Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/428/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201100 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201100.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: JUDr. T. B., nar. XX. XX. XXXX, V. XXXX/X, XXX XX F. K., v zast. JUDr. Martin Kováčik, advokát so sídlom S. N.. XXXX, F. K., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva MDVRR SR so sídlom Nám. slobody č. 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 809 321, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 394/2011 zo dňa 01. 07. 2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žalovanému súd na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobným návrhom doručeným na Krajský súd v Žiline dňa 23. 11. 2011 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 394/2011 zo dňa 01. 07. 2011, ktorým správny orgán ako orgán príslušný podľa § 3 ods. 1 písm. f/, ods. 2 písm. b/, § 7 písm. h/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007) podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku vo veci uloženia opatrení na znížení imisií hluku vznikajúceho prejazdom cestných motorových vozidiel po moste č. 59-073 na ceste č. I/59 v Dolnom Kubíne začatého z podnetu správneho orgánu v zmysle § 18 ods. 1 Správneho poriadku voči účastníkovi konania Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 003328, zastavil konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu správneho orgánu. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že listom zo dňa 22. 07. 2010 požiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín, aby začal konať vo veci ochrane jeho zdravia pred hlukom šíreným z blízkej komunikácie. Toto podanie bolo postúpené žalovanému, ktorý mu oznámil, že vo veci začal konať voči prevádzkovateľovi zdroja hluku Slovenskej správe ciest Bratislava pre porušenie povinnosti, ktoré prevádzkovateľovi zdroja hluku vyplývajú z ust. § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.. Žalobca tvrdil, že žalovaný v priebehu tohto správneho konania riadne nekonal, výsledok dokazovania, merania a celého správneho konania sa žalobca dozvedel len nepriamo, a to z listu, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že správne konanie bolo zastavené. Až na žiadosť žalobcu žalovaný mu doručil napadnuté rozhodnutie dňa 21. 09. 2011, na ktorom bola už aj vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia s dátumom 07. 07. 2011. Žalobca v podanej žalobe poukázal na § 3 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ a § 7 písm. j/, k/ zákona č. 355/2007 Z.z., v zmysle ktorých ustanovení správny orgán viedol správne konanie. Poukazoval na samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že správne konanie bolo vedené vo veci správneho deliktu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. proti prevádzkovateľovi zdroja hluku Slovenská správa ciest pre podozrenie, ženezabezpečil, aby hladina hluku bola čo najnižšia a neprekročila maximálne prípustné hodnoty určené vyhláškou č. 549/2007 Z.z.. Žalobca tvrdil, že od začiatku správneho konania vedel žalovaný o jeho existencii a o zásahu Slovenskej správy ciest do jeho práv a práv chránených záujmov a to práve z dôvodu, že z podnetu žalobcu začal žalovaný právne konanie. Poukazoval na to, že žalovaný viedol správne konanie voči jedinému účastníkovi Slovenskej správe ciest Bratislava, ktorý okrem iného je rozpočtovou organizáciou toho istého zriaďovateľa, akým je zriaďovateľ žalobcu. Tvrdil, že žalovaný svojím postupom a rozhodnutím porušil práva žalobcu, keď s ním nekonal ako s účastníkom konania a z tohto vyplýva aj následná nezákonnosť vydaného rozhodnutia s pouk. na ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v spojení s § 59 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z.. Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z materiálneho hľadiska, nakoľko podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky pre postup podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb., lebo vykonaným dokazovaním bola potvrdená existencia tých skutočností, ktoré tvrdil žalobca v podanom podnete. Tvrdil, že je nesprávny a ničím nepodložený záver žalovaného o tom, že prevádzkovateľ zdroja hluku spĺňa podmienky uvedené v bode 1.6 prílohy k vyhláške č. 549/2007 Z.z. a taktiež v konaní nebolo vôbec ničím preukázané, prečo nie je možné existujúci hluk obmedziť dostupnými opatreniami bez podstatného narušenia dopravného výkonu. Žalobca tvrdil, že použitie hlukových stien a zábran je bežným štandardným a účinným opatrením pre riešenie aj obdobných problémov, ako aj problému žalobcu. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným krajskému súdu 27. 12. 2011. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi, ktoré vyjadril vo výrokovej časti a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tvrdil, že žalobca bol priebežne informovaný o priebehu konania, o čom vyhotovil žalovaný záznam zo dňa 12. 04. 2011, ktorý je súčasťou predloženého správneho spisu a žalobca bol taktiež informovaný o postupe listom č. 395/2011 zo dňa 01. 07. 