Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/64/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5009200701 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5009200701.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej v právnej veci žalobcu: Zdenko Kavuliak, s miestom podnikania Ružomberok, Bystrická cesta 198/46, Ružomberok, IČO: 37 040 227, právne zastúpený Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom, Advokátska kancelária UHAL so sídlom Nám. SNP 6/11, Zvolen, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová 13, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/8240-50771/2009/993169-r zo dňa 5.5.2009, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobný návrh z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/25970/2008/Ros-X/282 zo dňa 7.8.2008 správny orgán dodatočným platobným výmerom vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2005 v sume 477.180,- Sk. V odôvodnení uviedol, že v účtovníctve daňového subjektu za rok 2005 sa nachádzali dodávateľské faktúry za nákup tovaru (víno, minerálna voda, džúsy) od dodávateľov Seliko Slovakia, s.r.o. so sídlom Modrý Kameň a Seliko Trade, a.s. so sídlom Krupina. Správca dane preveroval existenciu fakturovaného tovaru u dodávateľov, ako i u odberateľa, t.j. kontrolovaného daňového subjektu, a spoločnosti Harris, a.s. Zvolen, ktorému žalobca prefakturoval všetky faktúry, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie DPH. Boli vykonané kontroly DPH v spoločnosti Harris, a.s. Zvolen (ako odberateľa) a v spoločnosti Seliko Trade, a.s. Krupina (ako dodávateľa) kontrolovaného daňového subjektu. Dožiadaný Daňový úrad Zvolen správcovi dane oznámil, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že v sídle spoločnosti Harris, a.s. Zvolen sa nikto nenachádza, nikto túto spoločnosť nepozná, ani nie je označené jej sídlo. Faktúry vystavené kontrolovaným daňovým subjektom pre spoločnosť Harris, a.s. Zvolen boli v účtovníctve spoločnosti zaúčtované, požadované doklady o úhradách týchto faktúr neboli predložené, preprava tovaru nebola dokladmi preukázaná, v spoločnosti Harris, a.s. Zvolen sa žiadne doklady o preprave nenachádzali, tovar spoločnosti nebol prijímaný na sklad, spoločnosť Harris, a.s. Zvolen nemala v roku 2005 žiadne skladové, ani obchodné priestory a ani žiadnych zamestnancov. Nebola preukázaná existencia takého veľkého množstva tovarov, ani jeho pohyb do skladových priestorov. Ten istý tovar, ktorý bol predmetom fakturácie, sa fakturačne vrátil k pôvodným dodávateľom. Daňový subjekt v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 7.9.2007 uviedol, že nemal na mysli prevzatie tovaru vo forme fyzického, prevzal tovar len vo forme fakturačnom. Ďalej uviedol, že tovar videl len pri prvom nákupe a jednal len s obchodným riaditeľom N. S. a platby zrealizoval v hotovosti. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.1.2008 upresnil, že videl tovar, ktorý bol predmetom obchodným transakcií, ale nebol to presne ten, ktorý mal byť predmetom konkrétnej fakturácie. Bolo to vo M. sklad K.. Ďalej daňový subjekt uviedol, že fakturované množstvo neprekontroloval, peniaze za úhradu došlých faktúr odovzdal S. - celú sumu zaúčtovanú na výdavkom pokladničnom doklade V/408 vo výške 31.785.708,- Sk dňa 30.12.2005 a peniaze na úhrad si požičal u tiež od S.. Jedná sa o tú istú osobu. Odberateľské faktúry pre firmu Harris, a.s. Zvolen daňový subjekt vystavoval osobne len na základe došlých faktúr a uviedol, že nepotreboval, aby ho niekto informoval, že dodávka bola uskutočnená, predpokladal, že keby nebola uskutočnená, ozval by sa ten odberateľ, ktorý má zásielku prijať. Dôkazy o preprave nepredložil ani kontrolovaný daňový subjekt, ani osoby vypočuté v rámci dožiadania miestne príslušných daňových úradov. K preverovanej fakturácii bola správcovi dane predložená kúpna zmluva zo dňa 7.1.2005 s dodatkami č. 1 a 2 zo