Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200530 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200530.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igor Műller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20 , 010 01 Žilina, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Žilina, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12. júna 2012, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Martine č.p. ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení s opravou č.k. ORP-P-108/ DI-E-2009 zo dňa 08.06.2012 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26 Žilina KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.06.2012 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňovým rozhodnutím č.p.:ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení s opravou č.k. ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 08.06.2012 OR PZ ODI Martin rozhodlo, že obvinený z priestupku Ing. Z. V. dňa 06.12.2008 o 11.25 hod. viedol motorové osobné vozidlo zn. Ford Mondeo Combi, EČ MT-828BP po ceste III. triedy č. III/01892 v smere jazdy z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom nesledoval situáciu v cestnej premávke a začal odbočovať doľava v čase, keď už bol predchádzaný v ľavom jazdnom pruhu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia EČ MT-250AR, ktoré viedol vodič Q. O. v smere jazdy z obce Vrútky do obce Lipovec po ceste III. triedy č. III/01892. Následne došlo k stretu oboch vozidiel. K zraneniu osôb nedošlo, alkohol zistený nebol. Týmto svojim konaním Ing. Z. V. porušil § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. účinného do 31.01.2009, čím sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.01.2009, začo sa mu podľa § 22 ods. 2, s poukazom na § 7 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.01.2009 ukladá pokuta vo výške 133,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu štyroch mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Do tohto času sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od 06.11.2009 do 23.11.2009 a od 08.04.2011 do 22.06.2011.
Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k.KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12. júna 2012, ktorý odvolanie účastníka zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Voči tomuto rozhodnutiu bola podaná v zákonnej lehote správna žaloba, ktorej základnými žalobnými bodmi boli tieto námietky: Žalovaný uložil obvinenému sankciu podľa neúčinného právneho predpisu v čase rozhodovania o priestupku. Nestotožnil sa s vysloveným názorom, že uložená sankcia zodpovedá účelu zákona, a že plní výchovný cieľ vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania priestupku do rozhodnutia žalovaného ( viac ako tri roky). Nebolo zohľadnené konanie Q. O. ani výpoveď Q. B., ktorí mali byť, podľa názoru žalobcu, opätovne vypočutí pre potreby rozhodnutia o priestupku po vrátení spisového materiálu. Druh a výšku sankcie bezdôvodne ukladal s ohľadom na správanie Ing. V. ako účastníka cestnej premávky v období pred dopravnou nehodou. Prvostupňový správny orgán nebral zreteľ na závery znaleckého posudku. Nemožno bez pochybnosti konštatovať, kto je vinníkom dopravnej nehody, a teda v zmysle zásady in dubio pro reo nemohol ODI Martin konštatovať vinu obvineného a uložiť mu za skutok sankciu, Z rozhodnutia prvostupňového orgánu by vzišlo, že vodiči predchádzajúci vodiča odbočujúceho vľavo majú vlastne prednosť v jazde, čo je nutné považovať za nebezpečný precedens, ktorý vyvoláva absurdný záver o prednosti vodiča predchádzajúceho voči vodičovi odbočujúcemu vľavo. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.
Žalobca žalobné dôvody doplnil v podaní zo dňa 27.08.2012. Zaoberal sa meritórnym posúdením vzniknutej dopravnej situácie, ako ju posúdil žalovaný a prvostupňový správny orgán a namietal vyhodnotenie zisteného skutkového stavu v neprospech žalobcu, najmä čo sa týka hodnotenia dôkazov ich vzájomnej súvislosti.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.09.2011 (správne malo byť uvedené 2012). Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení, tak ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je potrebné bez ohľadu na dôvody uvedené v žalobe zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z tohto dôvodu:
Zo správneho spisu bolo zistené, že skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi sa stal dňa 06.12.2008. Tento skutok bol prvostupňovým správnym orgánom kvalifikovaný ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. k), l) Zákona o priestupkoch v znení ku 31.01.2009, ako to vyplýva z opravy prvostupňového rozhodnutia zo dňa 08.06.2012 podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Doručenie tejto opravy zástupcovi žalobcu alebo priamo žalobcovi zo správneho spisu však nevyplýva.
