Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/347/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110204309 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110204309.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, E., právne zastúpená JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom M.R.O., XX, E., proti odporcovi: O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W., právne zastúpený AK Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom J. Milca 11, Žilina, IČO: 36 854 956 v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 17C/37/2010-84 zo dňa 8.6.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol, odporcovi náhradu trov konania, postupom podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal, keď pri posudzovaní dôvodov hodných. osobitného zreteľa prihliadol na skutočnosť, ktorá viedla navrhovateľku k uplatneniu práva požiadať súd o vyporiadanie BSM. Prihliadol na charakter sporu - vyporiadanie BSM s tým, že spôsob vyporiadania bol v záujme obidvoch účastníkov konania. Pokiaľ sa týkalo odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej, poukazoval na ust. § 149 ods. 1, § 149 ods. 2 OZ, skutočnosť, že medzi účastníkmi v konaní bolo nesporne preukázané, že uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM 27.8.2008 a z ich následného správania sa po jej uzatvorení (odovzdanie hnuteľných vecí, prijatie peňažnej sumy navrhovateľkou titulom vyrovnania, nehnuteľnosti vyporiadané touto dohodou, považoval vôľu zmluvných strán za nepochybnú. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že zmluva je neplatná z dôvodu absentujúcej neúplnej identifikácie predmetu vyporiadania spoločného majetku. Uviedol, že vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj vzájomne vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva podľa zásad, uvedených v § 150 OZ. Zastal názor, že za neurčitý možno považovať iba taký prejav, ktorého neurčitosť sa nedá odstrániť ani výkladom, pričom určitosť majetku, ktorý patril do BSM a teda predmet vyporiadania dohodou zo dňa 27.8.2008 vyplýva priamo z článkov II. a III. dohody a tiež z nepochybne prejavenej vôle a správania sa zmluvných strán. V konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 38 OZ, t. j. dôkaz o tom, že navrhovateľka v okamihu uzatvárania predmetnej dohody konala v duševnej poruche, či už v prechodnej alebo trvalej. Taktiež s poukazom na ust. § 149 ods. 3 OZ ustálil, že vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy až v prípade, ak nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, t. j. keď sa manželia nedohodli. V danom prípade existencia dohody o vyporiadaní BSM manželov zo dňa 27.8.2008 bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím, treba rešpektovať vôľu strán, ktoré uzavreli platnú dohodu, týkajúcu sa vyporiadania vecí patriacich do BSM. V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu doručila odvolanie navrhovateľka aj odporca. Navrhovateľka v podanom odvolaní zotrvala na podanom návrhu s tým, že rozsudok okresného súdu považovala za vecne nesprávny, okresný súd podľa nej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu I. stupňa v neposlednom rade trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Súd I. stupňa podľa nej nezistil reálne existujúci skutkový stav veci, čo svedčí o zjavnej jednostrannosti posúdenia celého prípadu a opomenutia rozhodných skutočností. Poukazovala, že v zmysle dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 27.8.2008 došlo k vyporiadaniu bytu č. 12 v dome súp. č. 3449 na ulici W. Z. v E. bytu č. XX, súp. č. XXXX na Q.j ulici v E., hnuteľných vecí označených sumárne ako zariadenie bytu č. 12 a bytu č. 24 spoločných záväzkov z titulu úverov v X. banke M., a.s. a v M. M., a.s. troch záväzkov z poistných zmlúv. Počas manželstva so žalovaným však do BSM nadobudli aj iné majetkové hodnoty a hnuteľné veci, napr. obchodný podiel vo výške 40 % v obchodnej spoločnosti Priestor, s.r.o., Žilina, osobný automobil značky Škoda Octávia strieborná metalíza, osobný automobil značky Škoda Fábia bielej farby, osobný automobil značky Volkswagen Polo, peňažný výťažok z predaja chaty v obci N. č. XXX, zariadenie bytov na K. a M., tak ako vymenovala, finančné sumy na bankových účtoch, vedených v J., a.s., v X. banke a.s., v M. M. a.s., v G., a.s. a O., a.s.. V tejto súvislosti poukazovala na ust. § 143 OZ, § 879 k OZ, rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/83/1998, rozsudok najvyššieho súdu SR z 31.marca 2006 pod sp. zn. 2Cdo/168/2005. Za nesporné považovala, že spísaná dohoda nevyporiadáva všetok majetok a všetky majetkové hodnoty, ktoré podľa zákona ako aj podľa rozhodovacej praxe súdov vyporiadať mala. Podľa právnej úpravy, účinnej ku dňu podpisu predmetnej dohody musí byť totiž BSM vždy vyporiadané ako celok, inak je takáto dohoda od počiatku absolutne neplatná a to i bez ohľadu na vykonaný zápis v