Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/275/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610210563 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: RIMIROB, s.r.o., so sídlom Tranovského 110/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 433 276, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom M. D. XXX/XX, XXX XX M. G., proti žalovanému: C. D., T. XX, XXX XX Q. D., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom, so sídlom Námestie osloboditeľov 35, BOX 128, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 980 548, v konaní o zaplatenie 2.610,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/19/2011-172 zo dňa 11.08.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/19/2011-172 zo dňa 11.08.2011 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.610,25 Eur od 21.12.2006 do zaplatenia. Konanie o zaplatenie 1.161,32 Eur s 8 % úrokom z omeškania od 21.12.2006 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania 175,68 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na právnu úpravu v ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 369 ods. 1, § 768f Obchodného zákonníka, § 120 ods. 4 OSP, § 96 OSP a z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca ako subdodávateľ vykonával pre žalovaného izolatérske práce na objekte firmy Rettenmeier Polomka Reality, s.r.o., v dvoch etapách, na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo. V I. etape si zmluvné strany dojednali cenu za dielo podľa počtu odpracovaných hodín, pričom za hodinu práce medzi zmluvnými stranami bola dojednaná cena diela 220,- Sk/1hod. bez DPH. Okresný súd si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, podľa ust. § 120 ods. 3 OSP, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v I. etape žalobca vykonal práce v rozsahu 258 hodín po 220,- Sk/1hod. + 19 % DPH, spolu vo výške 67.544,40 Sk. Okresný súd vychádzal zo žalobcom vyhotoveného zápisu s uvedením dátumu a časom začatia, ukončenia vykonávania práce (č.l. 33 spisu), ktorý približne zodpovedal aj stavebnému denníku v uvedenom období (č.l. 55, 56, 58 a 59 spisu). Napriek tomu, že v I. etape žalovaný svojmu objednávateľovi, Rettenmeier Polomka Reality, s.r.o., fakturoval spolu 261 hodín (147 + 114, č.l. 54, 57 spisu), bol okresný súd pri rozhodovaní viazaný žalobou žalobcu, a teda cenou prác v rozsahu 258 hodín. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v II. etape si zmluvné strany dohodli cenu za počet metrov štvorcových položenej lepenky, keď medzi účastníkmi konania zostal rozpor v jej výške za m2. Okresný súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na zistenie obvyklej ceny a konštatoval, že zmluvné strany si cenu dohodli, rozpor bol len v jej výške, s poukazom na výpoveď právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že cena za vykonané dielo bola dohodnutá. Žalobca tvrdil, že v II. etape bola dojednaná cena za jeden m2 položenej lepenky, resp. asfaltového hydroizolačného pásu, 42,- Sk/1m2. Svedok A. R. potvrdil, že zmluvné strany si dojednávali cenu za dielo, ale nevedel konkrétnu cenu. Okresný súd následne prijal záver, že zmluvné strany dojednali cenu 22,- Sk/1m2, pretože žalovaný fakturoval objednávateľovi Rettenmeier Polomka Reality, s.r.o., (v rozsudku na čl. 178 spisu nesprávne uvedené zhotoviteľovi, viď č.l. 48 spisu) 45,- Sk. Uvedené tvrdenia naviac podporuje aj skutočnosť, že žalovaný mal s ďalšími subdodávateľmi dojednanú odmenu 12,- Sk/1m2, resp. 20,- Sk/1m2 a svedok Ing. C. H. - bývalý pracovník žalobcu na dohodu o vykonaní práce potvrdil, že mal dostať od žalobcu zaplatené 10,- Sk/1m2. Medzi účastníkmi bolo ustálené, že v II. etape, t.j. od 18.09.2006 do 03.10.2006 bolo položených 3.800 m2 hydroizolačného materiálu, pretože takýto počet m2 žalovaný fakturoval objednávateľovi Rettenmeier Polomka Reality, s.r.o. (v rozsudku na čl. 178 nesprávne uvedené zhotoviteľovi, viď č.l. 48 spisu). Z dokladov predložených žalovaným mal okresný súd preukázané, že tento v predmetnom období uhradil svojím subdodávateľom cenu za dielo, a to Ing. B. E. za 880,40 m2 a C. F. za 1.464,60 m2, teda rozdiel činil 1.455m2, ktorý počet metrov štvorcových lepenky