Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200530 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5012200530.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXXX/XX, Q., práv. zast. Advokáti Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ- ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.06.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin, rozhodnutím č.k. ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení s opravou písomného vyhotovenia rozhodnutia zo dňa 08.06.2012 rozhodol, že obvinený z priestupku -Ing. Z. V. dňa 06.12.2008 o 11:25 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo Combi ev. č. MT-828BP po ceste III. triedy č. III/01892 v smere jazdy z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom nesledoval situáciu v cestnej premávke a začal odbočovať doľava v čase, keď už bol predchádzaný v ľavom jazdnom pruhu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia ev. č. MT-250AR, ktoré viedol vodič O. Q. v smere jazdy z obce Vrútky do obce Lipovec po ceste III. triedy č. III/01892. Následne došlo k stretu oboch vozidiel. K zraneniu osôb nedošlo, alkohol zistený nebol. Týmto svojím konaním porušil § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení do 31.01.2009, čím sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) zákona č. 3721990 Zb. v znení účinnom do 31.01.2009, za čo sa mu podľa § 22 ods. 2 s poukazom na § 7 cit. zákona účinného do 31.01.2009 ukladá pokuta vo výške 133,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov. V odôvodnení uviedol, že súčasťou spisového materiálu je listinný dôkaz - odborné vyjadrenie č. 04/2009 vypracované znalcom z odboru cestná doprava - Ing. Petrom Mišankom zo dňa 16.01.2009, ktoré bolo 02.07.2009 doplnené odborným vyjadrením č. 23/2009. Podľa tohto odborného vyjadrenia náraz bol do ľavého zadného rohu vozidla Ford prevažne ľavou prednou časťou vozidla Škoda Octavia. Z doplnku k odbornému vyjadreniu vyplýva, že v čase nehody bola vozovka mokrá, s asfaltovým povrchom. Rýchlosť vozidla Ford Mondeo bola v čase stretu na úrovni 35-40 km/hod. Pohyb tohto vozidla pred zrážkou je možné hodnotiť ako pohyb vozidla, ktoré odbočovalo vľavo plynulou jazdou. Rýchlosť vozidla Škoda Octavia pred nehodou možno ustáliť na úrovni 82-84 km/hod. Vodič Ing. Z. V. začal s úkonom odbočenia nesprávnym spôsobom, predčasne, predchádzaním cez protismernú výjazdnú časť vedľajšej cesty. Samotný úkon odbočenia vozidla Ford vľavo na prístupovú cestu k firme Stanfer z polohy, ktorá jednoznačne preukazovala zámer vodiča V. odbočiť vľavo presiahnutím časti objemu vozidla Ford za hranicu stredu vozovky trval s najväčšou pravdepodobnosťou 1,3-1,5 sekundy. Poloha vozidla Škoda Octavia na začiatku úkonu odbočenia vozidla Ford vľavo bola taká, že bola celým objemom vozidla na ľavej strane v protismernej časti vozovky. Primárnou príčinou vzniku kolíznej situácie bola skutočnosť, že vodič motorového vozidla Škoda Octavia v mieste odbočky k firme Stanfer, ktorá slúži ako prístupová komunikácia k objektu a napojenie nie je štandardným spôsobom označené ako križovatka, nepostrehol cez pred ním jazdiace vozidlo Seat Altea včas zámer vpredu jazdiaceho vodiča vozidla Ford Mondeo Ing. V. spomaliť, v snahe znížiť rýchlosť jazdy a neskôr odbočiť vľavo na prístupovú cestu. Z technického hľadiska príčinou zrážky bola skutočnosť, že vodič motorového vozidla Ford Mondeo odbočoval s vozidlom vľavo v čase, keď už bol predchádzaný motorovým vozidlom Škoda Octavia, ktoré sa v čase začiatku úkonu odbočovania vľavo nachádzalo v ľavej protismernej časti cesty v smere jazdy zúčastnených vozidiel celým svojím objemom. Od vozidla Škoda Octavia sa v tom čase nachádzalo od miesta zrážky vo vzdialenosti 32-45 m a bolo jednoznačne v ľavej protismernej časti vozovky a z tejto pozície vodič Škody Octavia pri štandardných podmienkach nemal možnosť zrážke zabrániť z rýchlosti, ktorou sa na začiatku nehodového deja pohyboval (82-84 km/hod.), ktorá bol pod úrovňou rýchlosti dovolenej v danom úseku cesty mimo obce (90 km/hod.). Správny orgán I. stupňa vychádzal z uvedeného odborného vyjadrenia a jeho doplnku, pretože mal za to, že je vypracovaný nestranne a objektívne. Vyhodnotil, že úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise. Počas prvostupňového správneho konania bol účastníkom konania predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 64/2011 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Tento konštatoval, že z technického hľadiska nie je možné jednoznačne popísať trajektóriu pohybu vozidla Škoda Octavia pred zrážkou. V ďalšej analýze bol vypracovaný priebeh pohybu vozidiel Škoda Octavia a Ford Mondeo v dvoch variantoch. Variant A pohybu vozidiel do miesta zrážky bol vypracovaný v súlade s technicky prijateľnými údajmi udávanými Ing. V. a B. B. v zázname o podaní vysvetlenia z 06.12.2008. Variant B pohybu vozidiel do miesta zrážky bol vypracovaný v súlade s technicky prijateľnými údajmi udávanými Q. O. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 06.12.2008. Čo sa týka variantu A, technickou príčinou dopravnej nehody pri tomto variante je nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Ford Mondeo pri odbočovaní vľavo. Vodič vozidla Ford Mondeo vykonal manéver odbočenia doľava v čase, keď bol predchádzaný a z technického hľadiska ohrozil vodiča vozidla Škoda Octavia, ktorý vykonával manéver predchádzania (prvok, ktorý vykonal kolíznu situáciu), ďalej nesprávna technika jazdy vodiča Škody Octavia pri predchádzaní, oneskorená reakcia vodiča tohto vozidla na vzniknutú dopravnú situáciu. Manévru odbočenia vozidla Ford Mondeo predchádzalo brzdenie tohto vozidla, presunutie tohto vozidla k stredovej čiare a aj včasné zapnutie znamenia o zmene smeru jazdy. Pri predpokladanej včasnej reakcii na túto dopravnú situáciu vodiča Škody Octavia by pri brzdení polovičnou hodnotou plného brzdného došlo k minutiu vozidiel. V prípade variantu B je technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča Ford Mondeo pri odbočovaní v križovatke, vodič vozidla Ford Mondeo vykonal manéver odbočenia vľavo v čase, keď bol predchádzaný a z technického hľadiska ohrozil vodiča Škody Octavia, ktorý vykonával manéver predchádzania. Techniku jazdy vodiča Škoda Octavia z hľadiska rýchlosti jazdy možno považovať za správnu pri oboch variantoch nehodového deja. Z hľadiska včasnosti reakcie vodiča Škody Octavia na samotný manéver odbočenia vozidla Ford Mondeo možno techniku jazdy Škoda Octavia považovať za správnu pri oboch variantoch nehodového deja. Z hľadiska včasnosti reakcie vodiča Škoda Octavia na vzniknutú situáciu (brzdenie vozidla Ford Mondeo pred križovatkou, jeho radenie k stredovej čiare a zapnutie znamenia o zmene smeru jazdy), možno túto považovať v prípade variantu A za nesprávnu, v prípade variantu B za správnu. Posúdenie techniky jazdy vodiča Ford Mondeo z hľadiska posúdenia ohrozenia vodiča Škoda Octavia vodičom vozidla Ford Mondeo: technika jazdy vodiča Ford Mondeo pri oboch variantoch nehodového deja bola nesprávna, nakoľko vodič vozidla Ford Mondeo ohrozil vodiča Škoda Octavia pri oboch variantoch nehodového deja. Čo sa týka značenia dopravnou značkou križovatka s vedľajšou cestou, prípadne križovatka, správny orgán vyhodnotil, že existujúce dopravné značenie neposkytovalo účastníkom cestnej premávky informáciu o tom, že pri prechádzaní daným úsekom sa nachádza miesto, ktoré by bolo potrebné považovať za križovatku. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mohol vodič vozidla Škoda Octavia vykonať úkon predchádzania, pretože existujúce dopravné značenie mu neposkytovalo informáciu o tom, že sa blíži k miestu, ktoré je potrebné považovať za križovatku. Aj účastníkovi konania Ing. V. dopravné značenie poskytovalo rovnaké informácie ako vodičovi Škoda Octavia, preto mal pri odbočovaní vľavo v extraviláne dbať na zvýšenú opatrnosť, pretože odbočovanie vľavo je obzvlášť nebezpečné práve v extraviláne vzhľadom na veľké rozdiely rýchlostí. Správny orgán sa nestotožnil s názorom uvedeným v znaleckom posudku č. 64/2011, že cesta, ktorá vedie k firme Stanfer je s cestou III/01892 plnohodnotná, pretože táto cesta je na druhej strane ukončená označenou križovatkou. Pri predchádzaní uvedeným úsekom boli účastníci cestnej premávky povinní sa riadiť dopravným značením existujúcim v smere ich jazdy. Podľa názoru správneho orgánu z technického hľadiska je rozhodujúcim momentom, či odbočujúce vozidlo už bolo v momente počiatku svojho odbočovania predchádzané alebo nie. Zapnutie alebo nezapnutie ukazovateľa zmeny smeru jazdy nemá vplyv na určenie príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska a to preto, že vodič síce nesmie predchádzať, ak odbočujúce vozidlo má zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy doľava, ale na druhej strane odbočujúci vodič nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Odbočujúci vodič totiž nevie, že sa mu práve vo chvíli zapnutia ukazovateľa zmeny smeru jazdy nevypálila žiarovka, či nemá znečistený kryt zadného svetla alebo či vzadu idúci vodič nespozoroval ukazovateľ zmeny smeru jazdy z iných príčin. Preto je odbočujúci vodič povinný presvedčiť sa tesne pred začatím úkonu odbočenia vľavo, či už nie je predchádzaný. K vyhodnoteniu dôkazov - odborné vyjadrenie č. 4/2009 v znení jeho doplnenia č. 23/2009 a dôkazu - znalecký posudok č. 64/2011 je možné konštatovať, že tieto dôkazy sú zhodné, čo sa týka príčin vzniku dopravnej nehody. Rovnako z týchto dôkazov nevyplýva, že vodič Škoda Octavia pri prechádzaní úsekom dopravnej nehody prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť. Ďalej správny orgán vyhodnocoval výpovede svedkov O., účastníka V. a svedkyne B.. Svedkyňa B. jazdila za motorovým vozidlom Ing. V.. Potvrdila, že účastník konania Ing. V. pred odbočením dal znamenie o zmene smeru jazdy, ako aj to, že sa s odbočením vľavo zaradil k stredovej čiare, t.j. najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer. Keď na vozidle Ford začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a toto vozidlo sa radilo viac doľava, svedkyňa B. sa so svojím vozidlom začala radiť k pravému okraju vozovky. V tom čase si všimla, ako po jej ľavej strane v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktoré ju predbiehalo. Z uvedeného je potrebné konštatovať, že Q. O. sa so svojím vozidlom Škoda Octavia celým jeho objemom už nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, to znamená, vykonával úkon predchádzania a to konkrétne na úrovni vozidla Seat Altea, ktoré riadila svedkyňa B. a keďže toto vozidlo bolo tesne za vozidlom Ford, tak sa nachádzal už aj bezprostredne za vozidlom Ford, keď toto začalo prechádzať do ľavého jazdného pruhu. Q. O. v tom čase s vozidlom brzdil, ale keď vozidlo Ford prešlo do ľavého jazdného pruhu, priamo pred vozidlo Škoda Octavia, tak Q. O. narazil prednou časťou svojho vozidla do ľavého zadného rohu vozidla Ford. Ing. V. začal s úkonom odbočenia nesprávnym spôsobom - predčasne, nadchádzaním cez protismernú výjazdovú časť vedľajšej cesty. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia svedka O., ktorý uviedol, že na vozidle Ford Mondeo začalo blikať znamenie o zmene smeru jazdy doľava a súčasne vozidlo Ford začalo predchádzať do ľavého jazdného pruhu, pričom sa nenachádzalo ešte ani na začiatku križovatky. Skutočnosť, že poloha vozidla Škoda Octavia na začiatku úkonu odbočenia vľavo vozidla Ford po prekonaní hranice stredu vozovky bola celým svojím objemom vozidla na ľavej, t.j. protismernej časti cesty, čo potvrdila aj svedkyňa B., znamená, v danom čase sa vozidlo Ford nachádzalo vo svojom jazdnom pruhu. V tom čase si svedkyňa B. všimla, ako po jej ľavej strane v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia a B. B. hneď vedela, že dôjde k stretu. Vodič vozidla Ford mal reálnu možnosť zabrániť vzniku nehodového deja a následnej zrážke s ohľadom na skutočnosť, že odbočoval vľavo malou rýchlosťou 30-35 km/hod. a v danej rýchlosti pokiaľ by Ing. V. v mieste, kde presiahol stredovú deliacu čiaru pri odbočení vľavo včas postrehol, že v ľavom jazdnom pruhu je predchádzaný vozidlom Škoda Octavia idúcim tým istým smerom, mal možnosť zabrániť zrážke, najmä okamžitou zmenou smeru jazdy vpravo návratom do pôvodného priameho smeru jazdy v kombinácii so spomalením vozidla brzdením. Vodič Škoda Octavia mal možnosť zabrániť zrážke, pokiaľ by bol pred začiatkom nehodového deja, najneskôr 4,5-5 sekúnd pred zrážkou postrehol zámer vodiča vozidla Ford odbočiť vľavo k firme Stanfer a bol by danej skutočnosti prispôsobil režim jazdy, napr. spomalením, prípadne aj zastavením vozidla Škoda Octavia, resp. predchádzaním vľavo odbočujúceho vozidla Ford po jeho pravej strane. Z výpovede svedka O. však vyplýva, že sa pred ním jazdiace vozidlá Seat Altea a Ford Mondeo rozhodol predísť, keď bol odhadom asi 150 m pred križovatkou na štrkovňu a firmu Stanfer. Až keď sa nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, na úrovni vozidla Seat Altea a keďže toto vozidlo jazdilo tesne za vozidlom Ford, tak sa nachádzal už aj bezprostredne za vozidlom Ford Mondeo, vtedy zaregistroval, že pred ním idúce vozidlo Ford pribrzdilo, čo videl podľa brzdových svetiel a na vozidle Ford začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava. Teda v čase začatia vykonávania úkonov súvisiacich s odbočením vozidla Ford sa Škoda Octavia nachádzala od miesta zrážky 32-35 m a z tejto pozície vodič Škoda Octavia nemal možnosť zrážke zabrániť z rýchlosti, ktorou sa na začiatku nehodového deja pohyboval. Za tejto situácie sa Q. O. mohol spoľahnúť na dodržanie právnych predpisov Ing. V., že tento bude sledovať situáciu v cestnej premávke a v čase cca 1,5 sekundy pred samotným úkonom odbočenia vľavo sa pozrie do ľavého spätného zrkadla, v ktorom mal možnosť vidieť v ľavom jazdnom pruhu vozidlo Škoda Octavia, pretože toto vozidlo sa v ľavom jazdnom pruhu nachádzalo celým svojím objemom. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností správny orgán konštatoval, že v danej veci je nepochybne preukázané, že Ing. Z. V. viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo v smere z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom odbočoval doľava na cestu vedúcu k firme Stanfer v čase, keď už bol predchádzaný v ľavom jazdnom pruhu osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia, ktoré viedol Q. O. a následne došlo k stretu týchto vozidiel, čím porušil § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. platný do 31.01.2009. Porušením týchto zákonných ustanovení spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) Zákona o priestupkoch, pričom podľa § 22 ods. 1 písm. k) spáchal účastník konania priestupok porušením § 4 ods. 2 písm. c) a § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. a pri priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) sa výslovne počíta so vznikom bezprostredného negatívneho následku, ktorý v danom prípade bol dopravná nehoda. Ďalej sa správny orgán zaoberal odôvodnením druhu a výšky sankcií. Pri stanovení sankcie a jej výšky prihliadol aj na osobu páchateľa, a to na skutočnosť, že dňa 29.06.2007 bola účastníkovi uložená pokuta vo výške 500,- Sk za porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z., pričom následne po 18-mesiacoch účastník opäť porušil ustanovenia tohto zákona, čoho následkom vznikla dopravná nehoda, ktorá je predmetom tohto správneho konania. Konštatoval, že pokuta uložená 29.06.2007 nemala na účastníka dostatočný výchovný vplyv na to, aby sa účastník správal disciplinovane v cestnej premávke. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch v znení do 31.01.2009 sa za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona, za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) možno uložiť sankciu až 66,- Eur a za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) do 232,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka. Správny orgán preto uložil sankciu podľa § 22 ods. 1 písm. l), a to výške 133,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov. Takto uložená sankcia bola uložená v zmysle § 11 ods. 2, § 12 a § 22 Zákona o priestupkoch v znení do 31.01.2009, čo zodpovedá rozsahu zavinenia, pričom akcentoval aj výchovný vplyv uloženej sankcie. Na základe odvolania účastníka konania vo veci rozhodoval žalovaný ako druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.06.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že sa nestotožnil s názorom účastníka, že pri prevádzke motorových vozidiel nemožno vkladať dôveru do ostatných účastníkov cestnej premávky a bez ďalšieho sa spoliehať, že neporušia predpisy o cestnej premávke. Taktiež sa nestotožnil s jeho tvrdením, že v prípade, ak účastník cestnej premávky porušujúci predpisy sa spolieha, že ostatní účastníci predpisy neporušia, dôvera v nich ho zbavuje viny za vznik dopravnej nehody. Pri vzniku dopravnej nehody sa dôsledne analyzuje konanie smerujúce k vzniku nehodového deja všetkých účastníkov nehodového deja a v prípade zistenia nezákonného konania sa vyvodí administratívna a právna zodpovednosť voči každému, kto porušil všeobecný záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tak to bolo aj v danom prípade a skúmala sa miera zodpovednosti všetkých účastníkov nehodového deja, pričom protiprávne konanie Q. O. z dôkazov tvoriacich administratívny spis nevyplynulo. K námietke účastníka, že vozidlá idúce za odbočujúcim vozidlom, ktoré má riadne zapnutý smerový ukazovateľ ohlasujúci zmenu smeru jazdy, si majú počínať tak, aby na túto zmenu stihli za normálnych okolností zareagovať, je potrebné uviesť, že z výpovede B. B. vyplýva, že v čase, keď zbadala na vozidle Ford Mondeo jazdiacom pred ňou blikať znamenie o zmene smeru jazdy doľava a vozidlo sa začalo radiť viac doľava, si v tom čase všimla, ako po ľavej strane jej vozidla v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktoré ju predbehlo. Túto skutočnosť potvrdil aj Q. O., to znamená, že v čase, keď si B. B. všimla znamenie na zmenu smeru jazdy na vozidle Ford, sa vozidlo Škoda Octavia už preukázateľne nachádzalo celým svojím objemom v ľavom jazdnom pruhu. To znamená, že už vykonávalo predchádzací manéver. Preto Q. O. mohol na túto zmenu, t.j. odbočovanie vozidla Ford vľava zareagovať iba tak, že by už dokončil predchádzací úkon, ktorý už vykonával, pričom vodič vozidla Ford bol povinný mu to umožniť. Na toto sa mohol vodič Škoda Octavia spoľahnúť, a to až do toho okamihu, kedy zo správania vodiča Ford vyplynulo, že nenechá vodiča vozidla Škoda Octavia dokončiť predchádzací úkon. Vodič Škoda Octavia bol povinný k takému konaniu vodiča Ford Mondeo prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke, čo vodič Škoda Octavia aj urobil. Čo sa týka právneho kvalifikovania skutku, odvolací orgán uviedol, že ak by sa skutok posudzoval podľa právnej úpravy platnej v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, t.j. 04.04.2012, tak za porušenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. by bola stanovená právna kvalifikácia priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch platného od 01.02.2009, pričom za tento priestupok je možné uložiť sankciu podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zákona, a to pokutu od 150 do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Vzhľadom na to, že právna úprava zákona podľa neskoršieho znenia bola pre páchateľa nepriaznivejšia, bolo postupované s poukazom na § 7 ods. 1 Zákona o priestupkoch podľa zákona miernejšieho v čase spáchania priestupku, t.j. podľa Zákona o priestupkoch platného do 31.01.2009. Vzhľadom na to, že dopravná nehoda sa stala 06.12.2008, nebolo potrebné po vrátení spisového materiálu prvostupňovému orgánu opätovne vypočúvať Q. O. ani B. B., pretože obaja svedkovia skutočnosti súvisiace so vznikom dopravnej nehody uviedli bezprostredne po vzniku dopravnej nehody a opätovné vypočúvanie by bolo nadbytočné. K námietke účastníka, že odo dňa, kedy sa stal skutok do dňa rozhodovania o priestupku uplynuli viac ako tri roky, odvolací orgán uviedol, že účastník k predmetnej veci podal viaceré podania, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Žiline alebo Najvyšší súd SR. Podľa § 246d O.s.p., lehoty pre zánik zodpovednosti priestupkov počas konania pred súdom podľa piatej časti O.s.p. neplynú. K námietke účastníka, že po dobu 89 dní neviedol motorové vozidlá v súvislosti s prejednávaným priestupkom, odvolací orgán uviedol, že právna teória v oblasti priestupkového práva vychádza z prezumpcie, že každé protiprávne konanie jednoznačne vykazujúce znaky priestupku by nemalo ostať bez postihu, pričom sankciu je možné uložiť iba rozhodnutím. Pritom dňa 10.06.2011 v čase okolo 16:40 hod. účastník viedol motorové vozidlo Ford Mondeo. Vzhľadom na túto okolnosť je možné jeho tvrdenie o tom, že neviedol motorové vozidlo v súvislosti s prejednávaným priestupkom, označiť za nepravdivé. K odvolacej námietke uloženia sankcie odvolací orgán uviedol, že 29.06.2007 bola účastníkovi uložená pokuta vo výške 500,- Sk, a to za porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. Toto ustanovenie patrí medzi základné povinnosti účastníka cestnej premávky. Následne po 18 mesiacoch účastník opätovne porušil ustanovenia cit. zákona, pričom následkom porušenia už vznikla dopravná nehoda a preto zhodnotením týchto skutočností je možné konštatovať, že pokuta uložená 29.06.2007 nemala na účastníka dostatočný výchovný vplyv. Preto bolo potrebné následne pri určovaní druhu sankcie a jej výšky pristúpiť k jej sprísneniu v domnení, že takto uložená sankcia bude mať na účastníka dostatočný výchovný vplyv. K námietke účastníka, že prvostupňový správny orgán nejakým spôsobom nezohľadniť variantu, pri ktorej bolo možné považovať správanie vodiča Škoda Octavia za nesprávne a teda nezvážil možnosť, pri ktorej sa na vzniku dopravnej nehody podieľal aj druhý účastník, odvolací orgán uviedol, že z dôkazu - znalecký posudok č. 64/2011 vyplýva, že z hľadiska posúdenia ohrozenia vodiča Škoda Octavia vodičom Ford Mondeo, bola technika jazdy vodiča Ford Mondeo pri oboch variantoch nehodového deja nesprávna, nakoľko vodič vozidla Ford Mondeo ohrozil vodiča Škoda Octavia pri oboch variantoch nehodového deja. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že z technického hľadiska nebolo možné jednoznačne popísať trajektóriu pohybu vozidla Škoda Octavia pred zrážkou. Pritom aj pri možnom variante nehodového deja A bola technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča Ford Mondeo pri odbočovaní, pritom z § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. platného do 31.01.2009 vyplýva, že vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Zapnutie ukazovateľa je len technickou pomôckou na zvýraznenie úmyslu vodiča. Odbočujúci vodič je povinný sa presvedčiť tesne pred začatím úkonu, či už nie je predchádzaný. Odvolací orgán sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že skutková veta, z ktorej prvostupňový správny vychádzal, nie je podložená dôkazmi, ale len nahradzujúcimi voľnými úvahami, pretože zavinenie dopravnej nehody Ing. V. z administratívneho spisu vyplýva jednoznačne. Proti uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Poukázal na § 7 ods. 2 Zákona o priestupkoch, pričom konštatoval, že žalovaný uložil obvinenému sankciu podľa neúčinného právneho predpisu v čase rozhodovania o priestupku. Pri objasňovaní priestupku nebolo zohľadnené konanie Q. O., ani výpoveď B. B., ktorí mali byť opätovne vypočutí pre potreby rozhodnutia o priestupku po vrátení spisového materiálu. Opätovné vypočutie B. B. bolo nevyhnutné z hľadiska objektívneho posúdenia skutkového stavu s poukazom na existenciu ďalších zadovážených dôkazov, a to najmä znaleckého posudku ÚSI v Žiline. Žalovaný nevzal do úvahy ani skutočnosť, že odo dňa, kedy sa mal priestupok dňa do dňa rozhodovania o priestupku uplynuli viac ako 3 roky a ani skutočnosť, že obvinený po dobu 89 dní neviedol motorové vozidlo v súvislosti s prejednávaným priestupkom. Druh a výšku sankcie bezdôvodne ukladal s ohľadom na správanie účastníka konania ako účastníka cestnej premávky v období pred dopravnou nehodou. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán nebral zreteľ na závery posudku, v zmysle ktorého z hľadiska včasnosti reakcie vodiča Škoda na vzniknutú dopravnú situáciu (brzdenie vozidla Ford pred križovatkou, jeho radenie k stredovej čiare a zapnutie znamenia o zmene smere jazdy), možno túto techniku jazdy považovať v prípade variantu A za nesprávnu. Ďalej v znaleckom posudku bolo uvedené, že v prípade varianty nehodového deja A je technickou príčinou dopravnej nehody aj nasledujúci prvok: nesprávna technika jazdy vodiča a vozidla Škoda pri predchádzaní - oneskorená reakcia vodiča tohto vozidla na vzniknutú dopravnú situáciu. Pri predpokladanej včasnej reakcii vodiča Škoda vykonávajúceho manéver predchádzania by pri brzdení polovičnou hodnotu plného brzdného spomalenia došlo k minutiu vozidiel Škoda a Ford. Pokiaľ by vodič vozidla Škoda sa plne venoval vedeniu motorového vozidla, musel by si všimnúť začiatok odbočovacieho manévru vozidla Ford, ktoré dalo znamenie o zmene smeru jazdy, spomaľovalo a priblížilo sa k stredovej čiare a teda vodič vozidla Ford nemohol zaviniť dopravnú nehodu. Nemožno bez pochybností konštatovať, kto je vinníkom dopravnej nehody a teda v zmysle zásady in dubio pro reo nemohol prvostupňový správny orgán konštatovať vinu obvineného a uložiť mu za skutok sankciu. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu by vzišlo, že vodiči predchádzajúci vodiča odbočujúceho vľavo majú vlastne prednosť v jazde, čo je nutné považovať za nebezpečný precedens. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. V doplnení žaloby zo dňa 27.08.2012 uviedol, že nemožno jednoznačne ustáliť, či predchádzací manéver Q. O. bol začatý skôr ako odbočovací manéver žalobcu. Q. O. začal obe pred sebou idúce motorové vozidlá predchádzať po tom, čo výrazne spomaľovali, to znamená, že vzniknutú situáciu nesprávne vyhodnotil napriek tomu, že na danom úseku cesty možno predpokladať, že pred ním idúce motorové vozidlá môžu odbočovať na cestu k firme Stanfer. V prípade predpokladu, že žalobca začal spomaľovať až potom, čo už bol predchádzaný, podľa názoru žalobcu by nemohlo dôjsť k dopravnej nehode, nakoľko pri zrýchlení vozidla, ktoré predchádza spomaľujúce vozidlo by došlo k bezpečnému predídeniu spomaľujúceho motorového vozidla, čiže je jasné, že žalobca začal s odbočovaním skôr, ako ho Q. O. začal predbiehať. Uvádzal, že existujú rozpory vo výpovediach B. B. a Q. O. o momente dania znamenia o zmene smeru jazdy, ktorý bol podľa Q. O. daný až v čase, keď už bol na úrovni motorového vozidla žalobcu a podľa B. B. bol daný už v čase, keď žalobca spomaľoval a premiestňoval sa k stredovej čiare. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.09.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci. Zdôraznil, že pri oboch variantoch nehodového deja, ktoré boli špecifikované v listinnom dôkaze - znalecký posudok č. 64/2011 bola technika jazdy žalobcu vyhodnotená ako nesprávna, nakoľko vodič vozidla Ford Mondeo ohrozil vodiča Škoda Octavia. Spracovatelia citovaného znaleckého posudku neboli tiež oprávnení vykonať preverovanie cesty vedúcej k firme Stanfer v zmysle jej právneho hodnotenia tak, že ide o plnohodnotnú križovatku, pretože toto prislúcha správnemu orgánu. Je preto možné mať pochybnosť o objektivite znaleckého posudku. K žalobnej námietke, že ak by vošiel žalobca do cesty Q. O., ktorý ho predbiehal, potom by nemohol Q. O. naraziť do ľavého zadného rohu motorového vozidla uviedol, že takýto priebeh kolízneho deja je logický, pretože vodič Škoda Octavia sa s vozidlom pohyboval priamo, pričom vodič vozidla Ford s vozidlom odbočoval a zároveň sa aj pohyboval, to znamená vozidlo Ford bolo vzhľadom k vozidlu Škoda Octavia pod určitým uhlom a preto ich vzájomný kontakt do ľavého zadného rohu vozidla Ford je logický. Aj z výpovede B. B. je jednoznačne preukázané, že Q. O. už preukázateľne vykonával predchádzací manéver, keď žalobca bol so svojím vozidlom ešte v pravom jazdnom pruhu. Tiež B. B. uviedla, že potom hneď vedela, že dôjde k stretu Škody Octavia a vozidla Ford. Aj to preukazuje, že vodič vozidla Ford si nesplnil v potrebnej miere svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nie