Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/141/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897313 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897313.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo B. č. XXX, zastúpenej Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v Poprade, ul. Murgašova 6/87, IČO: 47 234 237, proti odporkyni: 1/ W. P., bytom v S., E.. U. XX, 2/ Z. D., bytom v S., Z. XX, obom právne zastúpeným advokátom JUDr. Jozefom Mišlinom, so sídlom v S., X. I. X, o náhradu škody 4.226,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 7C/143/1999-317 zo dňa 16.11.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zaviazal odporkyne spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 637,56 eur z titulu náhrady škody a nahradiť jej trovy konania v sume 616,65 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a účastníkov zaviazal k náhrade trov štátu (navrhovateľku vo výške 55,60 eur a odporkyne spoločne a nerozdielne 55,60 eur). Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1, 2 a § 443 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že vlhnutie nehnuteľnosti navrhovateľky, v dôsledku ktorého došlo aj ku vzniku škody na jej strane, nespočíva len v nadmernom prenikaní a značných priesakov tekutých odpadov zo žumpy odporkýň, ale i v dôsledku vnikania zemnej vlhkosti vzhľadom na chýbajúcu izoláciu proti vode na nehnuteľnosti navrhovateľky. Vychádzal z toho, že obidve príčiny zamokania možno považovať za hlavné v rovnakom pomere. Pri ustálení výšky škody vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že ku škode na uskladnenej zelenine došlo prenikaním výkalov zo žumpy odporkýň, a preto sú tieto povinné uhradiť škodu v celom rozsahu podľa znaleckého posudku znalca Ing. V. vo výške 519,19 eur. Súd nepriznal škodu vo výške 2.091,70 eur, ktorá vznikla na opornom múre medzi nehnuteľnosťami účastníkov, nakoľko zodpovednosť za túto škodu odporkyne nenesú. Pri určení výšky škody na pivnici rodinného domu súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. O., ktorá škodu vyčíslila na čiastku 812,14 eur, predstavujúcu náklady na jej odstránenie. Podľa prílohy tohto znaleckého posudku z takto určenej výšky škody suma 165,31 eur pripadá na vybudovanie izolácie proti vode a vlhkosti trativodu a keďže tieto mali byť súčasťou stavby, náhradu škody za poškodenie pivnice v rodinnom dome súd priznal len vo výške 646,83 eur. Zo škody na rodinnom dome súd priznal navrhovateľke náhradu len vo výške 109,09 eur z titulu poškodenia podláh, keď rovnako ako v prípade rodinného domu prihliadol na to, že v krycích listoch rozpočtu pri odstraňovaní škody na múroch sú zahrnuté ceny prác a výkonov potrebných na vybudovanie izolácie a prác s nimi súvisiacich, ktoré sú v celkovej výške 1.309,43 eur. Spolu výška náhrady škody prislúchajúcej navrhovateľke by predstavovala 1.275,11 eur, z ktorej vzhľadom na rovnaký podiel účastníkov konania na jej vzniku boli odporkyne zaviazané na zaplatenie sumy 637,56 eur. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 a § 150 O.s.p., keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa priznal navrhovateľke polovicu trov konania, predstavujúcu jej nevyhnutné hotové výdavky. O trovách štátu s prihliadnutím na spravodlivé usporiadanie pomerov účastníkov rozhodol tak, že zaviazal obidve strany súdneho konania k náhrade týchto trov v rovnakej výške. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote všetci účastníci konania. Navrhovateľka žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že prvostupňový súd, i keď vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú tomu, že by sa navrhovateľka mala podieľať na vzniknutej škode v rozsahu 50 %, keď znalec Doc. Ing. E. H., CSc. označil pretekanie žumpy odporkýň za závažnú príčinu vlhnutia nehnuteľnosti navrhovateľky a prvostupňový súd i napriek tomu označil za druhú závažnú príčinu neexistujúcu izoláciu na nehnuteľnostiach navrhovateľky proti spodnej vode. Dôležitým zistením je skutočnosť, že zelenina v pivniciach navrhovateľky bola znehodnotená fekáliami odporkýň prenikajúcimi z ich žumpy, čo súd konštatuje i v dôvodoch svojho rozhodnutia a táto skutočnosť podľa názoru navrhovateľky preukazuje i hlavný pôvod vlhnutia nehnuteľnosti. Je potrebné vziať do úvahy i tú skutočnosť, že až do zriadenia netesnej žumpy odporkyňami, resp. ich právnou predchodkyňou, nedochádzalo k nadmernému vlhnutiu nehnuteľnosti navrhovateľky. Rozsudok prvostupňového súdu postráda dôvody, pokiaľ išlo o nepriznanie náhrady škody, ktorá vznikla na opornom múre medzi nehnuteľnosťami účastníkov, lebo samotné porušenie rozhodnutia o zbúraní stavby nemá priamu či nepriamu príčinnú súvislosť so vznikom škody na tomto opornom múre. Múr existuje, je vlastníctvom navrhovateľky a vznikla na ňom škoda zo zavinenia odporkýň. Odporkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Možné úniky zo žumpy do okolitej pôdy sú len jednou zo zložiek podieľajúcou sa na zemnej vlhkosti, ktorá je spôsobená najmä hladinou spodnej vody v pôde a dažďovými, snehovými zrážkami. Ani jedna z týchto zložiek by ale nespôsobila vlhnutie nehnuteľnosti navrhovateľky, ak by boli izolované proti vode a zemnej vlhkosti. