Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/6/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200040 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5010200040.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu - slobodník G. J., nar. XX. S. XXXX, bytom M. G. č. X, okres K. T., t.č. bytom i s adresou doručenia - Y. XXX, XXX XX P., v zastúpení - JUDr. Ján Chovančák, advokát, X. XXX/XX, XXX XX K. T., proti žalovaným: v 1/ rade - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, v 2/ rade - Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-26/2009 zo dňa 7.9.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z a m i e t a . Žalobcovi proti žalovaným n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 3953 z 29. mája 2009, podľa § 72 ods. 1 písm. a/, § 70 ods. 1 písm. d/ zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka - mierič/Mínometné družstvo/Mínometná čata/ Rota palebnej podpory/Bojové jednotky/11.mechanizovaný prápor/1. mechanizovaná brigáda/Pozemné sily/Ozbrojené sily SR/. Jeho služobný pomer skončil dňom doručenia rozhodnutia - 26.6.2009. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že dňa 27. apríla 2009 vedúci služobného úradu oprávnený rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, zistil dôvod prepustenia na základe predloženého návrhu na prepustenie. Skončenie služobného pomeru prepustením sa vykonáva, pretože žalobca v zmysle § 70 ods. 4 písm. a/ zákona závažným spôsobom porušil základnú povinnosť tým, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Žalobca bol na deň 20.4.2009 vojenským rozkazom veliteľa roty palebnej podpory VÚ 2370 Martin č. 73 zo dňa 17.4.2009 určený do služby pomocníka dozorného roty. Dňa 20. apríla 2009 pred nástupom do služby na rozdelení celodennej smeny bola u žalobcu vykonaná orientačná dychová skúška s pozitívnym výsledkom. Následne bol žalobca na základe nariadenia veliteľa útvaru odoslaný na OO PZ Martin, kde v prítomnosti náčelníka skupiny velenia npor. Ing. G. bola vykonaná dychová skúška prístrojom INTOXIMETERS evidenčné číslo ASIVCM-058947, v čase o 08,25 hod. u neho bola zistená hladina 0,29 mg/l (t.j. 0,60 promile) alkoholu v dychu a druhá dychová skúška vykonaná u žalobcu v čase o 09,00 hod. zistila hladinu alkoholu 0,28 mg/l (t.j. 0,58 promile) v dychu. Vedúci služobného orgánu oprávnený rozhodnúť vo veci sa v správnom konaní zaoberal aj námietkami žalobcu, ktorými poukazoval na to, že v uvedený deň mal mať náhradné voľno za služby, ktoré vykonával v dňoch 15.4. a 17.4.2009, pričom mu toto nebolo umožnené. V súlade s § 8 ods. l zákona, musí veliteľ udeliť náhradné voľno do 3 mesiacov od vzniku nároku na náhradné voľno, pričom žiadny právny predpis nenariaďuje (neupresňuje) veliteľovi, v akom časovom horizonte toto náhradné voľno musí profesionálny vojak po službe vyčerpať (bezprostredne po službe či v iný čas). Blanketné znenie § 90 ods. 3 zákona len stanovuje podmienku, že za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne 5 hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s § 191 ods. 1 zákona a § 93 ods. 2 Zákonníka práce a na základe výpisu z vojenského rozkazu veliteľa roty palebnej podpory 2370 Martin č. 71 z 15.4.2009, čl. 2 bol nepretržitý odpočinok v týždni za celodennú smenu zo dňa 17.4.2009 určený žalobcovi na deň 22.4.2009. To, že žalobca je určený do celodennej smeny ako pomocník dozorného roty palebnej podpory na deň 20.4.2009 bolo uverejnené vo vojenskom rozkaze veliteľa roty palebnej podpory 2370 Martin č. 73 zo dňa 17.4.2009, teda 3 dni pred výkonom smeny. O odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 3953 zo dňa 29.5.2009 rozhodoval náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Označený odvolací správny orgán vydal podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie, ktorým odvolanie profesionálneho vojaka slobodníka v zálohe G. J. doručené riaditeľovi personálneho úradu dňa 13.7.2009 zamietol a personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 3953, zo dňa 29.5.2009 potvrdil. Žalobca v odvolaní proti personálnemu rozkazu uviedol, že po skončení služby dňa 17.4. sa nasledujúce dni (18.4. a 19.4.2009) nachádzal v mieste bydliska, pričom ho večer 19.4.2009 telefonicky kontaktoval rtn. I. G. (veliteľ družstva) a oznámil mu, že nasledujúci deň má nastúpiť do celodennej smeny. Nevedel a nemohol vedieť o rozkaze veliteľa roty zo dňa 17.4.2009 o zaradení celodennej smeny, pretože v čase jeho vyhlásenia vykonával službu na inom mieste. Po požití alkoholických nápojov dňa 19.4.2009 si neuvedomil, že nasledujúci deň pred nástupom do výkonu služby dňa 20. apríla 2009 sa u neho môže prejaviť zvyškový alkohol. Za účelom objektivizácie skutkového stavu veci si riaditeľ personálneho úradu vyžiadal písomné stanovisko veliteľa útvaru k odvolaniu odvolateľa. Veliteľ útvaru vo svojom vyjadrení z 24.7.2009 vyslovil záver o naplnení zákonných podmienok na podanie návrhu na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru, čo bolo zrejmé i z predložených podkladov. Na základe tohto vyjadrenia a k nemu sa viažucich materiálov riaditeľ personálneho úradu dňa 05. 08. 2009 odvolaniu žalobcu v autoremedúre nevyhovel a vec postúpil odvolaciemu orgánu v zákonom stanovenej lehote na konečné rozhodnutie. Odvolací orgán sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu - odvolateľa o nepreskúmateľnosti personálneho rozkazu, zvýraznil, že je uvedené jednoznačne v rozhodnutí na základe ktorých skutočností a ustanovení zákona došlo k prepusteniu odvolateľa zo služobného pomeru. Odvolací orgán mal za jednoznačne preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu a porušeniu § 70 ods. 1 písm. d/ zákona zo strany odvolateľa, jeho konanie bolo prvostupňovým správnym orgánom správne kvalifikované ako „závažný spôsob porušenia základnej povinnosti“ podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona, odvolateľ vedel o svojom zaradení do výkonu služby na deň 20. apríla 2009 v dostatočnom časovom predstihu čo potvrdili v čestnom vyhlásení ( listiny mal správny orgán k dispozícii ) čat. G. K. , rtn. C. T. a nrtm. Ing. C. T., z ich vyhlásení bolo zrejmé, že odvolateľ vedel o svojom zaradení od obidvoch posledne menovaných profesionálnych vojakov už vo štvrtok 16.4.2007 a následne v piatok 17. apríla 2009. Správny orgán mal k dispozícii i čestné vyhlásenie veliteľa družstva rtn. I. G., ktorý uviedol, že 19.4.2009 asi o 18.30 hod. s odvolateľom telefonicky dohodol o tom, že ho nasledujúci deň ráno 20. apríla 2009 odvezie vlastným motorovým vozidlom do kasárni SNP v Martine, kde obaja nastúpia do výkonu dozornej služby - odvolateľ (žalobca) ako pomocník dozorného. Veliteľ roty vojenským rozkazom č. 71, zo dňa 15.4.2009 určil odvolateľovi (žalobcovi) čerpanie náhradného voľna za celodennú smenu dňa 17.4.2009 na deň 22.4.2009. Pre posúdenie veci je právne irelevantné tvrdenie žalobcu o jeho presvedčení o tom, že po absolvovaní vyššie uvedenej smeny mu vznikol nárok na náhradné voľno v dňoch 20. apríla 2009 a 21.4.2009, pretože ako je uvedené vyššie, odvolateľ vedel o svojom zaradení do výkonu služby na deň 20. apríla 2009. Žalobca vedel o svojom zaradení do výkonu služby 20. apríla 2009 v dostatočnom časovom predstihu, bol povinný deň pred nástupom do výkonu služby požívať alkoholické nápoje v takom rozsahu, aby v deň nástupcu do služby túto nevykonával pod jeho vplyvom. Žalobca si musel byť vedomý toho, že pred nástupom do výkonu služby sa podrobí skúške na prítomnosť alkoholu v dychu (čo je v útvare pravidlom) bol pripravený na výkon služby, nikoho neupozornil, že predchádzajúci deň požil alkoholické nápoje a teda nie je spôsobilý výkonu služby. Dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d/ zákona kvalifikovaný ako „závažný spôsob porušenia základnej povinnosti“ podľa odseku 4 písm. a/ zákona je obligatórnym dôvodom pre skončenia služobného pomeru a vzhľadom na spôsob, akým bola prítomnosť alkoholu v dychu odvolateľa zistená (použitie prístroja) neumožňuje voči odvolateľovi (žalobcovi) aplikovať iný postup, než ten, ktorý je uvedený v § 70 ods. 1 písm. d/ zákona. Odvolací správny orgán po konštatácii preskúmateľnosti personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 3953 z 29. mája 2009, vyhodnotil z vecného i právneho hľadiska pri jeho vydaní postup prvostupňového správneho orgánu za súladný so zákonom ako aj s ustanoveniami Správneho poriadku. Nezistil žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné personálny rozkaz zmeniť alebo zrušiť. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (1/ Ministerstvo obrany SR, 2/ Generálny štáb ozbrojených síl SR, Bratislava). Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný správny orgán pri vydaní rozhodnutia, ktorým jeho odvolanie zamietol a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 3953 z 29.5.2009 o jeho prepustení zo služobného pomeru nepostupoval v súlade so zákonom, jeho postup bol nezákonný a ako účastník správneho konania bol rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný správny orgán porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože neuviedol svoju vlastnú správnu úvahu, neodôvodnil akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia jednotlivé výpovede, len opísal priebeh konania. Správny orgán je povinný preukázať jednotlivé skutočnosti, nemôže vydať rozhodnutie založené na domnienkach a predpokladoch ako napr. v danom prípade, keď konštatuje zrejmosť splnenia podmienok na podanie návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z predložených dokladov. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné v dôsledku nedostatku dôvodov, je nezákonné a ako také zakladá povinnosť, aby bolo zrušené. Dôvod prepustenia zo služobného pomeru, resp. predmetný postih je neprimerane prísny. Ako profesionálny vojak pracuje takmer 12 rokov, zúčastňoval sa na štyroch medzinárodných misiách, medzi iným i v Kosove vždy hájil záujmy SR, plnil rozkazy podľa najlepších schopností a vedomostí, nasadzoval i svoj život v záujme vlasti. Tiež je voči nemu ako obvinenému vedené trestné stíhanie za prečin neposlúchnutia rozkazu podľa § 394 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravného konania, preto považoval postup správneho orgánu a jeho rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru za predčasné, keďže mu nikto zatiaľ vinu nepreukázal. Žalobca vychádzajúc z ust. § 247 ods. 1 O.s.p. tvrdil, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím žalovaného správneho orgánu a žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť jeho rozhodnutia a postupom a v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-127-26/2009 zo 7.9.2009 a aby bola vec vrátená žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Písomné vyjadrenie k žalobe predložil žalovaný správny orgán - Ministerstvo obrany SR Bratislava. Žiadal zamietnutie žaloby z dôvodu, že Ministerstvo obrany SR ako ústredný orgán štátnej správy vo vzťahu k preskúmavanému rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky nie je k žalobcovi v žiadnom právnom vzťahu. V tejto súvislosti citoval ust. § 7 ods. 4 zákona č. 321/2002 zák. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb. V predmetnej veci v poslednom stupni nepochybne rozhodol náčelník Generálneho štábu OS SR. Žalobca, i keď žiada o preskúmanie rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu OS SR, subjekt ktorý vydal toto rozhodnutie nežaloval. Generálny štáb OS SR nemôže byť účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy podľa § 244 a nasl. O.s.p.. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 3953 z 29. mája 2009 podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom, tým, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Obligatórny dôvod na prepustenie zo služobného pomeru žalobcu jednoznačne daný bol. Výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu žalobca v priebehu konania nijako nespochybnil, ani sa o to nepokúsil, čím sám uznal existenciu tohto dôvodu, základný dôvod na prepustenie bol jednoznačne preukázaný. Žalobca vedel o svojom zaradení do výkonu služby na deň 20. apríla 2009 v dostatočnom časovom predstihu, bol preto povinný si počínať tak, aby v deň nástupcu do služby túto nevykonával pod vplyvom alkoholu. Musel si byť vedomý i toho, že pred nástupom do výkonu služby sa podrobí skúške na prítomnosť alkoholu v dychu (čo je v útvare pravidlom). V predmetnej právnej veci niet pochýb o tom, že z predložených písomných podkladov je jednoznačne preukázané, že žalobca 20. apríla 2009 vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čím závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú zák. č. 346/2005 Z.z.. Správny orgán postupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z tohto dôvodu žalovaný v 1/ rade - Ministerstvo obrany SR žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Krajský súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na ktorom žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu zotrvával na dôvodoch podanej žaloby. Vytýkal nezákonnosť postupu správnych orgánov nižšieho a vyššieho stupňa s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p., keď zistený skutkový stav neobstojí, je nedostačujúci pre posúdenie veci samej a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naviac podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. v konaní správneho orgánu je taká vada, ktorá mohla mať na zákonnosť rozhodnutia vplyv, túto vadu videl žalobca v tom, že samotnému jeho prepusteniu zo služobného pomeru predchádzalo obvinenie z prečinu neuposlúchnutia rozkazu, medzičasom bol právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne spod obžaloby oslobodený, preto prepustenie zo služobného pomeru a postup správneho orgánu bol voči nemu predčasný. Uviedol ďalej, že alkohol u neho bol zistený pred nástupom do samotnej služby, na službu ani nenastúpil, bol poslaný domov. Službu 20.4.2009 nastúpiť ani nemal, mal mať voľno (v pondelok, utorok). Nie je pravdou, že do služby 20.4.2009 bol určený rozkazom veliteľa roty a že o tom mal mať vedomosť 17.4.. O službe 20.4. vôbec nevedel, dozvedel sa o tom 19.4.2009 z telefonického rozhovoru so svojím nadriadeným. Uvedené skutkové okolnosti správny orgán spoľahlivo nezistil. Dodal, že ak mal mať nepretržité dni odpočinku (pondelok, utorok) a ak by veliteľ dni nepretržitého voľna zmenil a určil nástup služby, mal s ním uzatvoriť dohodu o zmene. Nič také sa nestalo, s rozkazom nástupu do služby sa oboznámil až v deň služby, teda v pondelok 20.4.2009. Splnomocnený zástupca odporcu v 1/ rade vo vyjadrení na pojednávaní pred krajským súdom namietal nedostatok pasívnej legitimácie v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. a na tomto základe žiadal zamietnutie žaloby. Poukazoval na to, že ako správny orgán rozhodoval v poslednom stupni náčelník Generálneho štábu SR. Naviac námietky uvádzané zástupcom žalobcu na pojednávaní sú jednak nad rámec podanej žaloby, resp. s prejednávaným prípadom nesúvisia, pretože vo vzťahu k žalobcu sa jedná o obligatórny dôvod skončenia služobného pomeru v zmysle § 70 ods. 1 písm. d/, keď závažným spôsobom porušil zákaz ustanovený v zákone č. 346/2005, teda vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čo preukazuje aj záznam o vykonaní dychovej skúšky z 20. apríla 2009. G. K. v čestnom prehlásení potvrdil, že žalobca už 16.4.2009 vedel o tom, že bude vykonávať službu v pondelok 20.4.2009. Žalobca pri nástupe do služby nikomu, ani veliteľovi, ani službukonajúcemu neoznámil, že je pod vplyvom alkoholu, alebo že by bol nespôsobilý výkonu štátnej služby. Krajský súd preskúmal rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR, (napadnuté žalobou), ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto podľa § 250j ods. l O.s.p. žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-127-26/2009 zo dňa 7. septembra 2009 bolo vydané vecne príslušným správnym orgánom podľa § 58 ods. l zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( Správny poriadok ), ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č.3953 zo dňa 29.5.2009. Uvedeným rozhodnutím odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č.3953 zo dňa 29.5.2009 potvrdil. Právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov upravuje zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. v znení účinnom ku 20.4.2009 služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona, závažný spôsob porušenia základnej povinnosti podľa odseku 1 písm. d/ je výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. a/ až h/, n/ a o/, § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa § 72 ods. 5 zákona, ak bol profesionálny vojak prepustený z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. d/ až g/ a o/, alebo § 70 ods. 2 alebo 7, alebo § 71 služobný pomer sa skončí dňom doručenia rozhodnutia. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona, vedúcim služobným úradom, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. b/, je veliteľ organizačnej zložky. Podľa § 6 ods. 1 zákona v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu, ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona služobný úrad na účely tohto zákona je organizačná zložka spojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2; to neplatí, ak ide o profesionálnych vojakov organizačných zložiek vojenského spravodajstva a vojenskej polície. Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona rozhodnutím na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým podľa osobitných predpisov profesionálnych vojakov vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva. Podľa § 82 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona rozhodnutím je aj personálny rozkaz ministra alebo vedúceho služobného úradu. Podľa § 82 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 69 ods. 1, 3 a 4, § 70 ods. 1, 2 a 8, § 177 ods. 6, § 205 ods. 3. Podľa služobného predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 55/2007 o určení služobných úradov, o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR je riaditeľ personálneho úradu oprávnený vykonávať opatrenia na základe čl. 6 ods. 3 uvedenej Smernice a to podľa bodu 54 prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 72 ods. 1 zákona ( viď. príloha č. 5 k služobnému predpisu č. 55/2007). Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 6 ods. 1 zákona v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu, ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto zákona. Náčelník generálneho štábu plní aj funkciu vedúceho služobného úradu voči profesionálnym vojakom podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Orgánom oprávneným rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu (personálneho rozkazu) riaditeľa personálneho úradu (to znamená druhostupňovým služobným úradom) je Generálny štáb ozbrojených síl SR, za ktorý koná náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR, teda je odvolacím orgánom podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Uvedené závery podporujú aj príslušné ustanovenia služobného predpisu č. 55/2007 v spojení s príslušnými článkami Organizačného poriadku Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Krajský súd prioritne skúmal namietanú pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovanej a prijal záver o tom, že žalovaný v 1/ rade - Ministerstvo obrany SR nie je vecne príslušným správnym orgánom v konaní. Prvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci bolo vydané riaditeľom personálneho úradu, o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu tohto prvostupňového správneho orgánu rozhodoval náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Konštatovaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v l. rade založil dôvod zamietnutia žaloby krajským súdom voči tomuto účastníkovi. Žalovaný v 2/ rade je odvolacím správnym orgánom, ktorý postupom podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., vydal žalobou napadnuté rozhodnutie. Vychádzajúc aj z ustanovení Organizačného poriadku Generálneho štábu OS SR, ale i z ustanovení služobného predpisu č. 55/2007, v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. orgánom oprávneným rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa personálneho úradu je Generálny štáb ozbrojených síl SR. Aj za situácie, že žalobca označil na strane žalovaného správneho orgánu náčelníka Generálneho štábu SR, krajský súd bol toho názoru, že konštatovanie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie takto žalovaného správneho orgánu ( označeného v žalobe) by znamenal príliš formalistický prístup za situácie, keď preukázateľne za Generálny štáb ozbrojených síl SR koná náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Preto krajský súd konštatoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného správneho orgánu v 2/ rade v spore., následne preskúmal jeho rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pritom v rámci prieskumnej činnosti sa riadil rozsahom i dôvodmi podanej žaloby. Krajský súd sa nestotožnil s dôvodom žaloby vytýkajúci nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktorý správny orgán, podľa ktorého zákonného ustanovenia, v akej veci rozhodnutie vydal, rozhodnutie obsahuje úvodnú i výrokovú časť, odôvodnenie, ako i poučenie. Po formálnej stránke rozhodnutie má zákonom požadované náležitosti, po obsahovej stránke žalovaný správny orgán sa vyjadroval v celom rozsahu ku všetkým odvolacím argumentom vneseným odvolateľom (žalobcom) v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Odvolací správny orgán v konkrétnostiach poukazuje na dôvody rozhodovania prvostupňového orgánu, ďalej na odvolacie dôvody uvádzané žalobcom (odvolateľom) v odvolacom konaní. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom odvolací orgán podrobil po vecnej stránke odvolaciemu prieskumu, všetky namietané odvolacie dôvody z pohľadu konkrétnych skutkových, ale aj právnych súvislostí vyhodnotil. V osobitostiach sa zaoberal odvolacou argumentáciou - či došlo k závažnému porušeniu služobných povinností zakladajúcich prepustenie zo služobného pomeru, vychádzal zo zadováženého spisového materiálu, z pripojených listinných dôkazov (ide aj o svedecké výpovede, ide aj o čestné prehlásenie svedkov). Odvolací správny orgán zaujal stanovisko aj k hodnoteniu uvedených dôkazov prvostupňovým správnym orgánom, skutkové zistenia vychádzajúce z dôkazov vykonaných v prvostupňovom konaní, ale aj prieskumná činnosť odvolacieho správneho orgánu jednoznačne potvrdzujú, že 20.4.2009 žalobca - v služobnom zaradení profesionálneho vojaka nastúpil službu pod vplyvom alkoholických nápojov, uvedená skutočnosť bola potvrdená v celom rozsahu i s odbornými meraniami, o čom svedčí aj listinný dôkaz, zápis o prítomnosti alkoholu v krvi a je jednoznačný právny záver o tom, že žalobca porušil zákon č. 346/2005 Z.z., službu vykonával pod vplyvom alkoholu pritom podľa ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a / označeného právneho predpisu ide o závažné porušenie služobných povinností zakladajúce obligatórny dôvod skončenia služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d/. Konanie žalobcu bolo správne právne kvalifikované príslušnými správnymi orgánmi. Žalovaný správny orgán uviedol vo svojom rozhodnutí relevantné a dostatočné dôvody na základe ktorých bolo vydané. Žalobcom namietané skutkové okolnosti, či mal dňa 20.4.2009 nastúpiť do služby, či mal alebo nemal a kedy získal vedomosť, či 17.4., prípadne 20.4.2009, od koho a ako sa dozvedel o výkone služby, či u neho bol zistený alkohol pred nástupom služby, prípadne po nástupe, vyhodnotil krajský súd za nové skutočnosti, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože tieto okolnosti v podanej žalobe žalobcom uvádzané neboli a keďže krajský súd je viazaný v rámci prieskumu rozhodnutia správneho orgánu rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, nemohol už v danom štádiu konania na tieto nové skutočnosti prihliadať. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery oslobodzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/9/2010-133, zo dňa 18.5.2010 v jeho trestnej veci, krajský súd konštatuje, že síce žalobca bol oslobodený spod obžaloby pre podozrenie z prečinu neuposlúchnutia rozkazu podľa § 394 ods. 1 Trestného zákona viažuce sa k skutkovej udalosti dňa 20.4.2009, bol však oslobodený z dôvodu, že nejde z hľadiska miery zavinenia o vysoký stupeň závažnosti, ale o závažnosť nepatrnú. Aj v odôvodnení uvedeného rozhodnutia je konštatovaná prítomnosť alkoholu u obžalovaného ako aj zásada tzv. nulovej tolerancie alkoholu a naviac závery označeného rozhodnutia podporujú správnosť postupu žalovaného správneho orgánu o tom, že žalobca sa dopustil závažného porušenia služobnej disciplíny vyúsťujúce sa do jeho okamžitého prepustenia zo služobného pomeru. Vzhľadom na všetky uvedené súvislosti musel krajský súd zamietnuť žalobu navrhovateľa aj voči žalovanému v 2/ rade. Žalobca v predmetnom konaní nemal úspech ani čiastočný, preto mu proti žalovaným krajský súd nepriznal právo na náhradu trov konania , postupoval tak podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.