je možné presne určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody. K námietke žalobcu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, že vozidlá idúce za odbočujúcim vozidlom, ktoré má riadne zapnutý smerový ukazovateľ ohlasujúci zmenu smeru jazdy si majú počínať tak, aby na túto zmenu stihli za normálnych okolností zareagovať včas, uviedol, že vzhľadom na výpoveď B. B. takáto situácia v danom prípade nenastala, keďže Q. O. predbiehal vozidlá jazdiace pred ním už v čase, keď vozidlo žalobcu ešte odbočovať nezačalo. Keby sa žalobca tesne pred začatím odbočovacieho úkonu pozrel do spätného zrkadla, mal možnosť Škodu Octavia vidieť. Hoci žalobca toto tvrdenie žalovaného považuje za ničím nepodložené, žalovaný uvádza, že táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná práve vznikom dopravnej nehody, to znamená kontaktom vozidiel Škoda a Ford. Navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20S/71/2012-99 zo dňa 11.12.2012, ktorým rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe odvolania žalovaného vo veci rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č.k. 1Sžd/8/2013 zo dňa 18.02.2014 rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Žiline prejednal správnu žalobu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 06.12.2008, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) cit. zákona účinného ku dňu 06.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d) 3d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) cit. zákona účinného ku dňu 06.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu. Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona účinného ku dňu 06.12.2008, za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a l) možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. g) a i) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov. Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu 12.06.2012, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, že za vznik dopravnej nehody v danom prípade je zodpovedný žalobca, ktorý porušil ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody a taktiež § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona. Podľa názoru krajského súdu, z vykonaného dokazovania, z jednotlivých dôkazov a taktiež aj v ich vzájomnej súvislosti bolo riadne preukázané, že v čase odbočovania žalobcu vľavo žalobca už nemohol vykonať odbočovací manéver bezpečne, pretože v čase, keď začal odbočovať, mu v tom bránilo vozidlo v ľavom jazdnom pruhu. Pre posúdenie veci bolo podstatným zistenie, či svedok Q. O. začal vykonávať predchádzací manéver skôr, ako žalobca začal vykonávať manéver odbočovania vľavo. Bolo preukázané, že Q. O. začal vykonávať predchádzací manéver skôr, ako žalobca začal vykonávať úkony súvisiace s odbočením vľavo, t.j. skôr ako začal sa radiť k pravej časti ľavého pruhu, začal brzdiť a začal dávať znamenie o zmene smeru jazdy. V čase, keď Q. O. už predbiehal vozidlo Seat Altea a bol na jeho úrovni, až vtedy začal žalobca so svojím vozidlom Ford tieto úkony vykonávať, preto jednoznačne možno potvrdiť záver správnych orgánov, že bol to práve žalobca, ktorý nedodržal ustanovenia vyššie citovaných zákonných noriem, čím došlo k nežiaducemu následku v zmysle § 22 ods. 1 písm. k), l) Zákona o priestupkoch v znení účinnom ku dňu spáchania priestupku. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, k nim krajský súd uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že žalovaný uložil obvinenému sankciu podľa právneho predpisu neúčinného v čase rozhodovania o priestupku s poukazom na § 7 ods. 2 Zákona o priestupkoch, súd uvádza, že toto ustanovenie nerieši, ktoré znenie právneho predpisu (z časového hľadiska) sa má na daný prípad použiť, pretože toto je riešené v § 7 ods. 1 cit. zákona. § 7 ods. 2 zakotvuje, že páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. Teda správny orgán môže uložiť taký druh sankcie, ktorý je aktuálne zakotvený v právnej úprave v čase vydania rozhodnutia. V danom prípade v čase vydania druhostupňového rozhodnutia, t.j. 12.06.2012 bolo možné uložiť aj sankciu pokuty, aj sankciu zákazu činnosti tak, ako boli v danom prípade prvostupňovým správnym orgánom aj uložené. Preto táto námietka je nedôvodná. Čo sa týka použitia právnej úpravy z pohľadu zodpovednosti za priestupok, ako už bolo uvedené, táto sa spravuje § 7 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Tu sa použije právna úprava, ktorá je pre páchateľa priestupku priaznivejšia, t.j. buď právna úprava účinná v čase spáchania priestupku alebo právna úprava v čase vydania rozhodnutia. Keďže v danom prípade je pre páchateľa priaznivejšia právna úprava v čase spáchania priestupku, správne prvostupňový správny orgán aplikoval Zákon o priestupkoch účinný do 31.01.2009. Žalovaný správny orgán použitie priaznivejšej právnej úpravy pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu za priestupok riadne odôvodnil vo svojom rozhodnutí, a to tým, že konanie žalobcu podľa právnej úpravy zák. o priestupkoch účinnej ku dňu spáchania priestupku by sa kvalifikovalo podľa § 22 ods. 1 písm. k) a l), pričom v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia je možné za priestupok uložiť maximálne pokutu do 232,- Eur a zákaz činnosti do jedného roka, pričom ak by sa postupovalo podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania druhostupňového správneho rozhodnutia, skutok by sa kvalifikoval podľa § 22 ods. 1 písm. g) a za tento skutok by bolo možné podľa ods. 2 tohto ustanovenia uložiť pokutu od 150,- až do 800,- Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky, že opätovne mali byť po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Žiline rozsudkom č.k. 20S/32/2011-57 zo dňa 18.10.2011 vypočutí svedkovia Q. O. a B. B., súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožnil. Títo svedkovia boli vypočutí bezprostredne po dopravnej nehode, pričom boli vypočutí na všetky relevantné okolnosti priebehu nehodového deja. Vzhľadom na krátky časový odstup od dopravnej nehody si vtedy najlepšie spomínali na detaily nehodového deja a ich výpovede boli najmenej skreslené. Okrem toho, súd nezistil žiadne rozpory v ich výpovediach, ani vo vzťahu k ďalším dôkazom. Svedecké výpovede sú v súlade s listinnými dôkazmi, najmä s odborným stanoviskom a znaleckým posudkom. Ani svedecká výpoveď svedkyne B. neodporuje zistenému skutkovému stavu, že svedok O. predbiehal v ľavom pruhu v čase, keď sa žalobca iba chystal na odbočenie do ľavého pruhu. Práve naopak, táto svedecká výpoveď túto skutočnosť priamo potvrdzuje. Čo sa týka námietky, že žalovaný nevzal do úvahy, že odo dňa, kedy sa stal skutok, do rozhodovania o priestupku 04.04.2012 uplynuli viac ako tri roky, súd túto námietku pokladá za neurčitú. Nie je z nej zrejmé, z akého dôvodu poukazuje žalobca na dĺžku správneho konania. Ak má na mysli možné uplynutie lehoty, ktoré by malo za následok zánik zodpovednosti za priestupok, táto lehota neuplynula, čo je zrejmé z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžd/8/2013 zo dňa 18.02.2014, ktorý zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Žiline v tejto veci zo dňa 11.12.2012, ktorý práve z dôvodu uplynutia tejto lehoty napadnuté rozhodnutie zrušil. Ak žalobca poukazuje na túto lehotu z dôvodu, že by mala vplyv na určenie výšky a druhu sankcie, krajský súd poukazuje na to, že pre určenie výšky a druhu sankcie nie sú relevantným kritériom dĺžka správneho konania ani prípadné zadržanie vodičského oprávnenia. Ak aj teda správne konanie trvá dlhšiu dobu a bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, tieto skutočnosti nemajú vplyv na podmienky zodpovednosti priestupcu za spáchaný priestupok ani na druh a výšku sankcie. Aj námietka, že druh a výška sankcie bola uložená s ohľadom na správanie sa žalobcu pred dopravnou nehodou je nedôvodná. Pre určenie druhu sankcie a jej výmery sa okrem iného prihliadne aj na osobu páchateľa, čo je jedno z kritérií relevantných pre určenie druhu sankcie a jej výmery (§ 12 ods. 1 zák. o priestupkoch). Osobu páchateľa určitým spôsobom definuje aj to, ak v čase pred spáchaním konkrétneho priestupku spáchal iné priestupky alebo iné správne delikty. Preto ak prvostupňový správny orgán v súlade so žalovaným vyhodnotil osobu páchateľa aj s ohľadom na skutočnosť, že v odstupe približne 18 mesiacov od riešeného priestupku spáchal žalobca iný priestupok, ktorý špecifikoval ako aj špecifikoval sankciu, ktorá mu bola zaň uložená, uvedené je plne v súlade so zákonom a nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietky, že nie je možné presne určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody, lebo existujú rozpory vo výpovediach svedkov B. a O. o momente dania znamenia o zmene smeru jazdy, ktoré žalobca dal, súd uvádza, že z výpovede svedkyne B. jednoznačne vyplýva, že žalobca dal znamenie o zmene smeru jazdy v čase, keď po ľavej strane vozidla v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktorá ju predbehla. To znamená, že už v tom čase bol svedok O. v ľavom pruhu a predbiehal svedkyňu B., keď žalobca začal dávať znamenie o zmene smeru jazdy a radiť sa viac doľava ako i brzdiť. To, že žalobca tvrdí, že svedkyňa B. uviedla, že dal znamenie o zmene smeru jazdy už v čase, keď spomaľoval a premiestňoval sa k stredovej čiare, teda nie je vôbec v rozpore s jej výpoveďou, že práve v tom čase už bol svedok O. s celým objemom automobilu Škoda Octavia v ľavom jazdnom pruhu a predbiehal ju, lebo všetky tieto činnosti prebehli súčasne. Z uvedeného vyplýva, že žiadne rozpory vo svedeckých výpovediach neexistujú. Neexistujú také objektívne skutočnosti, pre ktoré by výpoveď svedkyne B. mala byť hodnotená ako nehodnoverná. Čo sa týka vyhodnotenia listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca, a to znalecký posudok č. 64/2011 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, súd uvádza nasledovné: Tento listinný dôkaz uvažuje s viacerými variantmi priebehu skutkového deja, to znamená, že v konečnom dôsledku nie je možné z neho ustáliť skutkový stav rozhodný pre posúdenie zodpovednosti za priestupok. Pracuje s variantom A a variantom B. Jedná sa teda len o tzv. nepriamy dôkaz alebo indíciu. Hypotetickosť tohto dôkazu spočíva v tom, že samotný spracovateľ tohto dôkazu uvádza, že priebeh dráhy vozidla Škoda Octavia sa nedá jednoznačne popísať a preto ani jeho závery nemôžu jednoznačne určovať zodpovednosť, či už žalobcu alebo svedka O. za vznik dopravnej nehody. Napriek tomu aj pri hypotetickosti záverov tohto dôkazu však jednoznačne z neho vyplýva, že aj pri variante A aj pri variante B príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý vykonal manéver odbočenia v čase, keď už bol predchádzaný. Teda tento záver je v úplnom súlade s odborným vyjadrením č. 04/2009 znalca Ing. Petra Mišanka, ktorý príčinu dopravnej nehody definoval zhodne. Tiež zo znaleckého posudku vyplýva, že z technického hľadiska bol to žalobca, ktorý ohrozil vodiča Škody Octavia. Rozdiel je ten, že pri variante A aj technika jazdy vodiča Škody Octavia z hľadiska včasnosti reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu nebola správna, keďže pri brzdení polovičnou hodnotou plného brzdného spomalenia by došlo k minutiu vozidiel. Pri variante B bola technika jazdy Q. O. vo všetkých ohľadoch správna a