Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/122/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200681 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2007 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200681.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Kazimíry Hallovej, v právnej veci navrhovateľa N. - P., s.r.o., so sídlom v D. K., H. N. XXXX/XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného advokátom JUDr. F. K., so sídlom v D. K., R. XX,. proti odporcovi C., s.r.o., so sídlom v D. K., J. Ť. XXXX/X,. IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 256.000,- Sk s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10C/167/2006-42 zo dňa 27. februára 2007, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 256.000,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 256.000,- Sk od 3. 5. 2006 až do zaplatenia a 7% ročný úrok z omeškania zo sumy 256.000,- Sk od 3. 5. 2006 až do zaplatenia. Mal za preukázané, že navrhovateľ s odporcom podľa § 3 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov dňa 21. 3. 2005 uzatvorili zmluvu o nájme na dobu určitú od 21. 3. 2005 do 21. 3. 2007. V článku III. bod 1. zmluvy sa odporca zaviazal platiť navrhovateľovi - prenajímateľovi mesačné nájomné v sume 34.000,- Sk. Za mesiace september a október 2005 nezaplatil časť nájomného vo výške 9.000,- Sk za každý mesiac a za mesiace november 2005 až máj 2006 dlhuje navrhovateľovi nájomné v plnej výške. Faktúrou zo dňa 1. 2. 2006 (splatnou 2. 5. 2006) mu bol za prenájom priestorov vyúčtovaný dlh v sume 154.000,- Sk a faktúrou zo dňa 26. 4. 2006 (splatnou 2. 5. 2006) v sume 102.000,- Sk. Do dňa vyhlásenia rozsudku súdu nebolo preukázané, že by odporca dlžné nájomné v celkovej výške 256.000,- Sk, prípadne jeho časť, navrhovateľovi zaplatil. Námietky odporcu voči uplatnenému nároku prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na to, že odporca uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, za užívanie ktorých navrhovateľ požaduje dlžný nájom. Navyše v konaní odporca neuniesol ohľadne svojich tvrdení dôkazné bremeno, nepreukázal zánik nájmu skôr, než je to zakotvené v zmluve. Ďalšiu námietku odporcu - nedoručenie faktúr o vyúčtovaní nájomného okresný súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú, pretože splatnosť mesačného nájomného bola dohodnutá priamo v zmluve a nastala bez ohľadu na jeho fakturáciu. Navrhovateľovi v súlade s článkom III. bod 5. nájomnej zmluvy okresný súd priznal aj zmluvnú pokutu a v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. aj úrok z omeškania vo vyššie uvedenom rozsahu. Keďže navrhovateľ mal v konaní mal plný úspech, prvostupňový súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov v sume 15.360,- Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že vo veci nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, pretože v konaní nemal možnosť sa vyjadriť aj napriek tomu, že sa na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené riadne a včas, ospravedlnil. Tým bol zbavený možnosti podať vyjadrenie potrebné pre objektívne posúdenie veci, týkajúce sa spôsobu uzatvárania zmluvy, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok. Navrhovateľ v plnom rozsahu trval na svojom návrhu a rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť. Podľa jeho názoru odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom - predvolanie mu bolo doručené a tiež kedykoľvek v priebehu konania sa mohol písomne vyjadriť. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po nariadení odvolacieho pojednávania rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny (§ 219 O.s.p.) potvrdil. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v rámci lehoty na podanie odvolania. Vymedzenie odvolania odporcom korešponduje s odvolacím titulom podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené) a s odvolacím titulom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; osobitne, že odporcovi sa postupom okresného súdu odňala možnosť konať pred súdom). Krajský súd nadväzne posudzoval, či odvolanie práve v zmysle týchto ustanovení a konkrétnych dôvodov, označených odvolateľom, je opodstatnené. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli pred súdom I. stupňa uplatnené, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok vymedzených v písm. a/ - d/ tohto zákonného ustanovenia. Odporca nielen neoznačil, o ktorú z tam predpokladaných procesných situácií má v súdenej veci ísť, ale túto v podstate ani obsahovo nevymedzil, resp. netvrdil, že by k niektorej z nich v prejednávanom prípade došlo. Krajský súd čiastočne nad rámec výslovných procesných povinností, s prihliadnutím aj na druhý tvrdený odvolací dôvod, preskúmal či nie sú dané podmienky pre postup podľa § 205a ods. 1 O.s.p. Osobitne sa zameral na to, či boli účastníci riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a či sa nejedná o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu I. stupňa. Poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. bolo odporcovi poskytnuté spoločne s doručením návrhu dňa 15. 11. 2006 a opakovane na pojednávaní dňa, na ktoré sa bez existencie dôležitého dôvodu nedostavil. Odporcovi nič nebránilo v konaní pred prvostupňovým súdom vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, označiť a navrhnúť dôkazy (aj pred odvolacím súdom uviedol, že o skutočnostiach, ktoré majú/mali byť preukazované v súdenej veci, vedel od roku 2005). Rovnako bolo zachované aj jeho právo zúčastniť sa pojednávania 27. 2. 2007, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Predmetná zásielka bola odporcovi doručená 25.1.2007, teda viac ako jeden mesiac pred termínom pojednávania. Jeho tvrdenie, že o termíne pojednávania nevedel, je irelevantné. Odporca totiž nespochybnil prevzatie predvolania a okolnosť, že ho príslušný pracovník neinformoval o pojednávaní, je výlučne internou záležitosťou spoločnosti odporcu. Odporca taktiež potvrdil, že ich pracovník zasielal súdu I. stupňa fax, ktorým žiadal o „presunutie termínu vypočutia“. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že telefaxové podanie odporcu bolo odoslané o 09.58 hod., pričom pojednávanie bolo nariadené na 9.00 hod.; ukončené bolo o 09.20 hod., t.j. po skončení pojednávania. Navyše tvrdený dôvod odročenia „pracovné jednanie konateľa odporcu so zahraničným investorom spoločnosti“ nebol nielen nijako preukázaný, ale v zásade ani konkrétnejšie vymedzený. Odporcovi teda nebola ani odňatá možnosť konať pred súdom. Nadväzne je nutné konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody tvrdené odporcom, z ktorého titulu je neprípustné v odvolacom konaní zaoberať sa vecnou stránkou prípadných nových skutočností resp. dôkazov. Nakoľko krajský súd nezistil ani žiadne (procesné) vady, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a ktoré by boli spôsobilé podmieniť nesprávne rozhodnutie, rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že navrhovateľ v konaní pred súdom I. stupňa preukázal opodstatnenosť podaného návrhu, na svoje tvrdenia predložil aj relevantné dôkazy, čím uniesol dôkazné bremeno a za danej dôkaznej situácie (zisteného skutkového stavu) sú závery prvostupňového súdu správne. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval zásadu úspechu v konaní a vychádzal z účelnosti trov vynaložených navrhovateľom na uplatňovanie jeho nároku. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - odporca nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov. Naproti tomu druhá procesná strana si v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy neuplatnila (§ 151 ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .