Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/451/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110236256 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110236256.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, správcu úpadcu: SOIC, s.r.o., so sídlom J. Ťatliaka 1785/6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 369 276, proti žalovanému: Pavlovi Nemčekovi, s miestom podnikania K Medokýšu 916/19, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 33 028 303, zastúpenému BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie 2.850,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Cb/8/2011-204 zo dňa 21.10.2011, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Cb/8/2011-204 zo dňa 21.10.2011 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 142,34 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 1.057 Eur, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu, vedený vo Y. a.s., pobočka G. F., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca ako správca úpadcu SOIC, s.r.o., Dolný Kubín, uplatňoval v konaní voči žalovanému zaplatenie istiny v celkovej výške 2.850,03 Eur, ktorá suma bola fakturovaná faktúrou č. 600132, faktúrou č. 600140 a faktúrou č. 600150. Žalovaný uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu popieral.
Faktúrou č. 600132 vystavenou dňa 08.12.2006 na sumu 14.280,- Sk, t.j. 474,01 Eur fakturoval dodávateľ - spoločnosť SOIC, s.r.o., Dolný Kubín, úpadca, žalovanému za vykonanie školenia a overenia vedomostí pre pracovníkov pracujúcich na stavbe Priemyselný park Z. - D., keď bolo špecifikované, že jednalo sa o oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci + protipožiarnu ochranu + práce vo výškach - traja pracovníci po 1.000,- Sk, pilčíci + vydanie preukazov - jeden pracovník 3.000,- Sk, lešenári + vydanie preukazov - dvaja pracovníci po 3.000,- Sk. Žalobca svoj nárok ohľadom tejto fakturovanej sumy preukazoval svedeckými výpoveďami Ing. Adama Cingela, Ing. K. M. a Ing. H. R., ako aj písomným vyjadrením Ing. J. Y. - Agentúra BOZ a PO Nitra a jeho písomným záznamom zo dňa 25.08.2006. Svedok Ing. Adam Cingel, ktorý je konateľom úpadcu, uviedol, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzavretá písomná zmluva, predmetom ktorej bolo vykonávanie stavebných prác žalovaným na stavbe
paroplynového cyklu v Z.. V tomto konaní však okresnému súdu zmluva predložená nebola. Ďalej poukázal na zápis bezpečnostného technika zo dňa 25.08.2006, ktorý zistil, že pracovníci nemali oprávnenia na pilčícke práce, na prácu vo výškach a uviedol, aby zabezpečil ich školenie. O tomto oboznámil pracovníkov subdodávateľov, že dostanú za školenia preukaz a budú si to musieť zaplatiť. Faktúru za školenie uhradila spoločnosť SOIC, s.r.o. a následne došlo k prefakturovaniu. Zo školení bola vyhotovená prezenčná listina, ktorá však okresnému súdu predložená nebola. Z písomného vyjadrenia Ing. J. Y. a priložených faktúr vyplynulo, že fakturoval spoločnosti SOIC, s.r.o., Dolný Kubín, za vykonanie školenia a overenie vedomostí pre pracovníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, protipožiarnej ochrany, prác vo výškach, lešenárov, viazačov, vodičov - referentov. Okresný súd ďalej poukázal na svedeckú výpoveď svedka Ing. K. M., ktorý v spoločnosti SOIC, s.r.o. vykonával funkciu projektového manažéra pre ekonomické otázky a poukázal na skutočnosť, že zmluva s dodávateľmi upravovala podmienku splnenia kritérií bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, napriek