katastri ako i bez ohľadu na to, či dohoda obsahuje (nepravdivú) deklaráciu účastníkov, že dohoda zahŕňa všetok majetok a hodnoty, patriace do BSM. Ďalej poukazovala, že okresný súd v konaní nevykonal ani jeden dôkaz, ktorý navrhla, tak v samotnej žalobe ako i v priebehu konania, pričom svoj postup v napadnutom rozsudku vôbec nezdôvodnil. Pokiaľ by bol vykonal navrhovateľkou navrhované dôkazy, zistil by, že masa BSM v dohode o vyporiadaní BSM bola zjavne neúplná (išlo iba o časť vecí a majetkových hodnôt) čo má zásadný vplyv na zistenie skutkového stavu a následne právne posúdenie veci. V odvolacom návrhu žiadala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca v podanom odvolaní namietal rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o trovách prvostupňového konania. Nesúhlasil s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p., odôvodnenie okresného súdu s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p a čl. 46 ods. 1 ústavy SR považoval za absolutne nedostačujúce s tým, že súd je povinný v rozhodnutí o trovách konania zdôvodniť nielen existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale i výnimočnosť konkrétneho prípadu. Poukazoval na to, že navrhovateľka sama iniciovala uzavretie dohody o vyporiadaní BSM. O tom, že si plne uvedomovala platnosť dohody, svedčí jej následne správanie. Účelovým vyvolaním sporu o vyporiadanie BSM chcela odporcovi len znepríjemniť život a pomstiť sa mu za to, že sa s ňou rozviedol, čo nemôže podľa odporcu požívať právnu ochranu. V odvolacom návrhu preto žiadal priznať náhradu trov nielen prvostupňového, ale i odvolacieho konania. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, ako správny potvrdiť. Poukazoval na to, že pri uzatváraní dohody sa plne aplikuje princíp zmluvnej voľnosti. Ako vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu ČR z 31. júla 2000, sp. zn. 22Cdo/726/1999 dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ. V nadväznosti na uvedené, nesúhlasil s názorom navrhovateľky o tom, že dohoda, ktorá nevyporiadáva majetok ako celok je absolutne neplatná. Uviedol, že judikatúra na ktorú sa odvoláva navrhovateľka je v tomto smere prekonaná a ako to správne konštatoval okresný súd existencia dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Taktiež, pokiaľ sa týkalo tvrdenej absolutnej neurčitosti dohody ohľadne hnuteľných vecí ako i financií v tomto smere sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresným súdom a poznamenal, že nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré by síce potvrdzovali žalobcovo tvrdenie, avšak výsledok sporu by neovplyvnili. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že nenesie zodpovednosť za to že, okresný súd nevykonal na základe novo navrhnutých dôkazov absolutne nič, pričom zo sumy odporcom požadovanej náhrady trov konania vyvodila, že obohatiť sa v danej veci má záujem odporca a nie ona. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade krajský súd považoval za potrebné uviesť, že po preskúmaní veci sa plne stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ vylúčil navrhovateľkou tvrdenú neplatnosť zmluvy o vyporiadaní BSM zo dňa 27.8.2008 z dôvodu neurčitej a neúplnej identifikácie predmetu vyporiadania spoločného majetku. V tomto sa stotožnil s názorom okresného súdu o tom, že za neurčitý možno označiť iba prejav, ktorý sa nedá odstrániť ani výkladom, že určitosť majetku, ktorý patril do BSM vyplýva priamo z článkov II. a III. dohody a tiež z nepochybne prejavenej vôle a správania sa zmluvných strán. V tejto súvislosti krajský súd považoval za potrebné dodať, že Občiansky zákonník nestanovuje pre dohodu o vyporiadaní BSM žiadnu formu. Bezpodieloví spoluvlastníci sa môže dohodnúť nielen písomne, alebo ústne, ale aj konkludentne, avšak iba za predpokladu, že je možné z tohto právneho úkonu bezpečne usúdiť, že ich prejavy vôle smerovali k tomu, aby bolo vykonané vyporiadanie BSM a tiež spôsob, akým sa toto vyporiadanie malo uskutočniť. Ustanovením § 149 ods. 2 OZ je uložená iba povinnosť, aby si účastníci dohody na požiadanie vydali písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Dohoda o vyporiadaní BSM sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa § 143 OZ náleží do BSM a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Z toho, že sa dohoda o vyporiadaní BSM musí týkať všetkých vecí v tomto spoluvlastníctve, ktoré existovali v dobe jeho zániku, nemožno však vyvodiť, že by v tejto dohode museli byť menovite uvedené všetky tieto veci, ak totiž nie je pre túto dohodu predpísaná žiadna forma a môže byť uzatvorená aj konkludentne stačí, že obom účastníkom je pri jej uzatvorení jasné, čoho sa týka, akým spôsobom sa vyporiadávajú. Pokiaľ sa týka ďalšieho udávaného dôvodu absolutnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM spočívajúceho v takom psychickom a duševnom rozpoložení navrhovateľky, ktorý ju diskvalifikoval robiť platné právne úkony týkajúce sa majetku, považoval krajský súd za potrebné uviesť, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 1 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu zbavený alebo obmedzený spôsobilosti k právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť. Strata spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom duševnej poruchy pri ktorej je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V takomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných odborov (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej, alebo trvalej duševnej poruche so zreteľom na to, že stačí aj prechodná duševná choroba. V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdenú absolutnú neplatnosť zmluvy o vyporiadaní BSM z dôvodu ust. § 38 ods. 2 OZ považoval krajský súd za potrebné uviesť, že je síce pravdou, že dôkazné bremeno je v tomto smere na navrhovateľke, ona má povinnosť svoje tvrdenie preukázať, produkovať dôkazy, avšak na druhej strane nemožno bez poskytnutia reálnej možnosti dôkazy predložiť ňou tvrdenú absolutnú neplatnosť dohody z dôvodu § 38 ods. 2 OZ vylúčiť. V tomto smere bude potrebné zistiť v akom časovom limite od návratu navrhovateľky z protialkoholického liečenia došlo k uzatvoreniu dohody o vyporadaní BSM, zabezpečiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára prípadne psychiatra k zdravotnému stavu navrhovateľky v čase uzatvorenia predmetnej dohody, a k tomu či v čase uzatvorenia predmetnej dohody bola schopná posúdiť následky svojho konania a teda či nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na takýto právny úkon neschopnou. Taktiež sa krajský súd nie celkom stotožnil so záverom okresného súdu, že pokiaľ účastníci konania uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, nie je možné vyhovieť návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím a treba rešpektovať vôľu strán, ktoré uzavreli platnú dohodu, týkajúcu sa vyporiadania vecí patriacich do BSM. Je pravdou, že treba rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavierať dohody týkajúce sa vyporiadania jednotlivých vecí patriacich do BSM s tým, že len v sporných veciach (nevysporiadaného zvyšku) bude rozhodovať súd. V praxi nie sú vylúčené situácie, keď po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom alebo dohodou sa objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý do tohto vyporiadania, v takom prípade po troch rokoch od zániku BSM by sa na tento majetok mala vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust. § 149 ods. 4 OZ. V prípade ak sa takýto majetok objaví do troch rokov od zániku BSM, možno o ňom uzavrieť dohodu, alebo podať návrh na súd. V danom prípade podľa tvrdenia navrhovateľky účastníci o celom, všetkom majetku dohodu neuzatvorili. Navrhovateľka návrh na vyporiadanie BSM i so zahrnutím takéhoto majetku podala do troch rokov od zániku BSM. Podľa názoru krajského súdu by mal preto okresný súd postupovať tak, že v prípade ak sa nepreukáže absolutná neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.8.2008 v zmysle ust. § 38 ods. 2 OZ nadviazať na predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM a vyporiadať iba ten majetok, ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM existoval a nebol zahrnutý do tohto vyporiadania. Obsahom vyporiadania BSM je totiž všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku. Z dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.8.2008 nevyplýva, že by účastníci vzájomnou dohodou vylúčili vyporiadanie i ohľadne tých vecí, ktoré podľa navrhovateľkou podaného návrhu neboli zahrnuté do predmetnej dohody, resp. že by účastníci uzatvorili o takomto majetku iné dohody. V tejto súvislosti krajský súd považoval za potrebné uviesť, že ani rozhodnutie najvyššieho súdu ČR z 31.7.2000 o tom, že dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, príp. nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Oz nič nemení na zásade, že je potrebné vyporiadať všetok majetok. Iba spôsob vyporiadania závisí na dohode účastníkov, resp. na rozhodnutí súdu. Poukazované rozhodnutie najvyššieho súdu totiž pojednáva o spôsobe vyporiadania majetku patriaceho do BSM avšak nie o mase BSM ako takej. Okresný súd krajským súdom naznačeným spôsobom v konaní nepostupoval, nie dostatočne sa vysporiadal s poukazom navrhovateľky na neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM v zmysle ust. § 38 ods. 2 OZ a nezaoberal sa ani tým, či v prípade nepreukázania sa neplatnosti dohody v zmysle tohto zákonného ustanovenia nevyplýva potreba dovyporiadať majetok, ktorý sa objavil po uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM a ktorý do takejto dohody zahrnutý nebol. Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako predčasné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie prijal senát krajského súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.