dňa 7.1.2005 a 10.1.2005, kde ako dodávateľ vystupuje Seliko Trade, a.s. Krupina a odberateľ Zdenko Kavuliak. Na základe tejto zmluvy a je dodatkov mali byť dodávané jednotlivé množstvá tovaru žalobcovi. Čo sa týka platenia za tento tovar dodávateľovi zo strany žalobcu, daňový subjekt toto preukazoval zmluvami o zápočtoch a zmluvami o postúpení pohľadávok. Správca dane konštatoval, že došlo k viacnásobným zápočtom pohľadávok, ktoré odkúpil žalobca od veriteľov spoločnosti Seliko Trade a.s. a ktoré už mali byť uhradené v hotovosti podľa PPD č. 36 zo dňa 30.12.2005, VPD č. 408 zo dňa 30.12.2005 a VPD č. 108 Na základe týchto skutočností správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepodal požadované informácie ohľadom úhrady za nakúpený tovar tak od Selika Trade, a.s. Krupina, ako aj od Seliko Slovakia, s.r.o. Modrý Kameň, ani o úhradách fakturovaného tovaru pre Harris, a.s. Zvolen. Daňový subjekt neprijal tovar a mal k dispozícii len faktúru vyhotovenú iným platiteľom, ktorý na faktúre uviedol DPH. V tomto prípade nejde o odpočítateľnú daň, pretože právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vzniká daňová povinnosť. Dodávateľovi tovaru nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, pretože žiadny tovar nebol dodaný. Faktúry boli vystavené len fiktívne a v skutočnosti nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Podľa právneho názoru prvostupňového správneho orgánu dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva ak zákon neustanovuje inak, pričom na účely zákona o DPH sa rozumie hmotným majetkom konkrétny tovar. Správca dane skúmal samotné dodávky tovarov z pohľadu ekonomického aj právneho vlastníctva, ktoré však ani v jednom prípade neboli preukázané. Samotná fakturácia tovaru nezakladá vlastnícke právo na tovar, ako sa daňový subjekt mylne domnieval vo svojom vyjadrení a tiež existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Aby platiteľ dane mohol odpočítať daň, musí predmetný obchod byť uskutočnený, t.j. tovar musí prijať a použiť na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňovému subjektu vyplýva v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov povinnosť predložiť ku kontrole doklady a dôkazy, ktoré majú vplyv na správne určenie dane skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v priebehu daňového konania. Správca dane sám preveroval informácie predložené daňovým subjektom a overoval jeho nejednoznačné a často protichodné tvrdenia. Neboli však preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že tovar existoval a že bol skutočne dodaný. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/8240-50771/2009/993169-r zo dňa 5.5.2009. Tento správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že hlavné dôvody neuznania práva na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých sú ako dodávatelia uvedení Seliko Trade, a.s. Krupina a Seliko Slovakia, s.r.o. Modrý Kameň neboli len zistenia týkajúce sa prepravy tovaru, jeho vyskladnenia a platieb za predmetný tovar, ale skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že tovar dodali osoby, ktoré faktúry vystavili. Správca dane vo svojom rozhodnutí vychádzal jednak z vyjadrení odvolávajúceho sa v spojení s výsledkami dožiadaní vrátane doplnenia dožiadaní a najmä z toho, že ani konatelia dodávateľských daňových subjektov nevedeli preukázať skutočnú dodávku tovaru pre daňový subjekt - odvolateľa. Bolo preukázané, že daňový subjekt, okrem faktúry a dodacích listov, z ktorých nie je zrejmé, kto tovar vyskladnil a kto tovar prijal, nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, kedy, za prítomnosti akých osôb došlo k dodaniu konkrétneho tovaru podľa predložených faktúr. Daňový subjekt nevedel preukázať ani zaplatenie faktúr, keď okrem výdavkového pokladničného dokladu nepredložil správcovi dane príjmový pokladničný doklad od dodávateľa. Samotný daňový subjekt sa