2011 a napokon bolo žalobcovi aj doručené napadnuté rozhodnutie. Žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba, nakoľko žalobca nemá status účastníka konania. Vyslovil právny názor, že pri určovaní okruhu účastníkov aj v prejednávanej veci nie je možné aplikovať ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.. Podľa § 250 ods. 1 prvá veta účastníkom konania sú žalobca a žalovaný. Podľa § 250 ods. 2 žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená a) požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom štátneho zdravotného dozoru, b) vstupovať na pozemky, do prevádzkarní, zariadení a objektov, ktoré súvisia s predmetom štátneho zdravotného dozoru, a požadovať potrebné sprevádzanie, c) odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie a vykonávať ich odborné posúdenie, d) vykonávať zistenia vrátane potrebnej fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov, e) požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady, nazerať do príslušných dokladov, f) ukladať namieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa odseku 1 písm. f) sú a) zákaz výroby, manipulácie alebo uvádzania do obehu výrobkov, ktoré odporujú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, b) príkaz na stiahnutie výrobkov z obehu, ak predstavujú riziko vážneho poškodenia verejného zdravia, c) príkaz na zneškodnenie výrobkov podľa písmena a) pri preukázaní ich zdravotnej škodlivosti, d) zákaz používania pitnej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná (§ 17 ods. 2), e) zákaz využívania vody na kúpanie, ak nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona a vykonávacieho predpisu podľa § 62 písm. e), f) zákaz používania prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie ľudí, g) nariadenie uzatvorenia prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušenie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia, ktoré môže mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia ľudí, h) zákaz výroby a uvádzania do obehu zdraviu nebezpečných potravín, pokrmov alebo iných výrobkov, i) nariadenie vykonania špeciálnych meraní, analýz alebo vyšetrení na účely hodnotenia zdraviu škodlivých faktorov a ich vplyvu na verejné zdravie. Podľa § 57 ods. 20 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, 33a) prevádzkovateľ vodnej cesty, 33b) prevádzkovateľ dráhy, 33c) prevádzkovateľ letiska, 33d) a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len "prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií"), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 68) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Z ust. § 3 zákona č. 355/2007 vplýva, že orgánmi verejného zdravotníctva je aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 355/2007 Z.z.. Z ust. 36, ktorý upravuje kompetenciu regionálnych úradov verejného zdravotníctva vyplýva, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva vykonáva štátny dozor, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru podľa § 54 a § 55, (pod písm. j) prejednáva priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosti nahradiť náklady podľa § 56 až § 58 (pod písm. k). Obdobnú kompetenciu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva má Úrad verejného zdravotníctva ako orgán verejného zdravotníctva, ktorého kompetencia je upravená v § 5 ods. 4 písm. v) a w) zákona č. 355/2007 Z.z.. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že správny orgán konal na základe podnetu žalobcu a začal konanie ex offo vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa mal dopustiť účastník konania Slovenská správa ciest. Konanie vo veciach priestupkov a iných právnych deliktov upravuje desiata časť zákona č. 355/2007 Z.z.. V § 57 je úprava konania iných správnych deliktov, teda aj deliktu, pre podozrenie spáchania ktorého začal správny orgán voči Slovenskej správe ciest Bratislava konanie (§ 57 ods. 20 zákona č. 355/2007 Z.z.) konať. Ustanovenie § 57, ani iné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. neupravujú špeciálne okruh účastníkov konania v konaní o iných správnych deliktoch. Okruh účastníkov konania, čo sa týka priestupkov upravených v § 56, čo upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nakoľko konanie o iných správnych deliktoch podľa zákona č. 355/2007 nemá v ustanoveniach upravený okruh účastníkov konania, aplikujúc ust. § 59 zákona č. 355/2007 Z.z. je potrebné na vymedzenie okruhu účastníkov aplikovať príslušné ustanovenia Správneho poriadku, ust. § 14 a § 15 zákona č. 71/1967 Zb.. Z ust. § 14 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa názoru krajského súdu, status účastníka konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 57 zák. č. 355/2007 Z.z. žalobcovi nevyplýva. Podľa názoru krajského súdu účastníkom konania o iných správnych deliktoch je osoba, vo vzťahu ku ktorej sa správne konanie vedie. Teda je osoba, vo vzťahu ku ktorej sa koná v správnom konaní o tom, či konkrétneho správneho deliktu sa dopustila a teda, či sú aj splnené predpoklady pre uloženie zákonom stanovených sankcií za spáchanie konkrétneho správneho deliktu, tejto osobe. Súdu je známa skutočnosť, že v