Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/342/2006 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200235 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2007 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200235.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Brozmanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľky M. L., rod. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. D. č. XXX,. právne zastúpenej advokátkou Mgr. R. K., so sídlom R., M. XX,. proti odporcovi M. D., nar. X.X.XXXX,. bytom V. D. č. XXX,. právne zastúpenému advokátom Mgr. M. L., so sídlom R., N. A. H. č. XX,. v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č.k. 5C/211/2004-115, zo dňa 9. júna 2006, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zdržať sa odvodňovania svojich pozemkov, parcela č. KN 826 a parcela č. KN 825, obidve v katastrálnom území V. D. takým spôsobom, že výver prameňa so spodnou vodou zachytený v jeho hospodárskej budove - humne, postavenej na jeho pozemku parc. č. KN 826 v katastrálnom území V. D. zvedie potrubím cez jeho pozemok parc. č. KN 825 v kat. území V. D. na susediaci pozemok parc. č. KN 823 v kat. území V. D., na ktorom má navrhovateľka postavený svoj rodinný dom súpisné č. XXX,. a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového a druhostupňového konania vo výške 18.583,- Sk a tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne Mgr. R. K., advokátky so sídlom v R., M. XX,. do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa odvodňovania svojich pozemkov parcela č. KN 826 a č. KN 825 v katastrálnom území V. D. takým spôsobom, že výver prameňa so spodnou vodou zachytený v jeho hospodárskej budove (humne), postavenej na jeho pozemku parc. č. KN 826 v katastrálnom území V. D. zvedie potrubím cez jeho pozemok parc. č. KN 825 v kat. území V. D. na susediaci pozemok parc. č. KN 823 v kat. území V. D., na ktorom má navrhovateľka postavený svoj rodinný dom súpisné č. XXX.. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou (v 1-ici) nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné č. XXX,. postaveného na pozemku parc. č. KN 823, zapísanej na LV č. 1633 pre kat. územie V. D.. Odporca je výlučným vlastníkom susediacich nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. KN 825, 826, ako aj rodinného domu súpisné č. XXX,. postaveného na pozemku parc. č. KN 825, zapísaných na LV č 676 pre kat. územie V. D.. Na pozemku odporcu je výver podzemnej vody, ktorý odporca zachytil a zviedol potrubím cez jeho pozemok na pozemok parc. č. KN 823, na ktorom má navrhovateľka postavený svoj rodinný dom súpisné č. XXX,. popri severnom múre jej rodinného domu. Problémy so zatekaním rodinného domu navrhovateľky boli predmetom sťažností navrhovateľky na Obecnom úrade vo V. D. (záznam zo dňa 23.5.1994), ako aj na Okresnom úrade v R., odbore životného prostredia, oddelenia ochrany prírody a zložiek životného prostredia. Dotknuté orgány pokúšali sa dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi konania, zo záznamu zo dňa 10.3.1997 vyplýva, že účastníci súhlasili s navrhnutým riešením, a to zviesť výver spod humna odporcu potrubím po jeho pozemku cez miestnu komunikáciu do miestneho potoka, alternatívne zviesť výver potrubím medzi domom navrhovateľky a p. G.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rodinný dom navrhovateľky nie je opatrený dostatočnou izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti, chýbajú vodorovné a zvislé strešné zvody na zachytenie a odvedenie dažďových vôd zo severnej časti strechy rodinného domu navrhovateľky. Znalec, ustanovený v súdnom konaní, podľa zistenej situácia a technického stavu rodinného domu navrhovateľky konštatoval, že žiadne ďalšie opatrenia na zamedzenie vlhkosti rodinného domu nebudú úplne účinné a dokonalé vzhľadom na chýbajúcu izoláciu, nesprávny spôsob vykurovania v zimnom období. Ochrana rodinného domu navrhovateľky proti zemnej vlhkosti a proti vode nebola pri výstavbe zrealizovaná a pokiaľ ide o prístavbu, v tejto časti nie je úplná (vynechaná časť izolácie v kuchyni pri sporáku). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že sporný spôsob odvedenia podzemnej vody z pozemku odporcu bol jedným z dvoch alternatív, ktoré navrhol i Okresný úrad v R., odbor životného prostredia. S uvedeným spôsobom odvedenia podzemnej vody súhlasila aj navrhovateľka (záznam zo dňa 23.5.1994). Bola preukázaná prítomnosť podzemnej vody na pozemku odporcu s tým, že ako pôvod výveru označil znalec „cudzie vody“, ktoré na pozemku odporcu vyvierajú. Prítomnosť podzemnej vody na pozemku navrhovateľky je taktiež zrejmá (v minulosti bola pod dnešnou prístavbou rodinného domu vybudovaná studňa ako zdroj vody). Podzemná voda na pozemkoch navrhovateľky a odporcu má nepriaznivý vplyv na nehnuteľnosti navrhovateľky. Súd dospel k názoru, že príčinou vlhnutia rodinného domu navrhovateľky, najmä zo severnej strany, je nedostatočná izolácia proti vode a zemnej vlhkosti. Ak by bol aj súčasný spôsob odvedenia vody z pozemku odporcu odstránený, táto skutočnosť bude mať minimálne vplyv na zamedzenie vlhnutia rodinného domu, pretože sú tu aj iné zdroje zamokrenia, napríklad chýbajúce strešné zvody na nehnuteľnosti navrhovateľky. Žiadne ďalšie opatrenia na zamedzenie vlhkosti nebudú úplne účinné a dokonalé. Náklady na zrealizovanie odvedenia vody z výveru spôsobom navrhnutým znalcom, by pre odporcu predstavovali 63.000,- Sk, avšak toto opatrenie bolo by účinné len za predpokladu, že aj navrhovateľka by vykonala ďalšie úpravy potrebné na zamedzenie vlhnutia rodinného domu, ktorá náklady by predstavovali sumu 67.000,- Sk. Pokiaľ tieto opatrenia nebude navrhovateľka realizovať, je neefektívne vykonanie ďalších opatrení zo strany odporcu, keď ani odstránenie tohto súčasného spôsobu odvedenia podzemnej vody z pozemku odporcu nezníži vlhnutie rodinného domu navrhovateľky. Z uvedených dôvodov súd potom návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v povahe prejednávaného sporu, ako aj v osobných pomeroch navrhovateľky. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozhodnutie okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania. Pokiaľ okresný súd uviedol, že navrhovateľka súhlasila so sporným spôsobom odvedenia vody z pozemku odporcu (podpísaný záznam na Okresnom úrade v R. zo dňa 23.5.1994), uvedená skutočnosť nepreukázala dohodu medzi účastníkmi, pretože navrhovateľka sa následne domáhala riešenia predmetnej veci na správnom orgáne, ktorý ju odkázal na podanie žaloby na súde. Prítomnosť výveru podzemnej vody na pozemku odporcu bol nepochybne preukázaný (ohliadkou, znaleckým posudkom), pričom pôvod výveru označený ako „cudzie vody“ je irelevantný. Prítomnosť podzemnej vody na pozemku navrhovateľky nebola vôbec preukázaná, a preto vyjadrenia o vplyve podzemnej vody na pozemku navrhovateľky na jej rodinný dom je problematické. Existenciu vplyvu zásahu odporcu možno dedukovať aj z výdatnosti vody, ktorá vytekala z rúry medzi rodinným domom navrhovateľky a hospodárskou budovou p. G. - na základe odhadu znalca zo dňa 11.4.2006 vytekala voda v množstve 0,5 až 0,7 l/s a dňa 21.4.2006 v množstve 0,3 až 0,5 l/s. Podľa vyjadrenia znalca v zimnom období voda zamŕza, čo nepriaznivo vplýva na domy navrhovateľky ako aj p. G. (miesto, kde vyteká vody z potrubia), súčasný spôsob odvodnenia znalec nepovažuje za súladný s platnými technickými normami. Položiť potrubie v existujúcom mieste odvodnenia nie je za súčasného stavu technicky možné. Poukázala na záver znaleckého posudku, že odvedením stekajúcej vody z výveru by sa znížil obsah vody v horninovom prostredí, a tým aj vplyv vody na nehnuteľnosti postavené nižšie. Je pravdou, že navrhovateľka nemá vykonanú kompletnú izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti, avšak intenzitu zásahu odporcu do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľky je potrebné posudzovať bez ohľadu na hodnotenie rozsahu nákladov na vykonanie izolácie rodinného domu navrhovateľky. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie odporca čo do výroku o náhrade trov konania, ktorý žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania vo výške 12.410,- Sk. V danom prípade išlo o predmet sporu, ktorý mal už predtým dlhodobý charakter a bol už niekoľkokrát mimosúdne riešený aj za účasti Obecného úradu V. D.. V danom prípade bolo aj navrhnuté riešenie, a to zvedenie povrchovej vody z pozemku odporcu pomedzi rodinné domy navrhovateľky a susedy G., ktorý spôsob nebol úplne zrealizovaný v dôsledku správania sa navrhovateľky, keď táto odmietla položenie rúry medzi domami. V danom prípade preto nejde o celkom výnimočný prípad, ale o dlhodobo trvajúci spor, keď navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že už zo strany odporcu boli vykonané úkony smerujúce k zabráneniu zamokrenia rodinného domu navrhovateľky vodou z pozemku odporcu, a teda musela si byť vedomá aj toho, že v súdnom spore nemusí byť úspešná. Z uvedeného dôvodu neboli naplnené podmienky, aké má na mysli ustanovenie § 150 O.s.p.. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedla, že je pravdou tvrdenie odporcu o dlhotrvajúcom spore (nie súdnom); už v roku 1957 MNV V. D., po vykonanej ohliadke doporučil, aby každý občan odviedol vlastným dvorom prameň do obecného potoka (originál zápisnice je doložený v spise). Odporca, resp. právny predchodca takéto riešenie odmietol a naďalej pokračoval v takom zvedení vody z prameňa, s ktorým navrhovateľka nesúhlasila. Navrhovateľka po márnych pokusoch o zmier domáhala sa svojho práva na súde, teda po uplynutí doby približne 50 rokov. Výsledok sporu záleží na vyhodnotení dôkazov súdom. Okresný súd správne zhodnotil aj pomery navrhovateľky, ktorá dovŕšila vek 77 rokov, je v nepriaznivej sociálnej situácii, trpí zdravotnými problémami, napriek uvedenému rozhodla sa obrátiť so žalobou na súd. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu danom odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po vykonaní pojednávania rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. a návrhu vyhovel. Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že okresný súd riadne zistil skutkový stav, správne aplikoval vo veci ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, avšak citované ustanovenie nesprávne vyložil. V prejednávanej veci bolo nesporným, že účastníci sú vlastníkmi (navrhovateľka spoluvlastníčkou v podiele 1-ice) susediacich nehnuteľností bližšie označených vyššie. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo, že na pozemku odporcu je výver podzemnej vody, ktorú odporca, resp. právny predchodca zachytil a zviedol potrubím cez jeho pozemok na pozemok navrhovateľky. Voda z pozemku odporcu voľne vyteká do priestoru medzi domom navrhovateľky a susedy G. v polovici severného priečelia rodinného domu navrhovateľky. Vytekajúca voda zvyšuje prítomnosť vody a vlhkosti, čím prispieva k zvyšovaniu jej negatívneho vplyvu na nezaizolovanú stavbu navrhovateľky. Spôsob odvodnenia z pozemku odporcu (súčasne uloženým potrubím) je nedokonalý a málo účinný, nie je súladný s technickými normami, potrubie nie je uložené v nepremŕzavej hĺbke pod terénom, vytekajúca voda v zimnom období zamŕza a poškodzuje nehnuteľnosť navrhovateľky. Navrhovateľkou požadované odvedenie vody z výveru na pozemku odporcu do miestneho potoka cez dvor odporcu, by podľa záverov znalca spôsobilo odstránenie jedného zo zdrojov nasycovania pôdy vodou, s tým, že vplyv takéhoto prostredia na nezaizolovanú stavbu navrhovateľky proti vode a zemnej vode a vlhkosti by bol menší. Na vyjadrenie zníženia takéhoto vplyvu na rodinný dom navrhovateľky neexistuje žiadne matematické vyjadrenie, ani úmera. Zároveň znalec skonštatoval, že ak by bol rodinný dom navrhovateľky opatrený dostatočnou izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti, zvyšovanie vlhkosti z prameňa odporcu by nemalo mať negatívny vplyv na rodinný dom navrhovateľky. Obnovenie, resp. uloženie potrubia do nepremŕzavej hĺbky pozdĺž severnej steny rodinného domu navrhovateľky vzhľadom na stiesnené pomery, a tým podkopanie základov stavieb, znalec nedoporučil. Jediným primeraným riešením odvedenia vody z výveru na pozemku odporcu je zachytenie výveru kanalizačnou prípojkou s uložením do nepremŕzavej hĺbky trasou vedenou po pozemku odporcu s napojením do existujúcej kanalizácie odporcu vyústenej do potoka. Susedské vzťahy, ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, upravuje ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. Ustanovenie § 127 v odseku 1 obsahuje popri všeobecnom vymedzení vzájomných práv a povinností medzi susedmi tiež výpočet formou zákazov protiprávnych zásahov (imisií) do chránených vlastníckych práv suseda. Uvedený výpočet je demonštratívny. Nemôže právne postihnúť rôznorodosť všetkých zásahov, ktoré v rámci susedských vzťahov prichádzajú do úvahy. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci - nehnuteľnej i hnuteľnej - sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy „nad mieru primeranú pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ treba vykladať objektívne. Treba tiež dbať na to, aby sám dovolávajúci sa ochrany práva neporušoval, prípadne aj nezneužíval svoje právo na úkor výkonu práva svojho suseda. V tých prípadoch, keď zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o neoprávnený zásah, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania sa vlastníkov vecí, susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, resp. hnuteľných vecí. O neoprávnený zásah nepôjde ani vtedy, ak výkon vlastníckeho práva je v súlade s platnými predpismi, napríklad ak sa výkon práva opiera o povolenie príslušného orgánu a ak uskutočňovaný výkon práva z rámca úradne povolenej činnosti nevybočuje. Oprávnený, dožadujúci sa súdnej ochrany, môže sa dovolávať iba uloženia povinností vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Ak však pôjde o vážne ohrozovanie výkonu práv suseda, z ktorého by už vážne hrozila aj škoda, ohrozený má podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby súd uložil rušiteľovi aktívnu povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenie na jej odvrátenie, napríklad aby rušiteľ niečo konal alebo aby odstránil veci z určitého miesta a podobne. Krajský súd vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, rešpektujúc zásadu vzájomnosti, dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odvedením vody z výveru na pozemku odporcu na pozemok navrhovateľky existujúcim spôsobom dochádza k zásahu do výkonu vlastníckych práv navrhovateľky nad mieru primeranú pomerom. Zvyšovanie pôdnej vlhkosti z odvedenej vody z nehnuteľností odporcu má negatívny vplyv na nehnuteľnosť (rodinný dom) navrhovateľky. I keď okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vyvodil z neho nesprávne právne závery, a preto odvolací súd bol nútený rozhodnutie okresného súdu zmeniť. Žalobný návrh smerujúci k uloženiu povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva bol dôvodný, a preto krajský súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podľa zásady úspešnosti v spore navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia. Tieto spočívajú v odmene právneho zástupcu navrhovateľky za tieto úkony právnej služby: - prevzatie zastúpenia dňa 1.10.2004 v sume 1.360,- Sk, - návrh na začatie konania podaný dňa 7.10.2004 v sume 1.360,- Sk, - zastupovanie na pojednávaní dňa 29.10.2004 v sume 1.360,- Sk, - zastupovanie na ohliadke dňa 5.11.2004 v sume 1.360,- Sk, - vyjadrenie podané dňa 22.12.2004 v sume 1.360,- Sk, - zastupovanie na pojednávaní dňa 18.5.2006 v sume 1.260,- Sk - vyjadrenie podané dňa 26.5.2006 v sume 1.260,- Sk - pojednávanie dňa 5.6.2006 v sume 1.260,- Sk, - pojednávanie dňa 9.6.2006 (vyhlásenie rozsudku) v sume 630,- Sk, - odvolanie podané dňa 28.7.2006 v sume 1.260,- Sk, - vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané dňa 12.10.2006 v sume 630,- Sk, - pojednávanie na odvolacom súde dňa 2.7.2007 v sume 1.371,- Sk (§ 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., § 11 ods. 1, § 14 ods. 3, § 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). V súvislosti s úkonmi právnej služby vznikol nárok na režijný paušál, a to 136,- Sk (§ 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.), 6 x 164,- Sk + 1 x 178,- Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Za čas strávený cestou na odvolacie pojednávanie patrí náhrada za stratu času, a to v rozsahu 4 polhodiny po 297,- Sk v sume 1.188,- Sk (§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Náhrada preukázaných cestovných výdavkov predstavuje sumu 82,- Sk (§ 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovo sumu 17.583,- Sk. Trovy konania je odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie. Proti rozsudku krajského súdu m ô ž e účastník podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni (§ 238 ods. 1 a § 240 ods. 1 O.s.p.) Podľa § 241 O.s.p. v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ustanovenie § 209 platí obdobne.