položil žalobca, keď tento nepreukázal opak. Svedeckými výpoveďami svedkov navrhnutých žalobcom nebolo preukázané, že žalobca v II. etape sám vykonal dielo v rozsahu 3.800 m2 (pôvodne vo faktúre fakturoval 9.000 m2 č.l. 5 spisu). Preto za II. etapu okresný súd ustálil cenu diela postupom: 1.455m2 x 22,- Sk/1m2 + 19 % DPH, spolu 38.091,90 Sk, čo spolu s I. etapou predstavovalo 105.636,30 Sk - 27.000,- Sk (záloha = 78.636,30 Sk), t.j. 2.610,25 Eur, v ktorej časti okresný súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi túto sumu. Okresný súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedeného vo faktúre, kedy sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažnej pohľadávky. Pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania bol okresný súd viazaný žalobným návrhom. Žalovaný žiadal určiť neskorší dátum omeškania z dôvodu, že žalobca vystavil neoprávnenú faktúru, s čím sa okresný súd nestotožnil. Žalovaný mal ku dňu doručenia faktúry k dispozícii všetky podklady pre výpočet ceny diela, preto mu nič nebránilo, aby žalobcom vystavenú faktúru uhradil vo výške, ktorú považoval za oprávnenú. Pokiaľ žalovaný ako ďalší dôvod pre nezaplatenie ceny diela žalobcovi uviedol obavu z fikcie uznania záväzku, tak okresný súd poukázal na správanie sa žalovaného, ktorý čiastočne plnil záväzok v sume 896,23 Eur. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy uvedenej v žalobe, ktorou bol okresný súd viazaný a nemohol sa od nej odchýliť. Návrh žalobcu uplatnený žalobou nebol rozhodnutím okresného súdu prekročený, pretože okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur, čo je nižšia sumu, ako bola uplatnená žalobcom žalobou. Podanou žalobou si žalobca, vzhľadom na výšku poplatkovej povinnosti, uplatnil voči žalovanému len polovicu zvyšku neuhradenej ceny diela, ktorou bol okresný súd viazaný v petite žaloby. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to do výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur s príslušenstvom. Žalovaný namietol, že okresný súd nesprávne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť plnú cenu diela I. etapy, pretože ho mal „zaviazať len na zaplatenie polovice ceny diela spočívajúcej v cene za hodinu práce. i.e. 1.121,03 Eur, v zmysle žalobcovho návrhu v ktorom z dôvodu poplatkovej povinnosti uplatňoval iba polovicu svojho nároku“. Okresný súd nesprávne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, pretože žalobca „doposiaľ“ nepredložil žalovanému riadny účtovný doklad do času podania odvolania, na základe ktorého by žalovaný uhradil cenu diela. Faktúra, ktorou si žalobca uplatňoval u žalovaného zaplatenie ceny diela, nebola oprávnená, preto ju žalovaný žalobcovi vrátil a nezaradil ju do svojho účtovníctva. Cena diela sa tak nestala splatnou v deň splatnosti faktúry žalobcu. Žalobca nemá právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po „splatnosti faktúry“, pretože žalovaný žalobcovi poskytol zákonom predpísanú potrebnú súčinnosť a nedostal sa tak do omeškania so zaplatením ceny diela. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.121,03 Eur a v prevyšujúcej časti, vrátane úrokov z omeškania, žalobu zamietne. V súvislosti s navrhovanou zmenou výroku vo veci samej, žiadal i zmenu výroku súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že zaviaže žalobcu k náhrade trov konania v prospech žalovaného. K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/275/2011-196 zo dňa 28.05.2012 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo dňa 28.05.2012 na č.l. 197 spisu a na internetovej stránke krajského súdu. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur s príslušenstvom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vykladá, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Týmto dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci, pretože vo vzťahu k uplatnenej námietke žalovaného ohľadom jemu uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu zhotoveného diela bolo relevantnou skutočnosťou, či žalovaný v konaní (ne)preukázal, že žalobca pre neho vyhotovil dielo v dohodnutom množstve a cene a žalovanému (ne)vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cenu zhotoveného a odovzdaného diela. K argumentácii žalovaného v skutkovej rovine použitej až v odvolaní, že žalovaný mal byť zaviazaný na zaplatenie polovice ceny diela, „spočívajúcej v cene za hodinu práce. i.e. v sume 1.121,03 Eur, v zmysle žalobcovho návrhu“, v ktorom z dôvodu poplatkovej povinnosti uplatňoval iba polovicu svojho nároku, že žalobca „doposiaľ“ nepredložil žalovanému riadny účtovný doklad, na základe ktorého by žalovaný uhradil cenu diela a faktúra, ktorou si žalobca uplatňoval zaplatenie ceny diela bola žalovaným žalobcovi vrátená a žalovaný ju nezaradil do svojho účtovníctva, ako i tvrdenie, že cena diela sa nestala splatnou v deň splatnosti faktúry žalobcu, preto žalobca nemá právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, pretože žalovaný žalobcovi poskytol zákonom predpísanú súčinnosť a preto sa nedostal do omeškania so zaplatením ceny diela, odvolací súd uvádza, že išlo o nové tvrdenia, ktoré žalovaný neprodukoval v prvostupňovom konaní. Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods. 4 OSP (poučenie č.l. 27 rub spisu, doručenky č.l. 26 spisu), nebol naplnený žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v § 205a ods. 1 OSP, len za splnenia ktorých, by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody, na novo tvrdené skutočnosti (a dôkazy), ktoré žalovaný nepoužil pre súdom prvého stupňa. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku relevantné boli v prvostupňovom konaní produkované a vykonávané dôkazy, na základe ktorých okresný súd správne vyhodnotil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústne zmluva o dielo. Žalobca ako subdodávateľ vykonával pre žalovaného izolatérske práce na objekte firmy Rettenmeier Polomka Reality, s.r.o., v dvoch etapách. V I. etape si zmluvné strany dojednali cenu za dielo podľa počtu odpracovaných hodín, pričom za hodinu práce medzi zmluvnými stranami bola dojednaná cena 220,- Sk/1hod. bez DPH. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že v I. etape žalobca vykonal práce v rozsahu 258 hodín po 220,- Sk/1hod. + 19 % DPH, teda celkovo vo výške 67.544,40 Sk, pričom z č.l. 33 spisu vyplývalo ustálenie dátumu a času začatia a ukončenia vykonávania týchto prác. Celkovo bol žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.138,55 Eur, ktorú žalobca definoval ako neuhradený zvyšok ceny vykonaného diela, ktorý predstavoval jednu polovicu celkovej ceny diela. Cena diela bola žalovanému vyfakturovaná faktúrou č. 2601006, ktorá bola vystavená dňa 06.12.2006 a splatná dňa 20.12.2006 (č.l. 5 spisu) v sume 517 364,-Sk. Žalovaný zaplatil žalobcovi zálohu 896,23 Eur. Krajský súd konštatuje, že teda už zo žaloby bolo zrejmé, že si žalobca uplatnil len polovicu z celej vyfakturovanej ceny diela faktúrou č. 2601006 zo dňa 06.12.2006 s poukazom na uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 8138,55 Eur. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého priznal žalobcovi nárok za cenu diela za II. etapu nasledovne: 1.455m2 x 22,- Sk/1m2 + 19 % DPH, spolu 38.091,90 Sk, čo spolu s I. etapou (tento nárok v konaní medzi účastníkmi sporný nebol) predstavovalo 105.636,30 Sk - 27.000,- Sk (záloha = 78.636,30 Sk), t.j. 2.610,25 Eur. Krajský súd považuje za podstatné uviesť, že postup, a následne odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia okresného súdu, nie je možné vyhodnotiť ako prekročenie návrhu žalobcu, a tým aj porušenie dispozičnej zásady konania, ktorým je priznanie vyššieho, iného plnenia, než ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, než ktorý bol tvrdený v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní. Krajský súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo V 68/2001 (ZSP č. 1/2003), podľa právnej vety ktorého rozhodnutia v bode 2, občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore s ust. § 79 a nasl. OSP. Práve k § 79 ods. 1 OSP je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplývajú z ust. § 79 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom, je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami (§ 79 ods. 1, 2 OSP), ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Na základe uvedeného potom prijal krajský súd