Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201363 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111201363.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Jánskym, so sídlom E., K. XX, pobočka I., J. T. XX, proti odporcovi O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. A., X. A. XXXX, o zaplatenie 10.085,87 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/183/2011-114 zo dňa 28.3.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 7.065,73 eur spoločne s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 10.12.2008 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktoré neboli odvolaním napadnuté. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 7.065,73 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.12.2008 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebnom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 222.000 Sk, pričom pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi boli zabezpečené prevodom vlastníckeho práva k predmetu financovania. Odporca svoju povinnosť splácať čerpaný úver dohodnutým spôsobom nesplnil. Jeho tvrdenia o tom, že nebol držiteľom predmetného vozidla a že žiadnu zmluvu s navrhovateľom nepodpísal, neboli v konaní preukázané a odporca ani nenavrhol vykonanie dokazovania v tomto smere. Okresný súd za opodstatnené považoval nároky navrhovateľa vo výške 254.038,60,-Sk (nezaplatené splátky 45.565,-Sk + zostatok istiny spotrebného úveru 207.972,60,-Sk a zmluvná pokuta 501,-Sk), od ktorej čiastky odpočítal výťažok z predaja dotknutého motorového vozidla vo výške 41.176,50,-Sk. Nadväzne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 212.862,10,-Sk t.j. 7.065,73 eur. Nakoľko odporca je v omeškaní s platením uvedenej čiastky od 10.12.2008, okresný súd mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 5% ročne (2-násobok diskontnej sadzby NBS v zmysle nar. vl. č. 87/1995 Z. z., keďže vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským) z predmetnej sumy. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Jednalo sa o nároky uplatňované z titulu náhrady škody vo výške 46.780,-Sk a 4.591,80,-Sk a vo výške doplatku poistného za havarijné poistenie 3.306,-Sk, ktorých vznik, prípadne príčinná súvislosť s neplnením záväzku odporcom nebola preukázaná; ďalej išlo o úrok vo výške 5 % zo zostatku úveru 207.972,60,-Sk od 6.2.2008 do 15.10.2008, dojednanie ktorého medzi účastníkmi nebolo preukázané a napokon o čiastku 29.127,80,-Sk z titulu zmluvnej pokuty. Okresný súd zároveň určil, že súvisiaca zmluvná podmienka (presne vo výroku napadnutého rozhodnutia označená) je, ako neprijateľná, neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť ich náhrady navrhovateľovi; jednak vo výške súdneho poplatku 242 eur a jednak vo výške trov právneho zastúpenia 526,19 eur. Prihliadol na prevažujúci úspech navrhovateľa v konaní (§ 142 ods. 2 O.s.p.), ktorý v „čistom“ vyjadrení predstavuje 40 %; práve tomuto percentuálnemu vyjadreniu zodpovedá priznaná výška náhrady trov. Vzhľadom na zastúpenie navrhovateľa advokátom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku vo výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 7.065,73 eur s príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho „prešetrenia“. Poukazoval na nedostatočné zistenie skutkových okolností veci. Odporca tvrdil, že nikdy s navrhovateľom neuzatvoril žiadnu kúpnu zmluvu, predmetné vozidlo nikdy nevlastnil, nebol jeho držiteľom a ani ho neužíval, čo môžu preukázať viacerí konkrétni svedkovia. Domnieval sa, že jeho osobné údaje boli zneužité treťou osobou a tiež predajcom v autobazáre, v ktorej súvislosti bude potrebné ustanoviť znalca - grafológa. Odporca tiež namietal, že okresný súd rozhodol bez jeho prítomnosti, keď sa na pojednávanie z dôvodu pracovnej neschopnosti nemohol dostaviť. Rovnako mu nebola daná možnosť požiadať o ustanovenie „obhajcu“. Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho dôvodu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a o určení neplatnosti zmluvnej podmienky) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Odporca už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.5.2011 uviedol, že s navrhovateľom nepodpísal (neuzatvoril) žiadnu zmluvu a že nevlastnil a nebol ani držiteľom dotknutého vozidla. Rovnaké tvrdenia boli obsahom aj jeho odvolania. Odporca však predmetné tvrdenia nijako nepreukázal, hoci okresným súdom bol osobitne (mimo všeobecného poučenia o bremene tvrdenia a dôkaznom bremene) v predvolaní na oba termíny pojednávania (na deň 8.2.2012 - č.l. 35, na deň 28.3.2012 - č.l. 40) na predloženie dôkazov o (tejto) jeho obrane vyzvaný. Pokiaľ namietal, že jeho osobné údaje boli (zrejme pri podpise kúpnej zmluvy) zneužité treťou osobou, prípadne predajcom v autobazáre, neuviedol žiadne ďalšie konkrétne okolnosti, ktoré by mohli nasvedčovať pravdivosti dotknutého tvrdenia. Ak by malo dôjsť k takémuto zneužitiu osobných údajov/ osobných dokladov odporcu, muselo by ísť o dôsledok určitej ďalšej skutočnosti, napríklad, že by odporcovi boli odcudzené doklady. V uvedenom smere, t.j. ohľadom okolností predchádzajúcich, resp. súvisiacich s údajným zneužitím osobných údajov, však odporca neposkytol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia. Len pre úplnosť odvolací súd v danej spojitosti dodáva, že