Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200385 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200385.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Žilina, so sídlom A. Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti účastníčky konania: A. W., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Žilina č. V 1224/2012 zo dňa 23. 3. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Žilina č. V 1224/2012 zo dňa 23.03. 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi a účastníčke konania A. W. náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V 1224/2012 zo dňa 23.03.2012 Správa katastra Žilina zamietla návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 026/2012-ŠTE podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a A. W. ako účastníkom konania zastúpenou ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Správa katastra Žilina rozhodla takto podľa ust. § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona a § 22 ods. 1 a 2, § 53 ods.1 a 5 Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na to, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením Prohelp, s.r.o. so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnenec účastníčky konania. Dohoda o splnomocnení je spísaná formou štandardného predtlačeného formulára, ktorého znenie záložca nemohol ovplyvniť, keďže je súčasťou úverového balíka. Z takejto dohody je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy záložný veriteľ presadzuje nimi vybraného splnomocnenca, pričom k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu - splnomocniteľa, ale záložného veriteľa. Správa katastra ďalej uviedla, že základným predpokladom prejavu slobody je pri splnomocnení slobodný výber splnomocnenca, konaním záložného veriteľa dochádza k vzniku rozporov záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konanie záložného veriteľa tak predstavuje zároveň vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, spôsobuje totiž hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Okrem toho v súlade s § 47 a 68 Exekučného poriadku má účastníčka obmedzené právo nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré podliehajú exekúcii. Záloh je v Bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a preto záložcom musí byť aj vlastník G. W.. Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav veci a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne posúdila z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Vo vzťahu k dôvodu prebiehajúcej exekúcie uviedol, že povinný (záložca) sám zodpovedá za plnenie zákazu nakladať s nehnuteľnosťami a poznámka ak má obmedzujúci charakter, tak výlučne vo vzťahu k jeho osobe. Vo vzťahu k dôvodu, že účastníkom právneho úkonu nebol aj manžel záložcu uviedol, že hoci sa vyžaduje súhlas druhého manžela, takáto zmluva je platná až do právoplatného rozsudku súdu o neplatnosti zmluvy z dôvodu jej relatívnej neplatnosti, keďže táto nepôsobí ex lege. Z týchto dôvodov správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril podaním zo dňa 30.05.2012, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Účastníčka konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadrila. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 24. 8. 2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania, pričom doručenie predvolania mali vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť neospravedlnili odporca a ani účastník konania, títo ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Navrhovateľ sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní písomne a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p.. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov. V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníčkou konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve účastníčky konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom A. W. a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníčkou konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 500700262, pričom splnomocniteľ - A. W. udelila združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. (bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa čísla pozemku, veľkosti podielu pozemku, výmery, druhu, označenia listu vlastníctva a kat. územia. Účastníčka konania si od navrhovateľa zobrala úver vo výške 350,- Eur pričom sa zaviazal tento vrátiť navrhovateľovi spolu s poplatkom vo výške 346,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia ( uvedené vyplýva z bodu II. Záložnej zmluvy, úverová zmluva sa v administratívnom spise nenachádza). Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci je preto tým orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k Občianskemu zákonníka bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Súd sa stotožnil s tvrdením, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť nakoľko mu je predložená v jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve. Zo záveru odporcu, že plnomocenstvo obsahuje nekalú praktiku (a preto je absolútne neplatné) správne vyvodil, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu. Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníčkou konania ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastníčka konania brala úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (t.j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že zmluva o úvere sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníčkou konania ako fyzickou osobou. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastníčka konania - zvolila splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastníčka konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil. Ďalšie námietky navrhovateľa ohľadne prebiehajúcej exekúcie na založené nehnuteľnosti a neúčasti manžela účastníčky konania na právnom úkone už nebolo potrebné vecne posudzovať, keďže k zamietnutiu návrhu na vklad došlo z iných, právne relevantných dôvodov. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. za použitia §250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Pr Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.