Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/260/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109221113 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897397.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: V. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, E., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Vladimírom Žiakom, advokátom so sídlom N. č. XXXX/X, E., proti odporkyni: T. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, E., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Petrom Rybárom, advokátom so sídlom A. N. XX, E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v konaní o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/141/2009-252 zo dňa 13.6.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými rozhodol vo veci samej a rozhodol o trovách konania, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi a odporkyni zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline súdny poplatok z predmetu konania za vyporiadanie BSM, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej BSM) tak, že z vecí, ktoré mali účastníci konania v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov súd do vlastníctva navrhovateľa prikázal hnuteľné veci: 1 ks vysávač ETA v zostatkovej hodnote 0,- eur, 1 ks DVD prehrávač ORAVA v zostatkovej hodnote 0,- eur, 1 ks Hifi veža SONY v zostatkovej hodnote 50,- eur, teda hnuteľné veci v hodnote 50,- eur a do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci: 1 ks televízny prijímač ORAVA v zostatkovej hodnote 0,- eur, teda hnuteľné veci v hodnote 0,- eur (výrok I.). Zároveň rozhodol, že navrhovateľ sa stáva preberateľom dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0423845400 zo dňa 20.10.2006 poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, so zostatkom úveru ku dňu 27.4.2011 v sume 3.253,07 eur (výrok II.). Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je odporkyňa povinná vyplatiť navrhovateľovi sumu 4.210,- eur do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Navrhovateľovi a odporkyni súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline súdny poplatok z predmetu konania za vyporiadanie BSM 33,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok V.). Z výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 27C/71/2008 zo dňa 30.6.2008 bolo rozvedené manželstvo účastníkov uzavreté dňa 13.3.2004 v Žiline a maloletá S. L., nar. X.X.XXXX, bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a odporcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 1.800,- Sk mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2008. K mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi nedošlo, a pokiaľ bol návrh na vyporiadanie BSM podaný dňa 31.7.2009, bol podaný riadne a včas. Zo zhodného vyjadrenia účastníkov mal okresný súd za nesporne zistený rozsah a hodnotu hnuteľných vecí, ktoré tvoria masu BSM a tieto prikázal účastníkom tak, ako hnuteľné veci užívali po rozvode manželstva, resp. ako sa na tom účastníci vzájomne dohodli. Hodnota hnuteľných vecí u navrhovateľa predstavuje sumu 50,- eur a u odporkyne 0,- eur. Súd vykonal vyporiadanie dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. V konaní bolo preukázané, že počas trvania manželstva obom manželom ako dlžníkom bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0423845400 dňa 20.10.2006 úver vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) a zostatok tohto úveru ku dňu 28.7.2008 (ku dňu zániku BSM) bol vo výške 6.041,82 eur a zostatok ku dňu 27.4.2011 (ku dňu vyporiadania) je 3.253,07 eur. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že po rozvode manželstva splátky tohto úveru od 28.7.2008 doposiaľ hradil zo svojich finančných prostriedkov výlučne navrhovateľ, a to v období od 28.7.2007 do 18.4.2011 spolu v sume 4.783,47 eur, na ktorú skutočnosť súd v rámci vyporiadania prihliadal. Taktiež v konaní bolo preukázané, že počas trvania manželstva bolo Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 16.10.2006 povolené prečerpanie k bežnému účtu na meno L. V., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a zostatok na účte z prečerpania bol ku dňu 30.6.2008 vo výške - 1.065,15 eur (- 32.082,40 Sk) a zostatok pohľadávky ku dňu vyporiadania predstavuje 0,- eur. Bolo nesporné, že povolené