Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/242/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110236239 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110236239.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, správca úpadcu: SOIC, s.r.o., so sídlom J. Ťatliaka 1785/6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 369 276, proti žalovanému: AP - MONT, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 997, 034 95 Likavka, IČO: 36 426 431, zastúpenému BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie 4.791,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-81 zo dňa 14. decembra 2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-99 zo dňa 02.07.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-81 zo dňa 14. decembra 2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-99 zo dňa 02.07.2012 p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 214,32 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 4.791,45 Eur s príslušenstvom zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1.702,10 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 30.11.2010 na Okresnom súde Žilina si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 4.791,45 Eur s príslušenstvom. V žalobe okrem iného uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/18/2009-56 zo dňa 21.09.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu SOIC, s.r.o., J. Ťatliaka 1785/6, so sídlom v Dolnom Kubíne. Za správcu úpadcu bol ustanovený žalobca ako osoba zapísaná v zozname správcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR pod číslom 1131. Žalobca ďalej uviedol, že pri výkone svojej činnosti zistil, že žalovaný dlhuje žalobcovi sumu v celkovej výške 4.791,45 Eur z titulu neuhradenej odplaty za stavebné práce objednané žalovaným a vykonané úpadcom. Odplata bola vyfakturovaná faktúrami č. 600126 zo dňa 30.11.2006, ktorá bola splatná dňa 21.12.2006 v sume 4.475,44 Eur a faktúrou č. 600133 zo dňa 30.11.2006, ktorá bola splatná dňa 14.12.2006 a bola vystavená na sumu 316,01 Eur. Žalovanú istinu žiadal priznať spolu s príslušenstvom. V rámci vykonaného dokazovania žalobca v konaní uviedol, že z dokladov, ktoré mal k dispozícii od konateľa úpadcu, zistil existujúci dlh v žalovanej výške, predložil faktúru č. 600133 zo dňa 08.12.2006, ktorá bola splatná dňa 14.12.2006 a bola vystavená na sumu 9.520,- Sk, predložil fotokópiu knihy odoslaných faktúr, výpisy z knihy neuhradených faktúr. Iné doklady žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu k dispozícii nemal. Za účelom objasnenia žalobou uplatneného nároku žalobca navrhol vypočuť v konaní ako svedka Ing. P. E.. Okresný súd vo veci vypočul žalobcu, svedka Ing. P. E., oboznámil sa s listinnými dôkazmi. S odkazom na ust. § 120 ods. 1, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p. uviedol, že jedinou nepochybnou skutočnosťou v predmetnej veci bola okolnosť, že na majetok spoločnosti úpadcu SOIC, s.r.o., bol uznesením Okresného súdu Žilina vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Žalobca v dokladoch pripojených k žalobe predložil len výpis z knihy neuhradených faktúr vystavených ku dňu 04.09.2009, v ktorom zozname sa nachádzajú dve faktúry: č. 600126 a č. 600133. Až dňa 24.10.2011 predložil faktúru č. 600133 a fotokópiu knihy odoslaných faktúr. Iné dôkazy žalobcom produkované neboli. Naproti tomu žalovaný už v písomnom stanovisku k žalobe uviedol, že žiada o doručenie príloh k žalobe, aby sa mohol vyjadriť k predmetu veci. Žalobca opieral svoj návrh o údajné stavebné práce, ktoré mal úpadca vykonávať pre žalovaného. Naproti tomu vo vyššie citovanej faktúre išlo o úplne iný právny titul, a to o refakturáciu nákladov spojených s vykonaním školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, práce vo výškach, ako aj iné nároky. O existencii druhej faktúry svedčí len zoznam pohľadávok a kniha odoslaných faktúr. Okresný súd vychádzajúc z dokladov, ktoré predložil žalovaný, ktorý spochybnil tvrdenie žalobcu o skutočne vykonanom školení, resp. o výške hodnoty takéhoto školenia vo vzťahu k predchádzajúcej veci, ktorá bola riešená pred Okresným súdom Ružomberok, mal pochybnosti aj v dôveryhodnosti tejto faktúry. Uviedol, že dôkazné bremeno jednoznačne stojí na žalobcovi, tým skôr, že ako správca konkurznej podstaty, ako to vyplynulo aj z obsahu prednesov jednotlivých splnomocnených zástupcov úpadcu, tento si neplní svoje povinnosti tak, ako mu to ukladá zákon, nepodnikol také kroky, ktorými by dosiahol uspokojenie pohľadávok (na uspokojenie pohľadávok veriteľov bolo vyhlásené konkurzné konanie), a s odstupom viacerých rokov sa domáhať vykonávania dôkazov pred Okresným súdom Ružomberok sa súdu javí ako nenáležité a nehospodárne. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nekonal ako správca konkurznej podstaty s náležitou odbornou starostlivosťou, nepodnikol kroky smerujúce k dosiahnutiu adekvátneho výsledku konkurzného konania, preto súd jeho žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.. Poukázal na to, že dňa 14.12.2011 bol na pojednávaní vypočutý svedok Ing. P. E., bývalý konateľ úpadcu, ktorý uviedol, že žalovaný vykonával pre úpadcu práce súvisiace s výstavbou priemyselného parku Levice Geňa. Z jeho výpovede vyplynulo, že keďže nie všetci subdodávatelia mali pre svojich pracovníkov zabezpečené preškolenie v oblasti BOZP, zabezpečil ho úpadca prostredníctvom osoby oprávnenej na vykonávanie takýchto školení. Hodnota školenia bola úpadcovi vyúčtovaná, a tento ju následne vyfakturoval. Podľa výpovede svedka sa tohto školenia určite zúčastnili aj pracovníci žalovaného, inak by nebola vystavovaná faktúra č. 600133, ktorá bola predložená okresnému súdu ako listinný dôkaz. Ďalej svedok uviedol, že touto problematikou sa zaoberal Ing. B.. Po vypočutí uvedeného svedka žalobca navrhol vypočuť i svedka Ing. B. a zároveň navrhol, aby mu súd uložil edičnú povinnosť podľa § 129 O.s.p., ktorý návrh bez náležitého odôvodnenia okresný súd zamietol. Čo sa týka nároku vyúčtovaného faktúrou č. 600126 zo dňa 30.11.2006 na sumu 4.475,44 Eur, žiadali, aby bola Ing. P. E. uložená povinnosť predložiť túto faktúru, pričom okresný súd Ing. E. k tejto povinnosti nezaviazal. Mal za to, že si je vedomý, že v sporovom konaní je nositeľom dôkazného bremena po tom, ako sa na pojednávaní z výsluchu svedka dozvedel o osobe, ktorá vie podať o veci úplnejšie a podrobnejšie informácie, ihneď navrhol súdu prvého stupňa, aby túto osobu predvolala a taktiež, aby jej uložil povinnosť predložiť všetky dokumenty, ktoré má k dispozícii a ktoré majú význam pre prejednávanie veci. Okresný súd však takýto návrh na vykonanie dôkazu zamietol, a tým zabránil dôkladnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci. Odkázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., avšak s odkazom na § 157 ods. 2 O.s.p. je povinný súd v odôvodnení uviesť, prečo takýto dôkaz nevykonal, nie je možné len stroho konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nevysvetlil, prečo zamietol návrh na vypočutie svedka Ing. B., i napriek tomu, že svedok Ing. E. uviedol, že Ing. B. sa v spoločnosti SOIC, s.r.o., problematikou BOZP zaoberal. Poukázal súčasne na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 114/08. Mal za to, že tým, že okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a svojej konanie neodôvodnil, naplnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Z rozsudku ďalej vyplýva, že okresný súd vychádzal pri rozhodnutí aj z dôkazu predloženého žalovaným, podľa ktorého sa suma fakturovaná úpadcovi autorizovaným bezpečnostným technikom Ing. W. M. za vykonanie školenia BOZP + PO + práce vo výškach a viazači odlišovala od sumy, ktorú následne refakturoval žalovanému. Žalobca nespochybnil rozdielnosť vo fakturovaných sumách. Žalovaný predložil súdu prvého stupňa listinný dôkaz dňa 14.12.2011 po ukončení výsluchu svedka. Žalobca však nemal k tomuto dôkazu možnosť zaujať stanovisko, čo je v rozpore s § 123 O.s.p.. Okresný súd však tento dôkaz využil pri odôvodnení svojho rozsudku. Uviedol, že v civilnom konaní sú pozitívnym predmetom dokazovania skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. V predmetnej veci boli predložené dve faktúry, v ktorých sa fakturovaná suma za poskytnuté služby podstatne odlišovala, avšak okresný súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k faktúre predloženej žalovaným. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobca opieral návrh o vykonanie stavebných prác úpadcom, pričom v predloženej faktúre išlo o iný právny titul, pričom uviedol, že za stavebné práce vykonané úpadcom boli v zmysle predloženého dôkazu - záznamu odoslaných faktúr, fakturované faktúrou č. 600126 a refakturácia nákladov za vykonané školenia bola vykonaná faktúrou č. 600133. Mal za to, že postupom prvostupňového súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, obhájiť svoje práva. Ďalej okresný súd zaviazal žalobcu k úhrade trov konania v rozpore s § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že tvrdenia, ktorými sa žalobca pokúšal preukázať svoje nároky, ostali len tvrdeniami bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o ich pravdivosti. Naproti tomu, žalovaný v konaní preukázal, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Ide najmä o spochybnenie vyjadrenia svedka Ing. P. E., ktorý tvrdil, že cenu údajných školení úpadcu len „prefakturovával“ bez akejkoľvek prirážky. To, že to nie je pravda, vyplýva z porovnania faktúr, ktoré vystavil úpadca žalovanému a faktúr, ktoré dostal úpadca od svojho pôvodného dodávateľa školení (Ing. W. M.). Cena za školenia sa v týchto prípadoch diametrálne líši. Naviac, žalobca nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti, chýbajú zmluvy, zápisy, záznamy o školeniach a iné písomné doklady, na ktoré sa odvolával. Žalobca mal v priebehu konania dostatok času a možností, aby svoje tvrdenia preukázal v časti odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu o trovách prvostupňového konania, uviedol, že toto konanie vyvolané činnosťou správcu pri správe a speňažovaní majetku úpadcu. Toto konanie nie je konaním súvisiacim s konkurzným konaním, keďže by mohlo prebehnúť aj bez konkurzného konania, teda nároky v tomto konaní uplatňované by si mohol úpadca uplatniť aj vtedy, ak by sa nenachádzal v konkurze. Naopak, konanie súvisiace s konkurzným konaním môže prebehnúť len a počas konkurzu alebo reštrukturalizácie. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/242/2012-107 zo dňa 17.09.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16. októbra 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe aplikácie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 15.01.2012. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré sa vzťahovali k výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, krajský súd uvádza, že ako rozhodné bolo posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo väzbe na dôkazný stav zistený vykonaným dokazovaním, ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvádzaných v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Nepochybne s uplatneným nárokom žalobcu, ktorým bol nárok na zaplatenie sumy 4.791,45 Eur s príslušenstvom, bola spojená dôkazná povinnosť žalobcu podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré vytvárali dostatočné východiská pre vyslovenie meritórneho výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, ďalej uviedol a zhodnotil unesenie dôkazného bremena žalobcu, uviedol, ako vec správne právne posúdil a z akých dôvodov. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu vo vzťahu k aplikácii ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena žalobcom poukazuje krajský súd na ust. § 79 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie je určujúce v tom zmysle, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je práve žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesno-právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplýva z ust. § 79 ods. 1, § 120 ods. 4 O.s.p.. Realizácia týchto povinností zo strany žalobcu, v rovine povinností tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie jeho nároku, v tomto prípade žaloba o zaplatenie sumy 4.791,45 Eur jeho vymedzením v žalobe. Teda v danom prípade bolo ........ vo vzťahu k nároku na zaplatenie peňažnej čiastky predmetný nárok jednoznačným a jasným spôsobom zadefinovať, zdôvodniť ho vo vzťahu k jednotlivým faktúram, a to faktúre č. 600126, č. 600133, ktoré žiadal žalobca zaplatiť. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil existenciu odplaty za stavebné práce, pričom však už v samotnej žalobe netvrdil základ uplatneného nároku, a to existenciu zmluvného, resp. bezzmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Teda, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na obsah zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa, a to konkrétne zápisnicu zo dňa 14.12.2011 vo vzťahu k zdôvodneniu uplatneného nároku žalobcom, že ani z jednej zápisnice, a to konkrétne ani z poslednej zápisnice o pojednávaní, na ktorej bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdený základ uplatneného nároku, tento len poukazoval na výpoveď svedka Ing. P. E. tak, ako to vykonal i v podanom odvolaní, avšak pri podaní žaloby sám v konaní pred súdom prvého stupňa základ nároku vo vzťahu k vystaveným faktúram žalobca netvrdil a ani nedokazoval. Z tohto dôvodu, potom pokiaľ sám žalobca netvrdil základ nároku vo vzťahu k vystaveným faktúram, teda existenciu zmluvného vzťahu, resp. bezzmluvné plnenie, potom ani nebolo namieste, aby sa vo faktúre č. 600133, ku ktorej sa vyjadroval Ing. P. E., vyjadroval aj navrhovaný svedok p. B., keďže ani svedok P. E. nepreukázal základ pre vystavenie samotnej faktúry. Tak vo vzťahu k nároku na zaplatenie faktúry č. 600133 okresný súd správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, zvýrazňuje krajský súd, že ak síce svedok - Ing. P. E. potvrdil, že predmetnou faktúrou bolo refakturované žalovanému vykonanie školenia na stavbe Priemyselný park Levice - Geňa, tak v rámci konania pred súdom prvého stupňa nevyplývalo uzavretie zmluvného vzťahu, t.j. základ nároku, neboli preukázané podstatné náležitosti takejto dohody, naviac, nebolo preukázané ani reálne naplnenie takejto dohody, teda realizovanie školenia pre pracovníkov žalovaného, ktorú okolnosť žalovaný popieral. Sám svedok sa jednoznačne k predmetnej faktúre nevyjadril, potvrdil jej existenciu i skutočnosť, že ju vystavila jeho účtovníčka. V tejto súvislosti, i pokiaľ sám svedok Ing. P. E. potvrdil vystavenie faktúry, tak krajský súd uvádza, že len samo o sebe vystavenie faktúry ešte nemá za následok vznik nároku na zaplatenie tejto faktúry, už bez vyššie zdôvodneného nepreukázaného základu a titulu, z ktorého bola predmetná faktúra uhradená. Vo vzťahu k faktúre č. 600126, ktorá okresnému súdu predložená nebola a vyplývala len z knihy neuhradených faktúr (č.l. 8 spisu), tak krajský súd uvádza, že vo vzťahu k tejto faktúre nebolo možné posúdiť ani jej obsah, žalovaný existenciu takejto faktúry popieral a žalobca sa bližšie k tejto faktúre nevyjadril. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu zaviazať povinnosťou predložiť listinné dôkazy svedkom, tak je v prvom rade žalobca tou osobou, ten pán sporu, ktorý je povinný tvrdiť a dôkazy predkladať. Súhlasí krajský súd so žalobcom, že podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.12.2011 navrhol súdu, aby svedkovi P. E. uložil edičnú povinnosť vydať príslušné doklady, ktorý návrh bol zo strany žalobcu zamietnutý, pričom po poučení žalobca iný návrh na dokazovanie nemal. Vo vzťahu k takémuto návrhu dopĺňa krajský súd, že takýto návrh je potrebné zdôvodniť, čo však pre uloženie svedkovi, ktorý nie je účastníkom konania, teda tretej osobe stojacej mimo tohto sporového občianskeho súdneho konania, pričom žalobca okolnosť uloženia tejto povinnosti svedkovi v rámci konania pred súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom nezdôvodnil, teda neosvedčil, že vynaložil maximálne úsilie vo svojom osobitnom postavení, a to v postavení správcu konkurznej podstaty na zabezpečenie predložených relevantných dôkazov k uplatnenému nároku. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, ktorý na základe vykonaných dôkazov zhodnotených postupom podľa 132 O.s.p. žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol. Mal krajský súd za to, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, a to v otázke vyjadrovania sa, k žalovaným predloženej faktúre, keďže zástupca žalobcu sa na nariadenom pojednávaní, kde sa predmetný listinný dôkaz vykonával, zúčastnil, ako aj, že neuložením edičnej povinnosti svedkovi došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď práve žalobca je ten, ktorý uplatňuje a zdôvodňuje svoj návrh, pričom bez riadneho zdôvodnenia, prečo má byť tretej osobe stojacej mimo sporového konania uložená takáto povinnosť, správne postupoval okresný súd, ak návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Z týchto dôvodov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd uvádza, že v danom prípade ide o spor, ktorý vyvolal správca konkurznej podstaty vo svojom postavení v zmysle ust. § 84 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to uplatnil pohľadávku úpadcu proti žalovanému. Ide o klasické sporové konanie v rámci Občianskeho súdneho poriadku, v rámci ktorého je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzať z posúdenia úspechu a neúspechu účastníkov konania vzhľadom k výsledku sporu. Keďže v danom prípade bol žalobca neúspešný, v súlade so znením ust. § 142 ods. 1 O.s.p. správne postupoval okresný súd, pokiaľ rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03.02.2012 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z odmeny za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 170,97 Eur, 1 x 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 214,32 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.