Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/163/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897187 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Stavebná martinská spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Na Bystričku 16/802, 036 01 Martin, IČO: 31 638 996, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, so sídlom J. B. X, XXX XX L., proti žalovanému: TURIEC - AGRO s.r.o., so sídlom 038 43 Turčiansky Ďur 34, IČO: 31 608 469, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom, so sídlom B. X, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 8.566,70 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15Cb 44/2003-257 zo dňa 30.9.2011 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.566,70 Eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne a vo výroku o trovách prvostupňového konania, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15Cb 44/2003-257 zo dňa 30.9.2011 v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 8.566,70 Eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy tohto odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 261,34 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Miriam Podhradskej, advokátky, so sídlom J. B. X, XXX XX L.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.566,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške, zo súm a za obdobie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Samostatným výrokom vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá. O zmluvnej pokute bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo súm, za obdobie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.743,77 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že medzi účastníkmi ako podnikateľmi, pri ich podnikateľskej činnosti, bola písomne uzavretá Zmluva o dielo č. 10/2001 zo dňa 29.6.2001, predmet ktorej bolo vyhotovenie stavby s názvom „Rekonštrukcia farmy dojníc pre 600 ks hospodársky dvor Slovenské Pravno“ v rozsahu uvedenom v bode 3.1. tohto článku. Okresný súd poukázal na ust. § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1 veta prvá, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a zistil, že predmetom žalobného návrhu boli nezaplatené faktúry, ktoré vystavil žalobca pre žalovaného za prevedenie stavebných prác na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 10/2001. Išlo o faktúru č. OF20010058 zo dňa 7.11.2001 na sumu 632.935,- Sk (č.l. 12 spisu). Táto faktúra bola splatná dňa 21.11.2001. Z tejto faktúry, čo nebolo sporné medzi účastníkmi konania, žalovaný uhradil dňa 23.11.2001 sumu 300.000,- Sk podľa výpisu z účtu F. banky, a.s. (č.l. 14 súdneho spisu), ďalej z tejto faktúry žalovaný uhradil dňa 3.12.2001 sumu 100.000,- Sk (č.l. 15 súdneho spisu). Dňa 15.5.2002 uhradil sumu 24.854,60 Sk (č.l. 16 súdneho spisu). Tieto čiastočné úhrady žalovaný nerozporoval v priebehu konania. Žalobca vystavil v súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo za prevedenie stavebných prác žalovanému aj ďalšiu faktúru č. OF20010067 zo dňa 3.1.2002 vo výške 1 mil. 460.820,- Sk (č.l. 13 súdneho spisu,), ktorá bola splatná dňa 17.1.2002, na ktorú realizoval žalovaný čiastkové úhrady dňa 23.1.2002 sumu 489.930,80 Sk (č.l. 17 súdneho spisu). Ďalej dňa 7.2.2002 sumu vo výške 153.460,- Sk (č.l. 18 spisu), dňa 15.2.2002 sumu vo výške 130.000,- Sk (č.l. 19 súdneho spisu) a dňa 3.4.2002 sumu vo výške 637 429,20 Sk (č.l. 20 súdneho spisu). Žalobca teda žiadal uhradiť zvyšnú časť faktúry OF20010058 v sume 208.080,40 Sk a na faktúre č. OF20010067 žiadal doplatiť zostatok vo výške 50.000,- Sk. Spolu teda žiadal zaplatiť dlžnú sumu vo výške 258.080,40 Sk v prepočte 8.566,70 Eur spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. K zmluve o dielo č. 10/2001 bola ako jej súčasť priložená príloha č. 2 zo dňa 29.6.2001 (č.l. 9 súdneho spisu), príloha č. 3 (č.l. 8 rub súdneho spisu). Žalovaný v priebehu konania menil svoju procesnú obranu. Spočiatku uvádzal, že nebol platne uzavretý Dodatok č. 1, nakoľko nebol podpísaný oprávnenou osobu objednávateľa v zmysle čl. XIII. bod 13.3 Zmluvy o dielo č. 10/2001. Ďalej uvádzal, že nedošlo k odovzdaniu diela relevantným spôsobom zo strany žalobcu ako zhotoviteľa. K odovzdaniu stavby, ktorá bola dohodnutá v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo č. 10/2001 žalobca doložil do konania jednak zápis o odovzdaní a prevzatí stavby - Rekonštrukcie farmy dojníc pre 600 kusov, hospodársky dvor Slovenské Pravno - dojáreň, stavebná časť zo dňa 28.11.2001, čo bol aj dátum začatia preberacieho konania (č.l. 52 súdneho spisu), a dátum ukončenia