tomu dodávatelia túto podmienku splnenú nemali. Tiež uviedol, že existuje evidencia osôb zúčastnených na školení, ktorá však okresnému súdu predložená nebola. Ďalej svedok Ing. H. R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na žiadne školenia, ktoré mala zabezpečiť spoločnosť SOIC, s.r.o., napr. bezpečnostné, lešenárske, pre niekoho na stavbe si nespomenul, keď uviedol, že možno niekto z inšpektorátu práce na kontrole na stavbe bol. V nadväznosti na dôkaznú situáciu k uplatňovanému nároku žalobcu v časti prefakturovania výdavkov na školenia, keď v konaní neexistuje žiaden písomný doklad preukazujúci skutočnosť, že zamestnanci žalovaného sa týchto školení zúčastnili, resp. že spoločnosť SOIC, s.r.o., Dolný Kubín, dojednala so žalovaným písomne vykonanie týchto školení za úhradu a samotné svedecké výpovede Ing. Adama Cingela, Ing. K. M., Ing. H. R. nepreukázali žiadnym spôsobom, že by sa traja pracovníci žalovaného zúčastnili školenia a overovania vedomostí v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, protipožiarnej ochrany a prác vo výškach, na základe čoho by vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť spoločnosti SOIC, s.r.o. sumu 3 x 1.000,- Sk, ďalej, že sa zúčastnili školenia a overovania vedomostí v oblasti pilčíci + vydanie preukazov - jeden zamestnanec žalovaného a žalovanému by vznikla povinnosť zaplatiť spoločnosti SOIC, s.r.o. sumu 3.000,- Sk a že zamestnanci žalovaného sa zúčastnili školenia a overovania vedomostí v oblasti lešenári + vydanie preukazov pre dvoch pracovníkov po 3.000,- Sk. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca ohľadom svojich tvrdení o vzniku záväzku žalovaného zaplatiť fakturovanú sumu, neuniesol dôkazné bremeno, a preto okresný súd žalobcovi právo na zaplatenie sumy 14.280,- Sk, t.j. 474,01 Eur nemohol v konaní priznať.
Čo sa týka sumy fakturovanej faktúrou č. 600140 vo výške 60.572,50 Sk, t.j. 2.010,64 Eur, vystavenou dňa 19.12.2006, ktorou bolo fakturované za súpravu Hilti rotačný laser profibox PR20, statív PA921 a teleskopickú tyč PA950, v tomto prípade žalobca na preukázanie uplatňovaného nároku nepredložil v konaní žiaden písomný podklad. Konateľ úpadcu Ing. Adam Cingel poukázal, že žalovaný vykonával betonáž na parnej turbíne, pričom si jeho zamestnanci prišli túto súpravu od nich vypožičať, avšak následne nástroj nevrátili, čo odôvodnili tým, že im ho niekto ukradol. Ďalej poukázal, že v hlavnom stavebnom denníku úpadcu bol záznam o zapožičaní tejto súpravy, ktorý však okresnému súdu predložený nebol. Stavbyvedúci uviedol, že on sám nemá vedomosť, že by sa stratilo nejaké náradie patriace spoločnosti SOIC, s.r.o.. Na fakturácii za požičiavanie náradia žalovanému, resp. pre iné subjekty sa nepodieľal. Svedok Ing. K. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že si pamätá zmiznutie nejakého náradia, toto náradie mal vypožičané žalovaný, ale nebol si tým istý. Rovnako, ako v predchádzajúcom prípade, vzhľadom na hodnotenie dokazovania ohľadom tejto časti uplatňovaného nároku žalobcu, okresný súd konštatoval, že žalobca svoj nárok ani v tejto časti nepreukázal. Predovšetkým okresný súd poukázal, že nebol predložený písomný doklad preukazujúci požičanie predmetného náradia spoločnosťou SOIC, s.r.o. žalovanému, a ani zo svedeckých výpovedí, konkrétne okolnosti týkajúcej sa požičania tohto náradia zistené neboli, teda ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o vzniku záväzku žalovaného zaplatiť fakturovanú sumu.
