Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/147/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215782 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111215782.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Urbáni & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti odporkyni: I. D., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, X., v konaní o zaplatenie 1.231,47 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/204/2011-54 zo dňa 28. decembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľovi sumu 235,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 235,65 € od 26.02.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o pripojení č. A4308321 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 23.04.2009, a to v bode 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č. A4308321 uzatvoreného medzi účastníkmi konania dňa 24.03.2009, týkajúca sa zmluvnej pokuty, je neprijateľná a teda neplatná. Okresný súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o pripojení č. A4330625-0001 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 16.04.2009, a to v bode 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č. A4330625 uzatvoreného medzi účastníkmi konania dňa 14.06.2009, týkajúca sa zmluvnej pokuty, je neprijateľná a teda neplatná. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretých zmlúv o pripojení a dodatkov k nim z dní 24.03.2009 a 16.04.2009. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle zákona a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k Zmluvám je preukázané, že odporkyňa svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnila, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 15.10.2009 - 15.12.2009 nezaplatila cenu poskytnutých služieb spolu s ďalšími
poplatkami ako napríklad za odpojenie, za znovupripojenie po omeškaní celkom v sume 235,65 €. Tieto skutočnosti boli v konaní riadne preukázané a odporkyňou nenamietané. Okresný súd tak priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v rozsahu 235,65 € ako nezaplatené plnenie zo zmlúv, pričom povinnosť odporkyne zaplatiť cenu služieb vyplýva z Čl. 2.2, 2.3 a 2.5 Dodatkov, ale i z § 42 ods. 4 písm. b) z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Okresný súd taktiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 9 % (ako sadzbu 1 % zvýšenú o 8 percentuálnych bodov), a to ku dňu 26.02.2010, ako dňu nasledujúceho po dni uvedenom v pokuse pokonávku ako dátumu splatnosti.
Za nedôvodný považoval však okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvných pokút zo Zmlúv v sume 995,82 €. S poukazom na ust. § 544 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 3, 4 O.s.p. okresný súd konštatoval, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu (resp. zmluvné pokuty) odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 z. č. 610/2003 Z. z. je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z. z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 01.01.2008). Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Zmluvách č. A4308321 a č. 4330625 a Dodatkov k nim týkajúcich sa zmluvných pokút považoval okresný súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná vo všetkých predmetných zmluvách považoval okresný súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Podľa zmluvy č. A4308321 a Dodatku k nej zo dňa 24.03.2009 navrhovateľ odpredal odporkyni koncové zariadenie za podmienečne zníženú kúpnu cenu 0,03 €, pričom v zmluve neuvádza cenu tohto zariadenia, ani výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny koncového zariadenia. Na druhej strane však za porušenie ustanovení zmluvy sankcionuje účastníka - odporkyňu zmluvnou pokutou vo výške 663,88 €. V Zmluve č. A4330625 a Dodatku k nej zo dňa 16.04.2009 predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 16,56 €. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované "cenovo zvýhodnené" poskytovanie služieb povinnosť odporcu platiť za tieto služby najmenej sumu 398,16 €. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 331,94 €, čo pomer k sume najmenej zaplatenej odporcom približne 83 %. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je v oboch Zmluvách a Dodatkoch k nim dojednaná, predstavuje podľa názoru okresného súdu, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Pritom je ďalej zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne podľa pokusu o pokonávku zo dňa 11.02.2010 sám odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 zákona. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvné pokuty v tomto rozsahu pôsobia ešte neprimeranejšie. Okresný súd poukázal na to, že zmluvné pokuty boli dojednané len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch Dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu. Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvné pokuty z neprijateľných zmluvných podmienok a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, okresný súd v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p určil takéto zmluvné podmienky v oboch zmluvách za neprijateľné priamo vo výroku rozhodnutia. Vo výroku o trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny vo výške 235,65 € a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 235,65 € od 26.02.2010 do zaplatenia. Neúspech navrhovateľa spočíva v zamietnutí návrhu čo do zmluvných pokút vo výške celkom 995,82 € a príslušného úroku z omeškania. Je teda zrejmé, že úspešnejším účastníkom konania je odporkyňa, a preto odporkyni patrí právo na náhradu trov konania. Nakoľko si odporkyňa v priebehu konania trovy konania neuplatnila, ani jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol okresný súd tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti, v ktorej okresný súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a vo výroku o trovách konania podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že má za to, že zmluvné pokuty boli platne dojednané na základe uzatvorených Dodatkov k Zmluvám o pripojení, v zmysle ktorých
bolo odporkyni odpredané telekomunikačné zariadenie zn. Konvertor G- 25E za zľavnenú kúpnu cenu 0,03€/ Dodatok k zmluve o pripojení č. A 4308321/ a mobilný telefón zn. Huawei E 169 USB modem za zľavnenú kúpnu cenu 16,90 € /Dodatok k Zmluve o pripojení č. A 4330625/, pričom odporkyňa sa zaviazala riadne a včas platiť cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb a zotrvať v zmluvných vzťahoch s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. V danom prípade bolo funkciou dohodnutých zmluvných pokút jednak zabezpečenie záväzkových vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou, ďalej motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za ich nesplnenie a taktiež aj reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb a zotrvať vo vzájomných záväzkových vzťahoch s navrhovateľom počas dohodnutej doby (24 mesiacov). Odporkyňa porušila svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických služieb, čím porušila čl. 5 bod 5.1 písm. b/ Všeobecných podmienok, ako aj čl. 6 bod 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok, ako aj povinnosť v zmysle čl. 2.3 písm. a/ Dodatkov k Zmluvám o pripojení, a síce povinnosť, že po celú dobu viazanosti zotrvá v zmluvných vzťahoch s navrhovateľom a bude využívať bez prerušenia jeho služby, ako aj v zmysle čl. 2.3 písm. c/ Dodatkov k Zmluvám o pripojení, a síce svoju povinnosť, že po celú dobu viazanosti sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmlúv alebo právo vypovedať zmluvy z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v Zmluvách alebo v Dodatkoch, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Podľa navrhovateľa v zmysle čl. 2 bod 2.5 uzatvorených Dodatkov je nesporne a dostatočne zreteľne dané právo navrhovateľa na uplatnenie dojednaných zmluvných pokút, nakoľko v zmysle tohto článku je v prípade porušenia niektorej z povinností zo strany odporkyne uvedenej v čl. 2 bod 2.3 alebo 2.4 Dodatkov k Zmluvám o pripojení (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby) odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi zmluvné pokuty v dohodnutej výške (663,88 € a 331,94 €). Predovšetkým skutočnosť zotrvania odporkyne v záväzkových vzťahoch s navrhovateľom počas dohodnutej doby (24 mesiacov) nevyhnutne podmienila možnosť navrhovateľa odpredať odporkyni telekomunikačné zariadenie a mobilný telefón za zľavnené kúpne ceny. Navrhovateľ považoval za potrebné uviesť, že odporkyňa nebola žiadnym spôsobom povinná ani navrhovateľom nútená uzavrieť Dodatky k Zmluvám o pripojení, ktoré spočívajú v záväzku navrhovateľa odpredať odporkyni zľavnené telekomunikačné zariadenie a mobilný telefón a len modifikuje záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založené Zmluvami o pripojení predovšetkým v povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvných vzťahoch počas určenej doby. Poskytnutie uvedených zariadení za zľavnené kúpne ceny je teda vo vzájomných záväzkových vzťahoch medzi navrhovateľom a odporkyňou kompenzované uvedenou "vernosťou" odporkyne ako zákazníka navrhovateľa, kedy odporkyňa (počas dohodnutej doby) využíva telekomunikačné služby navrhovateľa a za tieto platí navrhovateľovi ich cenu riadne a včas. Uvedený model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu však nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie (prípadnému) špekulatívnemu konaniu zo strany odporkyne. Z hľadiska reparačnej funkcie zmluvných pokút a teda zabezpečenia náhrady prípadnej škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne platiť za cenu navrhovateľom poskytnutých služieb riadne a včas, ako aj zotrvať v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby, je zrejmé, že táto (škoda) predstavuje minimálne škodu rovnajúcu sa sume rozdielu medzi aktuálnou trhovou cenou poskytnutých zariadení a ich zľavnenou cenou, za ktorú boli odporkyni odpredané. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, v čom spočíva súdom konštatovaná značná nerovnosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pri dojednaní zmluvnej pokuty. Navrhovateľ mal za to, že je dojednanú zmluvnú pokutu nemožno hodnotiť len ako neprimeranú sankciu za nesplnenie zmluvných povinností a vôbec sa nezaoberať jej zabezpečovacou, motivačnou, sankčnou či reparačnou funkciou s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci Zmluvou o pripojení a jej Dodatkom založeného záväzkového vzťahu. Navrhovateľ mal za to, že správna aplikácia ustanovení § 52 ods. 1 a § 53 Občianskeho zákonníka vyžaduje predovšetkým dôsledné odôvodnenie súdom konštatovanej neprimeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty. Nakoľko zákon v uvedenou ustanovení neprimeranosť sankcie bližšie nešpecifikuje, mal navrhovateľ za to, že je v tomto ohľade minimálne možné analogicky aplikovať korektív dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, ako aj ustálenú judikatúru v súvislosti s využívaním inštitútu moderačného oprávnenia súdu. Skutočnosť, že uzavreté Zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle príslušných zákonných ustanovení, nebola v konaní sporná, a teda navrhovateľ nepopiera spotrebiteľský charakter vzájomných záväzkových vzťahov medzi ním a odporkyňou. Navrhovateľ však v tejto súvislosti
poukazoval na skutočnosť, že výška dojednaných zmluvných pokút je závislá od typu odporkyňou vybraného zariadenia. Odporkyňa teda pri uzatváraní Dodatkov k Zmluvám o pripojení má možnosť ovplyvniť výšku dojednávaných zmluvných pokút práve alternatívou výberu konkrétneho zariadenia, ktoré jej budú (za zľavnenú kúpnu cenu) v zmysle týchto Dodatkov odpredané. Tvrdenie okresného súdu o znevýhodnenom postavení odporkyne nie je podľa navrhovateľa na mieste, pretože navrhovateľ dopredal odporkyni telekomunikačné zariadenie a mobilný telefón za zvýhodnené akciové ceny, ktorých trhová cena bola v čase uzatvorenia Zmlúv o pripojení a ich Dodatkov niekoľkonásobne vyššia. Nastáva tak situácia, že navrhovateľ si síce splnil povinnosti voči odporkyni vyplývajúce pre neho zo Zmlúv o pripojení a ich Dodatkov, avšak nemá žiadnu záruku, že odporkyňa si svoje záväzky voči navrhovateľovi bude plniť riadne a včas. Práve navrhovateľ sa tak dostáva do nevýhodného postavenia, kedy sa môže len domnievať, že odporkyňa si bude po celú dobu viazanosti plniť povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú zo Zmlúv o pripojení a ich Dodatkov. Navrhovateľ na základe zmlúv a dodatkov mohol iba prezumovať plnenie povinností zo strany odporkyne počas celej doby viazanosti t. j. 24 mesiacov. K argumentácii okresného súdu, že podnet k zmluvnému jednaniu pri uzatváraní zmlúv o pripojení prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, navrhovateľ uviedol, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti ponúka služby, pričom vznik konkrétneho záväzkového vzťahu je výsledkom slobodnej vôle účastníka, ktorý sa slobodne rozhodne služby navrhovateľa využívať. Navrhovateľ nemôže objektívne niesť žiadnu právnu zodpovednosť za akúkoľvek súdom konštatovanú nepripravenosť či neskúsenosť spotrebiteľa na všetky zmluvné dojednania. Vo vzťahu k tvrdeniu okresného súdu, podľa ktorého navrhovateľ zmluvnú pokutu žiada zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, nerozlišuje nezaplatenie len dojednaného mesačného poplatku a nezaplatenie ceny služby v dôsledku prekročenia tejto sumy aj o niekoľkonásobne vyššiu, pričom uvádza, že vo vyjadrení súdu ide len o modelovú situáciu, ktorá sa nedá generálne aplikovať na všetky obdobné prípady poručenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmlúv o pripojení a Dodatkov, dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné generalizovať ako neprijateľné na základe súdom konštatovanej modelovej situácie. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že dojednania o zmluvných pokutách nesúvisia s odpredaním mobilných telefónov resp. iného koncového zariadenia za výhodné akciové ceny, pretože práve skutočnosť, že odporkyňa zotrvá vo vzájomných záväzkových vzťahoch s navrhovateľom po celú dobu viazanosti kompenzuje uvedenú akciovú cenu na predmetné poskytnuté zariadenia. Porušenie povinností zo strany odporkyne je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá vznikne navrhovateľovi v prípade, ak odporkyňa svojim konaním dá podnet na ukončenie platnosti zmluvy a preto sa navrhovateľ dôvodne domáha zaplatenia zmluvných pokút, ktoré plnia okrem iného aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, pričom táto funkcia tvorí ich neoddeliteľnú súčasť a nemožno na ňu neprihliadať. Navrhovateľ v odvolaní poukázal aj na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, tak Najvyššieho súdu, ako aj Krajského súdu v Žiline a na rozhodnutie Najvyššieho súd Českej republiky. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom súd zamietol vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa, vo výroku v ktorom určil neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania vo výške 239,20 €.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa v stanovenej lehote písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej okresný súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel, ponechal nedotknutý.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd je zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd preto preskúmal len správnosť rozhodnutia v napadnutej časti a dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.231,47 € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 26.2.2010 do zaplatenia, ktorá pohľadávka navrhovateľa pozostávala z neuhradených služieb v sume 235,65 € spolu s úrokom z omeškania a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty vo výške 995,82 €. Odporkyňa tým, že nezaplatila riadne a včas cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 15.10.2009 do 15.12.2009, porušila zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k zmluvám č. A 4308321, č. A 4330625 je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 995,82 €.
Odvolací súd v prvom rade zhodne s okresným súdom konštatuje, že zmluvy, ktoré sú predmetom tohto sporu, ako aj dodatky k nim, sú zmluvami o pripojení v zmysle z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré sú svojim charakterom občiansko-právnymi zmluvami. Nakoľko navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, možno uzavrieť, že ide o spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je nevyhnutné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Sú to tzv. typové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch, pričom tu spotrebiteľ nemá možnosť obsah zmluvy a v nej obsiahnuté vopred zakotvené dojednania (napríklad o zmluvnej pokute) podstatným spôsobom ovplyvniť. Podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia a ceny alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Okresný súd preto správne v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka posudzoval nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle Zmlúv o pripojení a dodatkov k nim. Z čl. 2.5 Dodatkov k zmluvám o pripojení je zrejmé, že výška zmluvnej pokuty nebola výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami, ale jednostranne ju určil navrhovateľ. Zmluvná pokuta je uvádzaná na štandardnom formulári Dodatkov k zmluvám o pripojení, je dojednaná za rovnakých podmienok aj v iných zmluvách, pričom je zrejmé, že navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Navrhovateľ uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty podľa bodu 2.5 dodatku za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 2.3 a 2.4 tohto dodatku. Odvolací súd zdieľa rovnaký názor s okresným súdom, že neprimeranosť sankcie - zmluvnej pokuty sa prejavuje v tom, že spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti a zároveň sa vzťahuje na neurčitý okruh porušení zmluvných povinností. Pokiaľ má spotrebiteľ zaplatiť pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 663,88 € a 331,94 € bez ohľadu na charakter a význam porušovanej povinnosti, takáto sankcia nespĺňa atribút primeranosti. Zároveň je potrebné poukázať, že dodatok obsahuje sankciu spočívajúcu v zmluvnej pokute iba pre spotrebiteľa,
pričom dodávateľ nie je sankcionovaný pre prípad neplnenia jeho povinností, čo je rovnako v neprospech spotrebiteľa.
Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na možnú aplikáciu ust. § 545a Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje moderáciu neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Odvolací súd je však toho názoru, že moderácia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty sa môže uplatniť iba v prípade, že bola zmluvná pokuta dojednaná platne. Keďže v tomto prípade dospel tak okresný, ako aj odvolací súd k záveru, že ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, nie je možná aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka.
V nadväznosti na horeuvedené závery považoval odvolací súd za správne rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania. Okresný súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že odporkyňa bola v spore úspešnejšia účastníčka.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správne potvrdil.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade by bolo potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná v plnom rozsahu odporkyňa, nakoľko však odporkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.