Z pripojeného správneho spisu a zo spisov Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/32/2011 a 21S/77/2009 bolo zistené, že prvostupňový správny orgán vydal pôvodné rozhodnutie pod č.p. ORP-P-108/DI- E/2009 zo dňa 12.08.2009. Na odvolanie účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. KRP-120/KDI-SK-2009 zo dňa 23.10.2009 prvostupňové rozhodnutie zmenil. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca dňa 10.11.2009, o ktorej rozhodoval KS v Žiline rozsudkom č.k. 21S/77/2009-53 zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.01.2011 a ktorým súd zrušil druhostupňové správne rozhodnutie. Následne žalovaný vydal nové rozhodnutie č.k. KRP-120/KDI- SK-2009 zo dňa 21.03.2011 v spojení s opravou chyby zo dňa 21.03.2011, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca a KS v Žiline rozsudkom č.k. 20S/32/20011-57 zo dňa 18.10.2011 prvostupňové aj nové druhostupňové rozhodnutia zrušil. Žaloba bola podaná 26.05.2011 a rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.12.2011. Následne prvostupňový orgán opätovne rozhodol napadnutým prvostupňovým rozhodnutím č.p.:ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení s opravou č.k. ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 08.06.2012 a žalovaný rozhodnutím č.k.KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12. júna 2012 toto rozhodnutie potvrdil.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 20 zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
Krajský súd v Žiline ex offo, t.j. bez návrhu žalobcu prihliadol na vadu správneho konania, ktorá spočíva v tom, že správnym orgánom sa nepodarilo ukončiť správne konanie o priestupku žalobcu v lehote uvedenej v § 20 Zákona o priestupkoch. Je nesporné, že skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi a bol kvalifikovaný správnymi orgánmi ako priestupok podľa z.č. 372/1990 Zb. sa stal dňa 06.12.2008. Lehota dvoch rokov, v ktorej je potrebné, aby bolo správne konanie ukončené, začala plynúť dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. 07.12.2008. Bolo však potrebné prihliadnuť na čas, pokiaľ boli vedené súdne konania v zmysle § 246d O.s.p.. Lehota na zánik zodpovednosti sa totiž prerušila, pokým boli vedené súdne konania, a to pod sp. zn. 21S/77/2009 (od 10.11.2009 do právoplatného ukončenia súdneho konania 28.01.2011) a pod sp. zn. 20S/32/2011 (od 26.05.2011 do právoplatného ukončenia konania 17.12.2011). Od spáchania priestupku do vydania napadnutého druhostupňového rozhodnutia (do dátumu na ňom vyznačenej právoplatnosti 27.06.2012) uplynulo 21 mesiacov a 9 dní (po odrátaní vyššie uvedených časových úsekov, kedy sa viedli súdne konania).
Tu však treba poukázať na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo opravené pod č.k. ORP-P-108/DI-E-2009 dňa 08.06.2012. Táto oprava vykonaná podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku musí byť doručená účastníkom konania alebo o nej musia byť účastníci inak upovedomení. V danom prípade sa oprava týkala (okrem iného) samotného výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým správny orgán kvalifikoval protiprávne konanie žalobcu a toto konanie subsumoval pod konkrétne skutkové podstaty v priestupkovom zákone. Zo správneho spisu však nevyplýva, či a kedy táto oprava bola konkrétnym správnym orgánom doručená právnemu zástupcovi žalobcu. Je nepochybné, že vykonanie opravy nemá vplyv na právoplatnosť pôvodného rozhodnutia a jej doručenie nezakladá plynutie nových lehôt na podanie opravných prostriedkov. Na samotnú dĺžku správneho konania však vplyv má, pretože kým nebude oprava doručená (keďže bola vyhotovená ako osobitné podanie), je potrebné prijať záver, že správne konanie doposiaľ nebolo ukončené. Ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu tak od spáchania priestupku uplynulo viac ako 24 mesiacov. Pritom lehota uvedená v § 20 priestupkového zákona je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že jej uplynutím zaniká možnosť správneho orgánu meritórne o priestupku rozhodnúť. V danom prípade teda je konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia zaťažené takou vadou, na ktorú musel súd prihliadnuť ex offo ako na vadu majúcu zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové správne rozhodnutie v spojení s jeho opravou zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže vyslovuje právny názor, že lehota na prejednanie priestupku už uplynula, čím zanikla priestupková zodpovednosť žalobcu za priestupok, z čoho potom následne vyplývajú dôsledky pre správne konanie spočívajúce v nemožnosti prejednať priestupok meritórne. Súd sa nezaoberal dôvodmi, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe, pretože tieto sa všetky týkali meritórneho posúdenia napadnutého rozhodnutia, najmä čo sa týka vykonaného dokazovania vo veci, uloženia sankcie a právneho posúdenia veci.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, veta tretia O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, pretože žiadal správne rozhodnutia zrušiť. Súd napriek tomu nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože mal zato, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Krajský súd dospel k záveru, že k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu došlo z iného dôvodu, než na ktoré poukazoval v žalobe žalobca. Dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov úspešnému žalobcovi musia existovať v okolnostiach prípadu, ktoré majú inú kvalitu ako v sporovom konaní. Takým dôvodom je napríklad aj skutočnosť, že žalobca mal z hľadiska petitu plný úspech, avšak vo vzťahu k samotným dôvodom žaloby nemal úspech žiadny alebo len čiastočný (napr. uznesenie NS SR č.k. 6Sžo 32/2008 zo dňa 18.02.2009 alebo rozsudok NS SR č.k. 2Sžo 195/2010 zo dňa 06.07.2011). V predmetnej právnej veci sa dôvody uvedené v žalobe žalobcu a v jej doplnení zo dňa 27.08.2012 úplne odlišujú od dôvodov zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zo strany súdu. Žalobca v žalobe poukázal len na dôvody, ktoré spočívajú v nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu veci. Poukazoval na nedostatočne vykonané dokazovanie vo vzťahu k svedkom O. a B., na vyhodnotenie záverov Znaleckého posudku č. 64/2011 a na nesprávne právne posúdenie veci. Všetky tieto námietky sa týkali meritórneho rozhodovania správnych orgánov. Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z
jediného dôvodu, ktorým je zánik zodpovednosti za priestupok zo strany žalobcu, keďže uplynula lehota podľa § 20 Zákona o priestupkoch, t.j. k zrušeniu došlo výlučne z procesného dôvodu. Vychádzajúc z toho súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že vo vzťahu k samotným dôvodom žaloby žalobca nemal úspech žiadny, úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.