Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 7To/28/2026 2123013530 04. 06. 2026 JUDr. Ladislav Réves ECLI:SK:KSTT:2026:2123013530.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Batisoveej JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a ml. D. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.05.2025 pod sp. zn. 2T/46/2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2025 pod sp. zn. 2T/46/2023 , na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 04.06.2026, takto rozhodol: I. Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B.. II. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom : E., u k l a d á: Podľa § 212 ods.2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len " Trestného zákona") s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/258/2021 zo dňa 05.10.2021, právoplatný dňa 05.10.2021, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona a § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd v rámci súhrnného trestu ukladá obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky. III. Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému ml. D. B.. IV. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému ml. D. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom : E., F. X/XXX, u k l a d á: Podľa § 212 ods.3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len " Trestného zákona"), s poukazom na § 36 písm. b), písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 39 ods. 5 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.05.2025 pod sp. zn. XX/XX/XXXX v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2025 pod sp. zn. 2T/46/2023 boli obžalovaní A. B. a ml. D. B. uznaný vinnými nasledovne: 1 . obžalovaný A. B. v bode 1/ zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, v bode 1/ a 2 /zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, z toho v bode 2/ aj podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, všetko spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, 2. obžalovaný ml. D. B. v bode 1/ zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, v bode 1/, 2/, 3/ zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, z toho v bode 2/ aj podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, v bode 1/ a bode 2/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 3/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovaným tresty nasledovne: 1. obžalovanému A. B. Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/258/2021 z 5. októbra 2021, právoplatný 5. októbra 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
2. obžalovanému ml. D. B. Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 94 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. b), písm. e), písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zároveň uložil okresný súd obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti PPA INŽINIERING, s.r.o., so sídlom Vajnorská 137, 831 04 Bratislava, IČO: 31 376 045 škodu vo výške 1 532,04 eura (tisícpäťstotridsaťdva eur a štyri centy) a poškodenej obchodnej spoločnosti STAVKEW s.r.o., so sídlom Chudenická 1059/30, Hostivař, 102 00 Praha 10, Česká republika, IČO: 060 41 183 škodu vo výške 926,50 eura (deväťstodvadsaťšesť eur a päťdesiat centov). Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú obchodnú spoločnosť STAVKEW s.r.o., so sídlom Chudenická 1059/30, Hostivař, 102 00 Praha 10, Česká republika, IČO: 060 41 183 so zvyšok nároku na náhradu škody na civilný proces. Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 600-605 spisu. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. B. a prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava. Obžalovaný A. B. svoje odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom obhajcu len tým, že okresný súd mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť jeho vyhlásenie o vine, aplikovať ustanovenie § 39 ods.5 Trestného zákona a uložiť mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby znížený na 9 mesiacov odňatia slobody, preto navrhol napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a uložiť mu trest v navrhnutej výmere. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava svoje odvolanie zdôvodnila tým, že toto smeruje výlučne do výroku o treste uloženého obžalovanému ml. D. B. a považuje ho za nezákonný z nasledovných dôvodov. Obžalovaný ml D. B. bol uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 a zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 6.8.2024. Porovnaním trestných sadzieb za vyššie uvedené trestné činy, najprísnejšie trestným je zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 6.8.2024, kde trestná sadzba je dva až osem rokov, a teda trest sa má ukladať podľa tohto zákonného ustanovenia. Pri aplikácii ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba pre vyššie uvedený zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 6.8.2024-1 rok až 4 roky. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti možno konštatovať, že trest uložený obžalovanému ml. D. B. v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/46/2023-600 zo dňa 15.5.2025, je zmätočný a nezákonný, nakoľko obžalovaný ml. D. B. bol uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 6.8.2024, ale trest mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, a to vo výmere 6 mesiacov, pričom dolná hranica podľa správnej právnej kvalifikácie (§ 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 6.8.2024) je u mladistvých páchateľov minimálne 1 rok. Vo výroku rozsudku je teda nesprávna nielen právna kvalifikácia skutku (ods. 2 namiesto ods. 3), ale aj výška uloženého trestu a aj Trestný zákon, ktorý bol pri ukladaní trestu použitý, nakoľko obžalovaný bol uznaný vinným za skutky právne kvalifikované podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, a teda aj trest má byť uložený podľa rovnakého trestného zákona.