prečerpanie bolo pozastavené dňa 8.7.2008 a splatenie celej pohľadávky realizoval v období od 16.8.2008 do 21.1.2009 v sume 946,45 eur priamo navrhovateľ, na ktorú skutočnosť okresný súd v rámci vyporiadania prihliadal. Počas trvania manželstva bol účastníkom poskytnutý veriteľom VÚB, a.s. Zmluvou o poskytnutí flexi pôžičky dňa 30. mája 2005 dlžníkovi L. V. bezúčelový úver vo výške 45.000,- Sk, ktorého zostatok ku dňu 7.7.2008 bol vo výške 642,40 eur a zostatok ku dňu 18.12.2008, resp. ku dňu vyporiadania je 0,- eur. Taktiež zostalo medzi účastníkmi nesporným, že po rozvode splátky tohto úveru od 24.7.2008 do 17.12.2008 hradil zo svojich finančných prostriedkov výlučne navrhovateľ, keď bolo preukázané, že formou úhrady zaplatil spolu sumu 662,78 eur, na ktorú skutočnosť okresný súd taktiež prihliadal. Odporkyňa v priebehu konania namietala zaradenie vyššie uvedených pasív do vyporiadania BSM, keď uviedla, že pôžička od VÚB, a.s. bola použitá na vycestovanie navrhovateľa za prácou do zahraničia a zarobené prostriedky navrhovateľ použil na úhradu vlastných dlhov. Za prostriedky získané úverom zo Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo kúpené motorové vozidlo Nissan Primera, ktoré navrhovateľ používal pri svojom podnikaní a bolo počas trvania manželstva predané za sumu 180.000,- Sk, pričom prostriedky boli použité na podnikanie navrhovateľa. K tvrdeniam odporkyne okresný súd uviedol, že ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. Povinnosť tvrdenia aj dôkazného bremena, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Okresný súd zdôraznil, že dôkazné bremeno, že uvedené pasíva do vyporiadania BSM nepatria, bolo na odporkyni, ktorá i napriek výzve zo strany súdu dôkazy nepredložila. Okresný súd prihliadal na uplatnenú pohľadávku odporkyne voči navrhovateľovi, ktorá predstavuje úhrady spoločnosti T-Mobile na základe zmluvy o pripojení zo dňa 6.8.2007 pre telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorý využíval len navrhovateľ a pohľadávky spoločnosti T-Mobile vo výške 269,20 eur zo dňa 8.12.2007 a vo výške 318,66 eur v splátkach uhradila odporkyňa výlučne zo svojich prostriedkov, ktoré plnenia navrhovateľ nijako nerozporoval, a preto okresný súd na uvedené úhrady v rámci vyporiadania prihliadal. Odporkyňa navrhla v priebehu konania vyporiadať majetkové právo firmy navrhovateľa ako živnostníka určením hodnoty majetku firmy, t.j. subjektu Ján Rigó, IČO: 40130428. Z rozhodnutia Obvodného úradu v Žiline bolo preukázané, že živnostenský list pre navrhovateľa bol vydaný dňa 12.6.2007, avšak prevádzkovanie živnosti bolo pozastavené od 1.8.2008 a k 22.1.2009 podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť. Z prehľadu potvrdenia a podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby súd zistil, že základ dane z podnikateľskej činnosti za rok 2007 predstavoval 162.069,- Sk a za rok 2008 sumu 110.625,- Sk, pričom nebola preukázaná existencia žiadnych finančných prostriedkov na účtoch, resp. vkladoch na vkladných knižkách ani iných majetkových aktivít navrhovateľa ku dňu zániku BSM. Na existenciu vedeného účtu na meno L. V. v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a vedeného účtu VÚB, a.s. prečerpanie úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu zániku BSM súd v rámci vyporiadania prihliadal pri stanovení výšky finančného vyrovnania. Pri vyporiadaní BSM účastníkov okresný súd vychádzal z ust. § 143 a nasl. Obč. zákonníka, najmä § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Obč. zákonníka. Celková masa BSM účastníkov predstavuje hnuteľné veci v sume 50,- eur a hodnota pasív v sume 3.253,07 eur. Navrhovateľovi boli prikázané hnuteľné veci do výlučného vlastníctva v hodnote 50,- eur a odporkyni hnuteľné veci v sume 0,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom vyporiadania boli aj záväzky účastníkov, ktoré vznikli počas trvania manželstva, teda pasíva v sume 3.253,07 eur (zostatok spoločného úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorého preberateľom sa stal navrhovateľ), tak podiel každého z účastníkov na tomto záväzku predstavuje hodnotu v sume 1.626,53 eur. Okresný súd zohľadnil pôžičky patriace do BSM, ktoré po rozvode a ku dňu vyporiadania boli navrhovateľom splatené v celkovej výške 6.392,70 eur (4.783,47 + 946,45 + 662,78), z