Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 13CoP/48/2025 4124202167 27. 06. 2025 JUDr. Daniel Ilavský ECLI:SK:KSTT:2025:4124202167.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Peter Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov - matky: C. D. E. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., so sídlom Štefánikova trieda 4, 949 01 Nitra, IČO: 51 019 922, a otca: C. D. I. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. XXX, XXX XX J. A., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Muzika, s. r. o., so sídlom Farská 39, 949 01 Nitra, IČO: 50 104 772, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 11P/43/2024-229 zo dňa 30.10.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Rozsudkom (špecifikovaným vyššie) súd prvej inštancie zaviazal otca povinnosťou prispievať zvýšeným výživným na maloletého A. sumou 500 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.). Zročné výživné na maloletého A. za čas od 01.02.2024 do 31.10.2024 vo výške 3.105 eur, súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody splátok a exekúcie (výrok II.). Vyslovil, že týmto dochádza ku zmene rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/382/2015-55 zo dňa 17.03.2016 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený (výrok III.). O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.). 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). 3. Zistil, že maloletý pochádza zo vzťahu matky C. D. E. B., G. a otca C. D. I. B., G., s tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/382/2015-55 zo 17.03.2016 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 155 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného maloletý navštevoval základnú školu, mal 8,5 roka, výdavky matky na maloletého boli približne vo výške 475,10 eur mesačne, momentálne má maloletý 17 rokov, navštevuje strednú školu a výdavky matky na maloletého sú vo výške 800 eur. Matka v čase poslednej úpravy výživného mala
čistý priemerný príjem vo výške 764,88 eur, aktuálne dosahuje priemerný príjem vo výške 1.585 eur, poberá prídavky vo výške 60 eur a výživné vo výške 155 eur, aktuálne výdavky na maloletého má matka vo výške 800 eur mesačne. Otec maloletého v čase poslednej úpravy dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 777,55 eur, aktuálne má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.438,104 eur a výdavky vo výške 1.593,40 eur. 4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave výšky výživného vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov a prihliadal na to, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu sa podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa. Uviedol, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, otec maloletého pravidelne prispieva na maloletého určeným výživným mesačne vo výške 155 eur a taktiež rôznymi menšími sumami, ktoré platí maloletému na účet nepravidelne, podľa potrieb maloletého, priemerne vo výške 18,30 eur mesačne. Maloletý je vo veku, kedy sa náklady na jeho výživu a starostlivosť budú priamo úmerne s vekom a meniacimi sa záujmami a opodstatnenými potrebami zvyšovať. Je preto prirodzené, aby sa na týchto výdavkoch podieľali obaja rodičia spoločne, pokiaľ je to v ich možnostiach, a ak sú tieto výdavky primerané, nie nadhodnotené alebo zbytočne neúčelné a je to v záujme maloletého. Pri určení výšky výživného teda zohľadnil príjem otca, ktorý je v súčasnosti vo výške 2.438,104 eur mesačne, a keďže maloleté dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti pre výpočet výživného rodičom k deťom, platnej od roku 2024, by otcovi z uvedeného príjmu pre maloletého vo veku 17 rokov prislúchalo platiť výživné v sume 24 % z dosahovaného príjmu, t. j. v sume 585,144 eur mesačne. Po vyhodnotených výsledkoch dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného prešlo obdobie 8 rokov, počas ktorého viacnásobne vzrástli životné náklady maloletého. Sumu výživného vo výške 500 eur s účinnosťou od 01.02.2024 považoval v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Keďže zaviazal otca prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 500 eur mesačne od 01.02.2024, vznikla tak otcovi za čas od 01.02.2024 do 31.10.2024 povinnosť uhradiť zameškané výživné vo výške 3.105 eur. Túto sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur tak, ako bežné výživné, pod následkom straty výhody splátok. O trovách rozhodol s poukazom na § 52 CMP. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom ho navrhol zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc 01.02.2024 s tým, že zročné výživné povolí súd otcovi splácať. Namietal najmä, že jeho príjem vypočítaný matkou je nesprávny, na čo pri pojednávaní poukázal. Súčasťou výplaty boli aj náklady na služobné cesty, ktoré sa spätne vrátili do výplaty. Taktiež boli súčasťou výplaty aj odmeny, ktoré sa poukázali iným pracovníkom na ich bežný účet ako odmeny. Príjmy otca sa dokladovali platovým výmerom na úrovni 1.950 eur. V uvedenej sume je zahrnutých aj 700 eur za dočasnú funkciu prodekana fakulty. Po odpočítaní 500, resp. 600 eur aj s doplatkom ku dňu podania návrhu sa väčšina sumy z druhej práce poskytne matke a tá týmto získava príjem vo výške 2.000 eur s prídavkami 2.100 eur mesačne a otec s dvomi prácami na úroveň 1.350 eur. Otec rozumie, že metodika Ministerstva spravodlivosti má zohľadniť právo dieťaťa na primeranú životnú úroveň svojich rodičov, ale v tomto prípade sa otec s hypotékou vo výške 500 eur a s jeho ďalšími nákladmi dostáva vysoko pod životnú úroveň svojho dieťaťa. V ďalšom namietal, že navrhované výdaje matky na maloletého zahŕňali aj náklady na stravu detí jej partnera, ktoré s nimi žijú v jednej domácnosti 3, resp. 4 dni v týždni a jej partner má k týmto deťom aj vyživovaciu povinnosť. Otec poukazoval najmä na skutočnosť, že v tomto prípade už nemožno hovoriť len o podieľaní sa na výživnom zo strany otca, ale o kompletnom vyživovaní maloletého zo strany otca bez príspevku z matkinej strany. Vzhľadom k aktuálnej finančnej situácii otca, ale aj finančnej situácii, ktoré nastane bez druhého príjmu, zohľadňujúc finančné záväzky otca, ako aj vzhľadom k príjmu matky považuje rozhodnutie prispievať výživným sumou 500, resp. 600 eur mesačne za neudržateľnú a neprimeranú. Podľa názoru otca súd nemôže zahrnúť zložku platu, ktorú tvorí platba od zamestnávateľa ako vyrovnanie nákladov zamestnanca z predošlého mesiaca. V tomto prípade nemôže vychádzať suma určenia v takej výške s akou pracoval súd pri svojom rozhodnutí. Otec nikdy nepoprel potrebu zvýšenia aj za podmienok ich fungovania ako doteraz, ale nie v takej výške ako rozhodol súd. 6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu ako vecne správne.
7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že otec v súčasnej dobe pracuje ako docent a zároveň vykonáva funkciu prodekana s priemerným čistým mesačným príjmom, ktorý bol za obdobie 08/2023-08/2024 vo výške 2.438,104 eur, iné príjmy otec neuviedol. Svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu 1.593,40 eur. Otec žije sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Otec okrem rodinného domu vlastní byt po svojej matke, taktiež vlastní dve motorové vozidlá. Otec vo svojom odvolaní uvádzal, že súčasťou jeho výplaty boli aj platby, ktoré sa poukázali iným pracovníkom na bežný účet ako ich odmeny. V tejto súvislosti matka poukázala na doklady, ktoré predložil súdu prvej inštancie do konania, konkrétne na č. l. 142, je to doklad s názvom odmena V4, ktorým vyplatil sumu 150 eur bývalej pracovníčke Univerzity K. p. D. C. na jej súkromný účet, pričom na predmetnom doklade je uvedené „časť odmeny za rok 2023 (Consortium Agreement) prevedené na účet bývalej pracovníčke Univerzity“. Ďalej poukázala na listinu predloženú súdu prvej inštancie na č. l. 145, podľa ktorej otec vyplatil sumu 200 eur, bývalej pracovníčke Univerzity K. p. D. C. na jej súkromný účet a pri predmetnom doklade je uvedené „časť odmeny za rok 2023 (VEGA) prevedené na účet bývalej pracovníčke Univerzity“. Poukázala aj na doklad na č. l. 153, podľa ktorého otec vyplatil sumu 305 eur bývalej pracovníčke Univerzity K. p. D. C. na jej súkromný účet za kurz syrárstva. Uviedla, že ak by sa malo jednať o nejaké odmeny za vykonanú pracovnú činnosť, bolo by to obchádzaním právnych predpisov, keďže nie je zrejmý priamy pracovnoprávny vzťah medzi otcom a osobami, ktorým posielal peňažné prostriedky. Matka tiež vo veci uvádzala, že od februára 2025 jej prišla mzda o 90 eur nižšia, nakoľko poberala daňový bonus na maloletého vo výške 140 eur a