z rozhodovacej činnosti je mu známe (§ 121 O.s.p.), že navrhovateľ v rámci uzatvárania obdobných zmlúv ako s odporcom dôsledne vyžaduje preukázanie totožnosti fyzickej osoby minimálne dvoma jej osobnými dokladmi, pričom dotknuté údaje i primerane verifikuje. Odvolací súd konštatuje, že odporca bol v konaní pred súdom prvého stupňa riadne (č.l. 35, 40) opakovane poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Výsluch svedkov (označených aspoň menom a priezviskom), na základe ktorého by malo byť preukázané, že odporca nikdy nemal a ani neužíval dotknuté vozidlo, navrhol odporca až v odvolacom konaní; rovnako tak grafologické (odborné) skúmanie. Odvolateľ ani len netvrdil, že v prejednávanom prípade by bol daný niektorý z dôvodov vymedzených v § 205a ods. 1 O.s.p., ktorý umožňuje účastníkovi aj (až) v odvolaní uvádzať nové skutočnosti, resp. označovať nové dôkazy. Vzhľadom na obmedzenie možnosti účastníkov sporového konania v zmysle označeného zákonného ustanovenia uplatňovať v odvolacom konaní nové dôkazy krajský súd nemohol prihliadať na odporcom, až v tomto štádiu konania, uplatnené/označené dôkazy - návrh na výsluch svedkov a dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Obdobne nie je opodstatnená ani námietka odporcu o odňatí mu možnosti konať pred súdom v dôsledku prejednania a rozhodnutia veci súdom prvého stupňa v jeho neprítomnosti. Okresný súd (prvý) termín pojednávania nariadil na deň 8.2.2012, na ktorý bol odporca riadne a včas predvolaný, pričom formou e-mailovej správy zaslanej súdu v deň pojednávania požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní a zároveň o jeho odročenie. Súd prvého stupňa, hoci v danom čase nemal preukázanú opodstatnenosť tvrdeného dôvodu odročenia, jeho žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil. To znamená, že akceptoval požiadavku odporcu i keď tento si dôsledne, v súvislosti s preukázaním dôvodu odročenia, svoju procesnú povinnosť nesplnil. Následne okresný súd, odhliadnuc od toho, že samotný odporca v predmetnom e-mailovom ospravedlnení uviedol, že doručí potvrdenie o práceneschopnosti, vyzval odporcu na predloženie dôkazu o tvrdenej práceneschopnosti. Odporca spolu s predvolaním na (druhý) termín pojednávania dňa 28.3.2012 dotknutú výzvu prevzal 13.2.2012, nijako však na ňu nereagoval, t.j. dôkaz o práceneschopnosti dňa 8.2.2012 nepredložil; ktorý stav bol daný aj ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu. Z uvedených časových údajov je zároveň zrejmé, že na pojednávanie dňa 28.3.2012 bol odporca riadne a včas predvolaný, avšak opätovne sa nedostavil. V deň pojednávania o 13.50 hod, t. zn. jednoznačne po pojednávaní, ktoré sa skončilo o 8.45 hod., bolo okresnému súdu doručené podanie - potvrdenie o ošetrení odporcu dňa 28.3.2012 pre zhoršenie jeho zdravotného stavu, vystavené na „Výmennom liste - Poukaze na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie“. Okrem toho, že predmetné „podanie“ bolo súdu predložené oneskorene - po pojednávaní - a neobsahovalo ani žiadosť o odročenie pojednávania, nebolo jeho súčasťou vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav odporcu neumožňuje jeho účasť na pojednávaní. To znamená neobsahovalo náležitosti návrhu na odročenie pojednávania, ktoré v takomto prípade Občiansky súdny poriadok vyžaduje v zmysle § 119 ods. 2, 3. Predmetné potvrdenie „o ošetrení v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu odporcu“ práve v deň pojednávania, bez akéhokoľvek vymedzenia charakteru zdravotnej indispozície i bez doloženia predchádzajúcej, odporcom tvrdenej, práceneschopnosti minimálne vykazuje znaky účelového postupu odporcu so snahou oddialiť alebo zmariť rozhodnutie vo veci samej. Nadväzne je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, keď vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 28.3.2012. Rovnako nedošlo k odňatiu možnosti konať odporcovi pred súdom v súvislosti s údajnou nemožnosťou požiadať súd o ustanovenie „obhajcu“. Taktiež v tejto dielčej otázke je nutné konštatovať prítomnosť značnej dávky účelovosti tvrdenia odvolateľa. Pred podaním odvolania, v ktorom po prvýkrát uvedené spomína, odporca vo vzťahu k súdu vykonal viacero procesných úkonov a ani v jednom, a to ani v náznaku, neuvádzal okolnosti, z ktorých by mohla vyplývať takáto jeho požiadavka. Rovnako vôbec neuviedol skutkovo konkrétne tvrdenia, ktoré by podmieňovali úvahu o tom, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom dotknutá skutočnosť je nevyhnutnou podmienkou pre eventualitu ustanovenia kvalifikovaného zástupcu. Z doteraz uvedeného možno zhrnúť, že súd prvého stupňa rozhodol v merite vecne správne, keď ním vykonané dokazovanie poskytuje dostatočný základ pre kvalifikované rozhodnutie vo veci. Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd sa vecou podrobne skutkovo i právne zaoberal. Vecne správne okresný súd rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Výšku priznaných trov konkrétne (výslovným označením jednotlivých druhov trov konania a súvisiacim právnym posúdením) odôvodnil, vrátane zdôvodnenia nepriznania časti trov uplatňovaných navrhovateľom. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - odporca nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s II. stupňovým konaním nevznikli. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.