vyjadroval nejednoznačne a protichodne. Najskôr tvrdil, že dodávky boli prevážané a uskladňované v prenajatom sklade. Na požiadanie o predloženie dokladov o tom, kto tovar vyskladnil a prepravil, odpovedal, že tovar nikdy fyzicky neprevzal, ale prevzal ho len fakturačne. Rovnako si nepamätá osobu, s ktorou jednal. Čo sa týka platenia za dodaný tovar, aj v tomto ohľade boli zistené rozpory. Na jednej strane kontrolovaný daňový subjekt mal vo svojom účtovníctve zaúčtované prijaté úhrady v hotovosti a zároveň bolo k tým istým záväzkom vystavené aj započítanie pohľadávok. Ako dodávateľ, tak aj odberateľ tovaru o platbách neúčtovali, prijatie platby v hotovosti nebolo preukázané, preto odvolací orgán nevie posúdiť, odkiaľ daňový subjekt čerpal informácie, keď tvrdí, že každá z firiem o záväzkoch za tovar účtovala vo svojom účtovníctve. K tvrdeniu daňového subjektu, že vlastnícke právo k tovaru nadobudol prijatím faktúry odvolací orgán uvádza, že fakturácia nezakladá vlastnícke právo k tovaru. Je síce podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Dodanie tovaru a vystavenie faktúry sú dva samostatné úkony. V súvislosti s námietkou, že výpovede zástupcov spoločnosti Seliko Trade, a.s. Krupina Ing. D. a Ing. S. nemajú pre posúdenie dodávky tovaru opodstatnenie odvolací orgán uvádza, že tieto osoby boli osobami oprávnenými konať a vyjadrovať sa za spoločnosť, ktorá mala dodávku realizovať. Sú preto relevantné vo veci. Zistenie správcu dane, že v roku 2006 v skladových priestoroch spoločnosti Seliko Trade, a.s. Krupina sa nenachádzal žiadny tovar, nemá vplyv na posúdenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu v roku 2005, rovnako ani tá skutočnosť, že konateľka spoločnosti Harris, a.s. Zvolen T. T. je v evidencii obyvateľstva evidovaná ako bezdomovec a Q. T. sa na adrese trvalého pobytu už dlhšie nezdržiava. Sú to informácie, ktoré správca dane pre komplexné posúdenie veci vzal na vedomie. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôvodom neuznania odpočtu dane v predmetnej veci bolo, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru. Proti druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca žalobu, v ktorej ako žalobné námietky uviedol, že má za to, že daňový subjekt má v plnom rozsahu nárok na odpočet DPH, nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. vznikla dňom dodania tovaru, keď nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník. Dodanie tovaru potvrdili aj svedkovia Ing. D. a Ing. S.. Skutočnosť, že svedok S. napriek tomu, že dodanie tovaru potvrdil, nepredložil správcovi dane dodacie listy, nie je možné toto dôkazné bremeno prenášať na žalobcu. Pokiaľ si iný daňový subjekt nesplní riadne svoje povinnosti, resp. nespolupracuje so správcom dane alebo nemá k dispozícii správcom požadované doklady nemôže správca dane vyhodnocovať absenciu týchto dôkazov na jeho ťarchu. Ako vlastník tovaru ďalej tovar predal a priznal si svoju daňovú povinnosť. Správca dane mal preukázané, že spoločnosť Harris, a.s. Zvolen, ktorej tovar predal, mala ním vystavené faktúry riadne zaúčtované. Režim nakladania s tovarom v skladových priestoroch bol upravený v dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 3.1.2005. V každom jednotlivom prípade bola riadne zaúčtovaná a odvedená aj daň z pridanej hodnoty. Samotné dodávky jednotlivých tovarov sa v zmysle rámcových kúpno-predajných zmlúv spravujú Obchodným zákonníkom. Nadobudnutím vlastníckeho práva k tovaru mu vznikli záväzky voči dodávateľom a dňom predaja uvedeného tovaru mu vznikli pohľadávky voči odberateľom. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ani ustanovenia zákona o DPH neukladajú účastníkom zmluvného vzťahu povinnosť pri dodaní tovaru potvrdiť dodanie tovaru dodacím listom. Nakoľko zmluva bola riadne uzavretá a ani jedna zo zmluvných strán od zmluvy neodstúpila, nie je možné len na základe obchodných praktík spochybňovať dodanie tovaru. Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný poukazujú na to, že nemali preukázané uskutočnenie zdaniteľného obchodu z dôvodu, že nepreukázal fyzické prijatie tovaru, napr. dokladom o doprave tovaru alebo dodacím listom, takýto záver nemá oporu v zákone a ide len o závery správcu dane. § 19 ods. 1 zákona o DPH nevyžaduje fyzické nakladanie s tovarom, ale za deň dodania tovaru sa rozumie deň, keď kupujúci nadobudne vlastnícke právo. V zmysle ust. Obchodného zákonníka môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru aj pred jeho odovzdaním. Touto skutočnosťou sa správca dane taktiež nezaoberal. Žiadna zo správcom dane uvádzaných skutočností ako pohyb tovaru, skladovanie tovaru, preprava tovaru, úhrady za tovar nie je podstatná pre preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Pokiaľ správca dane, ako aj žalovaný poukazovali na skutočnosť, že spoločnosti SLOSE, s.r.o. a Harris, a.s. Zvolen v roku 2007 na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri nesídlili, je to pre posúdenie zdaniteľného plnenia za rok 2005 irelevantné. Keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a tovar bol dodaný, správca dane mal k dispozícii faktúru od platiteľa, tak ako to vyžaduje § 51 ods. 1 zákona o DPH, vznikla žalobcovi daňová povinnosť a následne nárok na odpočítanie dane. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním. Uviedol v ňom, že žiada žalobu zamietnuť, pričom sa pridržiaval skutkových a právnych záverov tak, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu. Na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline žalobca uviedol, že si od začiatku myslel, že ide o sprostredkovanie obchodu a nie priamy predaj tovaru. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, na ktorých sa zúčastní ako právny zástupca. Jeho žiadosti nebolo vyhovené a súd pojednával v jeho neprítomnosti, pričom zástupca žalobcu mal doručenie vykázané. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/64/2009-116 zo dňa 22.03.2012 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu proti tomuto rozsudku vo veci rozhodoval NS SR ako odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 2 Sžf/28/2011 zo dňa 25.01.2012 rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že krajský súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými podkladmi, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Bez úplnej spisovej dokumentácie, z ktorej bude tiež zistiteľná aj miera a spôsob oboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia nie je možné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu). Odvolací súd sa preto v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal. Krajský súd po vrátení veci vyžiadal od žalovaného časti správneho spisu, ktoré sa nenachádzali v pôvodne predloženom správnom spise v zmysle intencií uznesenia NS SR. Žalovaný tieto listiny súdu predložil, a to výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 02.06.2008, písomné vyjadrenie k protokolu zo dňa 15.07.2008, dodatok č.1 k protokolu zo dňa 21.07.2008 a úradný záznam zo dňa 31.07.2008.. Následne súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 249 ods. 2 O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je zákonné z týchto dôvodov: Zo zápisnice o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Krupina ako dožiadaným orgánom zo dňa 18.10.2007 vyplýva, že bol vypočutý ako svedok Ing. J. D. ako štatutárny orgán firmy Seliko Trade, a.s. Krupina. Na otázku od koho a kto prevzal tovar od spoločnosti Seliko Trade, a.s. Krupina podľa jednotlivých faktúr, ktorými bol tovar fakturovaný žalobcovi tento uviedol, že osobu, ktorá tovar odovzdala a osobu, ktorá tovar prevzala nevie presne špecifikovať, ale podľa jeho vedomosti ho preberal klient, ktorému predával p. Kavuliak, a to na základe dispozície od p. Kavuliaka. Tovar bol predaný spoločnosti Kavuliak, ale spoločnosť Kavuliak si tovar neodviezla. Preprava sa neuskutočňovala so spoločnosťou Kavuliak. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z Daňového úradu Krupina zo dňa 15.4.2008 bolo zistené, že bol vypočutý konateľ spoločnosti Seliko Trade, a.s. Krupina Ing. Z. S., ktorý uviedol, že podľa kúpnej zmluvy s p. Kavuliakom prechádzalo vlastníctvo tovaru na kupujúceho buď vystavením faktúry alebo potvrdením dodacieho listu. Nebolo podmienkou zo strany Seliko Trade, a.s. Krupina, aby si p. Kavuliak okamžite tovar odviezol. V niektorých prípadoch dával dispozíciu na prevzatie tovaru ďalším zákazníkom. K uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo prevzatím tovaru kupujúcim, čoho dôkazom je riadne potvrdený dodací list. Z priebežného výsledku zisťovania Daňového úradu Zvolen zo dňa 14.11.2007 bolo zistené, že tovar daňový subjekt Harris, a.s. Zvolen dostával priamo zo Selika Trade, a.s. Krupina, pričom preprava nebola uskutočňovaná dodávateľmi Harris, a.s. Zvolen. Preprava tovarov nebola preukázaná dokladmi, nenachádzali sa v účtovníctve daňového subjektu Harris, a.s. Zvolen žiadne doklady o preprave. Tovar nebol prijímaný na sklad, v roku 2005 nemali žiadne skladové, ani obchodné priestory, ani žiadnych zamestnancov. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 7.9.2007 daňový subjekt Zdenko Kavuliak uviedol, že jeho hlavná činnosť v roku 2005 bolo sprostredkovanie obchodu a služieb, konkrétne nákup a predaj nealkoholických a alkoholických nápojov. Nakupoval tovar od spoločnosti Harris, a.s. Zvolen. Tovar bol skladovaný v Ružomberku, tovar od dodávateľa preberal p. U. N.. Prevoz tovaru zo skladu v Ružomberku zabezpečila spoločnosť Harris, a.s. Zvolen. Spoločnosť Seliko Slovakia, s.r.o Krupina si zabezpečila odvoz tovaru. Prepravu dodávky od dodávateľov mala uskutočňovať spoločnosť Harris, a.s. Zvolen. Po nahliadnutí do faktúr však uviedol, že si obrátil odberateľa a dodávateľa pre odstup času. Ďalej upresnil, že od dodávateľa tovar prevzal on a za odberateľa tovar prevzala firma Harris, a.s. Zvolen. Nemyslel však prevzatie vo forme fyzického, prevzal ho on vo forme fakturačnom. Kúpnou zmluvou z 3.1.2005 spoločnosť Seliko Trade, a.s. Krupina ako predávajúci uzavrela so Zdenkom Kavuliakom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala kupujúcemu dodávať a kupujúci sa zaviazal od nej odoberať tovar objednaný kupujúcim podľa ponukového listu predávajúceho. Miestom dodania tovaru sa rozumie prevádzka kupujúceho na území SR uvedená v objednávke, ak nebude medzi zmluvnými stranami vopred dohodnuté inak. Predávajúci si vyhradzuje vlastnícke právo na dodaný tovar, ktoré prejde na kupujúceho až po zaplatení každej jednotlivej dodávky v plnej výške. Cena tovaru sa dohoduje vo výške uvedenej v písomnej ponuke predávajúceho, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu k tejto zmluve. Cena každej jednotlivej dodávky je splatná v 90-dňovej lehote od vystavenia faktúry na vyššie uvedený účet predávajúceho. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 7.1.2005 bol zmenený čl. 4.5 zmluvy tak, že vlastnícke právo na dodaný tovar prechádza na kupujúceho dňom vystavenia príslušnej faktúry predávajúcim znejúcej na kupujúceho. Podľa dodatku č. 2 ku zmluve zo dňa 10.1.2005 zmluva sa dopĺňa novým čl. 5.4, podľa ktorého doprava sa zabezpečuje od prípadu k prípadu podľa dohody pri každej jednej objednávke a podľa toho sa mení aj príslušná kalkulácia ceny výrobkov. Podľa nového bodu 4.9 kupujúci má právo ponechať tovar v sklade predávajúceho bezodplatne až do doby, kým tento tovar predá inej osobe. Predávajúci sa v takomto prípade zaväzuje skladovať tovar s náležitou starostlivosťou. Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu zo dňa 02.06.2008 na vyjadrenie sa k protokolu a bol určený deň na jeho prerokovanie stanovený na 30.07.2008. Spolu s výzvou bo žalobcovi doručený aj protokol č. 661/320/19427/08/Ben-A/60. Túto výzvu daňový subjekt prevzal osobne dňa 08.07.2008. Na základe tejto výzvy podal daňový subjekt písomné vyjadrenie k protokolu, ktoré došlo správcovi dane dňa 16.07.2008. Správca dane sa námietkami vznesenými vo vyjadrení žalobcu zaoberal v dodatku č.1 k protokolu zo dňa 21.07.2008. Samotný protokol a jeho dodatok č. 1 mal byť prerokovaný dňa 30.07.2008 (ako to bolo daňovému subjektu oznámené vo výzve na prerokovanie protokolu zo dňa 02.06.2008, doručená žalobcovi dňa 08.07.2008). V tento deň sa však daňový subjekt na prerokovanie bez ospravedlnenia nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 31.07.2008. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 28.2.2005 predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom 28.2.2005 dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.2.2005 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.2.2005 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré bol rozsudok krajského súdu č.k. 20S/64/2009-116 zrušený, súd uvádza nasledovné. Po doplnení správneho spisu žalovaným neboli preukázané pochybenia žalovaného alebo správcu dane v ich procesnom postupe, ktoré by spôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Bolo preukázané, že žalobcovi bola riadne doručená výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie ako aj samotný protokol, ktoré písomnosti osobne prevzal dňa 08.07.2008. Vo výzve bol určený termín prerokovania protokolu na deň 30.07.2008. Na základe tejto výzvy sa žalobca k protokolu písomne vyjadril, t.j. o tom, že fakty uvedené v protokole mu boli známe, svedčí i táto skutočnosť. Tiež bolo preukázané, že žalobca sa na termín prerokovania protokolu a jeho dodatku č. 1 (ktorý reagoval na jeho písomné vyjadrenie k protokolu) bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mal dostatočný časový priestor na to, aby si zariadil záležitosti tak, aby sa na prerokovanie mohol dostaviť alebo v prípade, ak by sa nemohol dostaviť na termín, mohol splnomocniť na tento účel zástupcu. Ak teda chýba jeho podpis na zápisnici o záverečnom prerokovaní protokolu a dodatku č. 1, toto je dôsledok jeho neúčasti na záverečnom prerokovaní, na ktoré bol riadne predvolaný a v takom prípade sa považuje za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie protokolu (§ 15 ods. 12 z.č. 511/1992 Zb.) , t.j. deň 30.07.2008. Súd má za, to, že postup správcu dane bol správny a zákonný a boli dodržané základné procesné práva žalobcu na oboznámenie sa s výsledkami daňovej kontroly. Žalobca sa sám ukrátil na svojom procesnom práve zúčastniť sa prerokovania protokolu a jeho dodatku, keď v deň na to určený sa prerokovania nezúčastnil ani si nezvolil na jeho prerokovanie zástupcu. Čo sa týka vecnej stránky posudzovanej veci, krajský súd uvádza: Zákon o DPH v ust. § 49 ods. 1 viaže právo platiteľa DPH na odpočet dane z tovaru alebo zo služby na deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Kedy vzniká daňová povinnosť, stanovuje § 19 ods. 1 citovaného zákona účinného v období, kedy došlo k odpočítaniu tejto dane zo strany žalobcu, t.j. v júli 2005. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Samotné dodanie tovaru upravuje § 8 ods. 1 citovaného zákona účinného v júli 2005 tak, že dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že aby došlo k dodaniu tovaru v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť splnené kumulatívnym spôsobom dve zákonné podmienky, a to fyzické dodanie hmotného majetku a zároveň musí dôjsť k zmene vlastníckeho práva. V danom prípade preto správca dane správne viedol dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti, či došlo k fyzickému dodaniu hmotného majetku, v danom prípade nealkoholických nápojov. Teda základný argument žalobcu obsiahnutý v žalobe o tom, že už samotnou zmenou vlastníckeho práva z dodávateľa na neho ako na odberateľa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2005 