V tretej časti uplatňovaného nároku faktúrou č. 600150, vyhotovenou dňa 05.01.2007, fakturovala spoločnosť SOIC, s.r.o., Dolný Kubín, žalovanému sumu 11.007,50 Sk za požičanie náradia, ktoré bolo používané na vykonanie prác na Priemyselnom parku v Z.. V danom prípade bol okresnému súdu predložený doklad, a to podklad pre fakturáciu v uvedenej výške žalovanému, ktorý vyhotovil Ing. K. M., ktorý túto skutočnosť uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, keď doplnil, že len časť písma na tomto doklade je jeho. Svedok však uviedol, že nie je to dokument dokladujúci bežnú evidenciu náradia, pravdepodobne podklad pre fakturáciu na zapožičanie náradia vyhotovil tak, že zašiel do skladu, spravil si výpis a predložil ho nadriadenému. Svedok Ing. Adam Cingel, konateľ spoločnosti SOIC, s.r.o. uviedol,
že medzi ním a žalovaným bolo zmluvne dojednané, že pokiaľ žalovaný nebude mať vlastné náradie, zabezpečí to spoločnosť SOIC, s.r.o., nakoľko na stavbe mala sklad náradia, kde bola evidencia náradia. Ďalej uviedol, že pokiaľ bolo zapožičiavanie náradia fakturované, bol pripojený aj dodací list spolu s fotokópiou príslušných strán z denníka za zapožičanie náradia. Takéto prílohy faktúry však okresnému súdu v konaní predložené neboli. Rovnako stavbyvedúci Ing. H. R. potvrdil, že SOIC, s.r.o. mal na stavbe svoj sklad náradia, z ktorého sa náradie požičiavalo a viedla sa evidencia. V otázke výšky úhrady za požičiavanie náradia sa tento svedok vyjadriť nevedel. Teda aj v tejto časti okresný súd uplatnený nárok žalobcu vzhľadom k tomu, že nebol v konaní preukázaný, považoval za nedôvodný.
Okresný súd záverom poukázal, že všetky tri uplatňované nároky žalobcu boli v konaní sporné vzhľadom na postoj žalovaného v konaní. Žalovaný uviedol, že predmetné faktúry sa v jeho účtovníctve nenachádzajú. Hoci bolo zistené, že predmetné faktúry spoločnosť SOIC, s.r.o. vo svojom účtovníctve zaevidované má, táto okolnosť sama o sebe dôvodnosť uplatňovaných nárokov žalobcu nepreukazuje. V konaní boli ako svedkovia vypočutí J. O., ktorý pracoval pre žalovaného na predmetnej stavbe na základe živnostenského listu, a tiež Ján Morava, konateľ spoločnosti MORAVA s.r.o., ktorý bol generálnym dodávateľom stavby paroplynového cyklu v Z. a pre neho realizovala kompletne celú stavbu spoločnosť SOIC, s.r.o.. Tento svedok sa vyjadril, že žalovaný bol na stavbe spolu s partiou, keď na začiatku bol pod pánom Cingelom, ale po dvoch týždňoch, keďže pán Cingel im prácu neprideľoval, začal partiu pána Nemčeka organizovať on. Ďalej uviedol, že každá partia mala svoje náradie. Svedok si nepamätal, že by na stavbe nejaké náradie zmizlo, resp. bolo ukradnuté a poukázal, že stráženie areálu bolo zabezpečené. Nevedel o kontrole zamestnancov zo strany inšpektorátu bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci, a o tom, že by počas stavby prebiehali odborné školenia. Zdôraznil, že z hľadiska druhu prác vykonávaných na tejto stavbe žalovaným - viazal železo a debny o petky, nijaké pilčícke, resp. lešenárske školenia do úvahy neprichádzali. Svedok J. O. poukázal, že na stavbe mali stavebné náradie pracovníci žalovaného uložené v jednej unimobunke, čo im chýbalo, si neformálne požičali medzi firmami tam pracujúcimi, zo skladu náradia si on nepožičal nič. Nespomenul si na kontrolu bezpečnosti práce, ani na organizovanie školení pre zamestnancov subdodávateľov. Na stavbe používal náradie dodané pánom Nemčekom, ktoré bolo uzamknuté v drevenej bedni v unimobunke. Drahšie náradie, ktoré nepatrilo žalovanému, im odovzdal žalovaný a následne mu ho vrátili. Pracovníci firmy žalovaného parkovali mimo stavebného areálu a v areáli bola zabezpečená kontrola, preto bol problém vyniesť náradie značky Hilti mimo areálu. Obe tieto svedecké výpovede okresný súd vyhodnotil v prospech žalovaného.
