Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111208163 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111208163.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci vyšetrovaného: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, zastúpený opatrovníčkou pre konanie, O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, t. č. U., J. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľa: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. XX, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní vyšetrovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37Ps/6/2011-92 zo dňa 14.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 37Ps/6/2011-92 zo dňa 14.3.2012 pozbavil K. K., nar. XX.X.XXXX, spôsobilosti na právne úkony a ustanovil mu opatrovníka N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. XX. Tento opatrovník ako zákonný zástupca osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony je oprávnený a povinný zastupovať nesvojprávneho K. K. pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach, a ak nejde o bežné veci, je na nakladanie s jeho majetkom potrebné schválenie súdu. Ďalej je povinný jedenkrát ročne predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku nesvojprávneho K. K. a po skončení funkcie opatrovníka je povinný predložiť záverečný účet zo správy jeho majetku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že sa nepriznáva náhrada trov konania ani štátu. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že podaným návrhom zo dňa 16.3.2011 sa domáhal pozbavenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného, svojho brata, ktorému sa v dôsledku zanedbania liečby pri ochorení - cukrovky typu 1, zhoršujú aj jeho duševné schopnosti. Preto súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhovateľa, vyšetrovaného, znalca a opatrovníčky pre konanie, na základe ktorého mal preukázané, že vyšetrovaný trpí závažnou duševnou poruchou - organickou poruchou osobnosti kombinovaného pôvodu, ktorej príčinou je poškodenie mozgu alkoholom a opakovaným znížením hladiny krvného cukru pri nedodržaní životosprávy pri ťažkej cukrovke ako aj rozvinutým syndrómom závislosti od alkoholu v dôsledku dlhoročného nadmerného požívania alkoholickým nápojov. Tieto duševné poruchy sa u vyšetrovaného prejavujú narušením pozornosti, súdnosti a kritičnosti, poklesom intelektových a pamäťových schopností do pásma hraničnej duševnej zaostalosti a závažnými zmenami jeho osobnosti, ako je najmä vysoká ovplyvniteľnosť, ľahká manipulovateľnosť, znížená schopnosť pohybu v spoločnosti, pochopenia a predvídania sociálnej situácie, či nebezpečenstva. Tieto poruchy sú trvalé a v ich dôsledku nie je schopný vykonávať právne úkony. K duševnej poruche aj k požívaniu alkoholu je vyšetrovaný nekritický, nepripúšťa ich a v súvislosti s ťažkou cukrovkou, ktorou trpí, je nutné dodržiavanie prísnej životosprávy, ktorú však vyšetrovaný opakovane porušuje, čím u neho dochádza k opakovaným závažným život ohrozujúcim stavom, v súvislosti s ktorými býva hospitalizovaný. S poukazom na uvedené dospel k právnemu záveru, že návrh je dôvodný, a preto dospel k záveru, že vyšetrovaný trpí duševnou chorobou, ktorá nie je prechodného charakteru a v dôsledku ktorej nie je schopný vôbec robiť právne úkony, preto ho súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Pri určení opatrovníka súd uprednostnil jeho príbuzného - brata, teda navrhovateľa, ktorý si je vedomý svojich budúcich práv a povinností a ako osoba blízka vyšetrovaného má úprimný záujem o jeho osud a zdarné vybavovanie jeho záležitostí. S poukazom na v rozsudku citované zákonné ust. § 27 ods. 2 a 3 OZ, § 192 ods. 1,2, § 189a ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal vyšetrovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal, že 24 rokov je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 279,- €, z ktorej sumy si platí nájomné 165,- inkaso 24,- € a keďže má vysokú cukrovku, ktorá si vyžaduje diétnu stravu, zvyšných 90,- € pokrýva strana a doplatky na lieky a zdravotné ošetrenie. O všetko sa stará jeho opatrovníčka O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom t.č. J. XXXX/XX, U., s ktorou je spokojný, je s ňou v stálom kontakte, nakoľko býva len pár blokov od neho, navštevuje ho viackrát denne, navarí, uprace, donesie nákup a poctivo mu všetko zdokladuje tak, že má prehľad o svojich financiách. On jej odovzdáva dôchodok a ona usmerňuje ich tok. Prehľadne vedie mesačné vyúčtovanie, je ekonómka, má dlhoročné skúsenosti ako viesť domácnosť aj financie. Pracovala aj ako rodinný finančný poradca. Preto vyšetrovaný nesúhlasí so zmenou opatrovníka na jeho brata N. K., pretože k bratovi nemá dôveru. Brat býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, on sa párkrát stretol v meste s otcom, keď išiel pre obed, pozval ho na polievku a on sa mu sťažoval na brata, že s mamou nemajú dosť jedla a jeho mama má tiež cukrovku. Keď sa rozchádzali, kúpil mu salámu, šunku, lebo mu ho bolo ľúto. Preto bol na brata nahnevaný, lebo on disponuje s ich peniazmi a rodičia takto dopadli. Nemá k nemu dôveru, pretože on by nespĺňal úlohu opatrovníka, ako ju spĺňa terajšia opatrovníčka. Má dojem, že brat sa na úkore rodičov obohacuje a vraj otca aj bije. Tak sa mu posťažoval, keď prišiel s modrinou a plakal. Brat odíde do roboty a rodičia majú prázdnu chladničku a sú bez peňazí. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť. K podanému odvolaniu sa vyjadrila O. C., ktorá uviedla, že keď si prečítala odvolanie K. K., konštatuje, že sa všetko zakladá na pravde. Bola prítomná jeho stretnutia s otcom, okrem toho posledného. Vzťahy medzi bratmi sú úplne rozvrátené, kontakt zo strany N. K. je takmer žiadny, bratia sa vôbec nestýkajú, bol zaznamenaný iba jeden pokus o osobný kontakt zo strany N. K. a ani v telefonickom kontakte nie sú. Pán N. K. má prehľad o životných nákladoch spojených s bývaním, liečbou, stravou svojho brata p. K. K.. Citová väzba tu nie je žiadna. Preto si myslí, že ustanovenie N. K. za opatrovníka by bolo násilnou formou, ktorá by ešte viac prehĺbila naštrbené vzťahy. Ona je v každodennom styku s p. K. K.. Svoju funkciu asistentky neberie iba ako pracovnú, ale aj morálnu. Najlepšie chápe jeho potreby, myšlienkové pochody a nenásilnou formou ho usmerňuje. Ona je človek, ktorému on verí a rešpektuje ju a váži si ju za to, čo pre neho doteraz urobila. Úlohu opatrovníka správcu jeho majetku by prijala. Verí, že k spokojnosti pána K. K., jeho brata N. K., ak by mal záujem, tak by ho informovala o stave a pohybe financií i k spokojnosti súdu. Už teraz za posledné dva mesiace vedie prehľadne účtovníctvo, ktoré môže predložiť súdu. N. K. k podanému odvolaniu uviedol, že on s rozsudkom súhlasí, zdôrazňuje, že brat je ľahko ovplyvniteľný, nie je schopný rozpoznať, čo je pre neho dobré a správne a pokiaľ ide o to, čo sa týka rodičov, že im berie peniaze, toto tvrdenie považuje za nepravdivé, zavádzajúce a účelové, pretože o jeho rodičov sa stará ich najstarší brat S. K., ktorý poberá opatrovateľský príspevok na mamu, varí jej a upratuje, matka trpí stareckou demenciou, nepozná hodnotu peňazí, nevychádza z bytu, nemá predstavu o tom, aký je deň, nevie sa postarať o domácnosť, a preto uvedené veci má na starosti brat S. K., ktorý poberá celý jej dôchodok, s ktorým hospodári, platí platby, lieky, potraviny, hygienické prostriedky a pod. Otec si dôchodok necháva a bratovi dáva peniaze na obedy na víkendy, aby mu navaril. Pravda je taká, že on mu finančne vypomáha, hlavne otcovi, ktorému už koncom mesiaca chýbajú peniaze, lebo ako starý človek, nevie s novou menou hospodáriť. Tvrdenia brata uvedené v odvolaní sú zavádzajúce aj preto, lebo hoci žije v tom istom meste, celé roky nenavštívil rodičov a neprejavil najmenší záujem o ich zdravotný stav, finančnú alebo hocijakú inú situáciu. Napr. pred dvoma rokmi, keď ich mama utrpela úraz chrbtice, nenašiel si čas, aby za ňou prišiel do nemocnice, do doliečováku alebo domov. V cudzom prostredí bola matka dezorientovaná, nechápala, že musí ležať, a preto by jej pomohlo, keby o ňu brat K. prejavil záujem, ale ten žiadny záujem nemal. Zdôrazňuje, že keď videl, že táto liečebná metóda sa nezlučuje s jej zdravotným a duševným stavom, konzultoval to s lekármi v nemocnici v Ružomberku, ktorý konštatovali nevhodnosť liečebného postupu s množstvom rizík, hlavne v 6-týždňovom kľude na lôžku pri veku 75 rokov (preležaniny, zápal pľúc, ochabnutie svalstva). Po týždni prieťahov zo strany nemocnice sa im podarilo ju previesť do nemocnice v Ružomberku, kde ju na stretí deň operovali a už na tretí deň postavili na nohy, už vtedy mala zoslabené svalstvo. Následne po operácii jej vybavil doliečovacú starostlivosť a rehabilitáciu. Uvedené uvádza z dôvodu nepravdivých tvrdení svojho brata. Celá táto situácia ho stála nemálo fyzických a psychických síl a taktiež financií. Počas tejto doby brat ani raz neprejavil záujem o svoju matku. Pokiaľ by prejavil čo len najmenší záujem, rád by ho zobral autom za mamou, čo by matke v ťažkej situácii určite pomohlo. Z dôvodu nezáujmu, sa tak nestalo. Toto je len jeden z príkladov na vytvorenie si osobnostného profilu jeho brata K.. Navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2,4 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. odvolací súd vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti a to v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Keďže odvolací súd v napadnutom uznesení nezistil žiadne pochybenie a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutie, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), a preto ďalšie odôvodnenie nevykonáva. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolanie vyšetrovaného nebolo dôvodné, považoval ho vyslovene za účelové, keď súd prvého stupňa mal nepochybne preukázané, že ustanovený opatrovník v osobe brata vyšetrovaného ako osoba blízka vyšetrovanému, má skutočne úprimný záujem o jeho budúcnosť, o jeho život a potrebné vybavovanie jeho záležitostí. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku žiadne pochybenia alebo nejasnosti nezistil, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Keďže účastníkom v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté tak, že nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.