preberacieho konania bol stanovený na deň 10.12.2001. Ďalej predložil žalobca prílohu č. 1 k zápisnici o odovzdaní a prevzatia diela (č.l. 55 súdneho spisu), ktorá je zo dňa 10.12.2001 a obsahovala súpis dokladov stavby odovzdaných pri preberacom konaní. Ďalej predložil žalobca prílohu č. 2 k zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10.12.2001 obsahujúcu súpis vád a nedorobkov a v súvislosti s odstránením vád a nedorobkov, ktoré boli uvedené, žalobca doložil do konania aj zápisnicu zo dňa 3.5.2002, kde bolo skonštatované, ktoré závady boli odstránené, a ktoré je potrebné ešte odstrániť. Bol stanovený nový termín na odstránenie poslednej závady č. 5, ktorá nebola odstránená v súvislosti s odovzdávacím a preberacím konaním, a to v termíne do 25.5.2002. K tomuto predložil aj ďalšiu zápisnicu zo dňa 21.5.2002, kde bolo konštatované, že aj posledná uvedená vada bola ku dňu 21.5.2002 odstránená (č.l. 43, 44 súdneho spisu). Z týchto predložených dokladov jednoznačne vyplynulo, že dielo bolo žalobcom vykonané v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo č. 10/2001, bolo riadne odovzdané žalovanému, a boli odstránené všetky vytknuté vady diela. Žalovaný z dôvodu, že Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia vydané pôvodne v konaní sp. zn. 18Cb 14/2003 (toho času pod sp. zn. 17Cb/112/2011 - správne malo byť uvedené 17Cb 109/2011), t.j. rozhodnutie okresného, ako aj krajského súdu, zmenil úplne procesnú obranu v predmetnej sporovej právnej veci. Žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.8.2011 vzniesol v súlade s ust. § 98 O.s.p. kompenzačnú námietku, t.j. uplatnil si pohľadávku, ktorú zaplatil žalobcovi na základe zrušených rozhodnutí v konaní pôvodne sp. zn. 18Cb 14/2003 na započítanie voči pohľadávke žalobcu, ako procesnú obranu proti žalobcovi, ale len do výšky prípadne súdom priznaného nároku žalobcovi. Okresný súd sa v ďalšom zaoberal už len kompenzačnou námietkou vznesenou žalovaným. Poukázal na ust. § 580 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 358, § 359, § 360 Obchodného zákonníka a vyhodnocoval, či existovali predpoklady započítania. Okresný súd zistil, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2011, zrušil rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 30.4.2009, č.k. 18Cb 14/2003-510, ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.2.2010, č.k. 13Cob 156/2009-599 a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie. Podľa týchto zrušených rozsudkov žalovaný mal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu vo výške 181.241,59 Eur. Žalobca trval na tom, že neboli splnené podmienky započítania, a to z dôvodu, že pohľadávka žalovaného, ktorú si uplatnil vo výške 181.241,59 Eur na základe toho, že ju má neoprávnene zadržiavať žalobca bez právneho titulu, je neexistujúcou pohľadávkou. Žalobca mal za to, že zaplatená čiastka 181.241,59 Eur zo strany žalovaného je splácanie dlhu žalovaného ako dlžníka titulom úhrady faktúr za uskutočnené dielo v zmysle Zmluvy o dielo č. 13/2001. Okresný súd poukázal na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu, ktorá bola uplatnená v súdnom konaní o zaplatenie sumy 8.566,70 Eur spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, je existujúcou pohľadávkou žalobcu, pretože dielo bolo vykonané. V súvislosti s procesnou obranou kompenzačnej námietky v rovine bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu vo výške 181.241,59 Eur, okresný súd uviedol, že išlo o plnenie, ktoré bolo získané z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Týmto právnym dôvodom boli rozsudky okresného a krajského súdu vydané v pôvodnom konaní sp. zn. 18Cb 14/2003 (toho času sp. zn. 17Cb 112/2011 - správne malo byť uvedené 17Cb 109/2011). Z dôvodu, že Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia okresného a krajského súdu, odpadol dôvod, pre ktorý žalovaný uhradil žalobcovi celkovú sumu 181.241,59 Eur v zmysle zrušených súdnych rozhodnutí v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 18Cb 14/2003. Žalovaný plnil na základe týchto právoplatných súdnych rozhodnutí. Okresný súd mal za to, že protinárok, ktorý si uplatnil žalovaný vo výške 181.241,59 Eur, je existujúcim protinárokom. Okresný súd však dospel k záveru, že obrana žalovaného v rovine uplatnenej kompenzačnej námietky nenadobudla splatnosť a túto splatnosť nemala ani v čase, keď žalovaný urobil úkon smerujúci k započítaniu. Kompenzačná námietka mala byť účinná voči žalobcovi od okamihu, keď sa o nej v konaní dozvedel. Týmto momentom malo dôjsť k stretu pohľadávok, a tým k zániku záväzku žalobcu v rovnakej