Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/212/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011899190 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5011899190.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ing. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom X., R. X, zast. JUDr. Jozefom Holíčom, advokátom so sídlom v P., B. XX, proti odporcovi Q. s.r.o., so sídlom L., O. XX, IČO: 31 628 478, zast. JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom v O., na ul. Z. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 10C 441/2001-928, zo dňa 8. marca 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že pokiaľ by i navrhovateľ v predmetnom konaní preukázal, že pôvodne žalovaná budova EMO nachádzajúca sa vo L., kód 10108 vlastníctvo, ku ktorej mal nadobudnúť zmluvou o predaji časti podniku zo 14.10.1992 je totožná s budovou AB súp. č. 3474, ležiacej na parcele č. 4240/3 v kat. úz. L., zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Martin. Súd by nemohol návrhu na určenie vlastníckeho práva vyhovieť, lebo z vykonaného dokazovania mal preukázané, že majetok, ktorý navrhovateľ získal zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 vniesol v súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 a za primeraného použitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. a to Dodatkom č. 1 k spoločenskej zmluve spoločnosti ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. zo dňa 23.1.1992. Vlastnícke právo k vneseným nehnuteľnostiam prešlo na spoločnosť ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. v zmysle vtedy platného ustanovenia § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinného do 31.12.1992 dňom registrácie Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve štátnym notárstvom dňa 28.12.1992. Ak aj v priebehu konania navrhovateľ namietal určitosť Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve, súd mal za to, že vymedzenie majetku, ktorý navrhovateľ vložil do spoločnosti ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. v bode 5 Dodatku je dostatočne určité. Je síce pravdou, že hnuteľné veci ani nehnuteľnosti, ktoré tvorili súčasť vkladaného majetku neboli v Dodatku explicitne vymedzené, boli však presne určené odkazom na zmluvu o predaji časti podniku v Železničné stavitelství Bratislava, štátny podnik zo dňa 14.10.1992 a jej príloh s výnimkou dvoch nehnuteľností, ktoré netvorili predmet vkladu. Takéto určenie predmetu zmluvy súd považoval za dostatočne určité a spôsob ich vymedzenia odkazom na inú listinu, v ktorej sa ich presná špecifikácia nachádza je podľa názoru súdu dostatočný. V ostatnom poukázal na podrobné zdôvodnenie svojho rozhodnutia v rozsudku zo dňa 6.3.2007, s ktorým sa stotožnil aj po vykonaní ďalších dôkazov. Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov v celkovej výške 7.353,14 Eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vec i nesprávne právne posúdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa nevyporiadal s otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorú ani nemohol zistil, lebo dokazovanie v tejto veci nevykonal, pričom v zmysle § 19 ods. 2 ZKV nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva tak, ako to tvrdí prvostupňový súd. Dodatok č. 1 Spoločenskej zmluvy spoločnosti ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. je neplatný, nakoľko bol následne prijatý Dodatok č. 3 k Spoločenskej zmluve, ktorý bol účinný dňom 22.1.1993. V tomto čase sa už na prevod vlastníctva nevyžadovala registrácia štátnym notárstvom, ale bolo potrebné uzatvoriť zmluvu o predaji časti podniku v zmysle § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností súd mal skúmať, kedy a na základe akej právnej skutočnosti došlo k prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o.. V konaní došlo iba ku konštatácii stanoviska NS SR č. Cpj 33/01, zo dňa 3.10.2001 a súd ani nezisťoval, že v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/91 Zb. nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva navrhovateľa na ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. skôr, ako súdy právoplatne rozhodli o vylučovacej žalobe podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, čoho dôkazom je aj vydané stanovisko NS SR sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16.12.2002. Podľa jeho názoru je i v rozpore s ust. § 150 O.s.p. a dobrými mravmi zaviazať zdravotne postihnutého dôchodku, ktorý ku dňu rozhodnutia sa 14 rokov domáha práva pri nezávislom súde k náhrade trov konania. V závere poukázal i na to, že prvostupňový súd pochybil, keď nerešpektoval žalobný návrh zo dňa 28.6.1995 vedený na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 10C 51/99, predmetom ktorého je riešená otázka právoplatnosti registrácie ŠN č. RI 587/92, ktorá má zásadný význam v tomto spore. Odporca vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd podľa jeho názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol, pričom poukazovanie navrhovateľa na právne predpisy a na rozsudku súdu v rôznych stupňoch sú irelevantné z pohľadu tej skutočnosti, ktorou prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Občiansky súdny poriadok v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu okrem iného v dôvodoch svojho rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, pričom sa v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými tvrdeniami účastníkov a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy tak, aby jeho rozhodnutie bolo jasné a presvedčivé. Pokiaľ nepostupuje v zmysle vyššie uvedeného, nielenže tým vždy odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (pokiaľ súd nevyhodnotí všetky predložené dôkazy, účastník môže vysloviť len nespokojnosť s takýmto rozhodnutím vo všeobecnej rovine, keďže nemá vedomosť o tom, z akého dôvodu súd na ten- ktorý dôkaz neprihliadol), ale súčasne tu dochádza i k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v konaní a odvolací súd musí v takomto prípade napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, i keby bolo inak správne pri správnom zdôvodnení. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potom potrebné prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením a to najmä v časti, kde súd odkazuje na dôvody svojho predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia zo dňa 6.3.2007. Odôvodnenie rozhodnutia takýmto spôsobom nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a robí rozhodnutie nepreskúmateľným a preto musel odvolací súd tak, ako je už vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Predchádzajúce zrušené rozhodnutie nie je súčasťou nového rozhodnutia, ktoré bolo výsledkom celého konania a preto súd je vždy povinný vyhodnotiť všetky skutočnosti po zrušujúcom rozhodnutí opätovne. Zákonodarca v ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu stotožniť sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, kedy dôvody prvostupňového rozsudku nie je potrebné opakovať, ale vychádza sa tu z toho, že odvolacie rozhodnutie v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa tvorí súčasť takéhoto rozsudku, čo v prípade zrušeného rozhodnutia neplatí. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa s tým, že v dôvodoch svojho rozhodnutia sa bude musieť vyporiadať so všetkými vykonanými dôkazmi tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a zároveň, aby nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v konaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.