Slovenskej republike je právna úprava zodpovednosti za správne delikty značne roztrieštená a v súčasnosti je platných asi 150 právnych predpisov, ktoré upravujú skutkové podstaty právnych deliktov, pričom chýba osobitná úprava správneho konania o správnych deliktoch. Zák. č. 355/2007 Z.z. vo vzťahu k iným správnym deliktom upraveným v § 57, nevymedzil okruh účastníkov konania, preto, podľa názoru krajského súdu, bolo potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia zákona o správnom konaní. Podľa názoru krajského súdu účastníkom konania vo veci o inom správnom delikte je osoba, u ktorej je podozrenie, či sa dopustila ako prevádzkovateľ zdrojov hluku, itrazvuku a vibrácií porušenia niektorých z povinností upravených v § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007. Nakoľko žalobca nenaplnil status účastníka správneho konania, nie je možné, aby mal aktívnu legitimáciu čo do prieskumu napadnutého rozhodnutia a teda súd sa nemohol nielen meritom veci zaoberať, ale zaoberať sa argumentmi, či boli splnené podmienky na zastavenie predmetného konania, a ani nemohol preskúmať, či napadnuté rozhodnutie vydal vecne a miestne príslušný orgán vykonávajúci zdravotný dozor podľa zákona č. 355/2007 Z.z., a či rozhodnutie má všetky formálne náležitosti tak, ako rozhodnutie vydané podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. má mať. Ako vyplýva z obsahu spisu, správne konanie začal žalovaný - orgán verejného zdravotníctva z podnetu žalobcu a konanie sa začalo a viedlo voči Slovenskej správe ciest Bratislava pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 20 zákona č. 355/20007 Z.z.. Podľa názoru krajského súdu, vo vzťahu k takto začatému konaniu mal byť formulovaný výrok rozhodnutia a konanie malo byť práve vo vzťahu k formulácii začatého správneho konania zastavené. Napriek tejto skutočnosti súd skúmal, či žalobca je účastníkov konania mal byť účastníkom správneho konania aj v konaní vo veci uloženia opatrení na zníženie imisií hluku vznikajúcich prejazdom cestných motorových vozidiel na predmetnej komunikácii, vo vzťahu ku ktorému konaniu, správny orgán konanie zastavil. Súd poukazuje na kompetenciu Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré sú vymedzené v § 3 a nasl. zákona č. 355/2007. Súd poukazuje, že štátny zdravotný dozor je vymedzený v § 54 citovanej právnej normy a v § 55 ods. 1 písm. f/ je určená kompetencia orgánom vykonávajúcich štátny dozor, okrem iného ukladať na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Vychádzajúc však z ust. § 55 ods. 2 písm. a) až i) zákona č. 355/2007 Z.z., podľa názoru krajského súdu, vo vzťahu k ukladaniu opatrení na odstránenie zistených nedostatkov nie je daná príslušným orgánom vykonávajúcich štátny zdravotný dozor podľa zákona č. 355/2007 Z.z., teda ani Úradu zdravotníctva MDVRR SR, regionálnym úradom verejného zdravotníctva, kompetencia ukladať opatrenia charakteru napríklad tak, ako požadoval žalobca, vybudovanie konkrétnych hlukových opatrení alebo konkrétnych technických prostriedkov, ktoré by fyzicky namerané zvýšené hladiny hluku eliminovali. Nakoľko z ust. zákona č. 355/2007 Z.z. nevyplýva kompetencia orgánom štátneho zdravotného dozoru, a teda aj žalovaného, ukladať opatrenia tohto druhu (povinnosti zabezpečiť realizáciu protihlukových stien alebo iných obdobných zariadení na príslušnom cestnom úseku), nie je teda daná podľa názoru krajského súdu ani kompetencia žalovaného ako orgánu štátneho zdravotného dozoru podľa zákona č. 355/2007 Z.z. ukladať účastníkovi konania Slovenskej správe ciest Bratislava uvedené opatrenia. Podľa názoru krajského súdu z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že žalobca mal mať status účastníka konania v konaní žalovaného správneho orgánu vo veci uloženia opatrení na zníženie imisií hluku vznikajúcich prejazdom cestných motorových vozidiel po predmetnej komunikácií účastníkovi konania Slovenskej správe ciest Bratislava. Súd dospel k záveru, že účastníctvo žalobcu (z ust. zákona č. 355/2007 § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 14 a § 15 zákona č. 71/1967 Zb.) nevyplýva, to znamená - žalobca ani v konaní vo veci uloženia opatrenia na zníženie imisií hluku, vo vzťahu ktorému konanie bolo zastavené a ani v konaní vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu, nemá status účastníka správneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti napadnutému správnemu rozhodnutiu žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá v preskúmavanom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, nebola a nemala byť ani účastníkom správneho konania, preto pri aplikácii § 250d ods. 3 prvá veta O.s.p. súd konanie zastavil. Pri aplikácii § 246c v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý zavinil, že súd konanie zastavil, nakoľko žaloba bola podaná neoprávnenou, nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný má právo na náhradu trov konania, nakoľko však trovy konania mu nevznikli, ani si ich neuplatnil, súd z tohto dôvodu mu náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ust. § 246c v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.