výške, ako bolo plnenie vyjadrené v žalobe. Okresný súd poukázal na ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 488 Občianskeho zákonníka s tým, že pohľadávka žalovaného by sa stala splatnou až po výzve žalovaného na jej zaplatenie a uplynutím lehoty bez zbytočného odkladu na jej plnenie žalobcom. Žalovaný preto vykonal kompenzačný prejav v dobe, keď ešte jeho protinárok, resp. pohľadávka nebola splatná a čo sa týkalo započítania, z tohto dôvodu tento kompenzačný prejav nemal žiadne účinky, a tieto účinky ani nenadobudol v okamihu, keď sa takáto pohľadávka splatnou stane. Okresný súd preto uzavrel, že nedošlo k zániku žalovanej pohľadávky započítacím prejavom, ktorý vykonal žalovaný vo forme kompenzačnej námietky na pojednávaní pred okresným súdom dňa 24.8.2011. Okresný súd doplnil, že pokiaľ žalovaný vykonal započítací prejav, uznal týmto úkonom pohľadávku žalobcu uplatňovanú v súdnom konaní spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Okresný súd mal preukázané, že došlo k vykonaniu diela, a preto žalobcovi vznikol nárok aj na doplatenie zvyšku žalovaných faktúr a žalobe vyhovel. Okresný súd poukázal na ust. § 365 veta prvá, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a okrem istiny bol priznaný aj 11% úrok z omeškania ročne s tým, že vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá, pretože žalobca požadoval priznať 13% úrok z omeškania ročne. Okresný súd poukázal na čl. IX. bod 9.4 zmluvy o dielo č. 10/2001, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne. Z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty žalobcovi preto okrem úrokov z omeškania bola priznaná aj táto zmluvná pokuta. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi z titulu neúspechu len v nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov súdneho konania celkom vo výške 2.743,77 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výrokom o povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 8.566,70 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne v spojení s výrokom o trovách súdneho konania. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s odkazom k ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Žalovaný mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil kompenzačnú námietku žalovaného vykonanú na pojednávaní dňa 24.08.2011, ktorú neuznal s tvrdením, že je nevyhnutné aplikovať ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný namietal, že okresný súd neodcitoval správne znenie ust. § 340 Obchodného zákonníka. Bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalobcu, nevzniklo na základe zmluvy, teda ani nemohla nastať situácia, že čas plnenia nie je v zmluve určený. Čas plnenia a nespochybniteľná vedomosť žalobcu o jeho záväzku vydať bezdôvodné obohatenie, v danom prípade nastala okamihom odpadnutia právneho dôvodu na poskytnuté plnenie, t.j. doručením uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21.07.2011, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 14/2003-510 zo dňa 30.04.2009 a Krajského súdu v Žiline pod č.k. 13Cob/156/2009-599 zo dňa 10.02.2010. Žalovaný žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Následne v podaní zo dňa 12.04.2012 žalovaný uviedol, že uskutočnil výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.12.2011, ktorá bola žalobcovi doručená, ktorou vyzval žalobcu na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia vo výške 181.241,59 Eur. Žalobca na túto výzvu nereagoval, preto opätovne bola zaslaná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a tá bola zaslaná právnemu zástupcovi žalobcu. I napriek opakovanej výzve k vydaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo. Žalovaný poukázal na ust. § 98 O.s.p. s tým, že je možné jej uplatnenie aj v rámci odvolacieho konania, preto z titulu započítania tejto pohľadávky žalovaného proti žalobcovmu nároku požadoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie v dotknutých výrokoch. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného. Žalobca poukázal na to, že odvolacie dôvody sú účelové. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalovaného, ktorá bola použitá na započítanie podľa ust. § 98 O.s.p. z titulu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.07.2011, sp. zn. 2M Obdo 3/2011, a to z titulu bezdôvodného obohatenia, nemohla byť splatnou pohľadávkou v čase, keď bola vykonaná a doručená kompenzačná námietka zo strany žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 24.08.2011. Žalovaný do okamihu započítania, ktoré bolo doručené na pojednávaní pred okresným súdom dňa 24.08.2011, nevyzval žalobcu na plnenie - úhradu pohľadávky, ktorá mala vzniknúť titulom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu vo výške 181.241,99 Eur. Nepochybne čas splatnosti záväzku je buď vymedzený zmluvnými stranami a v prípade, že nie je, tak sa vzťahuje úprava podľa ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca v súvislosti so splatnosťou uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaným poukázal na ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Aj v tejto zákonnej úprave je daná povinnosť uhradiť dlh hneď po tom, čo veriteľ o plnenie požiadal, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzval dlžníka. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, s návrhom na jeho potvrdenie a priznaním trov odvolacieho konania vo výške 261,34 Eur. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/163/2012-328 zo dňa 08.10.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 06. novembra 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 09. decembra 2011 (č.l. 270 - 272 spisu). V zmysle obsahu odvolania žalovaného bolo zrejmé, že sa základ a výška nároku žalobcu na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne nenamieta, resp. žalovaným nerozporuje. Žalovaný sa podaným odvolaním bránil, že dotknutými výrokmi rozsudku okresného súdu priznaný nárok žalobcu zanikol započítaním s pohľadávkou žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 181.241,59 Eur, ktoré vzniklo na strane žalobcu plnením žalovaného v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin pôvodne pod sp. zn. 18Cb 14/2003 a Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13Cob/156/2009, ktoré súdne rozhodnutia boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21. júla 2011 a vec bola vrátená späť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; na základe tohto stavu žalovaný tvrdil, že odpadol právny dôvod plnenia poskytnutého žalovaným žalobcovi. Pokiaľ žalovaný v zmysle podaného odvolania neurobil základom prieskumu pred krajským súdom žalobcov nárok priznaný napadnutým rozsudkom okresného súdu o zaplatenie istiny 8.566,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne a zmluvnej pokuty 0,05% denne, tak krajský súd v rámci svojho konania mohol len odkázať na odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažuce sa k týmto výrokom, z ktorého vyplynul zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa uzavretej Zmluvy o dielo č. 10/2001, na základe ktorej žalobca dielo vykonal a odovzdal žalovanému, ktorého cena diela spolu s úrokom z omeškania a dohodnutou zmluvnou pokutou v zmysle čl. IX. bodu 9.4 Zmluvy o dielo č. 10/2001 bola žalobcovi priznaná. V tejto časti záverov rozsudku okresného súdu krajský súd na ne odkazuje, pretože sporným v zmysle podaného odvolania žalovaného bolo vyhodnotenie, či pohľadávka, ktorú uplatnil žalovaný na započítanie, sa stala splatnou alebo nie. Žalovaný namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 340 Obchodného zákonníka, keď pre splatnosť pohľadávky na započítanie uplatnenej žalovaným vyžadoval výzvu na jej zaplatenie a podľa názoru súdu prvého stupňa až uplynutím lehoty bez zbytočného odkladu na jej plnenie by nastala splatnosť pohľadávky žalovaného. Ďalej okresný súd uviedol, že žalovaný vykonal kompenzačný prejav v dobe, keď ešte jeho protinárok, resp. pohľadávka nebola splatná a takýto kompenzačný prejav nemohol vyvolať žiadne účinky, preto podľa názoru prvostupňového súdu nedošlo k zániku žalovanej pohľadávky započítacím prejavom, ktorý vykonal žalovaný vo forme kompenzačnej námietky na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.08.2011. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu v tej časti, v ktorej bolo konštatované, že podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný plnil žalobcovi na základe súdnych rozhodnutí, ktoré boli následne uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21. júla 2011 zrušené a vec bola späť vrátená Okresnému súdu v Martine na ďalšie konanie, nastal stav, v zmysle ktorého žalobca disponuje s plnením, poskytnutým žalovaným na základe súdnych rozhodnutí, ktoré následne boli zrušené. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ust. § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nemôže bezdôvodne obohatiť na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, a to presun majetkových hodnôt, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalších právnych skutočností, stratil svoje právne účinky (odpadol). Vzhľadom k tomu, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je nevyhnutné vychádzať tak z ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj subsidiárne z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré je cez ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použiteľné aj v obchodno-právnych vzťahoch. Pokiaľ aj okresný súd poukázal na ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa názoru krajského súdu nešlo o nesprávny právny postup, pretože aj v zmysle ust. § 489 Občianskeho zákonníka k záväzkom patrí aj bezdôvodné obohatenie. Tak v odbornej literatúre, ako aj v súdnej praxi je bezdôvodné obohatenie chápané ako záväzkovo-právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa obohatil, vydať to, o čo sa obohatil a tomu korešponduje právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. K správnosti záveru okresného súdu, ktorý konštatoval, že v čase úkonu započítania uskutočneného žalovaným na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.08.2011, nenastala splatnosť pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, pristupuje aj to, že vo veci pohľadávky žalobcu uplatnenej pôvodne v konaní pred okresným súdom pod sp. zn. 18Cb 14/2003, toho času pod sp. zn. 17Cb 109/2011, sa bude ďalej konať a rozhodovať. Ak žiada vrátenie plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva, t.j. i bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nie. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva takáto povinnosť neexistovala. V zmysle uvedeného, ako aj skutočnosti, že vo veci po zrušení uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21. júla 2011 bude ďalej konané, nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného o splatnosti bezdôvodného obohatenia, doručením uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21. júla 2011. Nepochybne po zrušení veci Najvyšším súdom SR a jej vrátení na nové konanie Okresnému súdu Martin dôjde k opätovnému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotno-právnej povinnosti žalovaným. V novom konaní sa bude posudzovať, či tento právny dôvod trvá, ktorý bol deklarovaný súdnym rozhodnutím, následne zrušeným a v takomto prípade bude možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení a jeho výške až vtedy, kým súd opätovne nevydá svoje nové deklaratívne rozhodnutie o pôvodne uplatnenom nároku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009). Na základe vyššie uvedeného okresný súd správne rozhodol, pokiaľ konštatoval, že pohľadávka žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia sa nestala splatnou v čase kompenzačnej námietky podanej žalovaným na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.08.2011, a tým nemohla vyvolať ani účinky stretu a zániku vzájomných pohľadávok, pre ktorý dôsledok sa vyžaduje, aby pohľadávky uplatnené na započítanie boli splatné, za stavu, keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek, pre ktorú nemožno požadovať splnenie podmienky splatnosti pohľadávky (§ 359, § 360 Obchodného zákonníka). Pri vecne správnom závere okresného súdu, že žalovaným uplatnená pohľadávka na započítanie o vydanie bezdôvodného obohatenia sa nestala splatnou, tak nebolo možné prihliadať na obranu žalovaného o zániku žalobcovho nároku započítaním cez ust. § 98 O.s.p., keďže uplatnené započítanie pred okresným súdom bolo neúčinné. Vzhľadom aj k vyššie uvedenému, ak kompenzačná námietka žalovaného sa stala neúčinná v konaní pred okresným súdom, tak v konaní pred krajským súdom z titulu odvolacích dôvodov žalovaného už išlo o obranu cez ust. § 98 O.s.p., ktorá v odvolacom konaní podľa ust. § 216 ods. 1 O.s.p. nie je možná, a tým následné podanie žalovaného, uskutočnené až po podanom odvolaní, obsiahnuté v podaní zo dňa 12.04.2012, nemohlo byť právne relevantné a ani dôkazy s týmto podaním doložené, keďže nepochybne išlo o postup žalovaného v zmysle ust. § 98 O.s.p., ktoré pre odvolacie konanie neplatí podľa ust. § 216 ods. 1 O.s.p.. V záujme precizovania právneho stavu a jeho vysvetlenia krajský súd vyjadril vyššie uvedené zhodnotenia a závery, podľa ktorých bol rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch odvolaním žalovaného potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie, pretože nebolo preukázané, že by pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, resp. iným spôsobom. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov tohto odvolacieho konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, 1 x 253,94 Eur + 1 x 7,41 Eur režijný paušál, súčtom dôvodné trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavovali 261,34 Eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný trovy právneho zastúpenia nahradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.