Okresný súd poukázal na ust. § 132 O.s.p. a uviedol, že povinnosť tvrdenia a tiež dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. V danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh účastníkov konania. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa tvrdeného požičania náradia zamestnancom žalovaného, resp. vykonania školení pre zamestnancov žalovaného boli v konaní sporné, vzhľadom na postoj žalovaného. Vykonané dôkazy však tvrdenia žalobcu nepodporili, nakoľko relevantné písomné doklady absentovali a svedecké výpovede konateľa úpadcu Ing. Adama Cingela, zamestnanca úpadcu Ing. K. M. a stavbyvedúceho Ing. H. R. boli na preukázanie uplatňovaných nárokov nepostačujúce, predovšetkým vzhľadom na ich nekonkrétnosť, neurčitosť. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom jednej časti uplatňovaného nároku, nebola preukázaná existencia záväzku žalovaného zaplatiť fakturované sumy, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k nároku vyplývajúcemu z faktúry č. 600132 uviedol, že svedok Adam Cingel predložil písomný zápis bezpečnostného technika, Ing. J. Y. zo dňa 25.08.2006 o tom, že v ňom uvedení pracovníci nemali potrebné pilčícke preukazy, a pracovníci pracujúci vo výškach neboli istení proti pádu. Toto potvrdil i vo svojej svedeckej výpovedi dňa 05.05.2011. Ďalej bolo zrejmé, že za školenia zaplatil úpadca, pričom následne túto sumu prefakturoval na žalovaného. Z výpovede svedka Ing. K. M. vyplýva, že úpadca objednával školenia ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v prípade, ak zamestnanci dodávateľov nemali splnenú povinnosť absolvovať školenie, boli na školenia prizvaní spolu so zamestnancami úpadcu. Prezenčné
listiny s oboznamovaním boli súčasťou plánu BOZP, v ktorom boli evidované subdodávateľské subjekty vykonávajúce činnosti na stavenisku. Oboznamovania boli vykonávané ako súčasť koordinácie BOZP na stavenisku. Faktúra č. 600132, ktorou mal žalovaný prefakturovať cenu zaplatenú bezpečnostnému technikovi za vykonané školenia pre zamestnancov žalovaného, bola vystavená dňa 08.12.2006 so splatnosťou dňa 14.12.2006, teda následne po tom, ako ju úpadca uhradil Ing. P. Y.. Ďalším dôkazom, ktorý svedčí o tom, že predmetnú faktúru úpadca nevystavil bezdôvodne a neopodstatnene, je účtovný denník úpadcu, z ktorého vyplýva, že faktúra bola riadne zaúčtovaná. Vo vzťahu k faktúre č. 600140 uviedol, že skutočnosť, že v konaní nebol preložený žiaden písomný doklad preukazujúci nárok, nie je preukázaním jeho nedôvodnosti. V zmysle svedeckej výpovede Ing. Adama Cingela na pojednávaní dňa 05.05.2011 vyplynulo, že z firmy žalovaného si súpravu od úpadcu vypožičali, avšak do dispozície úpadcu sa súprava už nevrátila s odôvodnením, že ju firme žalovaného niekto ukradol. Z výpovede Ing. H. R. vyplynulo, že videl zamestnancov žalovaného, ako si od úpadcu požičiavali náradie na stavbe. Ing. K. M. uviedol, že si pamätá obdobie, kedy zmizlo náradie, ktoré podľa jeho výpovede mal zrejme požičané žalovaný. Ďalej bolo preukázané, že uvedená faktúra bola úpadcom riadne zaúčtovaná. Vzhľadom na svedecké výpovede bol názoru, že súprava nebola vrátená úpadcovi a v zmysle svedeckých výpovedí išlo o súpravu, ktorú mal požičanú žalovaný. Vo vzťahu k tretiemu nároku, a to k faktúre č. 600150, napriek skutočnosti, že sa prvostupňový súd sám odvoláva na viaceré svedecké výpovede, uzavrel, že nárok nebol preukázaný. Žalobca bol názoru, že nárok uplatnený faktúrou č. 600150 bol preukázaný, a to svedeckými výpoveďami Ing. Adama Cingela, Ing. H. R., Ing. K. M., ako aj zápisom, v ktorom sa uvádza, že za požičanie náradia je žalovaný povinný uhradiť fakturovanú sumu. Rovnako predmetná faktúra bola zaúčtovaná vrátane dane z pridanej hodnoty. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prihliadol na výpovede svedkov - p. J. O. a p. Jána Moravu, ktoré vyhodnotil v prospech žalovaného. Vzhľadom k tomu, že obaja svedkovia boli navrhnutí žalovaným, ako aj s prihliadnutím na ust. § 132 O.s.p., prvostupňový súd, keď zobral do úvahy len svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, a neprihliadol na obsah svedeckých výpovedí svedčiacich v prospech žalobcu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu vo veci nesprávne rozhodol. Prvostupňový súd zaviazal žalobcu k úhrade trov konania vo výške 1.057 Eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom k tomu, že žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu a toto konanie je konaním súvisiacim s konkurzným konaním vedeným proti úpadcovi, rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil v zmysle petitu odvolacieho návrhu v písomne podanom odvolaní zo dňa 04.11.2011.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vzťahu k faktúre č. 600132 uviedol, že v písomnom zápise Ing. J. Y. zo dňa 25.08.2011 nie je jediná zmienka o tom, že by bol žalovaný alebo jeho pracovníci Ing. J. Y. akokoľvek preškolení. Uvedený záznam obsahuje len námietky voči pracovníkom spoločnosti MORAVA, s.r.o.. Svedok Adam Cingel ani v tomto prípade nepredložil písomné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Tiež uviedol, že cenu školení, ktorú musel zaplatiť bezpečnostnému technikovi, následne „prefakturoval" žalovanému. Mal za to, že svedok Ing. Adam Cingel je nedôveryhodný. To, že žalobca zaúčtoval ním vystavené faktúry, nijakým spôsobom nepotvrdzuje, že by spomenuté plnenie - školenia žalovanému dodal. Vo vzťahu k nároku z faktúry č. 600140 zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku ťaží žalobcu a je jeho povinnosťou ho uniesť. Všetci svedkovia okrem Ing. Adama Cingela nevedeli s istotou určiť, či si žalovaný takéto náradie požičal alebo nie. Pokiaľ Ing. Adam Cingel tvrdil, že existovala písomná evidencia požičiavania, túto nepredložil. Žalovaný nepopieral, že žalobca mal na stavbe sklad náradia, ale popieral, že si od úpadcu náradie požičiaval. Okrem výpovede svedka Ing. Adama Cingela nič nenasvedčuje tomu, že by to tak skutočne bolo. Neexistuje akýkoľvek písomný záznam o požičaní náradia, podpísaný žalovaným, alebo jeho pracovníkmi, pričom podľa svedka Ing. Adama Cingela takáto evidencia existovala. Zápis, ktorý má preukazovať to, že si žalovaný od žalobcu náradie požičiaval, je kus papiera z poznámkového bloku, je bez podpisu žalovaného. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd prihliada len na výpovede svedkov p. O. a p. Moravu, tak aj keby nebolo takýchto výpovedí, žalobca absolútne neuniesol dôkazné bremeno, pretože nestačí len tvrdiť určité skutočnosti, ale treba ich aj preukázať. Ďalej uviedol, že práve pre potreby konkurzného správcu, ktorý vystupuje v mene a na účet žalobcu, svedok Ing. Adam Cingel ako štatutár zostavoval zoznamy majetku a záväzkov úpadcu, ich pravdivosť a správnosť podpísal. Je pochopiteľné, že vo svojej výpovedi nebude negovať, ale naopak potvrdzovať len predchádzajúce počiny. Pokiaľ sa svedok Ing. Adam Cingel odvolával na písomné
