Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/218/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204870 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897355.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N. L. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Y. č. XXX, proti odporkyni: D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N. L. XXX, zastúpená Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom O., Q. II. č. XXX, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/167/2009-120 zo dňa 14. marca 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia odporkyni povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva ku KNC parc. č. 83/1, kat. úz. N. L. a určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku KNC parc. č. 84/2 - záhrada o výmere 38 m2 v kat. území N. L. vytvorenej z parcely KNC č. 84/0/1 - záhrady o výmere 301 m2, č. 84/0/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. N. L., GP č. 37048201-70-2010 zo dňa 13.4.2010 vyhotovený Geodetickou kanceláriou Ing. J. H., V.. A. P. č. XXX, V., titulom vydržania (výrok I.). Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 721,30 eur na účet jej právneho zástupcu (výrok II.). Konštatoval, že výrok, ktorým sa navrhovateľka domáhala voči žalovanej zdržania sa neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva, je nevykonateľný pre svoju neurčitosť. Keďže v prejednávanom prípade ide o tzv. negatórnu žalobu, žalobný petit musí určite vymedzovať konanie, ktorého sa má rušiteľ zdržať. Uviedol, že navrhovateľka počas konania poukazovala na to, že žalobou sleduje najmä to, aby odporkyňa nepokračovala vo výstavbe plota na spornej nehnuteľnosti, zároveň však uviedla, že odporkyňa vo výstavbe nepokračuje, ani nebola preukázaná bezprostredná hrozba v pokračovaní takejto výstavby. Rovnako nárok navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva sporných nehnuteľností vydržaním považoval za nedôvodný. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka mala uvedené nehnuteľnosti získať ústnou darovacou zmluvou od svojho otca, a to v roku 1990. V tomto období pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti darovaním bola potrebná písomná zmluva a na jej účinnosť registrácia štátnym notárstvom. Právna úprava bola dostatočne zrozumiteľná, nepripúšťala odlišný výklad. Navrhovateľka nemohla byť teda v dobrej viere, že ústnou zmluvou došlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na jej osobu. Jej omyl spočíval v neznalosti jasne definovanej právnej normy, avšak takýto omyl nie je možné považovať za ospravedlniteľný, zakladajúci existenciu dobrej viery. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni ako účastníčke v konaní úspešnej priznal právo na jej náhradu. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Za ničím nepodložený označila záver okresného súdu o neexistencii bezprostrednej hrozby, že odporkyňa bude pokračovať vo výstavbe plota. Ďalej uviedla, že návrh bol dostatočne písomne odôvodnený a rovnako aj jeho petit, ktorým sa domáhala voči odporkyni zdržania sa neoprávnených zásahov nielen vo vzťahu k výstavbe plota, ale aj k ostatným (zrejme zásahom - poznámka súdu), ktoré nakoniec konštatoval v napadnutom rozsudku aj okresný súd. Za predčasné označila zamietnutie návrhu v časti určovacej žaloby. Podľa jej názoru zo strany okresného súdu došlo k prispôsobeniu právnej normy, ktorá nikdy nevylučovala uzatvorenie zmluvy aj konkludentne. Odporkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky stotožnila so závermi okresného súdu. Poukázala na to, že v konaní neboli preukázané žiadne zásahy, ktorých by sa mala zdržať. Uviedla, že navrhovateľka nedokázala žiadnym spôsobom presvedčivo konkretizovať, čo presne mala nadobudnúť vydržaním a že sporný pozemok mala v oprávnenej držbe po celú vydržaciu lehotu ona, resp. jej právny predchodca. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prejednávanej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky. Navrhovateľka sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva tým, že žiadala, aby bola odporkyni uložená povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov a zároveň sa domáhala určenia vlastníckeho práva. Aby súd mohol o uplatnenom nároku konať a o tomto rozhodnúť, musí mať ustálené, čo je predmetom konania, čoho sa navrhovateľ žalobným návrhom domáha. Žalobný petit - rozsudočný návrh, t.j. uvedenie čoho sa podaným žalobným návrhom účastník domáha (čo sleduje) je aj jednou zo základných náležitostí návrhu na začatie konania. Pokiaľ táto náležitosť v žalobnom návrhu absentuje, resp. je uvedená tak, že z nej nemožno ustáliť, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať v konaní vo veci samej, je povinnosťou súdu postupovať podľa ust. § 43 O.s.p. a účastníka vyzvať, aby svoj neúplný, resp. nejasný návrh doplnil/upresnil. Pokiaľ okresnému súdu nebolo zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať v konaní vo veci samej, zdržania akých konkrétnych zásahov, mal postupovať podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a navrhovateľku na odstránenie tohto nedostatku vyzvať. Pokiaľ by navrhovateľka na výzvu súdu riadne a včas nereagovala, mal jej podanie ako vadné odmietnuť. Nemohol však neúplný návrh prejednať a meritórne o ňom rozhodnúť. Bránila mu v tom skutočnosť, že nemal ustálené (t.j. nevedel), čo je predmetom konania. Zároveň však krajský súd konštatuje, že závery okresného súdu o nejasnosti uplatneného nároku navrhovateľom sú správne. Pokiaľ sa navrhovateľka domáha zdržania sa zásahov do jej vlastníckeho práva zo strany odporkyne, musí tieto zásahy konkretizovať, aby bolo zrejmé, čoho konkrétne sa má odporkyňa zdržať. Dôkazom toho je aj obsah podaného odvolania, pokiaľ navrhovateľka konštatuje, že zdržanie sa ostatných (bližšie neuvedených zásahov) bolo preukázané. Uvedená vada konania okresného súdu mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom procesnom postupe okresný súd podľa § 43 O.s.p. vyzve navrhovateľku na odstránenie vád tejto časti žalobného návrhu, pokiaľ navrhovateľka jeho výzve riadne a včas vyhovie, zvolí ďalší procesný postup, vec prejedná a rozhodne, prípadne, pokiaľ nebudú uvedené nedostatky žalobného návrhu odstránené, podanie v tejto časti odmietne. Pokiaľ okresný súd konštatoval nedôvodnosť žalobného návrhu v časti určenia vlastníckeho práva, jeho rozhodnutie je nutné považovať v tomto štádiu za predčasné. Možno prisvedčiť jeho záverom, že omyl spočívajúci v neznalosti jasne definovanej právnej normy, nie je omyl ospravedlniteľný, ktorý má za následok existenciu dobrej viery v súvislosti s vydržaním. Uvedený záver však treba aplikovať na okolnosti konkrétneho prípadu a tento omyl posudzovať z hľadiska širších súvislostí prejednávanej veci. Pred vyslovením takéhoto záveru bolo potrebné bližšie sa zaoberať okolnosťami, za akých došlo „k uzatvoreniu“ darovacej zmluvy ústnou formou. Zistiť, z akého dôvodu nepovažovala navrhovateľka, resp. darca, za potrebné uzatvárať o tomto právnom úkone písomnú zmluvu napriek tomu, že išlo o nehnuteľnosť a všetky tieto okolnosti vyhodnotiť v súvislosti s tým, či mohli, resp. nemohli mať vplyv na dobromyseľnosť navrhovateľky. Až po zistení uvedených skutočností je možné ustáliť, či aj vzhľadom na tieto nemožno omyl spočívajúci v neznalosti právnej normy považovať za omyl ospravedlniteľný. Okresný súd sa v ďalšom konaní bude zaoberať zistením a následným vyhodnotením uvedených skutočností. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.