je vedený k zodpovednosti, sebareflexii, k uvedomeniu si následkov svojho nevhodného konania. V ďalšom možno poukázať na to, že odsúdený na verejnom zasadnutí i v sťažnosti síce prezentoval svoj kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, neuviedol však, ako na ňu s odstupom času nazerá (bez ohľadu na vyjadrenie, že sa jednalo o mladícku hlúposť) a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Verbalizoval len toľko, že má kritický postoj k trestnej činnosti a ľutuje je jej spáchanie. 21. Z uvedených skutočností potom krajský súd uzatvára, že počet odmien u odsúdeného nepredstavuje prejav jeho skutočného polepšenia ako výrazu prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal. Skutočnosť, že odsúdený aktuálne plní svoje povinnosti skôr svedčí podľa názoru krajského súdu pre záver, že sa podmienkam výkonu trestu len opäť formálne prispôsobil bez toho, aby došlo k jeho skutočnej vnútornej premene. 22. Pokiaľ polepšenie sleduje aktivitu a zmenu odsúdeného v blízkej minulosti, poprípade v prítomnosti, očakávanie vedenia riadneho života je orientované do budúcna. V prípade očakávania riadneho života sú možné dve alternatívy, a to očakávanie riadneho vedenia života od samotného odsúdeného, alebo
prijatie záruky za dovŕšenie jeho nápravy. V oboch prípadoch sa však predpokladá, že pozitívny proces, ktorý bol začatý v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene odsúdeného, bude pokračovať po jeho prepustení. Nevyžaduje sa pritom stopercentné presvedčenie o tom, že odsúdený nespácha ďalší trestný čin. Očakávanie riadneho vedenia života, resp. dovŕšenie nápravy odsúdeného v budúcnosti je zo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným. 23. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. a síce, že je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani krajský súd túto podmienku nepovažuje za splnenú. 24. V tejto súvislosti je potrebné ustáliť, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody potrebné polepšenie, tak nemožno ani dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu. 25. Krajský súd pripomína, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. 26. Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987) Jedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. 27. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, na ktoré poukazoval okresný súd, tieto sú aj podľa názoru krajského súdu zjavné. Ako už bolo uvedené, posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery pravdepodobnosti sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci spôsob života odsúdeného a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Z hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. 28. V tomto ohľade krajský súd dodáva, že bez zasadenia do kontextu kriminálnej kariéry a života odsúdeného nie je samo o sebe určujúce, koľkokrát bol potrestaný, koľkokrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, či koľkokrát sa neosvedčil po podmienečnom prepustení, pretože žiadna z týchto skutočností nemôže sama o sebe vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia, pokiaľ by odsúdený skutočne zmenil svoj postoj k životu. Pri interpretácii kriminálnej minulosti odsúdeného súdy musia dbať na to, akú výpovednú hodnotu majú jednotlivé informácie. Pri hodnotení prognózy riadneho vedenia života nie je vo všeobecnosti vylúčené zohľadnenie celej trestnej minulosti odsúdeného, napríklad vrátane starších a už zahladených odsúdených. Na strane druhej ale napríklad ojedinelé trestné konanie odsúdeného staré niekoľko desaťročí nemôže takpovediac nič vypovedať o tom, či je možné očakávať, že teraz po prípadnom podmienečnom prepustení odsúdený povedie riadny život. Nutné je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä v rokoch predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom potrebné mať
na pamäti, že podľa kriminologických výskumov dochádza k opusteniu kriminálnej dráhy postupne, jedná sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby medzi páchaním jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je na správnej ceste opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého treba čo najprísnejšie oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v krátkych intervaloch nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody môže naznačovať, že od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho vedenia života, čo však platí len za predpokladu, že odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene postoja, ktoré poskytujú podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život. V tomto ohľade môže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám rozpozná a uzná podmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa s nimi. 29. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov s odkazom na jeho pomerne mladý vek, z ktorého vyplýva, že pácha násilnú a majetkovú trestnú činnosť (neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, opakovane krádež a lúpež) od roku 2017 intenzívne (keďže sa jednalo prevažne o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, kedy mu bol ukladaný súhrnný trest v predchádzajúcich trestných veciach) až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu, pričom mu boli ukladané tresty nepodmienečné, ktoré aktuálne vykonáva. Pokiaľ ide o predchádzajúci spôsob života, odsúdený pred spáchaním skutku neviedol riadny život, hoci bol zamestnaný, mal finančné problémy, ktoré následne riešil prácou na čierno a majetkovou trestnou činnosťou. Krajský súd ďalej poukazuje na hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, z ktorého nevyplýva žiadna skutočnosť majúca vzťah k budúcemu životu odsúdeného, pokiaľ odhliadneme od udržiavania sociálneho kontaktu s rodinou a pracovného zaradenia. Aj riaditeľ ÚVTOS vyhodnotil jeho resocializačnú prognózu ako menej nepriaznivú na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. 30. Tu sa žiada doplniť, že ani osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát ako odsúdený (keďže u odsúdeného sa jedná o výkon postupne uložených trestov), nemá automaticky nárok na to, aby bola podmienečne prepustená. Aj u takejto osoby je potrebné striktne individuálne preskúmať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok a pokiaľ sa dospeje k záveru, že riziko recidívy je u takejto osoby príliš vysoké, nemôže byť pre absenciu druhej materiálnej podmienky podmienečne prepustená. 31. Rovnako ako okresný, tak aj krajský súd konštatuje, že vzhľadom na trestnú minulosť v spojení s nesplnením prvej materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život. Jeho predchádzajúci spôsob života v tomto smere nedáva dostatočné záruky, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp., že by sa nedopúšťal ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Riziko recidívy odsúdeného rovnako ako okresný, tak aj krajský súd posúdil ako prevažujúce nad očakávaním riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho nemožno druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie považovať za splnenú. 32. Netreba opomínať, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nezanedbateľnú úlohu zohráva povaha spáchaného trestného činu, ktorú musia súdy pri svojom rozhodovaní taktiež vždy zohľadňovať v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zák. V tomto prípade odsúdený vykonáva trest uložený mu za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., kedy v spolupáchateľstve fyzicky napadol údermi, kopmi a fackami poškodené osoby, za účelom zmocnenia sa cudzích vecí. Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pričom v rámci vnútornej diferenciácie je stále umiestnený do strednej diferenciačnej skupiny „B“ s tým, že diferenciačná skupina určuje program zaobchádzania s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného počas výkonu trestu. 33. Pokiaľ odsúdený na verejnom zasadnutí a taktiež v sťažnosti poukazoval na to, že má zabezpečené bývanie a zamestnanie, má rodinu, ktorá ho potrebu a chce sa o ňu starať, tieto skutočnosti podľa názoru krajského súdu nie sú spôsobilé u neho rozptýliť riziko možnej recidívy na mieru potrebnú pre pozitívne rozhodnutie o jeho žiadosti, keďže ide o faktory, ktoré sa u neho na spáchaní trestnej činnosti v minulosti nepodieľali. Možno tak uzavrieť, že ani možnosť zamestnať sa, ani zabezpečené bývanie, ani rodina nie sú dnes tie relevantné faktory, pre ktoré by súdy mali jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť. 34. Odsúdený si vo výkone trestu odňatia musí uvedomiť príčiny a dôsledky svojho protiprávneho konania, aby ich v budúcnosti v čo najširšej miere eliminoval a nie sa len po určitý časový úsek formálne prispôsobiť režimu a príkazom ZVJS. Takéto správanie nespĺňa požiadavky polepšenia sa vo výkone trestu, preto nie je možné pripisovať relevantnosť jeho slovám, že povedie na slobode riadny
život. Krajský súd na jednej strane oceňuje snahu odsúdeného, ktorý si vytvoril priestor na získanie disciplinárnych odmien, pracovne sa zaradil, berie za spáchanú trestnú činnosť zodpovednosť, avšak súčasne pripomína, že práve účelom samotného výkon trestu odňatia slobody je náprava odsúdeného, aby sa polepšil a v budúcnosti sa nedopúšťal protiprávneho konania, pričom závisí v prvom rade od samotného odsúdeného, či sa chce polepšiť a viesť riadny život, aby sa už nedostal do rozporu so zákonom alebo nie. Dôvera spoločnosti mu bola opakovane poskytnutá pri jeho predchádzajúcich odsúdeniach, kedy bol zdvihnutý varovný prst, aby ďalej nepáchal trestnú činnosť, avšak tieto šance nevyužil a nakoniec dopustil sa totožnej trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva uložený nepodmienečný trest. 35. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Ani vykonaním trestu odňatia slobody samozrejme automaticky nepominie obava, že sa dopustí ďalšej trestnej činnosti, avšak účel trestu v podobe ochrany spoločnosti bude lepšie zabezpečený, pokiaľ si odsúdený vykoná trest, nakoľko existuje predpoklad, že vykonaním celého trestu bude ponaučenie pre odsúdeného a jeho rešpektovanie právnych predpisov lepšie zabezpečené, a tým aj účel trestu bude v čo najväčšej miere naplnený. 36. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k rovnakému záveru ako súd okresný a síce, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je aktuálne možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by v tomto štádiu nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Tento záver pritom konajúce súdy vyslovili po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda jednak s poukazom na správanie sa odsúdeného počas pobytu vo väzení, jeho postoj k trestnej činnosti, tiež s poukazom na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, kriminálnu minulosť odsúdeného a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. 37. Pretože senát krajského súdu nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, tak sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú jednohlasne zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.