dokumenty, ani jeden takýto dokument nepredložil. K výpovedi Ing. K. M., alebo výpovedi Ing. H. R. uviedol, že tieto boli neurčité a svedkovia sa nevedeli vyjadriť k udalostiam z roku 2006 a nepotvrdili žalobcove nároky. V časti odvolania, ktoré smeruje voči rozhodnutiu o trovách prvostupňového konania, žalovaný podotkol, že toto konanie je vyvolané činnosťou správcu pri správe a speňažovaní majetku úpadcu a toto konanie by mohlo prebehnúť i bez konkurzného konania, a teda nejedná sa o konanie súvisiace s konkurzom. Mal za to, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil a správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/451/2011-239 zo dňa 16.04.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15. mája 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na základe aplikácie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 04.11.2011.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu okresným súdom, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje pri aplikácii vyššie citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu sa poukazuje na ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna z výnimiek ustanovených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p..
Krajský súd uvádza, že skutkový stav bol zistený okresným súdom dostatočne a okresný súd vykonal podrobné a rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobcu z faktúry č. 600132 splatnej dňa 14.12.2006 v sume 474,01 Eur, z faktúry č. 600140 splatnej dňa 02.01.2007 na sumu 2.010,64 Eur a z faktúry č. 600150 splatnej dňa 31.01.2007 na sumu 365,38 Eur, k jednotlivým vypočul navrhovaných svedkov - Ing. Adama Cingela, Ing. K. M., Ing. H. R., J. O. a Jána Moravu, ktoré vykonané dôkazy prvostupňový súd zhodnocoval postupom podľa ust. § 132 O.s.p..
Vo vzťahu k nároku na zaplatenie faktúry č. 600132 na sumu 474,01 Eur (č.l. 64 spisu) okresný súd správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Ak žalobca tvrdil, že predmetnou faktúrou úpadca refakturoval žalovanému vykonanie školenia a overenia vedomostí pre pracovníkov pracujúcich na stavbe Priemyselný park Levice - Geňa s presnou špecifikáciou uvedenou vo faktúre, ktorý nárok preukazoval svedeckými výpoveďami Ing. Adama Cingela, Ing. K. M. a Ing. H. R., písomným vyjadrením Ing. J. Y., tak krajský súd v zhode so žalovaným konštatuje, že z písomného vyjadrenia Ing. Y. zo dňa 20.09.2011 spolu s priloženými dokladmi (č.l. 157 - 164 spisu), doručeného na výzvu okresného
súdu zo dňa 08.09.2011, nevyplývalo vykonanie školení konkrétne aj pre pracovníkov žalovaného v rámci objednávky objednanej spoločnosťou SOIC, s.r.o., a to ani z čl. II. Zmluvy na vykonanie úloh v oblasti bezpečnosti práce (BOZ) a protipožiarnej ochrany (PO) na č.l. 159 spisu zo dňa 01.10.2006, podľa znenia ktorého „....vykonávateľ sa zaväzuje, že bude pre objednávateľa vykonávať služby v oblasti bezpečnosti práce a protipožiarnej ochrany za účelom špecifikovaným"... . Z obsahu faktúry vystavenej Ing. J. Y. žalobcovi č. 461/2006 zo dňa 26.10.2006 vyplýva len špecifikácia predmetu účtovanej sumy. Pokiaľ žalobca refakturoval žalovanému predmetnou faktúrou „vykonanie školenia a overenia vedomostí pre pracovníkov", a to podľa tvrdenej uzavretej dohody medzi žalobcom a žalovaným, tak jej uzatvorenie, t.j. základ nároku nepreukázal. Rovnako nebolo preukázané ani jej reálne naplnenie, teda realizovanie školenia pre pracovníkov žalovaného, ktorú okolnosť nepotvrdil ani svedok H. R., svedok Ing. K. M.. Naopak tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou J. O. a Jána Moravu, ktorí nemali vedomosť o organizácii školení zabezpečených žalobcom.
Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 2.010,64 Eur, vyúčtovanej faktúrou č. 600140, ktorou bolo fakturované za súpravu Hilti PR20*rotačný laser profibox, Hilti statív PA 921 a Hilti PA 950 teleskopickú tyč (č.l. 65 spisu), dôvodnosť ktorej žalobca preukazoval výpoveďou svedka Ing. Adama Cingela, ktorý tvrdil, že zamestnanci žalovaného si predmetnú súpravu vypožičali, následne nástroj nevrátili, čo zdôvodnili tým, že ho niekto ukradol, tak krajský súd uvádza, že listinné dôkazy a prioritne ani výpovede svedkov Ing. Adama Cingela, Ing. K. M., nedokázali, že žalovaný, resp. pracovníci žalovaného si predmetnú súpravu stroja zapožičali a túto nevrátili. Sám svedok Ing. Adam Cingel potvrdil, že predmetná súprava sa mala evidovať v hlavnom stavebnom denníku spoločnosti SOIC, s.r.o., a teda malo sa evidovať zapožičanie predmetnej súpravy, avšak takýto listinný dôkaz v rámci konania pred súdom prvého stupňa predložený nebol. Svedok Ing. K. M. do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 03.10.2011 na otázku právneho zástupcu žalobcu: ...„Hovorili ste, že v súvislosti so zmiznutím náradia na predmetnej stavbe vynorilo sa meno žalovaného, uveďte, či došlo k zmiznutiu náradia aj v iných prípadoch", uviedol: ...„pokiaľ si spomínam, bolo tam viacej prípadov takýchto. Riešili sa prípady, kde bola čiastka za náradie vyššia. Ja si už teraz nespomínam, či bolo takých prípadov, kde náradie bolo vyššej hodnoty, viac" a ďalej na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol, ak niečo zmizlo alebo sa ukradlo na stavbe, ako sa postupovalo uviedol: ...„zistil sa konkrétny subjekt, ktorý mal za požičané náradie podľa evidencie, predvolal sa, či je ochotný toto náradie vrátiť, ak nie, tak sa mu vyfakturovala suma za náradie" (č.l. 173, 174 spisu). Pokiaľ Ing. Adam Cingel a ani Ing. K. M. vo svojich výpovediach odkazovali na existenciu určitej evidencie, ktorá súdu predložená nebola, tak bol správny postup prvostupňového súdu, keď zhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.010,64 Eur z faktúry č. 600140 ako nedôvodný. Predsa, pokiaľ existuje hodnotná súprava tak, ako tvrdili svedkovia, ktorá má byť zapísaná v hlavnom stavebnom denníku, resp. v inej evidencii a zo svedeckých výpovedí jednoznačne nevyplynulo, že predmetná súprava bola zapožičaná žalovanému, t.j. dostala sa do jeho dispozície a žalovaný v rámci tejto dispozície ju žalobcovi nevrátil, čo žalovaný výslovne popieral, bolo potom nevyhnutné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Len samotné vystavenie faktúry a jej zaevidovanie v účtovníctve žalobcu, samo o sebe nie je dôkazom preukazujúcim dôvodnosť takéhoto nároku.
Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 11.007,50 Sk vyúčtovaného faktúrou č. 600150 z titulu požičania náradia používaného na vykonanie prác na Priemyselnom parku v Z., splatnej dňa 31.01.2007, bolo zo strany žalobcu poukazované na zápis na č.l. 62 spisu, vo vzťahu ku ktorému svedok Ing. K. M. uviedol, že časť písma na uvedenej listine je jeho, konkrétne text požičania náradia: L. 9.600,- Sk, Nemček 9.250,- Sk, D. 6.000,- Sk, P. 3.200,- Sk, ostatné nepísal. Sám však potvrdil, že nejde o dokument dokladajúci bežnú evidenciu náradia, ale pravdepodobne interný dokument vyžiadaný projektovým manažérom, aby zistil, koľko treba fakturovať jednotlivým dodávateľom za požičanie náradia. Uviedol, že pravdepodobne zašiel do skladu, spravil si výpis a predložil informácie nadriadenému. K otázke požičiavania náradia na č.l. 172 spisu svedok Ing. K. M. uviedol: „Náradie sa muselo vydať len na podpis konkrétnej osoby a takisto aj k prevzatiu sa vyžadoval podpis osoby. Samozrejme pri počte toľkých ľudí vznikali aj nezrovnalosti. V sklade sa viedol evidenčný zošit, kde sa zaznamenávali položky, ktorému pracovníkovi, ktorej spoločnosti sa náradie požičalo, na aké časové obdobie". Stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu i vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto uplatneného nároku so záverom nedôvodnosti a dopĺňa, že ak vo vzťahu k zapožičaniu náradia účastníci a aj svedkovia popísali prax, ktorá bola na stavbe, tak žalobca nedokázal, že žalovaný si reálne od žalobcu zapožičal nástroje. Práve svedok Ing. K. M. potvrdil, že sa viedla evidencia a i keď boli nezrovnalosti, ale pri dlhodobých
veciach sa tak dialo. Žalobca, pokiaľ tvrdil, že došlo zo strany žalovaného k zapožičiavaniu nástrojov, nepreukázal tak základ, a to existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorého by bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému vec určenú podľa druhu do užívania a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odplatu. Prejav vôle s takouto dohodou zo strany žalovaného preukázaný nebol, naopak, práve svedkom - p. O. bol dotvrdený opak, keď svedkovia Ing. Adam Cingel, Ing. K. M., ani Ing. H. R. jednoznačne nepreukázali, že žalovaný si od žalobcu náradie požičal, keď Ing. H. R. v postavení stavbyvedúceho uviedol: ...„nejaké náradie sa požičalo subdodávateľom, zapísalo sa to a poznamenalo". Len samotné všeobecné vyjadrenia svedkov, podľa názoru krajského súdu nedokázali existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, týkajúceho sa požičania vecí, v danom prípade nástrojov.
Vo vzťahu ku všetkým trom uplatneným nárokom žalobcu krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, ktorý na základe precízne zisteného skutkového stavu vykonaním všetkých navrhnutých dôkazov, zhodnotených postupom podľa ust. § 132 O.s.p., žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol. Z týchto dôvodov bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje.
Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách prvostupňového konania, krajský súd uvádza, že v danom prípade ide o spor, ktorý vyvolal správca konkurznej podstaty vo svojom postavení v zmysle ust. § 84 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. po konkurze a reštrukturalizácií, a to uplatnil pohľadávku úpadcu. Ide o klasické sporové konanie v rámci Občianskeho súdneho poriadku, v rámci ktorého je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzať z posúdenia úspechu a neúspechu účastníkov konania, vzhľadom k výsledku sporu. Keďže v danom prípade bol žalobca neúspešný, v súlade so znením ust. § 142 ods. 1 O.s.p. správne postupoval okresný súd, pokiaľ rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.11.2011 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 111,21 Eur, režijný paušál 1 x 7,41 Eur + 20% DPH = 23,72 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 142,34 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.