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ust. § 156 ods. 4 O.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Po tom, čo súd vyhlási rozsudok v mene Slovenskej republiky, žiadne zákonné ustanovenie mu neumožňuje meniť takto vyhlásený rozsudok, a preto ani prvostupňový súd nemohol tzv. opravou zápisnice o pojednávaní zmeniť svoje rozhodnutie v pôvodne vyhovujúcej časti (priznanie príslušenstva) tak, že návrh i v tejto časti zamietol. Zápisnica o pojednávaní zachytáva priebeh pojednávania, a preto pokiaľ bol rozsudok vyhlásený v súlade so zápisnicou, prvostupňový súd nemal dôvod obsah takejto zápisnice meniť. Verejnou listinou sa zápisnica stáva až po jej prepísaní a podpísaní predsedom senátu (samosudcom), a pokiaľ teda prepis nezodpovedá zvukovému záznamu, je možné tento nedostatok odstrániť ešte pred podpísaním zápisnice (z tohto dôvodu ani Občiansky súdny poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožňovali opravu zápisnice). Ust. § 164 O.s.p. umožňuje súdu opraviť v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné nesprávnosti, ku ktorým dôjde po vyhlásení rozsudku práve z dôvodu zosúladenia písomného vyhotovenia rozhodnutia s rozsudkom vyhláseným, ktorým je (tak ako to je už vyššie uvedené) súd viazaný. Pokiaľ teda prvostupňový súd vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky tak, že návrhu navrhovateľky vyhovel i v časti príslušenstva, jeho písomné vyhotovenie nezodpovedá takto vyhlásenému rozsudku vo výrokovej časti a už z tohto dôvodu musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Občiansky súdny poriadok v ust. § 157 ods. 2, okrem iného, ukladá súdu v odôvodnení svojho rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a zrozumiteľné. Ak nepostupuje v zmysle uvedeného, vždy odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo tento sa nemôže voči takémuto rozhodnutiu zákonným spôsobom brániť, najmä s prihliadnutím na ust. § 205 O.s.p. a môže vysloviť len nespokojnosť s takýmto rozhodnutím vo všeobecnej rovine. Odvolací súd i v takomto prípade musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť, i keby bolo inak správne pri právnom zdôvodnení. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, je potom potrebné prisvedčiť účastníkom, ktorí na svojich odvolaniach, okrem iného, vytýkajú súdu nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Ako vyplýva z obsahu spisu a ako to napokon konštatuje prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, navrhovateľka si svojím návrhom uplatňovala škodu, ktorá jej mala vzniknúť protiprávnym konaním odporkýň na rôznych veciach (škoda zničením zeleniny, poškodenie stavby - oporného múru, pivnice). Za takéhoto stavu potom nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd zohľadnil spoluzavinenie navrhovateľky na celkovej škode. Ak posudzoval napríklad škodu na zelenine ako samostatný nárok a konštatoval, že táto škoda vznikla výlučne zavinením odporkýň - prenikaním splaškov zo žumpy a navrhovateľke preto patrí náhrada v celom rozsahu, nie je zrejmé, v čom v tejto časti videl spoluzavinenie navrhovateľky. V tejto časti dostatočným spôsobom tiež neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď z neho nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, keď mal za to, že obsah žumpy prenikol do nehnuteľnosti navrhovateľky. Tak, ako je to už i vyššie uvedené, pokiaľ sa navrhovateľka svojím návrhom domáha viacerých nárokov, aj keď na tom istom skutkovom základe, bude potrebné v ďalšom konaní tieto nároky posudzovať samostatne, a to i z hľadiska spoluzavinenia. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré je povinný súd vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, a preto pokiaľ ide o výšku škody, musí byť rozhodnutie súdu presvedčivé. Ak znalec Ing. V. ustálil výšku škody na zelenine sumou 519,19 eur, z rozhodnutia súdu by malo byť zrejmé, v ktorých jednotlivých obdobiach táto škoda mala vzniknúť (i keď to znalec v znaleckom posudku uvádza, znalecký posudok netvorí súčasť rozsudku) a z ktorých konkrétnych dôkazov súd vychádzal pri ustálení výšky škody, resp. množstva poškodených vecí (z dôvodov nie je zrejmé, prečo súd množstvo poškodenej zeleniny považoval za preukázané, či vychádzal len z tvrdenia navrhovateľky a pod.). Pokiaľ navrhovateľka vytýkala súdu nesprávne právne posúdenie veci pri posudzovaní zodpovednosti za škodu vzniknutú na deliacom múre, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Ak samotná navrhovateľka nerešpektovala rozhodnutie príslušného orgánu o odstránení tejto stavby, čím v podstate zapríčinila existujúci stav, nemôžu odporkyne znášať škodu, ktorá na takejto veci vznikla, lebo tu nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi konaním odporkýň a škodou (pokiaľ by navrhovateľka odstránila stavbu v súlade s právoplatným rozhodnutím, ku škode by nedošlo - škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nečinnosťou navrhovateľky). V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.