ten sa prijatými opatreniami vlády znížil na 50 eur. V auguste bude mať maloletý 18 rokov, a teda pôvodná mzda matky uvádzaná v konaní sa zníži o 140 eur. Matka poukazovala ďalej na skutočnosť, že otec maloletého počas konania nijako nerozporoval výdavky na maloletého predložené matkou, preto mal súd tieto výdavky za preukázané a priamo úmerné veku a potrebám maloletého. V čase poslednej úpravy maloletý navštevoval základnú školu, mal 8,5 roka, v súčasnosti má 17 rokov, je študentom strednej školy, náklady na jeho starostlivosť sa počas osemročného obdobia viacnásobne zvýšili. Zároveň matka opätovne uvádzala, že s maloletým zdieľa spoločnú domácnosť v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve jej priateľa, a na ktorej domácnosti sa podieľa polovičnými výdavkami. Matka ani maloletý nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, matka je vlastníčkou jedného motorového vozidla. Matkine mesačné náklady na maloletého sú spolu 872,44 eur. Záverom dala do pozornosti súdu, že v súčasnosti otec naďalej nerešpektuje vykonateľnosť rozsudku a výživné, ktorým otec prispieva na výchovu a výživu maloletého je vo výške 155 eur, dvakrát uhradil otec sumu 155 eur a jedenkrát sumu 250 eur, a teda výživné v celej výške v zmysle prijatého vykonateľného rozsudku otec neplatí. 8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej len CSP“), oprávneným subjektom - otcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP). 9. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 155 eur na sumu 500 eur mesačne a či v súvislosti s týmto zvýšením, správne určil aj spôsob úhrady zročného výživného. 10. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré zvýšil výživné na maloletého zo sumy 155 eur na sumu 500 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2024. Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu súdu dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP).
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 14. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). 15. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 17. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20. Otec, ako povinný platiť výživné, v odvolaní namietal súdom prvej inštancie stanovenú výšku zvýšeného výživného. 21. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd prvej inštancie správne zrealizoval porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Súd prvej inštancie podrobne skúmal pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi pomermi a dôsledne porovnal zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami a správne dospel k záveru o zmene pomerov - odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa v súvislosti
so zvýšením nákladov na školu, stravovanie, oblečenie ci voľnočasové aktivity a záľuby. Zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca bola napokon v konaní nesporná, keď súhlasil so zvýšeným výživného zo sumy 155 eur na sumu 250 eur mesačne. 22. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri určení príjmu otca zo zárobkovej činnosti z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom (č. l. 56 v spise). Takto dokladovaný príjem obsahuje disponibilný mesačný príjem otca, vrátane odmien, príplatkov, príp. iných plnení a má tak neporovnateľne výpovednejšiu hodnotu, ako len platový výmer, ktorý navrhoval na vyhodnotenie výšky svojho príjmu zohľadniť otec (vo výške 1950 eur), keďže platový výmer len určuje základnú zložku mzdy. 23. Rovnako v súlade s povinnosťou súdu vychádzať zo skutočného stavu zodpovedajúceho času rozhodovania súd prvej inštancie správne zohľadnil celú výšku príjmu, vrátane odmeny súvisiacej s výkonom funkcie prodekana na vysokej škole, na ktorej otec pôsobí. To, že táto funkcia môže byť dočasná, môže mať v budúcnosti vplyv na opätovné posúdenie pomerov v súvislosti s trvaním, resp. výškou vyživovacej povinnosti, nateraz je však, nakoľko je s ňou spojená odmena vyplácaná otcovi, faktorom, ktorý súd pri rozhodovaní o výške výživného musí zobrať do úvahy. 24. Rovnako správne boli súdom prvej inštancie zohľadnené aj náhrady vyplácané so služobnými cestami otca. Tu možno zároveň uviesť, že tieto náhrady nezvyšujú priemerný príjem otca zásadným spôsobom. Už vôbec nemožno súhlasiť s argumentom otca, že súd by mal pri určovaní výživného vychádzať z príjmu, ktorý otcovi zostáva po úhrade jeho výdavkov. Takýto prístup by v rozpore so zákonom favorizoval výdavky otca pred výdavkami maloletého. 25. Nemožno sa stotožniť s pohľadom otca na ním tvrdenú disproporciu v príjmoch medzi ním a matkou v prípade akceptovania výživného určeného súdom prvej inštancie. Otec ako povinný z vyživovacej povinnosti uhrádzaním výživného žiadnym spôsobom nenavyšuje príjem matky. Uhrádzaním výživného prispieva na úhradu oprávnených potrieb ich spoločného maloletého dieťaťa. 26. Navyše, otec znovu nesprávne, odpočítava sumu určeného výživného vo výške 500 eur mesačne a sumu mesačnej splátky zročného výživného vo výške 100 eur mesačne od svojich platových výmerov, správne je ale odpočítavať ju od priemernej výšky netto príjmu. Otec má tak po úhrade výživného a splátky zročného výživného mesačne k dispozícii v priemere sumu minimálne okolo 1.830 eur, nie ním tvrdených 1.350 eur, čo pri jeho vyčíslených nákladoch 1.593,40 eur mesačne, ktorá už navyše zahŕňa sumu 155 eur ako výživné určené pôvodným rozhodnutím súdu, znamená, že aj po zaplatení mesačných nákladov, výživného vo výške 500 eur, zročného výživného vo výške 100 eur, otcovi zostane takmer 400 eur. Neobstojí argument otca, že sa po úhrade súdom prvej inštancie stanového výživného dostane životnou úrovňou nižšie ako samotný maloletý, a už vôbec nie, že sa ňou dostane pod hranicu životného minima. Tu odvolací súd pripomína otcovi, že v ním vyčíslených jeho mesačných nákladoch je už zahrnutá splátka hypotéky vo výške 479 eur mesačne, ktorou si otec spláca vlastnú majetkovú hodnotu v podobe nehnuteľnosti – bytu, je tam suma sporenia vo výške 70 eur mesačne, ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil, ako sporenie otca, nie sporenie maloletého, pričom náklady otca na bežné potreby mimo nákladov na bývanie predstavujú sumu 666 eur (náklady na dopravu, oblečenie, stravu, drogériu, telefón, televíziu a internet, splátok za auto), s nákladmi na bývanie mimo splátok hypotéky je to spolu okolo 792 eur. Otec má okrem toho priestor na vytváranie úspor, splácanie hypotéky, vrátane mimoriadnych splátok (č. l. 176 v spise – podľa nového splátkového kalendára otec mimo pravidelných mesačných splátok vo výške 428,76 eur mesačne mal určenú mimoriadnu splátku splatnú 10.10.2024 vo výške 5000 eur) a zároveň je vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti, s ktorou navyše nemá náklady, nakoľko tieto sú hradené z jej prenájmu). V takomto prípade ustálenie sumy okolo 800 eur, ako sumy potrebnej na pokrytie všetkých oprávnených potrieb maloletého (vrátane nákladov na bývanie) zodpovedá aj ustanoveniu § 62 ods. 2 Zákona o rodine a v ňom zakotvenému právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov a určenie výživného v sume 500 eur mesačne zohľadňuje jednak skutočnosť, že o maloletého sa v prevažnej miere stará matka, do ktorej starostlivosti je zverený, ako aj zohľadňuje rozdiel v príjme matky a otca a celkový rozdiel v majetkových pomeroch rodičov maloletého. Zároveň reflektuje skutočnosť, že príjem oboch rodičov sa od ostatného rozhodnutia súdu zásadne zvýšil, v prípade matky zdvojnásobil, v prípade otca dokonca strojnásobil. 27. Výška zročného výživného v sume 3.105 eur za obdobie od 01.02.2024 do 31.10.2024 tak zodpovedá obdobiu, za ktoré bolo toto vypočítané a nebol žiaden dôvod zasahovať do rozvrhu jeho
splátok. Z odvolania otca navyše vyplýva, že v tomto smere jeho návrh na zmenu súvisí s návrhom na zmenu bežného výživného (resp. na jeho určenie v nižšej výške ako ju stanovil súd prvej inštancie). Nakoľko odvolací súd nevidel dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa bežného výživného, nie je dôvod zasahovať ani do výšky splátok, ani do ich časového rozvrhu. Určenie splátok vo výške 100 eur mesačne je kompromisom medzi záujmom maloletého a umožnením otcovi ako povinnému z vyživovacej povinnosti postupne uhradiť výživné za uplynulé obdobie. 28. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty otca neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, sú dostatočné a správne, a súd vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania. 29. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania. 30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.