a jej dodatkov zo dňa 7.1.2005 a 10.1.2005 došlo k dodaniu tovaru, je nesprávny. Tu treba poukázať na to, že kúpna zmluva zo dňa 3.1.2005 je len rámcovou kúpnou zmluvou, na základe ktorej nedošlo k reálnemu dodaniu žiadneho tovaru, pretože sama predpokladá, že na jej základe budú konkrétne dodávky realizované. Čo sa týka prevodu vlastníckeho práva z dodávateľa na odberateľa, pôvodne v kúpnej zmluve bolo stanovené, že vlastnícke právo prejde na kupujúceho až po zaplatení kúpnej ceny za jednotlivú dodávku. Toto dojednanie však bolo už o štyri dni zmenené dodatkom č. 1 zo dňa 7.1.2005, podľa ktorého vlastnícke právo na dodaný tovar prechádza na kupujúceho dňom vystavenia príslušnej faktúry. Z uvedeného vyplýva, že na prevod vlastníckeho práva by podľa tohto dodatku stačilo, aby dodávateľ vystavil na odberateľa príslušnú faktúru a týmto momentom by došlo k vzniku vlastníckeho práva na odberateľa - žalobcu. Krajský súd nespochybňuje ako inštitút súkromného práva takto uzavretú zmluvu spolu s jej dodatkom, ani takto dohodnutý prevod vlastníckeho práva podľa jednotlivých ústnych zmlúv uzavretých na základe rámcovej kúpnej zmluvy a jej dodatkov. Na účely odpočtu DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH ako inštitútu verejného práva však len prevod vlastníckeho práva bez fyzického dodania tovaru nepostačuje. Preto bolo potrebné v daňovom konaní skúmať, či došlo k dodaniu hmotného majetku, v danom prípade hnuteľných vecí - tovaru na základe jednotlivých ústne uzavretých kúpnych zmlúv podľa rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2005 a jej dodatkov podľa jednotlivých faktúr od dodávateľov žalobcu. Ak žalobca namieta, že správca dane od neho vyžadoval doklady preukazujúce fyzické dodanie tovaru zo strany dodávateľa, napr. potvrdené dodacie listy alebo dôkazy o skutočne vykonanej preprave tohto tovaru, uvedený postup správcu dane bol v súlade so zákonom, a to konkrétne s § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. Samotný daňový subjekt mal taktiež v daňovom konaní povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Keďže bolo potrebné preukázať fyzické dodanie tovaru do jeho dispozičnej sféry, bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby tieto skutočnosti preukázal. Negovanie postupu správcu dane ohľadne získavania takýchto dôkazov a nepredloženie takýchto dôkazov zo strany žalobcu nie je spôsobilé spochybniť postup správcu dane. Ak by správca dane vo svojej vyhľadávacej činnosti zistil dôkazy, ktoré by preukazovali napr. dodanie konkrétnych tovarov v jednotlivé dni, ich prevoz do skladu žalobcu alebo iné dôkazy preukazujúce fyzické dodanie tovaru pre žalobcu zo strany jeho dodávateľov, tieto dôkazy by boli nepochybne v prospech žalobcu a týmto spôsobom by ich bol povinný správca dane i použiť. Takéto dôkazy však v celom daňovom konaní neboli produkované, a to ani vyhľadávacou činnosťou zo strany správcu dane, ako ani zo strany samotného žalobcu. Ak žalobca v žalobe uvádza, že svedkovia Ing. D. a Ing. S. jednoznačne potvrdili, že k dodaniu tovaru došlo, krajský súd tento názor nezastáva. Po oboznámení sa z ich svedeckými výpoveďami, ktoré sú súčasťou správneho spisu nie je možné konštatovať, že by jednoznačne potvrdili, že zo strany firmy Seliko Trade, a.s. Krupina došlo k dodaniu konkrétnych množstiev a druhu tovarov práve pre odberateľa žalobcu. Je pravda, že Ing. J. D. predložil faktúry a dodacie listy na jednotlivé plnenia adresované odberateľovi Zdenkovi Kavuliakovi, avšak na druhej strane uviedol, že spoločnosť Kavuliak si tovar neodviezla, preprava sa neuskutočnila spoločnosťou Kavuliak a osobu, ktorá tovar odovzdala a osobu, ktorá tovar prevzala nevie presne špecifikovať. Mal to byť, podľa neho, klient, ktorému predával žalobca. Ing. S. uviedol, že tovar vyskladnený bol, o čom svedčia potvrdené dodacie listy, avšak aj on uviedol, že v