záver, že správne vo veci postupoval okresný súd, keďže rozhodoval o tom nároku, ktorý si žalobca uplatnil (vymedzil) v žalobe, a to tak v peňažnom vyjadrení v petite žaloby ako aj skutkovým vymedzením v odôvodnení žaloby. Žalobca vymedzil podanou žalobou v spojení s doloženými listinnými dôkazmi skutkovo a právne nárok v žalobe zo 06.12.2010, ktorá došla na Okresný súd Liptovský Mikuláš 06.12.2010 tak, že žalobca si výslovne uplatnil len polovicu ceny z celej vyfakturovanej ceny diela faktúrou č. 2601006 zo dňa 06.12.2006 v sume 8138,55 Eur. Len o takto vymedzenom nároku potom správne konal okresný súd a následne i odvolací súd. Žalovaný v odvolaní namietal aj rozhodnutie okresného súdu, ktorým priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynuli závery, z ktorých bolo nesporné, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu zhotoveného diela riadne a včas nesplnil, preto bol správny postup okresného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu omeškania, teda odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedeného vo faktúre, kedy sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažnej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný žiadal určiť neskorší dátum omeškania z dôvodu neoprávnenej fakturácie žalobcu a okresný súd sa s týmto návrhom nestotožnil, tak takýto postup považoval krajský súd za správny. Pohľadávka na zaplatenie ceny diela vo všeobecnosti vzniká vykonaním diela a v čase podľa § 548 ods. 1 OBZ dojednanom v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné. V konaní nebola tvrdená, ale ani účastníkmi preukazovaná osobitná dohoda o dátume splatnosti ceny diela, preto nárok na zaplatenie ceny diela vznikol žalobcovi vykonaním diela. Nespochybnenou zostala skutočnosť, že fakturácii ceny diela predchádzalo samotné vykonanie diela. Ak okresný súd potom za tohto stavu určil splatnosť ceny diela dátumom stanoveným žalobcom, ktorý nepredchádzal vykonaniu diela bolo toto konanie plne v dispozičnom oprávnení žalobcu, a nemožno ho vyhodnotiť ako nesúladné so zákonnou úpravou § 369 ods. 1 OBZ. Súčasne, predmetná faktúra plnila i funkciu výzvy na plnenie (§ 340 ods. 2 OBZ), pričom nebolo rozhodné, či (ne)mala náležitosti daňového dokladu. Žalovaný potvrdil, že sa dostala do jeho dispozičnej sféry v lehote splatnosti určenej žalobcom ako veriteľom, keďže uviedol, že ju žalobcovi vrátil na opravu. Z uvedeného okresný súd správne ustálil začatie doby omeškania s platením peňažnej pohľadávky v priznanom rozsahu 2.610,5 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalovanej faktúry č. 2601006 (č.l. 5 spisu). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP o možnosti vykonania výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. V zmysle vyššie uvedených relevantných záverov odvolací súd nezistil, že by uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej časti ceny diela fakturovanej faktúrou č. 2601006 s dňom splatnosti 20.12.2006 došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej pre nesprávne posúdenie veci, ani z iných v odvolateľom vytýkaných dôvodov. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalovaného vo vecnej rovine osobitne napadnutý. Odvolanie žalovaného do výroku trov prvostupňového konania sa viazalo len na prípadné rozhodnutie krajského súdu, ktorým by zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.610,25 Eur s príslušenstvom tak, že by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.121,03 Eur, a vo zvyšku by bola žaloba zamietnutá. Zo strany žalovaného išlo teda len o návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v závislosti od výsledkov odvolacieho konania, a teda odvolanie nenapádalo správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania, z ktorých dôvodov bol potom tiež ako vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdený i výrok o náhrade trov prvostupňového konania s poukazom na § 219 ods. 1, 2 OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OPSP v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý však neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu náhrada odvolacích trov nemohla byť priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.