Pre úplnosť tiež dodala, že v rámci vykonaného dokazovania, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní nebolo náležite preukázané, že by obžalovaný ml. D. B. konal a spáchal trestné činy pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti voči komukoľvek. Okresný súd vo svojom rozhodnutí aplikáciu tejto poľahčujúcej okolnosti ani žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil a má za to, že použitie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. e) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 nie je v danom prípade dôvodné. Taktiež vo výroku o treste absentuje ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko obžalovanému ml. D. B. sa ukladá úhrnný trest za prečin, ako aj za spáchaný zločin. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o treste uloženom obž. ml. D. B. a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému ml. D. B. uloží podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. b), písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 a § 117 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 trest odňatia slobody vo výmere minimálne 12 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obž. ml. D. B. prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne: Odvolanie prokurátora voči výroku o treste uloženom ml. D. B. považuje za nedôvodné. V prvom rade má za to, že súd správne prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle §36 písm. i) Trestného zákona (mal na mysli zrejme § 36 písm. e) Tr. zák., pozn. odvolacieho súdu), pretože táto skutočnosť vyplynula zo záverov znaleckých posudkov. Znalec poukázal na skutočnosť, že ml. D. B. sa v čase spáchania skutku nachádzal pod vplyvom jeho strýka A. B. a v podstate konal tak, ako mu prikázal, alebo hovoril. Súčasne jeho mentálna vyzretosť nebola na takej úrovni, že by sa vplyvu staršej a jemu blízkej osoby vedel ubrániť, resp. ho neuposlúchol. Taktiež je otázne, či vedel v tam čase posúdiť dôsledky svojho konania. Nepostačuje, že vedel, alebo mohol vedieť, že koná protiprávne, ale či aj skutočne vede! aké to má a bude mať pre neho dôsledky. K samotnej výške uloženého trestu má za to, že táto je správne a zákonná a trest bol uložený v rozsahu, v ktorom ho súd v zmysle Trestného zákona mohol ukladať. Súd už v konaní naznačoval, že využije aj právo mimoriadne znížiť trest pod zákonom stanovenú spodnú hranicu, využijúc ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. V tomto prípade má za to, že sa tak aj udialo a ak chýba toto ustanovenie vo výrokovej časti rozsudku, má za to, že ide o chybu v písaní, pretože uložený trest korešponduje s využitím ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona pri ukladaní trestu. Súčasne uložený trest považuje za primeraný a spravodlivý vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Taktiež ak by prokurátor nepodával odvolanie, mal by obž. mal. B. už trest v podstate z väčšej časti vykonaný, resp. už by mu uplynula väčšia časť skúšobnej doby. Aj z uvedeného dôvodu a s poukazom na uplynutie pomerne dlhej doby od spáchania skutkov im nepríde podané odvolanie zbytočné a nedôvodné, pretože jediná vec, ktorá by sa mala v zmysle návrhu prokuratúry zmeniť je výška uloženého trestu, ale bez zmeny výšky uloženej skúšobnej doby. V zmysle vyššie uvedeného navrhol podané odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, alebo žiada odvolací súd, aby po preskúmaní rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám, tak že mal. D. B. uloží trest podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. b), j), l) e), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, vo výmere 6 mesiacov a trest podľa § 119 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Konanie na odvolacom súde : Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupkyne Krajskej prokuratúry Trnava a obhajcu obžalovaného ml. D. B. a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obž. A. B., zákonnej zástupkyne mladistvého obžalovaného a zástupcu ÚPSVaR Hlohovec.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresnej prokuratúry vyhovieť s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania a jeho právne závery, a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného ml. D. B. navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť, prípadne rozhodnúť v zmysle návrhu uvedeného v ich písomnom vyjadrení. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku Okresného súdu Trnava proti obžalovaným v napadnutej časti výroku o treste a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry je dôvodné čiastočne a odvolanie obžalovaného A. B. je dôvodné, no z iných ako ním prezentovaných dôvodov. K odvolaniu obžalovaného A. B. Odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste uloženom obžalovanému A. B., ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu veci. Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd mal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona a uložiť mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, s touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona predstavuje výnimočný prostriedok individualizácie trestu, ktorý nemožno aplikovať automaticky pri každom priznaní sa obžalovaného alebo prijatí jeho vyhlásenia o vine. Ani existencia zákonných podmienok pre použitie uvedeného ustanovenia nezakladá právny nárok páchateľa na uloženie trestu pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby. Vždy ide o oprávnenie súdu, ktorý musí posúdiť všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života, povahu a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj potrebu naplnenia individuálnej a generálnej prevencie. Judikatúra dlhodobo zdôrazňuje, že mimoriadne zníženie trestu nemožno chápať ako automatický následok priznania sa páchateľa, ale ako výnimočný postup odôvodnený osobitnými okolnosťami prípadu, ktoré odôvodňujú záver, že uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne. Zároveň platí, že pri rozhodovaní o použití zmierňovacích ustanovení nemožno abstrahovať od osobnosti páchateľa a jeho doterajšej trestnej minulosti. V preskúmavanej veci okresný súd správne prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutkov priznal a svoje konanie oľutoval, čo zohľadnil priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane však správne vzal do úvahy aj existenciu dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, teda spáchanie viacerých trestných činov a skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti za trestnú činnosť odsúdený. Osobitný význam odvolací súd prisudzuje rozsahu a charakteru trestnej minulosti obžalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa celkovo štrnásťkrát súdne trestaný, pričom opakovane išlo o majetkovú trestnú činnosť obdobného charakteru. Predchádzajúce odsúdenia, vrátane nepodmienečných trestov odňatia slobody, zjavne neviedli k jeho náprave a neodradili ho od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Ide preto o páchateľa s výrazne negatívnou kriminálnou prognózou, u ktorého doteraz ukladané sankcie nesplnili svoj preventívny účel. Za tejto situácie nemožno dospieť k záveru, že by uloženie trestu na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby bolo neprimerane prísne alebo že by existovali také výnimočné okolnosti prípadu či osoby páchateľa, ktoré by odôvodňovali ďalšie zmiernenie trestnoprávnej represie postupom podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona. Naopak, uloženie trestu odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov predstavuje najmiernejší možný trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a zároveň primerane reflektuje opakovanú recidívu obžalovaného.
Odvolací súd preto považuje úvahy okresného súdu týkajúce sa druhu trestu, jeho výmery, ako aj zaradenia obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia za zákonné, logické a dostatočne odôvodnené. Preskúmaním napadnutého rozsudku však odvolací súd zistil pochybenie vo formulácii výroku o treste. Hoci okresný súd v odôvodnení rozsudku správne konštatoval existenciu podmienok na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, zrušil výrok o treste skoršieho odsudzujúceho rozhodnutia a postupoval podľa ustanovení upravujúcich súhrnný trest, vo výrokovej časti rozsudku absentovalo výslovné vyjadrenie, že obžalovanému sa ukladá súhrnný trest odňatia slobody. Podľa ustálenej súdnej praxe musí byť druh ukladaného trestu vo výroku rozsudku vyjadrený presne, jednoznačne a bez pochybností, keďže práve výrok rozsudku predstavuje záväznú časť súdneho rozhodnutia. V prípade ukladania súhrnného trestu nejde len o terminologické označenie, ale o zákonom predpokladaný druh trestu, ktorý musí byť vo výroku explicitne uvedený. Výrok rozsudku musí sám osebe poskytovať úplnú informáciu o tom, aký trest bol páchateľovi uložený a na akom zákonnom podklade. Keďže okresný súd napriek správnym vecným záverom túto obligatórnu náležitosť výroku opomenul uviesť, odvolací súd považoval za potrebné napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodnúť tak, že vo výroku o treste výslovne označil ukladaný trest ako súhrnný trest odňatia slobody, pričom ostatné závery okresného súdu týkajúce sa druhu trestu, jeho výmery, spôsobu výkonu a ďalších súvisiacich výrokov ponechal bez vecnej zmeny. Takto vykonaný zásah odvolacieho súdu predstavuje odstránenie formálnej vady výroku rozsudku pri zachovaní jeho vecnej správnosti. K odvolaniu prokurátorky podanému v neprospech obžalovaného ml. D. B.. Odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste uloženom obžalovanému ml. D. B., ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné sčasti. Odvolací súd sa predovšetkým stotožnil s námietkou prokurátorky, že vo výroku o treste okresného súdu došlo k nesúladu medzi výrokom o vine a výrokom o treste. Obžalovaný bol totiž uznaný vinným okrem iného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom pri ukladaní trestu okresný súd vo výroku vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 2 Trestného zákona. Takýto postup nie je správny, keďže pri ukladaní úhrnného trestu je potrebné vychádzať z trestnej sadzby ustanovenej za najprísnejšie trestný čin, ktorým bol v posudzovanej veci nepochybne zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu mladistvému páchateľovi bolo preto potrebné vychádzať z trestnej sadzby ustanovenej v § 212 ods. 3 Trestného zákona a následne aplikovať osobitné ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestná sadzba znižuje na polovicu. Trestná sadzba rozhodná pre ukladanie trestu sa tak pohybovala v rozpätí od jedného do štyroch rokov odňatia slobody. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s námietkou prokurátorky smerujúcou proti priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. e) Trestného zákona. Zo spisového materiálu ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú také skutkové zistenia, ktoré by umožňovali spoľahlivo uzavrieť, že obžalovaný spáchal trestnú činnosť pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti vo vzťahu k inej osobe. Samotná existencia príbuzenského vzťahu medzi obžalovaným a spoluobžalovaným A. B., ani skutočnosť, že mohol podľahnúť autorite tejto osoby, bez ďalšieho nepostačuje na naplnenie zákonných znakov uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Pre jej aplikáciu musí byť preukázané, že páchateľ konal pod takým stupňom závislosti, podriadenosti alebo vplyvu inej osoby, ktorý podstatným spôsobom obmedzoval jeho slobodné rozhodovanie. Takéto okolnosti však vykonaným dokazovaním preukázané neboli. Odvolací súd však súčasne nepovažoval za dôvodnú námietku prokurátorky týkajúcu sa absencie odkazu na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona. V posudzovanej veci bol obžalovanému ukladaný úhrnný trest za viac trestných činov, avšak nešlo o situáciu predpokladanú ustanovením
§ 41 ods. 2 Trestného zákona. Ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona upravuje postup pri ukladaní úhrnného trestu za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, no spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami. V danom prípade išlo o pokračovací zločin krádeže a teda o jeden skutok, ktorým bol v jednotlivých štádiách spáchaný v súbehu s viacerými trestnými činmi, čo neodôvodňuje aplikáciu§ 41 ods. 2 Trestného zákona, preto odvolací súd nevzhliadol dôvody na použitie tohto ustanovenia a jeho absencia vo výroku napadnutého rozsudku preto nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Na druhej strane odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd síce nesprávne formuloval právny základ výroku o treste, avšak z obsahu odôvodnenia rozsudku, zo spôsobu vedenia hlavného pojednávania, ako aj z celkových okolností prípadu vyplýva, že pri ukladaní trestu zjavne zohľadňoval významný procesný prínos vyhlásenia obžalovaného o vine. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine predstavuje okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona, pokiaľ tým došlo k podstatnému zjednodušeniu dokazovania a urýchleniu konania. Uvedené ustanovenie reflektuje princíp procesnej ekonomiky a záujem štátu na efektívnom skončení trestného konania bez potreby vykonávania rozsiahleho dokazovania. V posudzovanom prípade obžalovaný ml. D. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, čím podstatným spôsobom prispel k rýchlemu a hospodárnemu skončeniu veci. Súčasne ide o osobu doposiaľ súdne netrestanú, ktorá sa k trestnej činnosti priznala a svoje konanie úprimne oľutovala. Odvolací súd preto dospel k záveru, že sú v jeho prípade splnené podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona. Pri zohľadnení troch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. b), písm. j) a písm. l) Trestného zákona, jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, osobitných ustanovení o trestaní mladistvých, ako aj možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, považoval odvolací súd za primerané uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov. Takto uložený (mimoriadne znížený) trest podľa názoru odvolacieho súdu primerane vyjadruje závažnosť spáchanej trestnej činnosti, zohľadňuje osobu mladistvého páchateľa, jeho doterajší život, ako aj potrebu jeho ďalšej resocializácie, pričom súčasne rešpektuje požiadavku zákonnosti trestu a individualizácie trestnej sankcie. Keďže odvolací súd naďalej považoval za postačujúce pôsobiť na obžalovaného hrozbou výkonu trestu, výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov, ktorú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za dostatočnú na overenie jeho ďalšieho vedenia riadneho života. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.