niektorých prípadoch dával dispozíciu na prevzatie tovaru ďalším zákazníkom. Nebolo preukázané, že by tento tovar skutočne kupujúci i prevzal. Ako vyplýva z protokolu o daňovej kontrole č. 661/320/19427/08/Ben-A/60 zo dňa 2.7.2008 žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane faktúry dodávateľských subjektov Seliko Slovakia, s.r.o. Modrý Kameň a Seliko Trade, a.s. Krupina. Správca dane poslal dožiadanie príslušnému správcovi dane pre daňový subjekt Seliko Slovakia, s.r.o. Modrý Kameň a Seliko Trade, a.s. Krupina. Dožiadané daňové úrady po prešetrení dodávateľských faktúr u deklarovaných dodávateľov zistili, že dodávatelia tovar nedodali. Pre účely súkromno-právneho vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom sa môže odberateľ uspokojiť s tým, že v danom prípade uzavrie obchodnú zmluvu, predmetom ktorej je dodanie tovaru tak, že účastníci tejto zmluvy si dohodnú, že na prevod vlastníckeho práva nie je potrebné, aby bol tovar fyzicky odovzdaný kupujúcemu. Pre daňové účely však odberateľ musí preukázať, že k splneniu záväzku zo strany dodávateľa došlo, t.j. že došlo k fyzickému dodaniu tovaru. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na daňovom subjekte. Je vecou daňového subjektu, aby od svojho dodávateľa žiadal účtovné doklady, ktorými je možné preukázať splnenie dodávky zo strany dodávateľa. Daňový subjekt musí preukázať, že k splneniu predmetu kúpnej zmluvy došlo v dôsledku činnosti dodávateľov a vo vzťahu k nemu ako k odberateľovi. Pokiaľ u správcu dane vznikli pochybnosti, že obchodné spoločnosti Seliko Slovakia, s.r.o Modrý Kameň a Seliko Trade, a.s. Krupina uskutočnili zdaniteľné plnenia vo vzťahu k žalobcovi a žalobcom v daňovom priznaní deklarované, potom nepostačovalo zo strany žalobcu pripojiť obchodnú zmluvu a dodatky č. 1 a 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 3.1.2005, ktorá predstavuje iba rámec práv a povinností, ktoré sa mohli, ale nemuseli zrealizovať a faktúry. Naopak, žalobca mal v daňovom konaní predložiť také dôkazné prostriedky, ktoré by spornú otázku uskutočnenia zdaniteľného plnenia preukázali v jeho prospech. Túto povinnosť si však nesplnil. Na základe uvedeného teda nie je možné konštatovať, že fyzicky došlo k dodaniu tovaru žalobcovi. Naopak, výpovede svedkov poukazujú na to, že tovar prevzala tretia osoba, a to osoba, ktorá nadobudla vlastnícke právo k tovaru ako odberateľ žalobcu. Daňový subjekt v prijatom zdaniteľnom plnení neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom preukázať, že prijaté zdaniteľné plnenie bolo aj uskutočnené, čo je základná podmienka pri nároku na odpočet dane. K nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie pri splnení všetkých formálnych a právnych náležitostí, ale tento nárok vzniká až momentom faktického uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení a konkrétne v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dodaním tovaru. Pre účely Zákona o DPH vzniká tento moment až faktickým uskutočnením deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane je povinný pre zistenie podmienok na odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ nie je preukázané na strane dodávateľa, že k zdaniteľnému plneniu došlo a z toho titulu aj k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe. Na základe vyššie uvedených skutočností sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že pri tovare, ktorý bol vo vystavených faktúrach uvedený, nevznikla daňová povinnosť na strane žalobcu a preto na jeho strane nevzniklo ani právo si daň odpočítať v zmysle § 49 zákona o DPH. Na základe toho žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal v konaní úspech a preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Keďže si však náhradu neuplatnil, súd mu ju nepriznal. Poučenie: Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. . Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.