čoho polovica predstavuje sumu 3.196,35 eur, ktorú by mala odporkyňa vyplatiť navrhovateľovi. V celkovom vyporiadaní okresný súd prihliadal na nespornú pohľadávku odporkyne voči navrhovateľovi v sume 587,86 eur (318,66 + 269,20 z úhrady spoločnosti T-Mobile), ktorú by mal navrhovateľ zaplatiť odporkyni. Pri konečnom vyporiadaní BSM hnuteľných vecí, pasív a pohľadávok na vyrovnanie podielov potom celkovo má odporkyňa vyplatiť navrhovateľovi sumu 4.210,- eur, ktorú sumu je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinná odporkyňa z titulu vyporiadaného majetku (aktíva a pasíva) vyplatiť navrhovateľovi. Na splnenie uloženej povinnosti na peňažné plnenie určil súd dlhšiu lehotu 90 dní v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to z dôvodu, že každému z účastníkov sa dostala polovica spoločného majetku a ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech. S poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v spojení s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov za vyporiadanie BSM uložil okresný súd navrhovateľovi a odporkyni povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 33,- eur. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Podľa názoru odvolateľky sporným v konaní zostalo vyporiadanie pasív, dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Okresný súd nie dôsledne skúmal použitie poskytnutých finančných prostriedkov, teda či tieto skutočne boli použité na potreby rodiny a bez ďalšieho sa v tomto smere uspokojil len s tvrdením navrhovateľa. Neobstojí v tomto smere záver okresného súdu, že nositeľom dôkazného bremena o tom, či niečo nepatrí do BSM, je účastník, ktorý toto v konaní tvrdí. Dňa 30.5.2005 bola navrhovateľovi poskytnutá Všeobecnou úverovou bankou, a.s. flexi pôžička vo výške 1.327,76 eur s rozvrhnutím splátok na 36 mesiacov. Aj podľa vyjadrenia navrhovateľa bola táto pôžička poskytnutá za účelom jeho vycestovania do zahraničia a za tieto finančné prostriedky boli zakúpené veci na túto zahraničnú cestu, oblečenie, vreckové a spiatočný cestovný lístok. Navrhovateľ vôbec nepreukázal, že touto prácou v zahraničí zarobil nejaké finančné prostriedky a tieto aj použil pre potreby rodiny. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ žiadne finančné prostriedky na chod rodiny z tohto titulu nepoužil. Nejednalo sa teda o dlh, z ktorého bola získaná určitá majetková hodnota, ktorá by slúžila na využitie pre potreby rodiny, a preto tento dlh nemožno započítať do BSM. Pokiaľ VÚB, a.s. poskytla flexi pôžičku v sume 1.327,76 eur a podľa tvrdenia navrhovateľa tento v zahraničí zarobil sumu vo výške 2.100,- eur, zarobené peniaze mali plne postačovať na pokrytie poskytnutej pôžičky. Keďže splátky na túto pôžičku boli rozvrhnuté na obdobie 36 mesiacov, uvedený záväzok nemal ku dňu rozvodu vôbec existovať. V čase, kedy navrhovateľ pracoval v zahraničí, sa tento žiadnym spôsobom nepodieľal na chode spoločnej domácnosti, potrieb rodiny a maloletej dcéry. Z tohto dôvodu odporkyňa prerušila materskú dovolenku, nastúpila do pracovného pomeru a všetky výdavky súvisiace s chodom domácnosti a výživou maloletej dcéry hradila sama zo svojho platu. Odporkyňa tak v neprítomnosti navrhovateľa svojimi výdavkami použitými na chod domácnosti nepriamo samotnú flexi pôžičku vyplácala už v priebehu vykonávania prác navrhovateľa v zahraničí. Okresný súd uvedené súvislosti nezohľadnil. Pokiaľ ide o splátkový úver od Slovenskej sporiteľne, a.s vo výške 200.000,- Sk, tak dala do pozornosti, že pred poskytnutím tohto úveru bol v Slovenskej sporiteľni, a.s. zriadený 16.10.2006 osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tento účet bol zriadený za účelom úhrady splátok s možnosťou debetu z dôvodu zachovania pravidelnosti a trvalosti úhrady mesačných splátok úveru. Za poskytnuté finančné prostriedky bolo zakúpené osobné motorové vozidlo Nissan Primera, ktoré slúžilo výlučne na podnikateľské účely navrhovateľa. Motorové vozidlo bolo v roku 2007 odpredané a podľa vyjadrenia navrhovateľa boli takto získané finančné prostriedky použité na splácanie úveru a na chod spoločnej domácnosti. Do pozornosti odvolateľka dala fakt, že od 1. júna 2006 až do rozvodu bývala spolu s mal. dcérou u svojich rodičov a nie v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky boli opätovne