nebolo možné učiniť žiadne opatrenie, ktorým by bolo možné dopravnú nehodu eliminovať. Teda v každom prípade príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty kladenej mu za vinu a súčasne k ohrozeniu vodiča Q. O.. Čo sa týka reakcie vodiča O. na dopravnú situáciu pri variante A, išlo o včasnosť jeho reakcie na vzniknutú situáciu, ktorú ale spôsobil práve žalobca nesprávnym odbočovaním vľavo v čase, kedy ho už nemohol vykonať (pričom však tento variant nebol skutkovo preukázaný). Aj keby bol tento variant skutočne ako skutkový dej preukázaný, z ostatných posudzovaných hľadísk (z hľadiska rýchlosti jazdy aj včasnosti reakcie na samotný manéver odbočovania žalobcu) bola technika jazdy Q. O. správna - uvedené vyplýva priamo zo znaleckého posudku - a len tá skutočnosť, že hypoteticky mohol zrážke zabrániť brzdením, nezbavuje zodpovednosti za vznik dopravnej nehody žalobcu. Bol to totiž práve on, kto nemohol uskutočniť úkon odbočovania vľavo, keď už nemohol bezpečne odbočiť vľavo (keď už bol predbiehaný), a to bez ohľadu na to, že učinil konkrétne kroky, aby svoje okolie s týmto svojím zámerom oboznámil (zapnutie svetla označujúceho zmenu smeru jazdy, brzdenie či radenie sa vpravo). Uvedené vo svojom súhrne znamená, že všetky dôkazy, a to svedecké výpovede svedkov B., O., odborné stanovisko znalca Ing. Petra Mišanka a taktiež aj závery listinného dôkazu - znaleckého posudku Žilinskej univerzity v Žiline vo vzťahu k preukázaniu, že žalobca odbočoval s vozidlo vľavo v čase, keď už bol predchádzaný Q. O. na Škode Octavia, sú v súlade a tento záver jednoznačne preukazujú. Čo sa týka námietky, že v danom mieste bola križovatka a preto svedok O. nemohol predbiehať v ľavom pruhu, súd musí konštatovať, že takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Naopak, z odborného vyjadrenia znalca ako aj z fotodokumentácie, záznamu dopravnej nehody, náčrtku dopravnej nehody a plánika dopravnej nehody s rektifikovaným miestom dopravnej nehody vyplýva, že v smere jazdy všetkých troch motorových vozidiel nebolo dopravné značenie križovatky ani križovatky s vedľajšou cestou, preto táto námietka nemôže byť relevantná. Ani námietka uvedená v doplnení žaloby zo dňa 27.08.2012 spočívajúca v tom, že nemožno ustáliť, či predchádzací manéver Q. O. bol začatý skôr ako odbočovací manéver žalobcu, je nedôvodná a súd sa s ňou vysporiadal vyššie v odôvodnení. Záver žalobcu, že z toho, že žalobca spomalil z rýchlosti 60 km za hodinu na 30 km za hodinu je zrejmé, že Q. O. začal obe pred sebou idúce vozidlá predchádzať potom, čo výrazne spomaľovali a preto mal predpokladať, že pred ním idúce vozidlá môžu odbočovať na cestu firmy Stanfer., je ničím nepodložená. Zo správneho spisu vôbec nevyplýva, že by Q. O. začal predchádzať motorové vozidlá vtedy, keď žalobca spomalil na rýchlosť 30 km za hodinu. Práve naopak, z výpovede svedkyne B. vyplýva, že všetky úkony spojené s odbočovaním žalobcu doľava, teda i spomalenie, začal žalobca vykonávať v čase, keď vedľa nej v ľavom jazdnom pruhu celým svojím objemom už bolo vozidlo Škoda Octavia, ktoré šoféroval Q. O.. Samotný žalobca k tejto žalobnej námietke uvádza aj opačný prípad možného deja, čím chce preukázať správnosť svojho záveru uvedeného vyššie. Tvrdí, že v prípade výkladu, že žalobca začal spomaľovať až potom, čo už bol predchádzaný, dospejeme k záveru, že by nemohlo dôjsť k dopravnej nehode, nakoľko pri zrýchlení vozidla, ktoré predchádza spomaľujúce vozidlo, by došlo k bezpečnému predídeniu spomaľujúceho motorového vozidla. Uvedený záver taktiež nevyplýva z vykonaného dokazovania, najmä ničím nepodložený záver, že by nedošlo k dopravnej nehode, pretože by zrýchlenie vozidla Škoda Octavia bola také, že by sa s odbočujúcim vozidlom Ford ani nestretlo, inak povedené, že by ho predišlo skôr ako by vodič vozidla Ford doľava odbočil. Z vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver, že žalobca odbočoval s vozidlom vľavo v čase, keď už bol predchádzaný Škodou Octavia. Teda, že moment predchádzania Škody Octavia bol vykonaný skôr ako samotný moment odbočovania žalobcu vľavo. Dôsledkom týchto činností vodičov týchto vozidiel bola potom kolízia týchto vozidiel. Rýchlosť vodiča Škoda Octavia bola taká, že hoci išiel vyššou rýchlosťou ako vodič Forda, nestihol predbehnúť vozidlo Ford a preto došlo k zrážke. Z výpovede svedkyne B. taktiež vôbec nevyplýva tvrdenie žalobcu, že by žalobca začal odbočovať skôr, resp. zhodne s momentom, kedy začal Q. O. motorové vozidlá pred ním predchádzať. Konštatovanie žalobcu, že nie je možné určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody, taktiež nevyplýva z vykonaného dokazovania vo veci, keďže bolo preukázané, čo bolo príčinou dopravnej nehody a tiež to, že bol to práve žalobca, ktorý ohrozil vodiča Škoda Octavia a nie naopak. Zavádzajúca je námietka žalobcu, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu by vzišiel precedens, že vodiči predchádzajúci vodiča odbočujúceho vľavo, majú vlastne prednosť jazdy. Samozrejme, takéto pravidlo zo zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody, nevyplýva. Vyplýva z neho však povinnosť vodiča, ktorý odbočuje, neohroziť vodičov jazdiacich za ním. Ak nastane situácia, že takýto vodič je predbiehaný vodičom idúcim za ním v protismernom jazdnom pruhu, je jeho povinnosťou v zmysle § 18 ods. 1 cit. zákona vyčkať a neuskutočniť manéver odbočovania. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že všetky námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe a v jej doplnení súd vyhodnotil ako nedôvodné a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu mu súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky.