Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/160/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111212411 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111212411.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. C., W. XXX/X, proti odporcovi: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. C., D. XXX/ X, právne zastúpený JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom v F., T.. M.R. D. XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 17C/91/2011-56, zo dňa 15. februára 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 98,92 eur na účet JUDr. Kristíny Jošthovej, vedený v C. H., a.s., F., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: Op XX/XXXX, do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, keď proti odporcovi sa domáhal ochrany osobnostných práv (práva na česť a dôstojnosť) vo forme poskytnutia morálneho zadosťučinenia uverejnením ospravedlnenia v okresnej tlači, resp. obecnom rozhlase, že „je zlodej a rozkradol firmu zamestnávateľa ako aj rozkradol rodičovský dom“. Taktiež za nedôvodný považoval návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania ako aj v priebehu konania, na základe ktorých sa domáhal ochrany osobnostných práv, neboli v konaní preukázané. Pred Obvodným úradom Žilina č. 2010/09075/Obú vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu medzi účastníkmi konania zistil, že dňa 2.2.2011 bol prejednaný priestupok, ktorého sa mal dopustiť odporca (podľa tvrdenia navrhovateľa) tým, že mal navrhovateľovi povedať, že je „debil“ a že „kvôli nemu skrachoval Okresný stavebný podnik v Rajci.“ Uvedený priestupkový orgán konanie zastavil, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané konanie obvineného, nakoľko výpoveď svedka (navrhovateľa) a obvineného (odporcu) boli vo vzájomnom rozpore. Taktiež, pokiaľ medzi účastníkmi (bratmi) vznikla hádka pred dvoma rokmi v auguste 2009, táto vznikla tak, že dcéra navrhovateľa pozdravila odporcu, keď prechádzali okolo jeho domu po ceste, na čo ju mal odporca upozorniť, kvôli čomu vznikla medzi súrodencami - účastníkmi hádka. Skutočnosť, že odporca mal navrhovateľa osočiť po skončení priestupkového konania na chodbe, nebola ničím preukázaná. Naopak z výsledku vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi ako súrodencami dlhodobo pretrvávajú nie dobré súrodenecké vzťahy, čo pripustil na pojednávaní aj navrhovateľ. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je iba také konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom zasahuje do práv chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu, určenými právnym poriadkom. Fyzická osoba môže byť zodpovedná iba vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo len v ohrození fyzickej osoby skutočne vyvolala. Tieto podmienky
v konaní preukázané neboli. Z uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 362,81 eur.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že jeho dcéry W. a I. ako svedkyne na pojednávaní jednoznačne preukázali, že odporca ho slovne urážal a šíril o ňom nepravdivé informácie. Svedok odporcu U. M. klamal, a to z dôvodu, že ho viackrát na polícii oznámil pre rôznu trestnú činnosť. Medzi ním a odporcom nie sú žiadne súrodenecké konflikty, keďže majetok majú usporiadaný. Odporca dedil rodičovský dom v čase, keď on mal rozostavaný svoj rodinný dom.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Odvolanie považoval za nedôvodné. Svedkyňa W. M. vo svojej výpovedi dňa 15.2.2002 potvrdila, že hádku v inkriminovaný deň vyvolal jej otec. Ďalej uviedla, že priamo pri nich, keď sa hádali, nebola, ale so svojou sestrou I. bola za rohom domu, aby to ostatní ľudia nevideli. Druhá dcéra I. uviedla, že bola priamo pri hádke, že svedkami hádky boli aj iní ľudia, ich mená však nevedela uviesť. Z toho vyplýva, že výpovede dcér navrhovateľa sú vo vzájomnom rozpore. Svedok U. M. potvrdil, že ten, ktorý vyvoláva hádky, je navrhovateľ, ktorý mu vulgárne nadáva. Týmito svedeckými výpoveďami bolo potvrdené iba to, že medzi navrhovateľom a ním pretrvávajú zlé vzťahy a že navrhovateľ je ten, ktorý konflikty vyvoláva a nedokáže ovládať svoje negatívne emócie. V konaní nikdy nebola preukázaná pravdivosť tvrdení zo strany navrhovateľa, že by sa dopustil protiprávneho konania. Takéto konania boli zastavené z dôvodu, že ku skutku nedošlo. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa vyjadroval o ňom tak, ako uvádza, resp. že tieto výroky použil a prípadne šíril a tým tak znížil jeho rodinné a spoločenské postavenie. Na základe rozhodnutia R 103/67 nemožno priznať právo na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka, ak niekto konal protispoločensky, a teda ak prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania a zásahom proti spoločenským neštvárom. Nevhodné správanie (ústny prejav) menej závažného porušenia proti občianskej cti, ako to bolo pri hádke medzi navrhovateľom a ním, nezakladá právo na ochranu osobnosti.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. V sporovom konaní je účastník ku splneniu tejto povinnosti nútený v záujme prejednania veci predovšetkým inštitútmi, ktoré slúžia k príprave pojednávania. Nesplnenie povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ak sa jedná o skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva (v danom prípad podľa § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), znamená neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazu, čo má pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie.
Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik osobitných občianskoprávnych sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby. Objektívne kritérium hodnotenia nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote zároveň vylučuje, aby sa pre toto hodnotenie stali rozhodujúcimi len subjektívne pocity dotknutej fyzickej osoby. Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, tzv. právnym poriadkom. K zásahu do práva na ochranu osobnosti môže dôjsť subjektívne i objektívne, nie každý výrok musí už automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. Taký zásah je daný len vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej
sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkových okolností spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. správne dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporca výlučne svojím konaním a jednostranne porušil alebo ohrozil osobnosť navrhovateľa, prípadne, ak dochádza neustále medzi navrhovateľom a odporcom k vzájomným hádkam a osočovaniam, neexistuje medzi takýmto zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť, na základe ktorého by bolo dôvodné poskytnúť navrhovateľovi ochranu podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania okresným súdom (na základe dôkaznej iniciatívy navrhovateľa podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.) vyplýva, že priestupkové konanie na základe oznámenia navrhovateľa, že odporca svojimi výrokmi voči nemu zasiahol do občianskeho spolunažívania, bolo zastavené. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že po skončení správneho konania sa opätovne odporca k nemu nevhodne vyjadroval a tým zasiahol do jeho osobnostných práv, nebolo v konaní ničím preukázané. Taktiež z výpovedi svedkýň W. M. a I. M. taktiež nevyplýva jednostrannosť takéhoto správania sa odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi. Hodnotiac všetky zistené skutočnosti v konaní (tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti) správne okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ pri preukazovaní svojho tvrdenia (a dôvodnosti uplatneného hmotnoprávneho nároku) neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu správne okresný súd jeho nárok na ochranu osobnosti v celom rozsahu zamietol.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešného navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vznikli vykonaním úkonu právnej pomoci jeho právnou zástupkyňou JUDr. Kristínou Jošthovou (vyjadrenie k podanému odvolaniu), pričom podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokátke prináleží za vykonaný úkon právnej služby odmena vo výške 91,29 eur + 7,63 eur režijný paušál. Trovy odvolacieho konania v celkovej výške 98,92 eur zaplatí navrhovateľ na účet JUDr. Kristíny Jošthovej (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.