použité pre potreby výlučne jedného z účastníkov konania - navrhovateľa. Odporkyňa už pred rozvodom manželstva domáhala sa určenia výživného na maloletú dcéru (spísaný návrh na ÚPSVaR), pretože navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a neprispieval na výživu maloletého dieťaťa. Súd však o tomto návrhu konal až v rámci rozvodu manželstva. Navrhovateľ v návrhu na vyporiadanie BSM uvádzal, že úver začal splácať až v druhej polovici roka 2008, pričom motorové vozidlo bolo odpredané v roku 2007 za sumu 180.000,- Sk. Súd mal teda predmetnú sumu vo výške 180.000,- Sk, získanú predajom spoločnej veci, započítať v rámci vyporiadania BSM. Na inkasný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bola zasielaná celá výplata odporkyne, čo znamená, že sa plnou mierou podieľala na úhrade splátok, a teda až do dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode dňa 28.7.2008 sa priamo podieľala na jeho úhrade. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že dochádzalo k výberu finančných prostriedkov odporkyňou z tohto účtu. Navrhovateľ nepreukázal v podobe výpisov z účtu, kto peňažné prostriedky z účtu priamo čerpal, čím vznikol debet. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedené skutočnosti nevyplývajú a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Z rozhodnutia nie je taktiež zrejmé, ako sa súd vyporiadal s návrhom odporkyne vyporiadať majetkové právo firmy navrhovateľa. V prípade, ak by odvolací súd vyhodnotil námietky odporkyne ako nedôvodné, žiadala, aby finančné vyrovnanie bolo umožnené splácať odporkyni v splátkach, ktorých výšku ponechala na uvážení súdu s prihliadnutím na dve vyživovacie povinnosti. Súčasťou odvolania odporkyne bola aj žiadosť na úplné oslobodenie od platenia súdneho poplatku v prejednávanej veci. K odvolaniu odporkyňa pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 31. mája 2011, ktorým bola odporkyni priznaná dávka - materské za obdobie od 20.5.2011 do zániku nároku na materské vo výške 8,6733 eur na deň. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože rozhodnutie okresného súdu je presvedčivé a opiera sa o skutkové zistenia podľa dokladov a výpovedí účastníkov konania. Námietky odporkyne z odvolania sú irelevantné a nepravdivé. Odporkyňa namietala, že flexi pôžička poskytnutá VÚB, a.s. dňa 30.5.2005 vo výške 40.000,- Sk nebola použitá na úhradu nákladov, ktoré boli spojené s vycestovaním navrhovateľa na práce v zahraničí a zarobené peniaze v zahraničí, že neboli použité na chod spoločnej domácnosti. Tieto tvrdenia sú nepravdivé. Nie je obvyklé, aby sa v spoločnej domácnosti viedli podrobné záznamy o použití všetkých peňazí, a preto nemožno taxatívne uviesť presné výdaje - platby za užívanie bytu, stravovanie rodiny, platby za dopravu a iné výdavky. Navrhovateľ však zdôraznil, že splácal všetky úvery, ktoré boli poskytnuté ešte počas trvania manželstva, teda počas trvania BSM. Okresný súd preto postupoval správne, ak príjmové a výdajové vzťahy vyplývajúce z pôžičky na sumu 40.000,- Sk zohľadnil pri vyporiadaní BSM. Taktiež nemožno akceptovať účelové tvrdenie odporkyne, že zakúpené osobné motorové vozidlo Nissan Primera slúžilo výlučne na podnikateľské účely navrhovateľa. Vozidlo používal navrhovateľ aj na podnikanie, avšak príjmy z podnikania plynuli na chod spoločnej domácnosti. Inak vozidlo využívala aj samotná odporkyňa, pričom osobné motorové vozidlo nabúrala a muselo byť odpredané. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. toto rozhodnutie vo výrokoch, ktorými okresný súd rozhodol vo veci samej a rozhodol o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a výrok, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi a odporkyni zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o vyporiadaní BSM, v tejto časti vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom odvolania je potrebné uviesť, že ust. § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a tiež aj skutočnosť, či ohľadne neho nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o jeho rozšírení, či zúžení, podľa ust. § 143a Obč. zákonníka. Pri vyporiadaní BSM manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Platí pritom, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. Vyporiadanie BSM manželov sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, teda treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd sa dôsledne riadil ust. § 143 a nasl. Obč. zákonníka a postupoval správne, ak v rámci vyporiadania BSM manželov vyporiadal okrem hnuteľných vecí aj pasíva a dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva. Zaradenie pasív do vyporiadania BSM namietala odporkyňa z rovnakých dôvodov už v prvostupňovom konaní a okresný súd vec správne právne posúdil, ak na tieto námietky neprihliadal, pokiaľ odporkyňa na dôkaz svojich tvrdení nepredložila súdu relevantné dôkazy. Skutočnosti uvádzané k čerpaniu úverových prostriedkov a ich následného použitia zostali len v polohe ničím nepodložených tvrdení. Hodnovernosť tvrdení odporkyne bola spochybnená preukázanou skutočnosťou, že odporkyňa ako dlžník uzatvorila spolu s navrhovateľom zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 20. októbra 2006 napriek jej tvrdeniu, že už od 1. júna 2006 s navrhovateľom nežila v spoločnej domácnosti. Aj keď účastníci žili každý u svojich rodičov, nepoprela odporkyňa, že sa s navrhovateľom kontaktovali, stretávali, riešili spoločné veci a problémy a ako je vidieť, čerpali i spoločné úvery. Ťažko potom uveriť tvrdeniam odporkyne, že úverové prostriedky použil výlučne na svoju potrebu len navrhovateľ. Ak by tomu tak bolo, nebol reálny dôvod, aby odporkyňa na účet navrhovateľa zasielala celú výplatu a podieľala sa na úhrade splátok až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, tiež uhrádzala platby za telefón, ktorý užíval navrhovateľ. Konštantná judikatúra vychádza zo zásady, že zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM a BSM manželov trvá ďalej i po zrušení spoločného hospodárenia manželov (R 42/72). Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa v konaní nepreukázala, že v prejednávanej veci nemožno vychádzať zo zásady rovnosti podielov a tak ako bolo konštatované vyššie, potom platí zásada, že manželia sa v rovnakom pomere podieľajú aj na spoločných dlhoch. K námietke z odvolania, že nie je z rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s „majetkovým právom firmy navrhovateľa“, odvolací súd dáva do pozornosti zistenie okresného súdu uvádzané v rozhodnutí, že navrhovateľ podnikal na základe živnostenského oprávnenia, ktoré ukončil navrhovateľ ku dňu 22.1.2009. V konaní nebola preukázaná existencia majetku, finančných účtov, prostriedkov, vkladov, majetkových aktivít ku dňu zániku BSM, okrem existujúcich účtov vedených na navrhovateľa v Slovenskej sporiteľni, a.s. a VÚB, a.s., na ktoré okresný súd pri vyporiadaní BSM prihliadal pri stanovení výšky finančného vyrovnania. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil, keď námietky z odvolania odporkyne vyhodnotil ako nedôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu lehota 90 dní, ktorú okresný súd stanovil na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM, je dostatočná na zabezpečenie zodpovedajúcej finančnej čiastky odporkyňou a zodpovedá aj ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa a odporkyne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM, odvolací súd zrušil, pretože v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Okresný súd uložil navrhovateľovi a odporkyni zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur, čo však nezodpovedá príslušným ustanoveniam zákona 71/1992 Zb. a z akého dôvodu tak rozhodol okresný súd nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Naviac v rozpore s výrokovou časťou okresný súd dôvodil, že poplatková povinnosť účastníkov predstavuje sumu 66,- eur. V novom rozhodnutí okresný súd pri stanovení poplatkovej povinnosti bude vychádzať z ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel, pričom zohľadní, že odporkyni bolo uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 17C/141/2009-278 zo dňa 25.7.2011 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Rozhodnutie okresný súd odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd o trovách odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 214 ods. 5 a § 151 O.s.p., pretože rozsudok bol vyhlásený postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a zo strany navrhovateľa bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania bez ich vyčíslenia. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.